Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_10C-12-2018.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Subarea
10C/12/2018
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., Q. S. XXX/XX, zastúpený Pisár & partners - advokáti, s.r.o., IČO: 50 440 446, so sídlom v Lučenci, P. Rádayho 8, proti žalovanej K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., Š. XXXX/XX, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 10.05.2018, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 10.05.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 10.05.2018, ktorým sa domáhal, aby súd na zabezpečenie pohľadávky žalobou voči spoločnosti DTauto plus s.r.o., IČO: 44 509 529, v sume 45.960,87 Eur s príslušenstvom zriadil v prospech žalobcu záložné právo na obchodný podiel žalovanej v spoločnosti DTauto plus s.r.o., IČO: 44 509 529, o veľkosti zodpovedajúcej úplne splatenému peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti v sume 5.000,- Eur. 2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v apríli 2014 zabezpečil, aby žalovaná nadobudla obchodný podiel v spoločnosti DTauto plus s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 878/22, 962 12 Detva, IČO: 44 509 529, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel. Sro, vložka číslo: 15684/S (ďalej aj ako “DTauto plus s.r.o.“) s tým, že činnosť ako aj financovanie spomínanej spoločnosti bude v celom rozsahu zabezpečovať žalobca. V dôsledku týchto skutočností boli žalobca spolu so žalovanou v spoločnosti DTauto plus s.r.o. vymenovaní aj do funkcie konateľa, pričom sídlo spoločnosti umiestnili na adrese trvalého bydliska žalobcu. Žalobca a žalovaná sa pri podpise všetkých potrebných listín na vykonanie zmien v spoločnosti DTauto plus s.r.o. dohodli, že po určitom čase, na požiadanie žalobcu, žalovaná bezodkladne a zároveň bezodplatne prevedie svoj obchodný podiel v spoločnosti DTauto plus s.r.o. na žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že spoločnosť DTauto plus s.r.o. po celý čas financoval žalobca. Žalobca predložil výpisy z účtu spoločnosti DTauto plus s.r.o. vedené spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., a to za obdobie rokov 2016, 2017 a 2018, z ktorých vyplýva, že žalobca do spomínanej spoločnosti vložil za rok 2016 sumu 15.530,- Eur, za rok 2017 sumu 22.680,87 Eur a za rok 2018 sumu 7.750,- Eur. Spolu len za spomínané obdobie vložil žalobca do spoločnosti DTauto plus s.r.o. sumu 45.960,87 Eur. Predmetná suma bola použitá v súvislosti s podnikateľskou činnosťou spoločnosti DTauto plus s.r.o., ktorú ako konateľ viedol výlučne žalobca. Žalovaná sa do činnosti spoločnosti DTauto plus s.r.o. nijakým spôsobom nezapájala, nejavila záujem o hospodárske výsledky predmetnej spoločnosti, nepodávala daňové priznania a nekomunikovala ani s externou spoločnosťou, ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti. Žalobca uviedol, že nezáujem žalovanej o predmetnú spoločnosť je dôsledkom práve tej skutočnosti, že žalovaná si bola vedomá, že spoločnosť DTauto plus s.r.o. jej nepatrí, nijakým spôsobom sa nezapríčinila o jej hospodárske výsledky a aktívne sa nikdy nezapájala do jej činnosti, o čom svedčí SMS komunikácia so žalobcom, ako aj výpovede žalovanej na príslušnom OO PZ.
3. V súčasnosti (približne od septembra 2016) žalobca a žalovaná už netvoria pár, v dôsledku čoho žalobca žalovanú niekoľkokrát vyzval na vykonanie všetkých úkonov potrebných na prevod obchodného podielu žalovanej v spoločnosti DTauto plus s.r.o. na žalobcu, a to bezodplatne. Žalovaná však na žiadnu výzvu nereagovala a so žalobcom ako aj s jeho právnym zástupcom odmieta komunikovať. Pri zisťovaní dôvodov existencie nedoplatkov voči príslušnému správcovi dane bol žalobca ako konateľ spoločnosti informovaný o tom, že žalovaná požiadala o vydanie súhlasu správcu dane so zmenou v osobe spoločníka. Na základe týchto skutočností sa žalobca domnieva, že žalovaná má v pláne previesť obchodný podiel v spoločnosti DTauto plus s.r.o., avšak nie na žalobcu, tak ako boli dohodnutí, ale na úplne inú tretiu osobu. Spoločnosť DTauto plus s.r.o. žalobca budoval sám od roku 2014, vložil do nej nemalé finančné prostriedky, zaslúžil sa o jej dobré meno medzi obchodnými partnermi a predstavuje jeho jediný zdroj finančných prostriedkov. Žalovaná sa o spoločnosť nikdy nezaujímala a len v dôsledku rozchodu so žalobcom má snahu robiť žalobcovi problémy. 4. Žalobca má voči spoločnosti DTauto plus s.r.o. pohľadávky z titulu pôžičiek, ktoré si bude nútený vymáhať pravdepodobne súdnou cestou, a to v sume 45.960,87 Eur. Nakoľko je tu dôvodná obava, že žalovaná prevedie svoj obchodný podiel v spoločnosti DTauto plus s.r.o. na tretiu osobu, žalobca sa domnieva, že by tak mohol byť ohrozený výkon prípadnej exekúcie. Žalovaná by svoj obchodný podiel mohla z pomsty previesť na nekontaktnú osobu, ktorá by ukončila podnikateľskú činnosť spoločnosti DTauto plus s.r.o. a táto by nevytvárala žiadny zisk, z ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť. Vzhľadom na vzťah žalobcu k spoločnosti DTauto plus s.r.o. má žalobca má aj naďalej záujem o nadobudnutie obchodného podielu od žalovanej, a to bezodplatne. 5. Zriadenie záložného práva na obchodný podiel žalovanej v prospech žalobcu je podľa názoru žalobcu nevyhnutné pre zachovanie a ochranu jeho majetkových práv. V prípade, ak by nebol obchodný podiel žalovanej zablokovaný záložným právom zriadeným v prospech žalobcu, uspokojenie jeho pohľadávky voči spoločnosti DTauto plus s.r.o. by bolo definitívne zmarené. Žalobca má na druhej strane za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú, od ktorej požaduje len vykonanie takých krokov, aby sa stal jediným spoločníkom v spoločnosti DTauto plus s.r.o.. za podmienok, na ktorých boli dohodnutí v čase, keď jej nadobudnutie tohto obchodného podielu zabezpečoval. Žalobca spolu s týmto návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepodáva aj žalobu vo veci samej, ktorou by sa domáhal zaplatenia svojej pohľadávky, nakoľko sa domnieva. že zabezpečovacím opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobca však disponuje relevantnými dokladmi preukazujúcimi opodstatnenosť svojej pohľadávky, ktorej zabezpečenie zabezpečovacím opatrením požaduje a je pripravený v lehote určenej súdom podať žalobu vo veci samej. Na účely ochrany svojich práv však považuje za nevyhnutné zriadenie záložného práva na obchodný podiel žalovanej v prospech žalobcu, aby nedošlo k ohrozeniu exekúcie jeho peňažnej pohľadávky.
6. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložil výpisy z bankového účtu spoločnosti DTauto plus s.r.o., vedeného v Prima banke Slovensko, a.s., z ktorých vyplýva, že žalobca vkladal na účet spoločnosti finančné prostriedky. 7. Ďalej priložil SMS komunikáciu medzi ním a žalovanou, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 11.04.2017, ktoré podala žalovaná na žalobcu, zápisnice OO PZ Hriňová ČVS: ORP-352/HR-ZV-2017 zo dňa 16.03.2016 a 27.07.2017 o výsluchu žalovanej ako svedka - poškodeného, pri ktorých žalovaná uviedla, že v minulosti žiadala, aby firmu, kde je konateľkou, prebral žalobca, keďže to je vlastne ako keby jeho firma, resp. vyjadrovala sa k nadobudnutiu obchodného podielu v spoločnosti DTauto plus s.r.o. a jej financovaniu.
8. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
9. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku veriteľa zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru zabezpečovacích opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to potreba neodkladnej úpravy pomerov spojená s existenciou reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tiež nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
10. Súd posudzoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
11. V prejednávanej veci žalobca tvrdil a osvedčil príslušnými výpismi z účtu, že ako veriteľ má voči spoločnosti DTauto plus s.r.o., IČO: 44 509 529 ako dlžníkovi pohľadávky z titulu pôžičiek poskytnutých spoločnosti vo výške 45.960,87 Eur. Na zabezpečenie tejto peňažnej pohľadávky žiada zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na obchodný podiel žalovanej v uvedenej spoločnosti. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetný obchodný podiel predstavuje majetkovú účasť žalovanej ako fyzickej osoby na podnikaní spoločnosti DTauto plus s.r.o. Predmetný obchodný podiel v zmysle aktuálneho výpisu z obchodného registra predstavuje majetok vo vlastníctve žalovanej ako fyzickej osoby a nie je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DTauto plus s.r.o., ktorú žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil za svojho dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorú žiada záložným právom zabezpečiť. Žalobca v návrhu nijako nepreukázal a ani netvrdil, že by mal peňažnú pohľadávku voči žalovanej ako fyzickej osobe, teda že by žalovaná bola jeho dlžníkom. Základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 CSP pritom je skutočnosť, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (žalobcu - navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia) môže byť zriadené len na majetku (veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách) dlžníka. Pokiaľ preto žalobca žiada zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na obchodný podiel vo vlastníctve žalovanej ako fyzickej osoby, ktorá v zmysle návrhu nie je dlžníkom žalobcu a žalobca netvrdil a neosvedčil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nie je splnená základná procesná podmienka pre nariadenie takéhoto zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacím opatrením nemožno zriadiť záložné právo na majetku osoby odlišnej od dlžníka.
12. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnej veci a návrh žalobcu preto zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý, žalovaná by teda mala nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej však v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.