Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-176-2017.pdf
PDF · 124.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/176/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: U. T., O.. XX.XX.XXXX, V. X. F. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Elsnerom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Lipany, Sabinovská 65 proti žalovanému: L.O. P., V. G., I. XX, C.: XXX XX XXX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Murínom, bytom v Levoči, Ovocinárska 12, o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/238/2015 - 109 zo dňa 21. marca 2017
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mu sumu 7.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 27.000,- eur od 01.07.2013 do 04.09.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 06.09.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 15.12.2014, ktorou žalobca po úprave žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 27.000,- eur od 01.07.2013 do 04.09.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 06.09.2013 do zaplatenia a nahradil trovy konania.
3. Žalobca podanú žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný mu nezaplatil v plnej výške kúpnu cenu z kúpnopredajnej zmluvy, titulom predaja autobusu značky X., W.: G. XXX R., nakoľko z kúpnej ceny vo výške 30.000,- eur mu žalovaný doposiaľ zaplatil dňa 26.04.2013 sumu 3.000,- eur a dňa 05.09.2013 sumu 20.000,- eur, na jeho pokusy o urovnanie nereagoval, vyčítal mu skryté vady, servisné opravy a odmietal zostávajúcu časť kúpnej ceny doplatiť, a to aj napriek tomu, že pri kúpe autobusu bol upozornený na to, že ide o používané motorové vozidlo, bol informovaný o jeho technickom stave a bola mu umožnená obhliadka, ako aj skúšobná jazda autobusom a v zmluve prehlásil, že autobus si kupuje v takom stave, v akom sa ku dňu predaja nachádza.
4. Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy titulom predaja diaľkového autobus značky Volvo.
5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 261 ods. 1, 7 až 9 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 262 ods. 1 až 3 ObZ, § 409 ods. 1, 2, § 411, § 417, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 424, § 425 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, § 428 ods. 1 až 3, § 436 ods. 1 až 3, § 437 ods. 1 až 5, § 439 ods. 1 až 4, § 443 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1, § 435 ods. 2, § 439 ods. 1, 2 ObZ, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 s odkazom na ust. § 137 písm. a), § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).
6. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že obe strany sporu sú označené svojím IČO-m so zreteľom na uzavretú zmluvu, servis autobusu a v čase uzavretia zmluvy i doposiaľ, obe strany sporu vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti dopravy, čo sám žalovaný aj potvrdil, že autobus kupoval za účelom podnikania konštatoval, že v danom spore ide o vzťah obchodnoprávny upravený v Obchodnom zákonníku a preto právne vec súd prvej inštancie posudzoval v zmysle vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka.
7. Uviedol, že v konaní nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy, predmet kúpy, kúpna cena a ani to, že po prevzatí autobusu žalovaným ho bolo potrebné opravovať.
8. Spornou skutočnosťou v spore bol ale rozsah doplatenia kúpnej ceny a či vady, ktoré sa na autobuse po uzavretí zmluvy následne prejavili, boli vady skryté a či si v tejto súvislosti strany sporu splnili svoju notifikačnú povinnosť.
9. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že okrem žalobcom potvrdených súm 3.000,- eur a 20.000,- eur zaplatil žalobcovi ešte sumu 1.000,- eur v hotovosti, keďže svedkyňa Y. M. túto skutočnosť nepotvrdila a svedok E. P., ktorý potvrdil, že žalovaný dal žalobcovi k rukám sumu 1.000,- eur je synom žalovaného, čo súd vyhodnotil ako účelový a nevierohodný dôkaz pri stanovení rozsahu splatenia kúpnej ceny, súd prvej inštancie vychádzal z dohodnutej ceny 30.000,- eur a doposiaľ zaplatenej kúpnej ceny vo výške 23.000,- eur.
10. K vadám autobusu namietaným žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný súdu nepreukázal, aby išlo o vady skryté, t.j. také, ktoré autobus mal v čase predaja a najavo vyšli až následne, aj keď je zrejme, že žalovaný mal náklady spojené s opravou autobusu a že tieto vady spôsobili, že autobus nie je možné užívať na účel, pre ktorý bol určený, pričom vady neboli uplatnené zákonným spôsobom a včas. Rovnako žalovaný nepreukázal ani rozsah sumy 6.000,- eur, ktorú žiadal ako kompenzačnú námietku titulom zľavy kvôli nákladom na opravu, pretože podľa ním predložených faktúr boli opravy realizované a zaplatené len v sume 4.231,09 eur.
11. V súvislosti s vadami a opravami autobusu súd prvej inštancie uviedol, že bolo nesporne preukázane v spore, že žalovaný vedel, že ide o 12 ročný autobus, koľko má najazdených kilometrov a preto s prihliadnutím na tieto okolnosti musel vedieť, že autobus si vyžaduje opravy vyvolané samotným vekom a používaním. Taktiež zo svedeckej výpovede L. Z. vyplynulo, že žalovanému nedoporučoval autobus kúpiť, čo potvrdil aj samotný žalovaný, ale napriek tomu predmetný autobus kúpil, pričom syn žalovaného ako svedok potvrdil, že zmluvu uzatváral otec, ktorý mal skúsenosti s dopravou a vedel čo robí.
12. Ďalej v konaní nebolo sporné, že žalovaný si autobus prezrel, vykonal s ním skúšobnú jazdu, žalobca ho informoval o stave autobusu a bola mu odovzdaná servisná knižka, a preto mal súd za to, že žalobca si svoje povinnosti riadne splnil.
13. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, aby vady autobusu žalobcovi riadne a včas vytýkal bez zbytočného odkladu po ich zistení, aby žiadal žalobcu o opravu týchto vád, prípadne si uplatnil iný zákonný nárok, nakoľko v liste zo dňa 06.02.2014 len žalovaný žalobcu informoval o vykonaných opravách a až v liste zo dňa 09.05.2014 upozorňoval na možnosť uplatnenia si svojich nárokov z vád v prípade, že nedôjde k mimosúdnej dohode, súd prvej inštancie žalobe o doplatenie zvyšku kúpnej ceny v celom rozsahu vyhovel.
14. O nároku o náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal
nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o konkrétnej výške trov konania rozhodol samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
15. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a v dôsledku existencie ďalších iných vád navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prípadne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP alebo rozsudok v časti výroku o vyhovení žalobe zmení tak, že žalovanú sumu 7.000,- eur s príslušenstvom v spojení s vadami vozidla a uplatneným nárokom na zľavu tovaru vo výške 6.000,- eur (kompenzačná námietka) pomerne zníži a v prevyšujúcej časti žalobu zamietne a o trovách konania rozhodne pomerne v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP alebo vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
16. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu, že vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávny, ale mal za to, že ide o vzťah občianskoprávny, keďže vôľa strán a jej vonkajší prejav smerovala k uzavretiu zmluvy podľa občianskoprávnej úpravy, pričom spor bol prejednaný v súdnom oddelení „C“ ako vec občianskoprávna a nie „Cb“, vzťahujúca sa na obchodnoprávne veci. K povahe súkromného práva a s tým spojenej funkcii zmlúv poukazoval na Nález Ústavného ČR sp.zn. I.ÚS 623/2003 zo dňa 01.01.2009.
17. V podanom odvolaní apeloval na to, že zásadným bodom celého sporu bol nedoplatok kúpnej ceny za predané vozidlo a vytýkané vady na vozidle zo strany žalovaného, na základe ktorých si žalovaný uplatnil primeranú zľavu zo zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 7.000,- eur. Uviedol, že v spore si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku spočívajúcu v podstatnej časti vynaložených nákladov na opravu vozidla, ku ktorej došlo krátko po predaji veci, keďže žalobca tvrdil, že žalovaný dobre vedel o stave vozidla, o jeho veku, vykonal obhliadku spolu so skúšobnou jazdou a o technickom stave bol informovaný zo servisnej knihy, ktorú žalovanému odovzdal viď čl. 4 zmluvy. Trval na tom, že vady, ktoré vznikli po prevzatí vozidla sú potvrdené písomnosťami a faktúrami vystavenými autorizovaným servisom vozidiel značky Volvo a sú dôveryhodným a vysoko odborným dôkazom, ktorý potvrdzuje prítomnosť vád, ktoré malo vozidlo už v čase prevzatia a nejde o vady, ktoré by sa vyskytli až po prevzatí, ako následok manipulácie žalovaným, s apelom na ust. § 596 OZ, ktoré ukladalo žalobcovi povinnosť upozorniť žalovaného na vady predmetu kúpy, t.j. konkrétne vady. Poukazoval na to, že oboznámenie žalobcom žalovaného s technickým stavom vozidla spočívalo v tvrdení, že do budúcna je nevyhnutné pravidelné čistenie chladiča a ako zreteľná sa javila len potreba výmeny pneumatík, pričom z dokladov predložených žalovanému nič nenasvedčovalo nutnosti opráv tak skoro po kúpe vozidla, aj napriek veku vozidla s tým, že servisná kniha vozidla nemá stanovenú formu. Uviedol, že hoci žalovaný mal náklady súvisiace s opravou kúpeného vozidla, tieto boli vyvolané skrytými vadami vozidla a znemožňovali mu možnosť používať vozidlo na účel na to určený, čo dosvedčujú žalovaným predložené faktúry vystavené po uskutočnení nevyhnutných opráv, bez ktorých by vozidlo nebolo funkčné ani len čiastočne. Preto nie je jasné, prečo súd nevyhodnotil predmetné listinné dôkazy ako relevantný dôkaz, z ktorého jasne vyplýva, že autobus mal vady, na ktoré žalobca žalovaného neupozornil; že tieto boli skryté a existovali už v čase nadobudnutia vozidla, pričom sa prejavili až neskôr a vzhľadom na vyjadrenie servisu, že v rámci jednej z vád išlo dokonca o tzv. trhanie motora brániace v riadnom užívaní veci. Preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zistenia s odkazom na ust. § 508 ods. 2 OZ a vykonanie opravy dňa 15.05.2013, t.j. krátko po kúpe, nemohlo byť spôsobené činnosťou žalovaného, nakoľko skrytú vadu, ako vadu nevzniknutú následkom veku, či bežným opotrebením a používaním, nemožno pri obvyklej pozornosti zistiť, robí vec neupotrebiteľnú s tým, že takúto vadu nemožno spravidla odstrániť a ak, tak len s nepomernými nákladmi.
18. Žalovanému rovnako nebolo zrejme, z akých dokladov vychádzal súd, keď v odôvodnení rozhodnutia ustálil, že celková suma za opravy vozidla predstavuje výšku 4.231,09 eur. Podľa faktúr z autorizovaného servisu za rok 2013, náklady žalovaného na opravy boli vo výške 3.225,90 eur, za rok 2014 - 4.277,42 eur a za rok 2015 - 1.871,14 eur, spolu vo výške 9.674,46 eur bez DPH (11.609,34 eur s DPH). Tieto sumy sú bezpochyby neprimeranými nákladmi, ktoré sa míňajú účelu zmluvy kúpiť vozidlo hoc použité, na povahu vozidla predpokladané užívanie do budúcna a nie na drahé úpravy vozidla vyžadujúce vynaloženie značných finančných prostriedkov.
19. Preto súd prvej inštancie nemal preukázanú ani výšku kompenzačnej námietky a rovnako nesprávne spomenul aj nesplnenie si notifikačnej povinnosti žalovaného v spojení s uplatnením zodpovednosti za vady, nakoľko Občiansky zákonník nestanovuje formu vytknutia vád u scudziteľa ako podmienku súdneho uplatnenia práva, nakoľko je základom, aby tieto vady vôbec vytkol, a to najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci v zmysle špeciálnych ustanovení o kúpnej zmluve, k čomu aj došlo s poukazom na písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 09.05.2014, kedy v druhom odseku čl. I žalovaný jasne hovorí, aké vady boli zistené a aj o dovtedy zdokladovaných peňažných prostriedkov na ich opravu a v čl.II predposledný odsek zase uvádza, že s ohľadom na vzniknuté vady bude požadovať zľavu z kúpnej ceny, ktorú okrem iného oznámil aj v predošlých písomnostiach, telefonických rozhovorov, ako aj v rámci mimosúdneho jednania a počas súdneho konania v prípade zlyhania zmierlivých rokovaní.
20. K aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka žalovaný uvádzal, že podobne ako v prípade Občianskeho zákonníka žalobca zodpovedá aj za tú vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prešlo nebezpečenstvo škody na tovare na žalovaného, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase, pričom v takomto ponímaní boli vady vytknuté pri vynaložení odbornej starostlivosti do dvoch rokov od doby dodania tovaru v zmysle ust. § 428 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka a s odkazom na ust. § 436 ods. 2 ObZ. Preto oznámením vzniknutých vád v písomnom podaní zo dňa 09.05.2014 žalovaný splnil aj podmienky požadované Obchodným zákonníkom.
21. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na strane 13 podaného odvolania na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostačujúce a presvedčivé.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval nedostatočnú procesnú obranu žalovaného a uviedol, že súd prvej inštancie vykonal všetky procesné úkony za účelom zistenia skutkového stavu veci, v dôsledku čoho sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a navrhoval potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
23. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu nevyjadril.
24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), e) f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.05.2018, o 09.00 hodine, č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 24.04.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
26. V odvolaní žalovaný uvádza odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Keďže žalovaný predovšetkým poukazoval na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku, ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).
28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je taktiež vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v ust. § 389 CSP a ktoré spočívajú v chybnom postupe
súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p. alebo CSP), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv strán sporu, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., (od 01.07.2016 ust. CSP), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, stranám sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.
29. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ okrem nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku na niektoré z hore uvedených prípadov nepoukazoval a preto ani odvolací súd v hore citovanom zdôvodnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, napadnutý rozsudok nepreskúmaval.
30. Neúplnosť zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
31. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
33. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, keďže ďalšie návrhy strán sporu
na doplnenie dokazovania ani neboli (viď zápisnicu z pojednávania zo dňa 21.02.2017 na č.l. 101 spisu, rovnako aj odvolanie odvolateľa) s tým, že súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, nakoľko rozsudok je jasný, určitý a zároveň aj preskúmateľný v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a preto súd prvej inštancie svojím procesným postupom neodňal možnosť žalovanému konať pred súdom a neznemožnil mu realizáciu jeho procesných práv priznaných mu v civilnom procese za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a rovnako nejde ani o inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
34. Odvolací súd preto konštatuje nenaplnenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP vo veci.
35. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že v danom spore nie je namieste aplikácia Obchodného zákonníka, tu odvolací súd poukazuje na bod 63. odôvodnenia napadnutého rozsudku a uvádza, že v danom spore sú kumulatívne splnené podmienky v rámci ust. § 261 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), keďže z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne v čase vzniku predmetného záväzku kúpnou zmluvou zo dňa 25.04.2013, vyplýva právne postavenie strán sporu ako podnikateľov ako aj to, že obchod, ktorý je predmetom uzavretej zmluvy sa realizuje v rámci podnikateľskej činnosti strán sporu, nakoľko predmetom kúpy bol Y. R. K.. X.. Keďže obe strany sú označené svojím IČO-m a predmet ich zmluvného vzťahu je Y.M. R. K.. X., kupovaný jednoznačne za účelom podnikania strán sporu, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka . Preto aj keď strany sporu v kúpnej zmluve poukazovali na aplikáciu ust. Občianskeho zákonníka, ich skutočná vôľa v tomto smere s poukazom na hore uvedené skutočnosti nemohla zodpovedať. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že vady veci kupujúci t.j. žalovaný u žalobcu neuplatnil bez zbytočného odkladu a ani v lehote 24 mesiacov, pričom ide o prekluzívnu lehotu . Podanie, v ktorom žalovaný vytýka vady kúpenej veci je až zo dňa 06.02.2014 a po obdržaní dvoch upomienok od žalobcu s tým, že v tomto podaní len žalovaný oznamuje žalobcovi vykonané opravy, bez uplatnenia konkrétneho právneho nároku titulom vád veci a preto aj podľa odvolacieho súdu žalovaný neuniesol v spore dôkaznú povinnosť na preukázanie zákonných predpokladov uplatneného nároku v zmysle ustanovení OZ alebo ObZ a preto súd prvej inštancie dôvodne žalobu žalobcu zamietol.
36. Odvolací súd čo sa týka aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka len dodáva, že kúpna zmluva je zásadne zmluvou neformálnou, ktorú možno uzavrieť písomne, ústne či konkludentne, ale nevýslovným prejavom nevzbudzujúcim pochybnosti o konsenze, pričom písomná forma zmluvy sa vyžaduje len pri prevode nehnuteľnosti.
37. Zodpovednosť za vady z kúpnej zmluvy sú upravené v časti § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom znení, že ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neopotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa ods. 2 tohto ust. právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo, že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Uvedené ust. Občianskeho zákonníka hovorí o objektívnej zodpovednosti akéhokoľvek predávajúceho ako účastníka kúpnej zmluvy. Znamená to, že i v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi dvoma fyzickými osobami, napr. pri prevode ojazdeného automobilu, je daná takáto zodpovednosť predávajúceho a kupujúci môže uňho vyskytnuté vady po prebratí veci reklamovať, t. j. žiadať buď zľavu, prípadne rozhodnúť sa pre odstúpenie od zmluvy. Objektívna zodpovednosť znamená, že sa nevyžaduje zavinenie predávajúceho, t. j. predávajúci o vadách nemusel mať vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje len na vady v čase plnenia, t. j. pri prevzatí kúpnej ceny a odovzdaní predmetu zmluvy, a nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. Kupujúci svoje rozhodnutie či od zmluvy odstupuje, alebo požaduje primeranú zľavu z dojednanej ceny, musí predávajúcemu oznámiť spolu s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Tieto vady v zmysle § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí kupujúci u predávajúceho uplatniť bez zbytočného odkladu, teda len čo vadu zistil, pričom na súde sa práv zo zodpovednosti za vady môže domáhať len vtedy, ak vady vytkol
najneskôr do 24 mesiacov (iné lehoty platia pri predaji krmív a zvierat). Lehota uvedená v § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že ak kupujúci v tejto lehote neuplatní u predávajúceho právo zo zodpovednosti za vady, toto právo mu zanikne a predávajúci mu nemôže ani dobrovoľne poskytnúť plnenie titulom zľavy z kúpnej ceny, nakoľko u kupujúceho by došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu). Kupujúci musí vytknúť vadu dostatočne určitým spôsobom. Nestačí teda len všeobecné oznámenie, že vec má vady, ale kupujúci musí výslovne uviesť, aké konkrétne vady vytýka, prípadne vadu opísať a uviesť ako sa navonok prejavuje. Na súde potom môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie vady, ktoré predávajúcemu včas vytkol, pričom nemôže vady dodatočne rozširovať po uplynutí prekluzívnej lehoty. Taktiež je potrebné zopakovať, že spolu s vytknutím konkrétnych vád je potrebné oznámenie, aké právo zo zodpovednosti za vady si kupujúci uplatňuje (zľavu alebo odstúpenie od zmluvy). Toto zvolené právo nemožno právne relevantne dodatočne meniť (samozrejme, je možná dohoda s predávajúcim v tomto smere). Ak kupujúci riadne a včas vytkol predávajúcemu vady predmetu kúpy a predávajúci jeho požiadavkám nevyhovel, môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti za vady na súde. V prípade existencie predpokladu, že opätovné vyskytnutie sa vady po jej predchádzajúcom dvojnásobnom odstránení bráni užívateľovi v riadnom užívaní veci, resp. pri výskyte troch vád, z ktorých každá samostatne bráni v riadnom užívaní veci, má kupujúci právo domáhať sa namiesto odstránenia vád výmeny veci za bezvadnú, ale nastupuje i právo kupujúceho od zmluvy odstúpiť, čím sa kúpna zmluva od počiatku zrušuje (§ 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Zdôrazniť však treba, že vec pre vady nemožno riadne užívať, pri nesplnení tohto predpokladu má kupujúci nárok len na primeranú zľavu z ceny veci. Záver o tom, či možno vec riadne užívať, nie je znaleckou otázkou, ale je vecou posúdenia účastníkov zmluvy a v prípade ich nezhodného názoru vecou posúdenia súdu, ktorý musí pre tento svoj záver mať potrebné podklady vykonaním dokazovania o charaktere a rozsahu vád, pričom v zmysle procesných ustanovení CSP (štvrtá hlava CSP), v sporovom konaní strany sporu navrhujú dôkazy a súd ich len vykonáva a následne hodnotí s tým, že v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná so zreteľom aj na čl. 17 základných princípov CSP, keďže súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. V predmetnom spore strany sporu ďalšie dôkazy nenavrhovali a to ani v podanom odvolaní.
38. Odvolací súd čo sa týka skrytých vád uvádza, že skrytá vada pri predaji je takou chybou, ktorá nemohla byť odhalená, nakoľko na jej odhalenie pri prevzatí vozidla chýbali odborné znalosti, zručnosti alebo odborné pomôcky. Keďže automobil t.j. aj autobus je stroj, ktorý funguje naozaj komplexne a spolieha sa na množstvo menších komponentov, riziko výskytu skrytej chyby je vysoké. Šanca na skryté vady sa ešte viac znásobuje vtedy, ak malo predmetné auto viacero majiteľov a už nikto nevie, ako sa tí predchádzajúci k autu správali a či dostalo potrebný servis. Bez servisnej knižky a doloženej servisnej histórie je toto vysoko otázne. Záruka tu platí , no nevzťahuje sa na chyby, ktoré sú vzniknuté v dôsledku primeraného opotrebovania vzhľadom na vek a najazdené kilometre automobilu. Je tak nutné dokázať, že chyba bola na automobile už v čase predaja, čo môže potvrdiť iba znalecký posudok od experta a aby sa to dalo dokázať, je nutné nechať auto v pôvodnom stave a v žiadnom prípade poruchu neopravovať.
39. V danom spore ale žalovaný tak nekonal, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejme, že autobus bol viackrát opravovaný bez vedomia žalobcu s tým, že vady žalovaný u žalobcu neuplatnil bez zbytočného odkladu a ani v lehote 24 mesiacov, či už v zmysle ust. § 428 ods. 1, 2 ObZ alebo v zmysle § 599 ods. 1 OZ a zákonným spôsobom, keďže opak žalovaný v konaní nepreukázal .Vzhľadom k tomu sú odvolacie námietky odvolateľa právne irelevantné.
40. V odvolacej námietke zápisu danej veci do súdneho oddelenia „C“ spolu s uvedením vecí občianskoprávna odvolací súd uvádza, že tento zápis nevylučuje vec zapísanú v občianskoprávnom oddelení registra „C“ prejednať a právne posúdiť v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.
41. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) s odkazom na ust. § 387 ods.2 CSP.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi proti plne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške priznaného nároku
rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, vychádzajúc z účelnosti trov konania v zmysle § 251 CSP.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).