Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30CoE-61-2017.pdf
PDF · 91.98 KB
Case nature
Area
Subarea
30CoE/61/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený advokátkou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému F. A., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, XXX XX K., o vymoženie 125,93 Eur,- s príslušenstvom a o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 5Er/285/2015-15 zo dňa 23. októbra 2015, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
II. P o t v r d z u j e sa uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, exekútorský úrad so sídlom vo Svidníku, ul. Stropkovská 633/3, Svidník o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 12. 5. 2015 zamieta.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 45 ods. 1 a 2, § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, § 52 a nasl., § 53 ods. 1, 3, § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, Smernica 93/13/EHS.
3. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného žiadal súdny exekútor o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 125,93,- Eur priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., z 25.01.2013, sp. zn. PV-A/1011/0157. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom. Často sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci konaktraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.
4. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Namietal, že súd prekročil zákonné limity preskúmavania žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie Exekučného poriadku. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než v akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Ďalej namietal, že je tu prekážka res iudicata, pretože rozhodoval o správnosti vydaného rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že došlo k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Namietal, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s § 93b) Zákona o bankách, ktorý ukladá povinnosť poskytnúť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom zmluvnej slobody. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. odvolaniu oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č.l. 15 a nasl. spisu, nemieni vyhovieť, nakoľko predmetné uznesenie považuje za vecne správne (č.l. 34).
8. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že oprávnený dňa 09.08.2017 zanikol v dôsledku zrušenia spoločnosti bez likvidácie - zlúčenie spoločnosti.
9. Podľa ustanovenia § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 6058/B Krajský súd v Prešove zistil, že pôvodný oprávnený, spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 zanikla dňa 09.08.2017 v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
11. Vzhľadom na to, že oprávnený zanikol počas odvolacieho konania, teda skôr, ako sa konanie vo veci právoplatne skončilo, Krajský súd v Prešove podľa povahy sporu posúdil, že môže v konaní pokračovať. Preto bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní s právnym nástupcom po oprávnenom.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 5663465106, ktorá bola povinným podpísaná dňa 16.01.2006 a Poštovou bankou, a.s. dňa 18.01.2006. Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000,- Sk, pričom výška mesačnej splátky bola 989,00- Sk s dátumom každej ďalšej platby k 18. dňu v mesiaci, s počtom mesačných splátok 20 s dátumom prvej platby do 18.02.2006, celková výška nákladov vo výške 3.487,86,- Sk, RPMN bola vo výške 13,37%.
Dňa 25.01.2013 bol vydaný Rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2013 a vykonateľnosť dňa 12.03.2013. Podaním zo dňa 15.03.2015, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015 bol podaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 12.05.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.05.2015 zaslal exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
16. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
19. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
20. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa veriteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
23. Podľa ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
24. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
25. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6 Cdo 143/2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011)
26. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
27. Prvostupňový súd odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľka osobitne nevyjednala a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
28. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
29. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.
30. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
31. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách, lebo nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred pripravená na formulárovom
tlačive právneho predchodcu oprávneného. Možnosť voľby povinných neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je len iluzórna, keďže rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý počet klientov. Pokiaľ povinná chcela uzatvoriť zmluvu o úvere, museli bezpodmienečne súhlasiť aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. Odvolacia námietka, ktorou oprávnený poukazoval na plnenie si zákonnej povinnosti svojho právneho predchodcu v zmysle § 93b Zákona o bankách, nebola preto dôvodná.
32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
33. Neobstojí ani námietka oprávneného, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata, nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 sp. zn. 3 Cdo 27/2011).
34. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
35. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 370 km (Podhorany - Bratislava) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.
36. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).