Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/68/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, IČO: 00 603 201 proti žalovaným: 1. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.Á. XXXX/XX, XXX XX R., 2. A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.Á. XXXX/X, XXX XX R., o zaplatenie 1.337,02 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.092,08 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom od 01.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovaným nárok na 62 %-nú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu 1.337,02 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní užívali byt č. XXX na Č. Z.. X bez právneho dôvodu v období od 01.01.2012 do 31.12.2013. Žalovaní nezaplatili žalobcovi platby spojené s užívaním bytu za obdobie, kedy byt užívali bez právneho dôvodu vo výške 1.337,02 EUR. Žalobca v snahe predísť súdnemu sporu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná suma pozostávala zo sumy 1.092,08 EUR ako náhrady za nájomne a úhrady spojené s užívaním bytu a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.09.2015 v sume 244,94 EUR, pričom ďalej žiadal priznať úroky z omeškania od 01.10.2015 zo sumy 1.092,08 EUR.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

5. Na prejednanie sporu súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) nenariadil pojednávanie. V konaní išlo o jednoduchú vec, žalovaní nerozporovali skutkové tvrdenia žalobcu a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- EUR. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke súdu dňa 16.05.2018.

6. Súd sa oboznámil so sumárnou analýzou platieb za obdobie od 15.02.2013 do 30.09.2015, výpočtom úrokov z omeškania, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 a za obdobie od 01.01.2013 do 21.11.2013, upomienkou zo dňa 20.02.2014, oznámením o vyprataní zo dňa 21.11.2013, návrhom na vypratanie zo dňa 04.03.2010, úradným záznamom zo dňa 23.02.2010, evidenčným listom, zmluvou o nájme bytu, určením nájomcu k náhradnému bytu zo dňa 26.04.2006 a ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Hlavné mesto SR Bratislava určilo dňa 26.04.2006 p. A. I. za nájomcu bytu č. XXX na Č. Z.. Č.. X v Bratislave. Následne na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 12.06.2006 bol nájomníčke A. I. prenechaný byt do užívania od 07.06.2006 na dobu neurčitú.

8. Z úradného záznamu zo dňa 23.02.2010 vyplýva, že v byte č. XXX bola prítomná žalovaná v 1. rade, ktorá ho obývala s tromi deťmi a žalovaným v 2. rade. Bola poučená, že v byte býva protiprávne a je povinná byt okamžite odovzdať. Pani I. mala odísť do Belgicka.

9. Žalobca podal proti žalovaným na Okresnom súde Bratislava V žalobu o vypratanie predmetného bytu. V zmysle oznámenia Exekútorského úradu Mgr. Vladimíra Cipára došlo k vyprataniu bytu dňa 21.11.2013.

10. Žalobca prostredníctvom upomienky zo dňa 20.02.2014 vyzval žalovaných na úhradu nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy. Dlžná suma mala predstavovať 415,91 EUR za nájomné, 1.054,09 EUR za služby spojené s užívaním bytu, 79,59 EUR ako poplatok z omeškania a 1,50 EUR za poštovné.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

15. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

16. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

17. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Súd má za preukázané, že byt č. 214 na Čapajevovej ul. č. 3 v Bratislave bol na základe nájomnej zmluvy odovzdaný nájomníčke Ružene Güzelovej. Podľa predloženého úradného záznamu zo dňa 23.02.2010 bolo zistené, že predmetný byt užívali žalovaní spolu s tromi maloletými deťmi, pričom nájomníčka p. I. sa mala odsťahovať do Belgicka. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaní užívali predmetný byt bez právneho dôvodu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2013. Súd považuje za nesporné, že medzi žalobcom a žalovanými nebola uzavretá žiadna zmluva, predmetom ktorej by bolo odplatné prenechanie bytu do užívania žalovaných. Užívaním bytu bez právneho dôvodu sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovali, pričom im vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Nakoľko v danom prípade spočíva bezdôvodné obohatenie v užívaní bytu, nie je možná naturálna reštitúcia, a teda žalovaní by mali žalobcovi poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá je ekvivalentom hodnoty výkonu, za ktorú treba v prípade užívania bytu považovať výšku nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu. Žalobca určil výšku mesačného nájomného v sume 38,87 EUR a výšku úhrad spojených s užívaním bytu v sume 83,99 EUR. Žalovaní ostali v konaní procesne nečinní, pričom nerozporovali skutkové tvrdenia žalobcu. Jednou zo zásad, na ktorej je budovaný civilný spor, je zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Keďže žalovaní nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom užívania bytu bez právneho dôvodu a ceny nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu, súd považoval tieto tvrdenia za nesporné. Žalobca požadoval od žalovaných zaplatenie odplaty za užívanie bytu vo výške 415,91 EUR predstavujúcej ekvivalent ceny nájomného (za obdobie 01-10/2013 - 10x 38,87 EUR a alikvotnú čiastku za mesiac 11/2013 v sume 27,21 EUR) a vo výške 676,17 EUR predstavujúcej ekvivalent úhrad za služby spojené s užívaním bytu, t.j. spolu 1.092,08 EUR.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia tak súd vyhodnotil žalobu ako čiastočne dôvodnú, a preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 1.092,08 EUR ako náhrady za bezdôvodné obohatenie.

23. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania v sume 244,94 EUR vypočítaný za obdobie od 15.03.2013 do 30.09.2015 s použitím úrokovej sadzby 8,75%. Hoci zmluva bola uzavretá pred 1. februárom 2013 a podľa § 10c citovaného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, podľa názoru súdu toto prechodné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že platí iba v tom prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie „aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ a nie formuláciu aj za omeškanie, ktoré nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi nepriznal úrok z omeškania zo sumy 53,69 EUR v sadzbe prevyšujúcej 5,05%, a preto v tejto časti žalobu zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 1.092,08 EUR, čo predstavuje cca 81%. Žalovaní boli úspešní v časti o zaplatenie 244,94 EUR, čo predstavuje cca 19%. Nárok na náhradu trov konania vzniká v takom prípade na základe nasledovného

výpočtu. Úspech strany sporu, ktorej vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniká nárok na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Možnosť nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán prichádza do úvahy, ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký. Podľa výsledku konania prevažoval úspech žalobcu, a preto mu prináleží pomerná náhrada trov konania v rozsahu 62% (81% - 19%). O výške trov súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.