Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-117-2016.pdf
PDF · 115.74 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: G. L., t.č. Z. na výkon trestu odňatia slobody a Z. na výkon väzby B., N. XX/XXX, XXX XX B., proti žalovanému: MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/A, 843 56 Bratislava, IČO 31 444 873, zastúpený Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia správneho konania o ochrane osobných údajov vedeného na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zamieta.
II. Súd žalobu doručenú súdu dňa 22.08.2016 a žalobu doručenú súdu dňa 06.09.2016 v celom rozsahu z a m i e t a .
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.08.2016 (v znení špecifikácie doručenej súdu dňa 08.12.2016) domáhal, I. aby súd uložil žalovanému povinnosť upustiť od neoprávneného zverejňovania jeho predchádzajúceho priezviska „C.“ a osobných údajov týkajúcich sa informácii zo súkromného a rodinného života, najmä týkajúce sa rodinného prostredia v ktorom vyrastal a žil (rodičia, povaha rodičov a členov rodiny, životné a sociálne rodinné situácie a zážitky/traumatické z detstva a pod./ z rodinného prostredia vrátane správania sa členov rodiny v rodinnom prostredí a živote, ďalej týkajúce sa jeho zdravotného stavu, duševného zdravia, psychologických a psychiatrických vyšetrení, psychického vývoja a aktuálneho zdravotného stavu, ďalej, II. aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania jeho predchádzajúceho priezviska „C.“ a všetkých osobných údajov týkajúcich sa informácii zo súkromného a rodinného života, najmä týkajúce sa rodinného prostredia v ktorom vyrastal a žil (rodičia, povaha rodičov a členov rodiny, životné a sociálne rodinné situácie a zážitky/ traumatické z detstva a pod./z rodinného prostredia vrátane správania sa členov rodiny v rodinnom prostredí a živote, ďalej týkajúce sa jeho zdravotného stavu, duševného zdravia, psychologických a psychiatrických vyšetrení, psychického vývoja a aktuálneho zdravotného stavu, a napokon, III. aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
2. Žalobou doručenou súdu dňa 06.09.2016 vedenou pôvodne pod sp. zn. 10C/157/2016 (v znení špecifikácie doručenej súdu dňa 10.05.2018) sa žalobca domáhal, I. aby súd uložil žalovanému povinnosť upustiť od neoprávneného zverejňovania jeho predchádzajúceho priezviska „C.“ a osobných údajov týkajúcich sa informácii zo súkromného a rodinného života, najmä týkajúce sa rodinného prostredia v ktorom vyrastal a žil (rodičia, povaha rodičov a členov rodiny, životné a sociálne rodinné situácie a zážitky/traumatické z detstva a pod./z rodinného prostredia vrátane správania sa členov
rodiny v rodinnom prostredí a živote, ďalej týkajúce sa jeho zdravotného stavu, duševného zdravia, psychologických a psychiatrických vyšetrení, psychického vývoja a aktuálneho zdravotného stavu, ďalej, II. aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania jeho predchádzajúceho priezviska „C.“ a všetkých osobných údajov týkajúcich sa informácii zo súkromného a rodinného života, najmä týkajúce sa rodinného prostredia v ktorom vyrastal a žil (rodičia, povaha rodičov a členov rodiny, životné a sociálne rodinné situácie a zážitky/traumatické z detstva a pod./z rodinného prostredia vrátane správania sa členov rodiny v rodinnom prostredí a živote, ďalej týkajúce sa jeho zdravotného stavu, duševného zdravia, psychologických a psychiatrických vyšetrení, psychického vývoja a aktuálneho zdravotného stavu, a napokon, III. aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 90 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
3. Žalobu doručenú súdu dňa 22.08.2016 žalobca odôvodnil tým, že dňa 26.02.2008 bol Okresným súdom Trenčín v konaní 6T/139/2007 odsúdený na trest odňatia slobody za zločin vraždy podľa § 145 Tr. zákona. Obsah a priebeh trestného konania bol prehnane medializovaný a opakovane došlo k zverejňovaniu rôznych pravdivých a nepravdivých údajov a skutočností z oblasti rodinného a súkromného života rodiny, navyše mimoriadne citlivých pre členov jeho rodiny, ktorý trestnú vec nespôsobili. Dňa 10.03.2015 sa stalo právoplatným a vykonateľným rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-TN-OVVS1-2015/01045, ktorým správny orgán povolil zmenu jeho priezviska z C. na L.. Dňa 28.07.2016 žalovaný vo večerných TV Novinách medializoval Okresným súdom Trenčín určený termín (na 23.08.2016) pojednávania vo veci konania o návrhu na povolenie obnovy konania, pričom zverejnil chránené osobné údaje, t.j. jeho predchádzajúce priezvisko „C.“, a zároveň zverejnil slovné nebezpečné vyhrážanie p. V. I., cit.: „keď odtiaľ vyjde, ja si naňho počkám...“, čím došlo k vyvolaniu medziľudského a medziobčianskeho ohovárania a opovrhovania, ponižovania na ľudskej dôstojnosti a osobnej cti v oblasti súkromného a rodinného života a mena rodiny a k situáciám spôsobujúcim citové a psychické utrpenie v rámci celej rodiny.
4. Žalobu doručenú súdu dňa 06.09.2016 žalobca odôvodnil v podstate tými istými skutočnosťami s tým rozdielom, že zásah do osobnostných práv mal žalovaný spôsobiť tým, že dňa 23.08.2016 vo večerných TV Novinách zverejnil jeho predchádzajúce priezvisko „C.“ a informácie osobnej súkromnej povahy týkajúce sa jeho zdravotného stavu (duševného zdravia) a ďalšie osobné informácie z ním vyhotovenej písomnosti osobnej povahy, t.j. návrhu na povolenie obnovy konania podanom na Okresnom súde Trenčín v súvislosti s konaním o návrhu na povolenie obnovy konania.
4. Uznesením č.k. 40C/117/2016-43 zo dňa 17.08.2017 súd spojil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 40C/117/2016 a konanie vedené pod sp. zn. 10C/157/2016 na spoločné konanie s tým, že ďalej sa bude viesť pod sp. zn. 40C/117/2016.
5. Žalovaný žiadal obidve žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že žaloby neobsahujú záznam (ani prepis) reportáží, ktoré mali zasiahnuť do práv žalobcu. Takýto dôkaz je nevyhnutný na preukázanie údajného nároku žalobcu. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní nároku na ochranu práva na ochranu osobností leží v súvislosti s preukazovaním existencie údajného zásahu na žalobcovi. Keďže tak žalobca neurobil a záznamy z reportáží nepredložil, žalobca neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno. Poukázal pritom na to, že záznamy reportáže zo dňa 28.07.2016 a reportáže zo dňa 23.08.2016 nemá k dispozícii ani on, nakoľko povinnosť uchovávať záznamy z vysielania mu ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. ukladá len 45 dní od odvysielania. Reportáž je audiovizuálnym dielom a ako celok ho tvoria vizuálna a zvuková zložka. Preto sa s oboma zložkami musí súd oboznámiť, ak chce o nároku rozhodovať. Bez toho aby sa súd zoznámil s obsahom týchto reportáží, ktoré bol povinný ako dôkazy zabezpečiť žalobca, súd nemôže posúdiť existenciu možného zásahu do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Nemožno posudzovať jednotlivé časti reportáží (použitie pôvodného mena žalovaného a zverejnenie termínu pojednávania), keďže tieto boli súčasťou reportáží a tieto musia byť posudzované ako jednotný celok. Oboznámenie sa s obsahom reportáží, teda vykonanie ich ako dôkazu je preto fundamentálnym predpokladom pre rozhodnutie vo veci samej. Zo žaloby 1 vyplýva, že obsahom reportáže zo dňa 28.07.2016 malo byť informovanie verejnosti o tom, že žalobca, ktorý bol právoplatné odsúdený za zločin vraždy na trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov podal na Okresný súd Trenčín návrh na obnovu konania a v danej veci bolo vytýčené pojednávanie. Možno predpokladať, že žalovaný tak robil z pohnútky znížiť výmeru trestu,
prípadné priamo zrušiť odsudzujúci rozsudok a teda sa dostať na slobodu. Reportáž zo dňa 28.07.2016 tak sprostredkovala verejnosti informáciu o tom, že existuje miera pravdepodobnosti, že žalobcovi by mohla byť na spomenutom pojednávaní výmera trestu znížená alebo by mohol byť priamo z výkonu trestu prepustený. Akákoľvek informácia z trestného konania vo veci vraždy je vec verejného záujmu. Trestné konanie žalobcu bolo mediálne podrobne sledované a diváci majú právo na informácie o tom, ako sa trestné konanie ďalej vyvíja. Absolútny verejný záujem predmetnej informácie je daný najmä skutočnosťou, že sa týka právoplatné odsúdeného vraha, teda osobu potencionálne vysoko nebezpečnú pre svoje okolie. V takejto situácii vzniká médiám profesionálna povinnosť verejnosť o danej veci informovať a verejnosti vzniká právo také informácie prijať. Žalovaný mal za to, že ľudia zo žalobcovho okolia, teda rodina, kolegovia, susedia a blízki vedeli, že žalobca bol odsúdený za vraždu. V čase jeho odsúdenia žalobca vystupoval pod svojím pôvodným priezviskom „C.“. Priezvisko bolo žalobcovi zmenené až rozhodnutím Okresného úradu Trenčín zo dňa 27.02.2015. To znamená, že relevantná verejnosť mohla žalobcu poznať iba pod priezviskom „C.“. Ak by v predmetných reportážach nebolo uvedené aj žalobcovo pôvodné priezvisko, nemali by dané reportáže pre relevantnú verejnosť žiadnu výpovednú hodnotu, keďže by ich nespojili s predchádzajúcimi správami o žalobcovi a jeho trestnom konaní. Diváci by sa tak nedozvedeli, akej osoby sa reportáže týkali, čím by sa zmaril účel a zmysel spravodajstva, ktoré je realizáciou práva verejnosti na informácie. Uvedenie žalobcovho pôvodného priezviska preto nemôže byť považované za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti. Žalobca ako osoba verejného záujmu je povinný strpieť informovanie o svojej osobe a zverejnenie svojho mena. Ani uverejnenie termínu pojednávania, na ktorom sa malo konať o návrhu na obnovu konania nie je zásahom do práva na ochranu osobnosti. Ak by nebola relevantná verejnosť informovaná o tom, kedy sa má dané pojednávanie konať, tak by dostala neúplné informácie, čím by bol opäť zmarený účel a zmysel spravodajstva ako realizácie práva verejnosti na informácie. Navyše informácie o vytýčených pojednávaniach sú verejne dostupné a samotné pojednávania sú verejné. Uviedol tiež, že nemá vedomosť o tom, že by zverejnil akékoľvek informácie o žalobcovom zdravotnom stave, pričom ak by aj hypoteticky zazneli v reportáži niektoré informácie, ktoré sa týkali žalobcovho zdravotného stavu, tieto by súviseli s pojednávaním v trestnej veci žalobcu a mohli byť verejne dostupné. Žalobca je osobou verejného záujmu, a preto je povinný strpieť informovanie o svojej osobe. Napokon uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže do žalobcovho práva na ochranu osobnosti nezasiahol. Samotnú výšku náhrady nemajetkovej ujmy 99 000 eur považoval žalovaný za absolútne neprimeranú a v plnom rozsahu nedôvodnú.
6. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal, že žalovaný zverejnil jeho predchádzajúce priezvisko „C.“, ktoré mal spoločné so všetkými členmi jeho rodiny „C.“, pričom zmenou priezviska sa mal zabezpečiť reálny a efektívny výkon práv ostatných členov jeho rodiny tak, že v prípade akýchkoľvek súdnych konaní by sa prípadný záujem masmédií týkal iba jeho osoby. Relevantná verejnosť by takto mala zachované právo na informácie s dostatočne kvalitným aspektom výpovednej hodnoty, keďže by zostali zachované základné a podstatné identifikátory, a to miesto trestného činu, poškodená osoba, verdikt rozsudku a pri zobrazení jeho osoby jeho tvár (biometrický identifikátor). Nebolo teda potrebné zverejňovať jeho predchádzajúce priezvisko. Mal tiež za to, že dostatočne preukázal, že došlo k zverejneniu chránených osobných údajov o jeho zdravotnom stave - psychickom zdraví a z oblasti rodinného a súkromného života (rodiny), t.j. traumatické zážitky z detstva - týranie otcom, údaj o posttraumatickej stresovej poruche - akútna stresová záťaž - afekt, atď.). Napokon mal za to, že preukázal aj to, že reportáže závažne poškodili medziľudské vzťahy ako u všetkých členov jeho rodiny tak aj u neho.
7. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2018 žalobca navrhol, aby súd konanie prerušil do skončenia správneho konania o ochrane osobných údajov vedeného na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, kde dňa 30.04.2018 podal návrh na začatie správneho konania o ochrane osobných údajov pre porušenie práva na ochranu mena a na zachovanie osobnej cti, dobrej povesti a ľudskej dôstojnosti, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a práva pred neoprávneným zverejňovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe, a to svojej osoby a členov jeho rodiny porušovateľmi, medzi ktorých patrí aj žalovaný. V správnom konaní sa tak podľa žalobcu rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
8. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín 24.05.2018. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.04.2018 požiadal o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti, preto súd vec v zmysle § 180 C.s.p. prejednal v neprítomnosti žalobcu.
9. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
10. Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
11. Podľa § 13 ods. 2 O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
12. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti určitého subjektu za zásah do práva na ochranu osobnosti je existencia samotného zásahu. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje toho, kto sa dovoláva súdnej ochrany svojich osobnostných práv. Žalobca sa v posudzovanej veci domáhal ochrany svojej osobnosti s poukazom na to, že žalovaný dňa 28.07.2016 vo večerných TV Novinách medializoval Okresným súdom Trenčín určený termín pojednávania vo veci konania o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania, pričom zverejnil chránené osobné údaje žalobcu, t.j. jeho predchádzajúce priezvisko „C.“, a zároveň zverejnil slovné nebezpečné vyhrážanie p. V. I.. Ďalej tvrdil, že žalovaný dňa 23.08.2016 vo večerných TV Novinách zverejnil jeho predchádzajúce priezvisko „C.“ a informácie osobnej súkromnej povahy týkajúce sa jeho zdravotného stavu (duševného zdravia) a ďalšie osobné informácie z ním vyhotovenej písomnosti osobnej povahy, t.j. návrhu na povolenie obnovy konania podanom na Okresnom súde Trenčín v súvislosti s konaním o návrhu na povolenie obnovy konania. Žalobca k žalobe nepriložil záznam predmetných reportáží ani ich doslovný prepis. Záznamy uvedených reportáží sa nepodarilo dohľadať v internetovom archíve žalovaného ani zo strany súdu. Na žiadosť žalobcu súd vyzval žalovaného na predloženie záznamov označených reportáží, na čo žalovaný oznámil súdu, že ich nedokáže poskytnúť, nakoľko nimi už nedisponuje. Poukázal pritom na § 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z.z., v zmysle ktorého je povinný uchovávať záznamy len počas 45 dní od ich vysielania. Súd zastáva názor, že záznam reportáží, ktorými malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť k zásahu do jeho osobnosti odvysielaním sporných informácií o žalobcovi, predstavuje nevyhnutný dôkaz na preukázanie tohto zásahu. Bez vykonania dôkazu záznamom reportáží (alebo aspoň ich doslovným prepisom) súd nevie posúdiť všetky okolnosti zásahu, jeho rozsah ani intenzitu. Bez toho aby sa súd oboznámil s obsahom namietaných reportáží nie je možné posúdiť existenciu možného zásahu do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Tiež možno poukázať na to, že nie je možné posudzovať izolovane iba jednotlivé časti reportáží (použitie pôvodného mena žalovaného, zverejnenie termínu pojednávania, a pod.), keďže tieto boli súčasťou celých reportáží a tieto musia byť posudzované komplexne ako jednotný celok. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorý mali predmetné reportáže vidieť. Súd napriek vyššie uvedenému tomuto návrhu vyhovel a navrhnutým svedkom uložil, aby na položené otázky v súlade s § 196 ods. 3 C.s.p. odpovedali písomne. Ani ich výpoveďami sa však nepodarilo jednoznačne a bez pochybností preukázať, či žalovaný odvysielal namietané informácie o žalobcovi, resp. čo presne bolo o žalobcovi odvysielané a v akom rozsahu.
13. Svedkyňa P. D. (sestra žalobcu) vo svojej písomnej výpovedi (č.l. 113 spisu) uviedla, že dňa 25.08.2016 bolo v Televíznych novinách o 19.00 h. odvysielané info z pojednávania o povolení obnovy konania na OS v Trenčíne o žalobcovi, že prezradili zmenu priezviska, čím uškodili žalobcovi aj rodine. Poprela, že by po odvysielaní relácie došlo z jej strany ku nejakej kvalitatívnej zmene vzťahu k žalobcovi alebo k rodinným príslušníkom žalobcu. Uviedla, že po odvysielaní relácie jej susedia a známi dali pocítiť, že ňou opovrhujú a pohŕdajú. Potvrdila, že susedia, blízka rodina a ľudia z jej okolia vedeli o tom, že žalobca bol právoplatne odsúdený za vraždu ženy a že po tom, ako sa o tom dozvedeli, sa s ňou mnohí ľudia a známi prestali baviť, prestali jej odpovedať na pozdrav, dali jej najavo opovrhovanie a pohŕdanie. Svedok C. C. (brat žalobcu) vo svojej písomnej výpovedi (č.l. 117 spisu) uviedol, že dňa 25.08.2016 v TV- Novinách na Markíze o 19.00 h. bolo povedané o zmene priezviska. Poprel, že by po odvysielaní relácie došlo z jeho strany ku nejakej kvalitatívnej zmene vzťahu k žalobcovi alebo k rodinným príslušníkom žalobcu a rovnako poprel, že by došlo ku nejakým negatívnym medziľudským reakciám či správaniam vo vzťahu k žalobcovi a vo vzťahu k členom jeho rodiny. Potvrdil, že susedia, blízka rodina a ľudia z jeho okolia vedeli o tom, že žalobca bol právoplatne odsúdený za vraždu ženy a že po tom, ako sa o tom dozvedeli, sa k nemu správali odmerane. Svedkyňa C. C. (nevlastná matka žalobcu) vo svojej písomnej výpovedi (č.l. 118 spisu) uviedla, že dňa 25.08.2016 bolo v TV-Markíza o 19.00 h. odvysielané v TN
o žalobcovi, že povedali o pojednávaní, o zmene mena, čím uškodili najmä rodinným príslušníkom a žalobcovi. Poprela, že by po odvysielaní relácií došlo z jej strany ku nejakej kvalitatívnej zmene vzťahu k žalobcovi alebo k rodinným príslušníkom žalobcu. Uviedla, že po odvysielaní relácie sa susedia k žalobcovi a členom jeho rodiny správali zdržanlivo. Potvrdila, že susedia, blízka rodina a ľudia z jej okolia vedeli o tom, že žalobca bol právoplatne odsúdený za vraždu ženy a že po tom, ako sa o tom dozvedeli, sa s k nej správali zdržanlivo. Svedok G. C. (otec žalobcu) vo svojej písomnej výpovedi (č.l. 119 spisu) uviedol, že dňa 25.08.2016 v TV-Novinách na Markíze o 19.00 h. bolo povedané o zmene priezviska z C. na L.. Poprel, že by po odvysielaní relácie došlo z jeho strany ku nejakej kvalitatívnej zmene vzťahu k žalobcovi alebo k rodinným príslušníkom žalobcu a rovnako poprel, že by došlo ku nejakým negatívnym medziľudským reakciám či správaniam vo vzťahu k žalobcovi a vo vzťahu k členom jeho rodiny. Potvrdil, že susedia, blízka rodina a ľudia z jeho okolia vedeli o tom, že žalobca bol právoplatne odsúdený za vraždu ženy a že po tom, ako sa o tom dozvedeli, sa k nemu správali zdržanlivo. Svedkyňa C. C. (matka žalobcu) vo svojej písomnej výpovedi (č.l. 120 spisu) uviedla, že dňa 28.08.2016 bolo v Televíznych novinách Markíza o 19.00 h. odvysielané o žalobcovi, že povedali o pojednávaní, o zmene mena, čím uškodili žalobcovi aj jeho rodine. Poprela, že by po odvysielaní relácie došlo z jej strany ku nejakej kvalitatívnej zmene vzťahu k žalobcovi alebo k rodinným príslušníkom žalobcu. Uviedla, že po odvysielaní relácie susedia a známi ňou opovrhovali, dali jej pocítiť, že ňou pohŕdajú a niektorí sa s ňou úplne prestali baviť. Potvrdila, že susedia, blízka rodina a ľudia z jej okolia vedeli o tom, že žalobca bol právoplatne odsúdený za vraždu ženy a že po tom, ako sa o tom dozvedeli, sa s ňou prestali baviť, dali jej najavo opovrhovanie a pohŕdanie. Svedok C. G. (priateľ žalobcu) vo svojej písomnej výpovedi (č.l. 109 spisu) uviedol, že relácie nevidel, na jeho vzťahu k žalobcovi sa nič nezmenilo, nevidel, že by došlo ku nejakým negatívnym medziľudským reakciám či správaniam vo vzťahu k žalobcovi a vo vzťahu k členom jeho rodiny. Svedok P. O. (známi žalobcu z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde vykonáva trest odňatia slobody) vo svojej písomnej výpovedi (č.l. 115 spisu) uviedol, že v letnom období v TV novinách na Markíze o 19.00 h. videl reportáž o žalobcovi v súvislosti s konaním o povolení obnovy, ukazovali tam žalobcu na súde, nejaké zábery o jeho trestnej veci, reportáž bola o vražde predavačky, že jej vrah si zmenil meno a že sa chce dostať na slobodu skôr. Ukázali tam aj telefonát manžela zavraždenej s reportérom a ten povedal, že si na žalobcu počká keď vyjde von z väzenia. Po odvysielaní relácie sa so žalobcom prestal na určitý čas rozprávať. Uviedol, že rôzni ľudia dosť negatívnym spôsobom rozoberali jeho prípad, ohovárali ho hanlivo a s nenávisťou, nadávali na neho. Svedok G. T. (známi žalobcu z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde vykonáva trest odňatia slobody) vo svojej písomnej výpovedi (č.l. 116 spisu) uviedol, že v čase pojednávania o obnove konania žalobcu to bolo dvakrát na TV Markíza v Televíznych novinách o 19.00 h. odvysielané, hovorili a ukazovali zábery z miesta činu, ukazovali zbraň, staré zábery na žalobcu, keď išiel na súd v TN, hovorili, že vrah si zmenil meno, pričom povedali pôvodné meno a meno, na ktoré si ho zmenil, že si pod novým menom dal obnovu konania, že trpí psychickou poruchou kvôli traumatickým zážitkom z detstva, kedy ho mal otec týrať. Poškodený pán sa vyjadril, že si ho počká v zmysle, že sa mu pomstí za ženu. Po odvysielaní relácií sa jeho postoj k žalobcovi zmenil v tom zmysle, že odsudzuje ľudí za spáchanie takých skutkov, zároveň ho však nemôže súdiť, lebo nevie pohnútky, a myšlienkové pochody a ovplyvnenie konania jeho psychickou poruchou. Uviedol, že po odvysielaní relácií dochádzalo k slovným urážkam, posmeškom a ponižovaniu inými odsúdenými na vychádzkach, na pracovisku a miestach, kde sa mohlo stretnúť viac odsúdených.
14. K vyššie uvedeným výpovediam súd uvádza, že výpovede rodinných príslušníkov žalobcu sa v otázke času a obsahu odvysielanej reportáže nadmerne podobajú, miestami sú takmer identické s použitím rovnakých slov, pričom všetci (až na C. C. - matku žalobcu) uviedli identický dátum odvysielania reportáže 25.08.2016, ktorý je však rozdielny oproti dátumom reportáže uvedenými žalobcom (28.07.2016 a 23.08.2016). C. C. - matka žalobcu uviedla dátum odvysielania reportáže 28.08.2016. Vzhľadom na uvedenú podobnosť až identickosť ich výpovedí a ich blízky (najbližší) rodinný vzťah k žalobcovi, ako aj záujem na výsledku konania (žalobca svoje žaloby odôvodňoval aj záujmom na ochrane svojej rodiny a zásahom do práv jeho rodiny) súd vyhodnotil ich výpovede ako nedôveryhodné. Ich výpoveďami preto súd nemal za preukázané, že došlo k odvysielaniu namietaných reportáží s namietaným obsahom. Jediní, ktorí potvrdili odvysielanie reportáží s obsahom najbližším tvrdenému obsahu žalobcom, boli svedkovia O. a T.. V oboch prípadoch ide o osoby, ktoré vykonávajú trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody spolu so žalobcom. V tejto súvislosti považuje súd za povšimnutiahodné, že práve tieto osoby opísali takým podrobným a detailným spôsobom obsah odvysielaných reportáží, na rozdiel od najbližších rodinných príslušníkov žalobcu, ktorí uviedli odvysielanie iba jednej reportáže (oproti žalobcom tvrdeným dvom) a uviedli odvysielanie iba informácie o pojednávaní o povolení obnovy konania v trestnej veci žalobcu a informácie o zmenu priezviska
žalobcu. Práve týchto rodinných príslušníkov žalobcu sa pritom reportáže najviac (aj osobne) dotýkali. Ich výpovede preto súd nepovažoval za dôveryhodné a nevzal ich za základ pre svoje rozhodnutie. Odhliadnuc od uvedeného však súd opätovne dáva do pozornosti, že nie je možné posudzovať izolovane iba jednotlivé časti reportáží, ale tieto musia byť posudzované komplexne ako jednotný celok. Ani výpoveďami posledne spomenutých svedkov sa však súdu nepodarilo vytvoriť si predstavu o tomto celku. Pokiaľ žalobca poukazoval na výstrižok z Trenčianskych novín MY č. 34 zo dňa 30.08.2016 (č.l. 34 spisu), tak súd uvádza, že tento dôkaz bol irelevantný vo vzťahu k obsahu odvysielaných reportáží, keďže nijako nepreukazuje, čo (a či vôbec) bolo žalovaným odvysielané. To isté platí o rozhodnutí Okresného súdu Trenčín č. OU-TN-OVVS1-2015/01045 zo dňa 27.02.2015 (č.l. 4 spisu) o povolení zmeny priezviska žalobcu.
15. Nad rámec uvedeného súd uvádza, ak by aj pripustil odvysielanie sporných reportáží so žalobcom tvrdeným obsahom, informovanie o obnove konania v trestnej veci žalobcu, ktorý bol právoplatne odsúdený za taký závažný zločin (obzvlášť závažný), ako je vražda, je vec verejného záujmu a verejnosť má na takúto informáciu právo. Súd tiež poukazuje na to, že (ako to uviedol samotný žalobca v žalobách) pôvodné trestné konanie žalobcu bolo podrobne medializované, a preto je prirodzené, že aj konanie o povolení obnovy tohto trestného konania vzbudilo záujem médií ako aj verejnosti. Verejnosť má právo na informácie o tom, ako sa trestné konanie žalobcu ďalej vyvíja, keďže v prípade povolenia obnovy konania môže dôjsť k zníženiu výmery trestu, prípadné priamo k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku. Absolútny verejný záujem predmetnej informácie je daný najmä skutočnosťou, že sa týka osoby právoplatné odsúdenej za vraždu, a teda osoby pre spoločnosť potenciálne vysoko nebezpečnej. V takejto situácii vzniká médiám povinnosť verejnosť o danej veci informovať a verejnosti vzniká právo také informácie prijať. Čo sa týka odvysielania informácie o zmene priezviska žalobcu súd uvádza, že v čase pôvodného odsúdenia žalobca vystupoval po svojím pôvodným priezviskom „C.“. Priezvisko bolo žalobcovi zmenené až rozhodnutím Okresného úradu Trenčín zo dňa 27.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2015. To znamená, že verejnosť mohla žalobcu poznať iba pod priezviskom „C.“. Ak by v predmetných reportážach nebolo uvedené aj žalobcovo pôvodné priezvisko, nemali by dané reportáže pre verejnosť zodpovedajúcu výpovednú hodnotu, keďže by ich nespojili s predchádzajúcimi správami o žalobcovi a jeho trestnom konaní. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti namietal, že aj bez zverejnenia jeho predchádzajúceho priezviska by verejnosť mala zachované právo na informácie, keďže by zostali zachované základné a podstatné identifikátory, a to miesto trestného činu, poškodená osoba, verdikt rozsudku a pri zobrazení jeho osoby jeho tvár, súd uvádza, že takéto identifikátory bez súčasného zverejnenia predchádzajúceho a súčasného priezviska žalobcu by vzhľadom na všetky okolnosti (a závažnosť) danej veci neboli postačujúce. Bez ohľadu na to, uvedenie žalobcovho pôvodného priezviska a zmeneného priezviska nemôže byť podľa názoru súdu považované za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti za situácie, že v prípade žalobcu sa jedná o právoplatne odsúdenú osobu za trestný čin. Žalobca ako osoba verejného záujmu, navyše právoplatne odsúdená za trestný čin, je povinný strpieť informovanie o svojej osobe a zverejnenie svojho mena. Pokiaľ ide o odvysielanie informácií o žalobcovom zdravotnom stave, ani jeden z rodinných príslušníkov žalobcu vo svojej výpovedi odvysielanie týchto informácií nepotvrdil. Ak by k tomu aj skutočne došlo, tieto informácie súviseli s trestnou činnosťou žalobcu (za ktorú bol právoplatne odsúdený) a žalobca ako osoba verejného záujmu za uvedených okolností bol povinný strpieť uverejnenie aj takýchto informácií o svojej osobe. Pokiaľ ide o zmenu v správaní okolia žalobcu po odvysielaní sporných reportáží, súd poukazuje na to, že ani jeden z rodinných príslušníkov žalobcu nepotvrdil, že by z ich strany došlo ku nejakej kvalitatívnej zmene vzťahu k žalobcovi alebo k rodinným príslušníkom žalobcu (dokonca svedok C. C.
- brat žalobcu, svedok G. C. - otec žalobcu a svedok C. G. - priateľ žalobcu popreli, že by došlo ku nejakým negatívnym medziľudským reakciám či správaniam okolia vo vzťahu k žalobcovi a vo vzťahu k členom jeho rodiny). Všetci rodinní príslušníci žalobcu zhodne potvrdili, že susedia, blízka rodina a ľudia z ich okolia vedeli o tom, že žalobca bol právoplatne odsúdený za vraždu ženy a že po tom, ako sa o tom dozvedeli, sa k nim správali odmerane, zdržanlivo, opovrhnutiahodne, pohŕdavo. To je teda v rozpore s tým, že by k uvedenej zmene v správaní ich okolia došlo až (a výlučne) v súvislosti s odvysielanými reportážami. Žalobca teda nepreukázal ani zmenu v správaní okolia v dôsledku odvysielaných reportáží.
16. Zo všetkých uvedených dôvodov preto súd žalobu doručenú súdu dňa 22.08.2016 a žalobu doručenú súdu dňa 06.09.2016 v celom rozsahu zamietol.
17. Navyše súd poukazuje na to, že žalobca sa v zmysle petitu obidvoch žalôb domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť upustiť od neoprávneného zverejňovania jeho predchádzajúceho priezviska „C.“
a osobných údajov týkajúcich sa informácii zo súkromného a rodinného života, (ktoré špecifikoval), a ďalej, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania jeho predchádzajúceho priezviska „C.“ a všetkých osobných údajov týkajúcich sa informácii zo súkromného a rodinného života (ktoré špecifikoval). V konaní však nebolo preukázané, že by tvrdený zásah v podobe zverejňovania predchádzajúceho priezviska žalobcu a osobných údajov týkajúcich sa informácii zo súkromného a rodinného života žalobcu naďalej (v súčasnosti) trval. Súd teda nemal ani dôvod (bez ohľadu na všetky dôvody uvedené vyššie) ukladať žalovanému povinnosť upustiť, resp. zdržať sa označených zásahov, keďže takáto povinnosť má svoje miesto iba v situáciách, kedy zásah do osobnostných práv stále trvá. Ak už k zásahu došlo (bol ukončený) prichádzajú do úvahy iné prostriedky ochrany osobnostných práv. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento nárok nebol vôbec dôvodný, keďže nebolo preukázané, že by došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, čo je nevyhnutných predpoklad (okrem ďalších) pre vznik takéhoto nároku.
18. Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia správneho konania o ochrane osobných údajov vedeného na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, keďže súdu nič nebránilo, aby si otázky podstatné pre rozhodnutie sporu vyriešil sám (otázku, či došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti, súd posudzuje samostatne a nezávisle od iných orgánov). Neboli teda splnené podmienky § 164 C.s.p. na prerušenie konania, keďže nebolo preukázané, že by momentálne prebiehalo konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu. Navyše súd poukazuje na to, že žalobca ani nepreukázal, že na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky sa vedie vyššie uvedené správne konania o ochrane osobných údajov.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Osobitne súd poukazuje na to, že v konaní nezistil, dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, keď samotné priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi (uznesením č.k. 40C/117/2016-11 zo dňa 07.11.2016) takouto okolnosťou nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.