Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-17-2017.pdf
PDF · 123.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: C.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. XXX, proti žalovanému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. T. XX, zast. JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Damborského 13, o ochranu osobnosti a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2017 sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal uverejňovania nepravdivých, hanlivých a oplzlých vyjadrení na jeho adresu, ospravedlnenia od žalovaného a zaplatenia 500 €. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 27.05.2015 v podvečerných hodinách prišiel na svoju farmu, ktorá sa nachádza pri obci Malé Kršteňany oproti penziónu Jeseň. Na tejto farme chová zvieratá, konkrétne psov, nakoľko je veterinár a venuje sa na plno chovu a ošetrovaniu zvierat. Keď prichádzal na svoj pozemok už z diaľky videl žalovaného ako spolu s C.. O. D. (ďalej len „priateľka žalovaného“) sa snažia dostať na jeho pozemok cez plot. Upozornil ich, nech sa zdržia takéhoto správania a nech opustia jeho pozemok. Na čo mu žalovaný spolu so svojou priateľkou začali oplzlo nadávať a takto sa ho snažili vyprovokovať, aby zrejme na nich zaútočil, pričom si všetko natáčal na telefón. Žiadal ho, aby s tým prestal, avšak márne. Nakoľko sa cítil ohrozený, zavolal na linku 158, aby tento prípad prišli vyriešiť policajti. Žalovaný tvrdil, že jeho priateľku zbil. Je neprirodzené, že namiesto toho, že by ju mal brániť, ho snímal na kameru a pozeral sa na údajný útok. V nasledujúcich dňoch po incidente, ktorého účastníkom sa stal z dôvodu, že žalovaný a jeho priateľka sa snažili neoprávnene vniknúť na jeho majetok a pri tom mu poškodzovali majetok: plot, nakoľko naň liezli a tým mu spôsobili aj materiálnu škodu, rozprával pred kamarátmi klamstvá o incidente. Okrem uvedeného začal šíriť na sociálnych sieťach, nepravdivé informácie a urážajúce informácie, vyjadroval sa o ňom, že je „prihriaty“, vykresľoval ho ako človeka, ktorý týra zvieratá. Krivo ho obvinil, že brutálne napadol jeho priateľku a taktiež začal na internete podnecovať voči nemu nenávisť. Na takéto správanie mu nedal žiaden podnet. Krivé obvinenia, ktoré voči nemu vzniesol boli aj predmetom priestupkového konania a nakoniec sa skončili prešetrovaním Okresného úradu v Trenčíne, odbor opravných prostriedkov, kde bolo jednoznačne preukázané, že žiadne skutky, z ktorých ho žalovaný krivo obvinil mu neboli preukázané a podľa svedeckých výpovedí bol preukázaný opak. To jest, že nie on im oplzlo nadával, ale žalovaný spolu so svojou priateľkou nadával oplzlo jemu a ho osočoval a neoprávnene snímal na kamerový záznam. Tento kamerový záznam poskytol komerčnej televízii JOJ, ktorá ho v júny 2015 uverejnila. Vplyvom takéhoto neprístojného správania, osočovania a hanobenia jeho mena mu spôsobil žalovaný škodu, pretože ako veterinár sa nedopúšťa žiadneho týrania zvierat, ale ich lieči a v rámci
svojej praxe vykonáva prevenciu. Týmto jeho správaním došlo k tomu, že si nemôže rozvinúť svoju prax a prišiel aj o lukratívneho zákazníka.
2. Žalovaný dňa 31.07.2017 doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k žalobe. Uviedol, že skutkové okolnosti opísané v žalobe žalobcom nie sú pravdivé. V daný deň žalovaný spolu s priateľkou prechádzali po vale a začuli hlučné zavýjanie psov. Nakoľko je žalovaný dobrovoľník v miestnom útulku pre psov od r. 2011 a v tom čase prijatý na VŠ: Všeobecné veterinárske lekárstvo. Podľa jeho skúseností a z jeho znalostí žalovaný usúdil, že je potrebné sa ísť presvedčiť na miesto odkiaľ vychádzalo zavýjanie, či psy nepotrebujú pomoc. Smerom k miestu odkiaľ prichádzalo zavíjanie: malý pozemok ohradený vysokým múrom, začuli žalovaný s priateľkou niekoho na nich „vulgárne“ kričať. Teda žalobca sa dopustil vulgárneho slovného útoku na žalovaného a jeho priateľku, nie žalovaný voči žalobcovi. Žalovaný spolu s priateľkou boli v takom šoku, dôvodne sa obávali o svoju bezpečnosť a z tohto dôvodu priateľka žalovaného vyzývala žalobcu od upustenia používania vulgárnych slov a vyhrážania sa im, inak zavolá políciu. Žalobca však pokračoval a blížil sa smerom k nim. Následne priateľka žalovaného začala natáčať konanie žalobcu na svoj mobilný telefón v snahe odradiť žalobcu od jeho konania, prípadne použiť nahrávku ako dôkaz na polícii. Teda nie je pravda tvrdenie žalobcu, že žalovaný nahrával predmetný incident a žalovaný poskytol predmetnú nahrávku televízii JOJ. Počas nahrávania neprípustného konania žalobcu voči žalovanému a jeho priateľke žalobca sotil priateľku žalovaného, ktorá si udrela hlavu, čím jej spôsobil otras mozgu s potrebou hospitalizácie v nemocnici po dobu 4 dní. V predmetnej veci, tak ako píše v žalobe aj žalobca, bolo voči nemu podané trestné oznámenie, ktoré bolo odstúpené na priestupkové konanie. Žalovaný nebol oznamovateľom a nemá vedomosť ako bolo predmetné priestupkové konanie ukončené. S nahrávaním ani medializáciou neprípustného správania sa žalobcu nemá žalovaný nič spoločné. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o šírení urážlivých a hanlivých výrazov k osobe žalobcu. Neprípustné konanie žalobcu bolo zverejnené v krimi novinách TV JOJ ako aj následne v článku časopisu Pluska, s čím však žalovaný nemá nič spoločné. Žalobca neuviedol dôkaz, ktorý by preukázal, že žalovaný zverejnil predmetnú nahrávku, ani nenavrhol taký dôkaz vykonať. Žalovaný iba zdielal už zverejnený príspevok o žalobcovi s kamarátmi ako aj iní ľudia, čím žiadnym spôsobom neporušil zákon, keďže predmetné príspevky boli už zverejnené ako v televízii, tak aj v časopise. Žalobca okrem iného v žalobe tvrdí, že mu bola spôsobená škoda na majetku, konkrétne podľa označenia žalobcu na jeho plote. K predmetnému žalovaný uvádza, že pozemok žalobcu bol ohradený veľkým múrom, nie plotom, a zo zavíjania zvierat bolo jednoznačné, že za predmetným múrom sa nachádza veľa psov. Žalovaný sa nesnažil na múr žalobcu vyliezť a ani ho nijako inak poškodiť. Žalobca nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení ohľadne vzniknutej škody, keďže podľa vyjadrení žalovaného žiadna škoda vzniknúť nemohla. Žalobca tvrdí, že dôsledkom správania žalovaného mu vznikla škody v podobe straty lukratívneho klienta, o čom opätovne nepredložil žiaden dôkaz. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca dňa 31.08.2017 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, skutkové okolnosti opísané vo vyjadrení žalovaného nie sú pravdivé. Vyjadrenie je v rozpore s výpoveďou na polícii a s výpoveďami svedkov, ktorí potvrdia pravdivý priebeh incidentu . Ako listinný dôkaz o rozporuplnosti žalovaného výpovede terajšej a výpovede, ktorú uviedol na polícii, dokladá kópiu svedeckej výpovede žalovaného, ktorú podal na OO PZ v Partizánskom. V žalovaného terajších a predchádzajúcich tvrdeniach sú značné rozdiely. Právny zástupca žalovaného sa snaží vyzdvihnúť žalovaného ako dobrovoľníka v miestnom útulku pre zvieratá a študenta Vysokej školy veterinárskej. Ani jedno, ani druhé neznamená, že je odborne spôsobilý na riešenie situácie, keď štekajú psy a už vôbec žalovaného neoprávňuje, aby krivo vypovedal a krivo obviňoval nevinného človeka z ublíženia na zdraví. Vo svojom vyjadrení žalovaný uvádza, že jeho priateľka začala nakrúcať hneď ako prichádzal, ale na polícii tvrdili, že najskôr jej fyzicky ublížil, potom ho začala natáčať a potom jej vraj znova fyzicky ublížil. Ich verzia, ktorú uviedli na polícii, je v rozpore so svedeckými výpoveďami, s rozhodnutím súdneho lekára a tiež prokuratúry. Koniec koncov aj laik pochopí, že fyzicky napadnutá a dokopaná žena nie je schopná natáčať súvislé video a jej kamarát (v tomto prípade žalovaný) sa len prizerá. Obaja klamú, že volali 158. V listinných dôkazoch je uvedené, že predložil výpis hovorov z jeho telefónu, z čoho jednoznačne vyplýva, že políciu privolal on. Žalovaný tvrdí, že nenahrával, ale prikladá listinný dôkaz: výpoveď kolegyne žalovaného, pani X. (dnes už T.) z miestneho útulku, ktorú podala na polícii a jasne v nej hovorí, ako jej žalovaný ukazoval nahraný incident na svojom mobile. Žalovaný zavádza súd a aj svojho právneho zástupcu nepravdivým popisom miesta incidentu. Nejedná sa o žiadny malý pozemok ohradený vysokým múrom, za ktorým sa nachádza veľké množstvo psov ako tvrdí žalovaný, ale ide o pozemok o výmere cca 15 árov, ktorý je uznaný Štátnou veterinárnou správou ako farma a je oplotený
panelovým oplotením v štandardnej výške cca 2,00 metre. Hrúbka panelov je asi 5 cm a pôsobením sily dochádza k ich praskaniu. Preto ho nahnevalo, že na takomto plote našiel vylezených dvoch ľudí. Právny zástupca žalovaného sa dopustil protiprávneho a neprístupného konania tým, že súdu predložil ako dôkaz videozáznam zo dňa 27.05.2015. Daný videozáznam nemožno brať ako dôkaz proti jeho osobe, nakoľko nebol zhotovený v súlade so zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a § 12 ods. l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Video, ktoré si pán právny zástupca dovolil doložiť súdu ako dôkaz bolo nelegálne zhotovené a upravované bez jeho súhlasu a následne bez jeho súhlasu poskytnuté médiám. Právny zástupca si neuvedomuje, že videozáznamom boli porušené osobné práva jeho osoby, chránené na úrovni zákonných noriem, ako aj Ústavy SR a medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právny zástupca doložil videozáznam do dôkazov súdu so zámerom nie preukázať priebeh udalostí, ale aby ovplyvnil súd, nakoľko video je tak spracované, aby zdehonestovalo jeho osobu. Jednoznačný zámer právneho zástupcu je evidentne jasný, inak si nevie vysvetliť jeho porušenie zákonných noriem, ktoré uviedol. Čo sa týka videa, je zrejmé, že bol rozčúlený. čo ale nikoho neoprávňuje ho krivo obviniť a proti nemu krivo vypovedať. Zo strany právneho zástupcu ide o snahu manipulovať súdom a konaním, nakoľko neuvádza meno svedka, ktorý má vraj dosvedčiť, že sa vyhrážal. Čo sa týka priateľky žalovaného, jej snahou bolo na základe nelegálne zhotoveného a upraveného videa privodiť mu trestné stíhanie. K jej konaniu sa vyjadrila prokuratúra v Partizánskom. V prípade, že žalovaný sa rozhodne pravdivo vypovedať, je ochotný žalobu vziať späť. V prípade, že bude naďalej klamať, na svojej žalobe naďalej trvá.
4. Žalovaný dňa 27.10.2017 doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že žalobca vo svojej replike uvádza, že vyjadrenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe sú v značnom rozpore s výpoveďou žalovaného na polícii zo dňa incidentu 27.05.2015. Žalobca vníma značný rozdiel v tom, či bolo jeho konanie natáčané priateľkou žalovaného medzi dvoma útokmi na jej osobu, alebo hneď ako žalobca prichádzal k žalovanému a priateľke. Má za to, že v predmetnej veci je absolútne nepodstatné kedy priateľka začala natáčať konanie žalobcu. Podstatný fakt, ktorý sa týka predmetného sporu je ten, že nie žalovaný, ale priateľka natáčala celý incident. Tento fakt žalobca nespochybnil, a preto ho považuje za nesporný. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný: „krivo vypovedal a krivo obviňoval nevinného človeka z ublíženia na zdraví“, považuje len za jeho vnútorné presvedčenie a nie dokázané tvrdenie, pričom nemá informácie o tom, že by žalobca vzniesol trestné oznámenie pre krivú výpoveď voči žalovanému, a či bola žalovanému preukázaná aj vina. Má za to, že posúdenie skutkovej podstaty trestných činov spadá do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a nie žalobcu. Listinné dôkazy predložené žalobcom nijakým spôsobom nevyvracajú tvrdenia žalovaného a priateľky žalovaného ohľadne priebehu udalostí v deň incidentu, iba ich nepotvrdzujú bez dôvodných pochybností za účelom vznesenia obvinenia voči žalobcovi, v čom je značný rozdiel. Pre účely trestného konania musí byť skutková podstata trestného činu, v danom prípade nebezpečného vyhrážania, preukázaná na 100%, inak sa uplatní zásada „in dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Avšak to nie je prípad civilného sporového konania, ktoré je postavené na princípoch formality, koncentrácie konania, dispozičného princípu, rozhodnutie je založené na skutkovom stavu veci tak, ako ho zistil súd. Považuje v tomto prípade za potrebné vyzdvihnúť dispozičnú zásadu strán sporu, s ktorou úzko súvisí dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia. V sporovom konaní musí žalobca uniesť dôkazné bremeno ak chce, aby súd žalobe vyhovel. Dôkazy predložené žalobcom nedokazujú, že by tvrdenia žalovaného boli nepravdivé iba ich nepovažuje za dostačujúce k vzneseniu obvinenia pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň nerozumie, prečo sa žalobca zaoberá v predmetnom osobnostnom spore, kto a ako zavolal políciu, keď žalovaný ani v prvom vyjadrení a ani v tomto netvrdí, že políciu volal on, či jeho priateľka. Považuje za potrebné poukázať na tvrdenie žalovaného, že počas incidentu na okolí nikto nebol a nevie si vysvetliť ako bolo možné, že na polícii vypovedali dvaja svedkovia žalobcu, ktorí vraj incident videli. Pritom aj sám žalovaný uvádza, že: „všetko sa dialo na ploche, ktorá nie je verejná....aby sa „výtržníci“ dostali k tomuto pozemku museli prekonať obecné oplotenie....všetko tam sú súkromné pozemky...“ Ako je možné, že v jeden deň zhodou okolností sa na tom istom mieste takto nedostupnom verejnosti súčasne nachádzalo až 5 osôb mu nie je zrejmé. Dôležité a sporné skutkové tvrdenia strán sporu v predmetnej veci sú nasledovné: Zásah do práv na ochranu osobnosti a vznik škody v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a porušením právnych predpisov žalovaným. Za nesporné považuje fakt, že nahrávku nevyhotovil žalovaný a teda neporušil týmto spôsobom osobnostné práva žalobcu. Hoci žalobca uvádza, že p. G. videla záznam incidentu z telefónu žalovaného, čo nepopiera. Priateľka žalovaného vyhotovenú nahrávku poslala ešte v ten deň žalovanému, ktorý bol svedkom celého incidentu, a ten ju následne odstupom času ukázal
p. P.. To nijakým spôsobom nedokazuje, ako a kým bola nahrávka vyhotovená. Čo sa týka škody na múre žalobcu, trvá na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe a zdôrazňuje, že pri žalovaní náhrady škody treba dokazovať nie len vznik škody, ale aj porušenie povinnosti zodpovednej osoby a príčinnú súvislosť medzi nimi. To, že žalobca doloží fotku popraskaného múru v žiadnom prípade nedokazuje skutočnosť, kto a akým spôsobom škodu spôsobil. A za žiadnych okolností fotka poškodeného múru nie je relevantným dôkazom, že žalovaný túto škodu spôsobil. Tak ako aj sám žalobca tvrdí za plotom sa nachádza veľa psov a nie je v súlade s pravidlami logického myslenia, pokúšať sa dostať na pozemok plný psov prelezením múru a riskovať tak ublíženie na zdraví tak, ako to tvrdí žalobca. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o strate lukratívneho klienta uvádza len to, že žalobca len potvrdzuje tvrdenie, že sa mu nepodarilo získať lukratívneho klienta, ale nedokazuje či tým aj žalobcovi vnikla škoda, v akom rozsahu vznikla a porušením koho povinností vznikla prípadne dokázaná škoda. V dôkaze nie je uvedené meno žalovaného, ani z iných dôkazov doložených žalobcom nevyplýva, kto je spôsobilí za neprijatie spolupráce eventuálneho klienta so žalovaným. K tvrdeniu žalobcu o porušení jeho osobnostných práv ich advokátskou kanceláriou uvádza, že predmetná nahrávka bola už viackrát zverejnená a medializovaná televíziou JOJ, časopisom Pluska ako aj prostredníctvom internetovej siete inými subjektmi. Zároveň bola použitá aj na účely trestného konania. Advokátska kancelária ju navrhla ako dôkaz, ktorý sa nemal vykonať verejne, iba za účelom tohto súdneho konania na preukázanie tvrdení žalovaného, pričom súd zhodnotí, či a akou formou dôkaz vykoná. Na základe hore uvedeného má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom neporušil osobnostné práva žalobcu ani mu nespôsobil žiadnu škodu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby žalobu súd výrokom I zamietol ako nedôvodnú a výrokom II priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Na pojednávaní dňa 22.03.2018 žalobca uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu písomne podanej žaloby a pokiaľ ide o petit tejto žaloby, tento petit upresní písomne súdu v lehote 15 dní. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 €, tak žalobu v tejto časti berie späť, pretože satisfakciou pre neho by bolo už kvalifikované ospravedlnenie zo strany žalovaného. Dňa 27.05.2015 išiel na svoju farmu nakŕmiť si 4 psy, je to pri obci Malé Kršteňany. Ako prichádzal k pozemku, z diaľky zbadal na plote vyštveraných dvoch ľudí, ktorí kŕmili psy, mali prichystané bandasky s vodou, vrece s granulami a predpokladá, že tieto veci chceli preniesť na pozemok. To, že boli vyštveraní na plote, ho rozčúlilo, pretože už aj v minulosti dochádzalo k poškodeniu oplotenia tým, že sa niekto naň škriabal. Vyzval týchto dvoch ľudí, ženu a muža, aby opustili inkriminované miesto, namiesto toho, aby odišli, začali sa ku nemu drzo správať. Obidvaja vytiahli z vreciek mobily a začali ho snímať na kamery v mobiloch. Opakovane ich upozorňoval a zakazoval im, aby ho snímali na kamery, jeho zákaz neuposlúchli, preto im povedal, že keď sa im to páči takto riešiť, zavolá 158. Vysmievali sa mu do tváre a nepretržite ho provokovali svojim správaním. Zavolal 158, vzápätí prišli policajti a po príchode policajtov začala tvrdiť priateľka žalovaného, že ju napadol a zbil. Predtuchu, že k takémuto krivému obvineniu dôjde, získal už počas incidentu, pretože žalovaný, ktorý tam s ňou bol, sa pozrel na neho a povedal mu, že „a kopol si ju“. Po príchode policajtov obaja odišli, ako sa neskôr ukázalo, ona išla na ošetrenie do nemocnice s tvrdením, že ju dokopal a neskôr začala tvrdiť, že jej spôsobil psychickú ujmu. Tvrdila, že nedokáže viesť motorové vozidlo, išla na vyšetrenie k psychiatričke do Topoľčian, ktorá jej chcela dať injekcie na ukľúdnenie, čo ona odmietla, že riadi auto. Následne bolo toto riešené cestou polície a cestou priestupkových orgánov na Okresnom úrade Prievidza - pobočka Partizánske a Okresnom úrade Trenčín, Odbor opravných prostriedkov, kde v konečnom dôsledku on bol úspešný, pretože voči nemu bolo priestupkové konanie zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané spáchanie skutku, teda narušenie občianskeho spolunažívania hrubým správaním. Videonahrávku, či už žalovaný, alebo jeho priateľka, na ktorej je nasnímaný jeho dvor a zostrihané to, akože ju napáda, či už táto ona, alebo žalovaný, poskytli televízii JOJ a táto ju odvysielala v júni 2015.
6. Na pojednávaní dňa 22.03.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na všetky doterajšie písomné prednesy. Tu sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany, má tu dispozičnú zásadu, zásadu formality a najmä koncentrácie konania, kde žalobca mal doposiaľ dostatok času a priestoru na správne naformulovanie žaloby a jednak na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca by mal s určitosťou preukázať, že konkrétnym konaním žalovaného došlo k zásahu do chránených osobnostných práv žalobcu, ako aj to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi na jeho právach ujmu. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii zásahu, ako aj to, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu, napr. v jeho rodinnom, pracovnom prostredí. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, môže súd konštatovať, že žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazov. Rovnako konštatuje aj NS SR v rozsudku 3Cdo/108/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorý predkladá súdu. Doposiaľ žalobca nejako nepreukázal, že by žalovaný vyhotovoval obrazové, alebo zvukové záznamy žalobcu, naopak, žalovaný tvrdí, že takýto záznam vykonala jeho priateľka, pričom zverejnenie učinila televízia JOJ, preto, ak si žalobca myslí, že týmto záznamom bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv, žaluje nesprávny subjekt. Osobne má za to, že nakoľko záznam videl, že preukazuje iba vulgárne, neprístojné správanie žalobcu a teda iba vykresľuje realitu, ktorá sa v inkriminovanom čase udiala a bol použitý pre publicistické účely, čo predstavuje zákonnú licenciu. Nakoľko žalobca do dnešného dňa nesplnil povinnosti určené zákonom, teda preukázať tvrdené skutočnosti, má za to, že súd má splnené všetky podmienky pre ukončenie tohto sporu vynesením meritórneho rozhodnutia, ktorým žalobu zamietne.
7. Súd následne vyhlásil uznesenie, ktorým konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 500 € zastavil.
8. Dňa 06.04.2018 doručil žalobca tunajšiemu súdu podanie označené ako „návrh“, v ktorom uviedol, že upresňuje petit žaloby tak, že žiada aby súd rozhodol: „Žalovaný je povinný zdržať sa vyjadrovania, zverejňovania a šírenia akýchkoľvek informácií o osobe žalobcu a o jeho praxi veterinárneho lekára, zdržať sa zhotovovania, zverejňovania, sprístupňovania a akéhokoľvek použitia obrazových snímok, obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa osoby žalobcu, najmä zdržať sa zverejňovania, sprístupňovania a akéhokoľvek použitia videozáznamu zhotoveného dňa 27.05.2015 a týkajúceho sa osoby žalobcu. Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi a do 30 dní verejne publikovať na sociálnej sieti Facebook ospravedlnenie v znení: „B. D. sa ospravedlňuje C.. C. G. za to, že o jeho osobe zhotovil videozáznam zo dňa 27.5.2015, za to, že tento videozáznam bol účelovo upravený tak, že po vzhliadnutí upraveného videozáznamu tento vyznieval tak, ako by sa C.. C. G. dopustil verbálneho a fyzického napadnutia inej osoby, k čomu však zo strany C.. C. G. nedošlo a v neposlednom rade za to, že takto upravený videozáznam ďalej sprístupňoval a zverejňoval. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %“. S poukazom na ustanovenie § 140 ods. 1 CSP má za to, že týmto podaním ide len o upresnenie žaloby - petitu a nie o jej zmenu. Pokiaľ by však súd tento návrh na upresnenie petitu vyhodnotil ako zmenu žaloby, tak vzhľadom ku skutočnosti, že výsledky doterajšieho konania môžu byt' podkladom na konanie o žalobnom návrhu uvedenom v tomto podaní - o zmenenej žalobe, tak navrhuje, aby súd spôsobom podľa § 142 ods. 1 CSP rozhodol o prípustnosti zmeny žaloby a zmenu žaloby (petitu) tak, ako to navrhol v tomto podaní pripustil (§ 139, § 143 ods. 1, ods. 2 CSP). Súčasne navrhuje v predmetnej veci doplniť dokazovanie výsluchom nasledovných svedkov: P. E., ktorú žiadam predvolať z adresy XX.XX.XXXX, P. P., ul. D. XXX/XX, ktorá svedkyňa sa vie vyjadriť k okolnostiam natáčania jeho osoby na videozáznam žalovaným dňa 27.05.2015, teda k okolnostiam zhotovenia uvedeného obrazového a zvukového záznamu, I. G., ktorého žiada predvolať z adresy XXX XX G., V. XXX/XX, ktorý svedok sa vie vyjadriť k okolnostiam zverejňovania a sprístupňovania protiprávne zhotoveného videozáznamu zo dňa 27.05.2015 o jeho osobe žalovaným a k ďalším s tým súvisiacim okolnostiam, ďalej tiež k okolnostiam hanlivého vyjadrovania sa žalovaného na adresu mojej osoby, na spôsob mnou vykonávanej praxe veterinárneho lekára.
9. Na pojednávaní dňa 24.05.2018 sa právny zástupca žalovaného vyjadril k návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 06.04.2018 a uviedol, že pokiaľ ide o konkretizáciu petitu žaloby v tom smere, že žalovaný verejne sa má ospravedlniť žalobcovi na sociálnej sieti Facebook, chcel by k tomu uviesť, že toto je nový petit, nevidí žiadny relevantný dôkaz o tom, že by sa mal žalovaný dopustiť nejakého protiprávneho konania, ktoré by odôvodňovalo, aby súd takémuto petitu vyhovel. Čo sa týka návrhu žalobcu na výsluch svedkov, chce uviesť, že strany sporu sú povinné podľa čl. 8 CSP podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to včas, súd postupuje v zmysle sudcovskej koncentrácie konania tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na prvom pojednávaní a súd nevyhovie takému návrhu na vykonanie dôkazov, ktoré nebolo podané včas a ktoré by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Poukazuje na § 153, § 179, § 185 ods. 1 CSP.
10. Súd následne vyhlásil uznesenie, ktorým návrh na výsluch svedkov zamietol, pretože vykonať navrhnuté dôkazy nepovažoval za potrebné, keďže tieto osoby sa predmetného incidentu nezúčastnili.
11. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 24.05.2018 žalobca uviedol, že podstatou jeho žaloby bol fakt, že žalovaný ho vystavil trestnému stíhaniu za čin, ktorý nespáchal a vyjadruje pocit hnusu nad človekom, akým je žalovaný. Nestotožní sa s tým, že človek, ktorý pravidelne navštevuje bohoslužby je schopný takéhoto krutého obvinenia, pretože keby bol býval trestne stíhaný za to, čo neurobil, bol by prišiel o
licenciu na výkon veterinárnej činnosti, o zdroj obživy a čuduje sa vôbec tomu, že niekto z kompetentných sa nepozastavil nad tým, že video, ktoré používal, okrem iných, aj žalovaný, ako dôkazový materiál jeho fyzického ublíženia priateľke žalovaného, že nikto nepochopil, že bitá žena nemôže nakrútiť súvislé video. Nezmieri sa so skutočnosťou, že takíto ľudia zostávajú bez akéhokoľvek postihu. Pri riešení prípadu sa stretol s názormi, že sa stretáva sloboda slova s ochranou osobnosti, ale on je presvedčený, že sloboda slova je dovtedy slobodou slova, pokiaľ nezasahuje do jeho práv. Žiada teda žalobe vyhovieť a uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 24.05.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na všetky svoje doterajšie písomné aj ústne prednesy a dodáva, že žalobca nepreukázal v tomto konaní, že konkrétnym konaním žalovaného došlo k zásahu do chránených osobnostných práv žalobcu a že takýto zásah bol spôsobilý privodiť mu na jeho právach ujmu. Teda žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Preto žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným zistil nasledujúci skutkový stav:
14. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcom na č.l. 21 až 25 a zistil, že žalobca týmito listinami preukazuje skutkový stav incidentu zo dňa 27.05.2015 tak, ako ho opísal v žalobe.
15. Súd sa oboznámil s odpoveďou spoločnosti QUINT, spol. s.r.o. a zistil, že uvedená spoločnosť žalobcovi oznámila, že s ním neuzatvorí zmluvu o čipovaní a vakcinácií šteniat z dôvodu kampane ochrancov zvierat na internete a negatívnej medializácie jeho osoby.
16. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OU- TN-OOP1-2016/026273-002/69/2016/Hym zo dňa 18.08.2016 a zistil, že týmto rozhodnutím Okresný úrad Trenčín zastavil priestupkové konanie voči žalobcovi.
17. Súd sa oboznámil s fotokópiou facebookovej komunikácie predloženej žalobcom a zistil, že žalovaný dňa 02.06.2015 uverejnil komentár, ktorým upozornil na reportáž televízie JOJ, pripojil k nej odkaz na uvedené video a nazval žalobcu psychopatom.
18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
19. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
20. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
21. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Súd preskúmal tvrdenia a listinné dôkazy predložené žalobcom a žalovaným a zistil, že žaloba nie je dôvodná.
24. Žalobca sa v rámci konania domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal vyjadrení a zverejňovania informácií o osobe žalobcu, jeho práci veterinárneho lekára a vyhotovovania, zverejňovania a sprístupňovania obrazových snímok, obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa žalobcu a zároveň žiadal verejné ospravedlnenie.
25. Súd z tvrdení strán sporu a predložených listinných dôkazov má za preukázané, že medzi žalobcom, žalovaným a jeho priateľkou došlo dňa 27.05.2015 k incidentu, na základe ktorého je žaloba podaná.
Každá zo strán priebeh incidentu vidí po svojom. Predmetom sporu je ochrana osobnosti a prípadný neoprávnený zásah zo strany žalovaného do práv žalobcu. Žalobca žalobu opiera o tvrdenie, že počas incidentu došlo k nakrúteniu celej udalosti na mobilný telefón a následne bol videozáznam upravený tak, aby očiernil žalobcu. Následne mal žalovaný ohľadom predmetnej udalosti klamlivo zverejňovať informácie medzi kamarátmi a na sociálnych sieťach. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno keďže nepreukázal, že by žalovaný svojím konaním zasahoval do osobnostných práv žalobcu. Súd je toho názoru, že úplný pravdivý skutkový stav incidentu nie je možné zistiť, vzhľadom na rozdielne tvrdenia strán sporu, zároveň vychádzal z predloženého rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, ktorým bolo priestupkové konanie voči žalobcovi zastavené. Zároveň súd konštatuje, že v konaní nejde o zistenie a vyjasnenie si medzi stranami sporu, ako incident prebehol, ale či žalovaný svojím konaním vykonal neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorý mohol byť spôsobilý privodiť mu ujmu.
26. V zmysle § 11 OZ pri ochrane osobnosti musí byť preukázaný zásah do osobnostnej zložky žalobcu natoľko silný a závažný, aby produkované informácie o osobe žalobcu vážnou mierou difamovali svojho adresáta. Zákon však neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Z judikatúry vyplýva, že aj v prípade, že sa konkrétny zásah proti osobnostným právam fyzickej osoby javí ako odporujúci objektívnemu právu, môžu v skutočnosti existovať okolnosti, ktoré neoprávnenosť takéhoto zásahu vylučujú. Podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý porušiť alebo aspoň ohroziť fyzickú alebo mravnú integritu osobnosti oprávneného. Obe tieto podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo dotknutej osoby domáhať sa ochrany a povinnosti subjektu zásahu znášať sankcie. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí predovšetkým vychádzať tak z celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (musí prihliadnuť napr. k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a šírke vzniknutej nemajetkovej ujmy a podobne).
27. Vzhľadom na uvedené, aby súd mohol žalobe vyhovieť musel by mať za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do žalobcových osobnostných práv a tento zásah by mohol ohroziť fyzickú integritu žalobcu. Žalobca tvrdil, že žalovaný vyhotovil videozáznam, ktorý neskôr odvysielala televízia JOJ a ktorý zasiahol do osobnostných práv žalobcu. Žalovaný tvrdil, že takýto videozáznam nevyhotovil a že videozáznam bol vyhotovený jeho priateľkou. Súd však z dokazovania nemá za preukázané, kto videozáznam vyhotovil. Zároveň predmetný videozáznam bol odvysielaný televíziou JOJ, ktorá by bola spôsobilá týmto konaním zasiahnuť do práv žalobcu. Zároveň súd nemá za preukázané ani to, že žalovaný medzi kamarátmi šíril nepravdivé informácie o žalobcovi, alebo žeby žalobca poskytol predmetný videozáznam televízií, ktorá ho odvysielala. Jediné, čo žalobca preukázal, je komentár žalovaného v rámci sociálnej siete facebook, v ktorom zdieľal odkaz k reportáži televízie JOJ a nazval žalobcu psychopatom.
28. Súd je však toho názoru, že toto jediné preukázané konanie žalobcu nemá intenzitu, aby zasiahlo do práv žalobcu. Je zjavné, že reportáž televízie je verejne dostupná na internete. Tým, že naňho žalovaný upozornil podľa názoru súdu nezasiahol do práv žalobcu takou intenzitou, ktorá by mohla žalobcovi spôsobiť ujmu. Zároveň okrem označenia žalobcu ako psychopata, žalovaný neposkytol k videu žiadny komentár, ktorý by mal intenzitu na to, aby boli práva žalobcu porušené.
29. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal tvrdenia o neoprávnenom zásahu do jeho osobnostných práv, a už vôbec v konaní neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by bolo možné usúdiť, že konaním žalovaného bola vážnou mierou znížená dôstojnosť žalobcu v spoločnosti, v jeho pracovnom a rodinnom živote. Nepreukázal, že zdieľanie odkazu na reportáž televízie JOJ malo negatívny dopad na nazerania na osobu žalobcu, alebo na jeho súkromný a pracovný život, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
30. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bol vo veci úplne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.