Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohút a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: Ing. Dušan Kuruc, IČO: 48485357_00482, so sídlom Osloboditeľov 5, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu AWT, s. r. o., v konkurze, IČO: 36 509 981, so sídlom Jilemnického 402, 059 52 Veľká Lomnica, právne zastúpeného JUDr. Matúšom Králikom, PhD., advokátom, IČO: 52 341 542, so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice - Juh, proti žalovanému: F.. S. F., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. XXX/XX, XXX XX N. Y., právne zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, IČO: 31 950 451, so sídlom Ďurkovská 45, 044 19 Ruskov, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -196 z 9. júla 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o postúpení pohľadávok z 15. júna 2018 a dohoda o započítaní pohľadávok z 15. júna 2018 sú právne neúčinné voči konkurzným veriteľom úpadcu AWT, s. r. o., v konkurze, IČO: 36 509 981, so sídlom Jilemnického 402, 059 52 Veľká Lomnica, v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu AWT, s. r. o., v konkurze, IČO: 36 509 981, so sídlom Jilemnického 402, 059 52 Veľká Lomnica sumu 37.082,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 5. mája 2020 domáhal, aby súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávok z 15. júna 2018 a dohoda o započítaní pohľadávok z 15. júna 2018 sú právne neúčinné voči konkurzným veriteľom úpadcu AWT, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 509981, so sídlom Jilemnického 402, 059 52 Veľká Lomnica, v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu AWT, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 509 981, so sídlom Jilemnického 402, 059 52 Veľká Lomnica sumu 37.082,80 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2.2 Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 29. apríla 2019 bol na majetok obchodnej spoločnosti AWT, s. r. o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený Ing. Dušan Kuruc. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2019 zo 6. mája 2019, pričom za zverejnené sa považuje 7. mája 2019. Pri svojej činnosti zistil, že úpadca konajúci prostredníctvom konateľa F.. X. S., 17. januára 2017 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, v

ktorej sa dohodli, že žalovaný ako veriteľ poskytne úpadcovi ako dlžníkovi bezúčelovú pôžičku vo výške 55.000,- eur a úpadca pôžičku vráti spolu s príslušenstvom najneskôr v deň splatnosti pôžičky, a to 31. augusta 2018. Podľa článku 1.2 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že „... veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku v hotovosti pri podpise tejto zmluvy“. Úpadca a žalovaný 28. februára 2018 uzatvorili dodatok k zmluve o pôžičke zo 17. januára 2017, v ktorom sa dohodli, že „... ak bude splnený záväzok dlžníka so splatnosťou dlhu do 31. augusta 2018, veriteľ ako ústretový krok na zmiernenie sankcií odpustí úročenie uvedeného článku III. odstavec 3.1 vo výške 5 %, pričom v platnosti ostáva splatnosť úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne až do zaplatenia, t. j. najneskôr do 31. augusta 2018“. Úpadca a žalovaný 15. júna 2018 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči obchodnej spoločnosti N. ". V.A., O. XB, V., X.-XXXX X. vo výške 37.082,80 eur, ktorá vznikla na základe realizácie zákazky v zmysle PurchaseOrder 500574 z 13. júna 2017,za dojednanú odplatu vo výške 37.082,80 eur a dohodu o započítaní pohľadávok, predmetom ktorej bol vzájomný zápočet pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným, a to v rozsahu v akom sa kryjú (t. j. v sume 37.082,80 eur), ktorý nastal ku dňu účinnosti dohody (15. júna 2018). Úpadca ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, a to obchodnej spoločnosti M. U., N.. N. V.. Q.., F.: XX XXX XXX, ktorá mala voči úpadcovi pohľadávku vo výške 126.705,27 eur, dátum vzniku pohľadávky 3. júl 2007 a dátum splatnosti pohľadávky 30. november 2017 a pohľadávku vo výške 17.042,92 eur, dátum vzniku pohľadávky 3. júl 2007 a dátum splatnosti 30. november 2017 a obchodnej spoločnosti N. H. Y., N.. V.. Q.., F.: XX XXX XXX, ktorá mala pohľadávku vo výške istiny 45.883,46 eur, dátum vzniku pohľadávky 10. október 2014 a dátum splatnosti pohľadávky 9. november 2014. Nakoľko pohľadávky veriteľov sú zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 1, 2 a 29 a neboli ním ani žiadnym z veriteľov riadne prihlásených pohľadávok popreté, v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa tieto pohľadávky považujú za zistené, teda nesporné. Možné ukrátenie uspokojenia aspoň jednej pohľadávky aspoň jedného veriteľa riadne prihlásenej pohľadávky úkonom úpadcu je možné považovať za preukázané. Keďže konkurz na majetok úpadcu sa považuje za vyhlásený 7. mája 2019 lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu úpadcu podaním žaloby voči žalovanému bola z jeho strany dodržaná, a to aj bez aplikácie ustanovenia o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Úpadca 15. júna 2018 uskutočnil právny úkon, ktorým postúpil svoju pohľadávku na žalovaného a zároveň započítal svoju pohľadávku, ktorá vznikla titulom postúpenia pohľadávky voči obchodnej spoločnosti N. ". V., O. XB, V., X.-XXXX X. s pohľadávkou žalovaného v rozsahu 37.082,80 eur a tým zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa pred ostatnými vyššie uvedenými veriteľmi. Ak by k tomuto úkonu nedošlo, žalovaný by bol povinný prihlásiť si svoju pohľadávku voči žalobcovi do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, pričom by bol daný veriteľ nielenže uspokojený len pomerne spolu s ostatnými veriteľmi nezabezpečených pohľadávok (a teda nie v plnom rozsahu tak, ako sa to udialo v dôsledku uzatvorenia dohody - zvýhodnenie z hľadiska rozsahu uspokojenia), ale navyše až po tom, ako by došlo k speňaženiu majetku podliehajúcemu danému konkurzu (zvýhodnenie z časového hľadiska). Má za to, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu, a preto sa domáha peňažného plnenia vo výške rovnajúcej sa hodnote plnenia, aká sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu na žalovaného previedla. 2.3 Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s tvrdením žalobcu nesúhlasí, nárok uplatnený v tomto konaní neuznáva a navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Napadnuté právne úkony by mohli byť odporovateľnými v konkurze úpadcu až po naplnení základných predpokladov odporovateľnosti a osobitných predpokladov odporovateľnosti podľa , alebo podľa . Dôkazné bremeno ohľadom preukázania všetkých uvedených skutočností je v danom prípade na žalobcovi. Z tvrdení žalobcu rozhodne nie je preukázané, ani z nich nevyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávok z 15. júna 2018 a dohoda o započítaní pohľadávok z 15. júna 2018, by boli odporovateľnými právnymi úkonmi. Dlžník zmluvou o postúpení pohľadávok a dohodou o započítaní pohľadávok uzatvorenou medzi dlžníkom a žalovaným nenaplnil ustanovenie , nakoľko týmito právnymi úkonmi došlo k započítaniu vzájomných splatných pohľadávok a záväzkov jeho a dlžníka. Pri postúpení pohľadávok a ich následnom započítaní nejde o bezodplatný právny úkon. Naopak išlo o peňažný úkon s primeraným plnením, pretože započítaná bola suma záväzkov dlžníka rovnajúca sa sume postúpenej pohľadávky, t.j. došlo k primeranému protiplneniu k postúpenej pohľadávke. Postúpená pohľadávka bola v Litve ťažko vymáhateľná, ale voči nemu z titulu odmeny za postúpenú pohľadávku tomu tak nie je. Postúpením pohľadávky vo výške 37.082,80 eur (ťažšie vymožiteľnej v Litve) úpadcom na neho za dohodnutú odplatu vo výške 37.082,80 eur splatnú podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávky, nemohlo dôjsť k žiadnemu ukráteniu prípadných veriteľov úpadcu. Došlo iba k zmene druhu pohľadávky, ktorá by bola

obtiažne vymáhateľná v Litve za pohľadávku proti nemu, slovenskej osobe, (na odmene za postúpenie), podstatne ľahšie vymáhateľnú na Slovensku. Preto nešlo o odporovateľný právny úkon. Tvrdenie žalobcu o vykonaní zvýhodňujúceho právneho úkonu dlžníkom je nepravdivé, keďže úpadca bol 31. decembra 2017 v dobrej majetkovej a finančnej situácii. Majetok úpadcu predstavoval k 31. decembru 2017 čiastku 659.743,- eur, z toho krátkodobé pohľadávky boli vo výške 428.421,- eur a pohľadávky z obchodného styku boli vo výške 319.079,- eur. Majetok úpadcu tak značne prevyšoval jeho celkové záväzky k 31. decembru 2017, ktoré boli vo výške 387.188,- eur a z ktorých boli záväzky z obchodného styku vo výške 262.165,- eur. V tomto období neexistoval žiaden dôvod úpadku, respektíve predpoklad vzniku úpadku úpadcu. Žalobca vo svojom tvrdení nezohľadnil celkovú majetkovú, finančnú a výnosovú situáciu dlžníka k 31. decembru 2017, dôkazom čoho je účtovná závierka úpadcu k 31. decembru 2017. Tvrdenie žalobcu, že úpadok dlžníka nastal najneskôr k 31. decembru 2017 a že úkony, ktoré žalobca odporuje vykonal dlžník v období úpadku sú nepravdivé a nepreukázané. Žalobca nesprávne uvádza ako dátum vzniku pohľadávok obchodnej spoločnosti M. U., N.. N. V.. Q.. 3. júl 2007, pretože obidve pohľadávky mali vzniknúť 3. júla 2017 a priamo súviseli s realizáciou zákazky dlžníka pre obchodnú spoločnosť U., V., ktorá bola kontrahovaná 13. júna 2017 v hodnote zákazky 741.656,- eur a v spolupráci s obchodnou spoločnosťou H., G., V., ktorá bola kontrahovaná dlžníkom 13. júna 2017 v hodnote zákazky 230.344,- eur. Hodnota celej zákazky s dobou realizácie v rokoch 2017, 2018 predstavovala sumu 972.000,- eur a v tejto hodnote bola aj realizovaná a ukončená. Úpadca bol v dobrej majetkovej a finančnej kondícii. Značné ekonomické a finančné straty, ktoré mali definitívny vplyv na vznik úpadku dlžníka spôsobilo až dodanie chybnej technológie zo strany spoločnosti M. U., N..V..Q.. pre realizáciu tejto zákazky. Dohody úpadcu s obchodnými spoločnosťami U., V. M. H., G., V. sú preukázateľné. Pohľadávky M. U., N.. N. V..Q.. boli pochybné, čo do reálnej výšky z dôvodov penále za oneskorené dodávky v zmysle faktúry č. 1801072 z 30. novembra 2018 na sumu 434.945,- eur, preto boli práce naviac sa nesprávne dodané kompresory a iné uplatňované v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a platobným rozkazom z 28. novembra 2018, právoplatným 18. decembra 2018 bolo priznaných 109.590,- eur s príslušenstvom(úhrnne uplatnené v prihláške číslo 1). Nie je mu zrejmé, prečo žalobca v žalobe uvádza ten istý právny dôvod a ten istý platobný rozkaz pri prihláške číslo 2, ak podľa samotnej prihlášky išlo o uvádzanú tretiu časť ceny vo výške 16.860,- eur splatnú 22. marca 2019 s úrokmi z omeškania vo výške 182,92 eur ku dňu vyhlásenia konkurzu 5. mája 2019 v úhrnnej sume 17.042,92 eur. Údaj uvedený v žalobe o splatnosti tejto pohľadávky v prihláške k 30. novembru 2017 je nepravdivý. Jediný spoločník a jediný konateľ úpadcu F.. X. S. náhle zomrel 22. júna 2018, a preto nebolo možné prijať poštu doručovanú pre úpadcu, a to ani elektronicky a ani vykonávať za úpadcu akékoľvek relevantné právne úkony. Za pochybné považuje aj účinné doručovanie platobného rozkazu, pretože až právoplatnosťou rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po nebohom F.. X. S. (5. decembra 2018), mala obchodný podiel poručiteľa nadobudnúť jeho manželka F.. Z. S.. Úpadok dlžníka nastal až po smrti jediného spoločníka a konateľa, teda po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky a k jej započítaniu. Až úmrtie jediného konateľa, spoločníka, hlavného organizátora a manažéra dlžníka a tým zapríčinená nemožnosť pokračovania v činnosti dlžníka a vysporiadania minulých aj aktuálne vznikajúcich záväzkov spôsobilo jeho úpadok. Postúpenie pohľadávok a dohoda o zápočte vzájomných pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom konania, priamo súviseli s jeho aktívnou a fyzickou činnosťou, respektíve jeho spoločnosti na montážach a iných dodaniach pri realizácii týchto kontraktov zahraničí, kde spoločnosť žalovaného konala ako poddodávateľ dlžníka. 2.4 Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na svojich vyjadreniach zotrváva v plnom rozsahu. Žalovaný v rámci svojej argumentácie nepravdivo uvádza, že on tvrdí, že odporovanými právnymi úkonmi došlo k započítaniu pohľadávok splatných až vyhlásením konkurzu. Túto skutočnosť v konaní nielenže netvrdí, ale naopak konštatuje, že v dôsledku dohody o započítaní z 15. júna 2018 došlo zo strany úpadcu k inému zvýhodneniu žalovaného oproti ostatným veriteľom. Ak by k danému právnemu úkonu nedošlo, žalovaný by bol povinný svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásiť do konkurzu vyhláseného na jeho majetok. Tento veriteľ by bol pritom nielenže uspokojený len pomerne spolu s ostatnými veriteľmi nezabezpečených pohľadávok (a teda nie v plnom rozsahu tak, ako sa to udialo v dôsledku uzatvorenia dohody - zvýhodnenie z hľadiska rozsahu uspokojenia), ale navyše až po tom, ako dôjde v predmetnom konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu k speňaženiu majetku podliehajúcemu danému konkurzu (zvýhodnenie z časového hľadiska). Na naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu nie je právne relevantné, či bol daný právny úkon odplatným úkonom a ani to, či poskytnutá odplata bola primeraná. Táto skutočnosť je významná pri inom type odporovateľného právneho úkonu, a to konkrétne pri odporovanie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. Hoci nespochybňuje právo žalovaného jednostranne započítať pohľadávky, ktoré boli

predmetom dohody o započítaní, aj z vyjadrenia žalovaného je zrejmé a túto skutočnosť považuje za nespochybnenú, a teda v konaní aj za preukázanú, že k započítaniu pohľadávok došlo na základe dohody o započítaní. Skutočnosť, že pohľadávka mohla byť započítaná na základe jednostranného zápočtu žalovaného nič nemení na skutočnosti, že odporuje úkonu úpadcu, ktorým došlo k uzatvoreniu dohody o započítaní z 15. júna 2018, pričom má za to, že je jeho povinnosťou tomuto právnemu úkonu odporovať. Pokiaľ ide o argument, že úpadca nebol v čase uskutočnenia o podporovaných právnych úkonov v úpadku navrhuje vykonať dôkaz v podobe oboznámenia sa s obsahom vyjadrenia znalca z odboru ekonomiky, prípadne audítora, spracovaného za účelom stanovenia momentu úpadku úpadcu. Uvedený dôkaz predloží najneskôr na prvom pojednávaní, pričom má za to, že daný dôkaz bez akýchkoľvek pochybnosti preukáže skutočnosť, že úpadca sa v čase uskutočnenia odporovaných úkonov nachádzal v úpadku vo forme platobnej neschopnosti tak, ako to tvrdil už v samotnej žalobe. 2.5 Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že za zvýhodňujúci právny úkon úpadcu, ktorým ho mal zvýhodniť sa na prvom mieste v žalobe označuje zmluva o postúpení pohľadávky spojená s dohodou o započítaní, avšak vo vyjadrení k jeho obrane žalobca hovorí už len o započítaní, ako o úkone zvýhodňujúcom žalovaného oproti iným veriteľom. Podstatné však je, že postupovaná bola pohľadávka proti zahraničnému subjektu na zaplatenie tej časti ceny dodávok (5 %), ktorú si zadržal odberateľ, pričom táto pohľadávka bola v čase postúpenia neistá a nevymožiteľná a bolo nutné splniť kompletnosť dodávok To však už správcu konkurznej podstaty nezaujíma, a úmyselne sa o tom ani nezmieňuje. Tiež nie je preukázané, či išlo o postúpenie a zánik takej pohľadávky žalobcu, z ktorej by sa hoci len pomerne mohli uspokojiť veritelia s nespornými pohľadávkami k 15. júnu 2018, aby mohlo byť konštatované, že žalovaný bol zvýhodnený v čase úkonu vo vzťahu k iným preukázateľným a nesporným veriteľom taktiež ku tomuto momentu. Veriteľ M. U., N.. N. V.. Q.. ako subdodávateľ úpadcu od 4. septembra 2017 neplnil zákazku do Ruska a čiastočne ju začal plniť až 2. júla 2018 (teda po sporných napadnutých úkonoch z 15. júna 2018 ), teda k 15. júnu 2018 ešte nemal nespornú a vymáhateľná pohľadávka voči úpadcovi, dokonca mu vznikol záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu z omeškania do 2. júla 2018 vo výške 434.945,- eur, čo bolo vyčíslené, podľa vyhotovenej faktúry z 30. novembra 2018, ktorá však po smrti konateľa úpadcu už zasielaná nebola, nedošlo ani k obrane proti platobnému rozkazu doručovanému elektronicky a súd vystavil doložku právoplatnosti bez tohto vedomia. K vyhotoveniu zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní reálne došlo tak, že po podpísaní zmluvy o postúpení pohľadávky oznámil konateľovi úpadcu F.. X. S., že si započítava do dlhu z ceny za postúpenie pohľadávky svoju pohľadávku z vrátenia pôžičky presne v rovnakej výške. F.. S. s tým súhlasil, zobral to na vedomie, poradil sa a oznámil, že pre potreby účtovníctva sa vyhotoví dohoda o započítaní pre obidve zmluvné strany a túto obaja po vyhotovení podpísali. Žalobca sa ho na tieto skutočnosti nikdy nepýtal. O tom, že takáto žaloba bude proti nemu podaná nemal vedomosť a nevedel posúdiť akékoľvek právne dôsledky. Započítanie smerovalo voči prítomnému konateľovi a k zániku vzájomných peňažných pohľadávok došlo už týmto jeho jednostranným úkonom s účinnosťou ku dňu stretu vzájomných pohľadávok. F.. S. s týmto súhlasil. Až dodatočne bola vyhotovená dohoda o započítaní pre účely evidencie v účtovníctve a na tom nemôže nič zmeniť. Preto nejde o úkon, ktorým by sa zvýhodnil ako veriteľ voči iným veriteľom k 15. júnu 2018. Tiež zotrváva na stanovisku, že úpadca v čase uzatvorenia označených úkonov nebol v úpadku. 2.6 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. -79 z 29. apríla 2019 bol na majetok dlžníka AWT, s. r. o. vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený Ing. Dušan Kuruc. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7. mája 2019. Žalovaný ako veriteľ a obchodná spoločnosť AWT, s. r. o. ako dlžník 17. januára 2017 uzatvorili zmluvu podľa , predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi bezúčelovú pôžičku vo výške 55.000,- eur, splatnosť ktorej bola dohodnutá k 31. januáru 2018. Obchodná spoločnosť AWT, s. r. o. ako postupca a žalovaný ako postupník 15. júna 2018 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, v článku 1. bod 1.1, ktorej sa dohodli, že postupca eviduje voči svojmu dlžníkovi obchodnej spoločnosti N. U. V. N. N. O. XB, V., X. -XXXX, X. pohľadávku vzniknutú na základe realizácie zákazky v zmysle PurchaseOrder 500574 zo dňa 15. júna 2017, zákazka v celkovej hodnote 741.656,- eur, a to vo výške 5 % hodnoty zákazky ako zádržné na realizovanej zákazke v Ruskej federácii, podľa splátkového kalendára k zákazke, t. j. pohľadávku vo výške 37.082,80 eur za neuhradený zostatok faktúry č. 1701062 k 13. októbru 2017. Podľa článku 2. bod 2.1 tejto zmluvy predmetom zmluvy bol záväzok postupcu postúpiť postupníkovi pohľadávku špecifikovanú v bode 1.1 tejto zmluvy a záväzok postupníka pohľadávku prevziať a uhradiť postupcovi odplatu podľa bodu 3.tejto zmluvy, a to všetko za podmienok uvedených v zmluve. Podľa článku III. bola dohodnutá odplata predstavujúca peňažnú čiastku 37.082,80 eur splatná ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy zápočtom so splatnými pohľadávkami postupníka. V zmysle dohody o započítaní pohľadávok z 15. júna 2018 sa úpadca a žalovaný dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, podľa článku II. s tým, že žalovaný evidoval voči úpadcovi ku dňu

podpísania tejto dohody peňažnú pohľadávku vo výške 37.082,80 eur z titulu vzájomných zúčtovacích vzťahov inventarizovaných k 15. júnu 2018. Úpadca evidoval voči žalovanému ku dňu podpísania tejto zmluvy peňažnú pohľadávku vo výške 37.082,80 eur z titulu postúpenia pohľadávky žalovaného voči obchodnej spoločnosti N. „.U. V., O. XB, V., X.-XXXX X.. V článku III. bod 3.1 tejto dohody účastníci vyhlásili, že majú navzájom voči sebe vzájomné pohľadávky a navzájom voči sebe sú súčasne veriteľom aj dlžníkom. Uvedené pohľadávky sú rovnakého druhu (peňažné pohľadávky), sú spôsobilé na započítanie a ich započítanie nie je vylúčené zákonom ani dohodou zmluvných strán. Podľa bodu 3.2 vykonali prejav smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok, pohľadávky si vzájomne uznávajú, považujú ich za nesporné, platné, nepremlčané, uplatniteľné. Majú navzájom voči sebe vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, keďže tieto zanikajú vzájomným započítaním, v akom sa kryjú, t. j. v sume 37.082,80 eur. Zánik nastane okamihom účinnosti tejto dohody. Dohoda o započítaní pohľadávok bola podpísaná úpadcom a žalovaným. V dodatku k zmluve o pôžičke uzatvorenej 17. januára 2017 si zmluvné strany dohodli vzhľadom na zmenu trvalého bydliska veriteľa uvedeného v preambule zmluvy zapracovanie tejto zmeny a v bode 2. vzhľadom na to, že nebolo splnené ustanovenie článku II odstavec 2.1. týkajúce sa splatnosti pôžičky k 31. januáru 2018, že ak bude platený záväzok dlžníka zo splatnosťou dlhu do 31. augusta 2018, veriteľ ako ústretový krok na zmiernenie sankcií odpustí úročenie uvedené v článku III. ods. 3.1. vo výške 5 %, pričom v platnosti ostáva splatnosť úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne až do doby zaplatenia, t. j. najneskoršie do 31. augusta 2018. Obchodná spoločnosť M. U., N.. N. V.. Q.. ako veriteľka si do konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti AWT, s. r. o. prihlásila pohľadávku vo výške 126.705,27 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 109.590,- eur, úrokov z omeškania vo výške 12.216,11 eur a nákladov na uplatnenie vo výške 4.899,16 eur. V tejto prihláške bolo ako právny dôvod vzniku pohľadávky uvedené, že si dlžník veriteľa objednal dodanie tovaru a služieb na základe objednávky, pričom veriteľ dodal objednaný tovar dlžníkovi, na podklade objednávky mu vystavil faktúru č. 11709147 z 10. októbra 2017 a dlžník potvrdil prevzatie tovaru 25. septembra 2017 na dodacom liste č. 2171291 z 25.septembra 2017, celková suma v zmysle faktúry bola 337.200,- eur s DPH, pričom prvá úhrada bola realizovaná 30. novembra 2017 vo výške 210.750,- eur, zvyšnú časť ceny vo výške 42.150,- eur do dnešného dňa dlžník neuhradil, čo vyplynulo aj z protokolu o spustení z 21. marca 2018, nakoľko dlžníkom nedošlo k úhrade prvej časti ceny a druhej časti ceny, spolu to predstavovalo sumu 109.590,- eur s DPH, čoho sa veriteľ domáhal na Okresnom súde Banská Bystrica v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Medzičasom nastala splatnosť aj tridsiatejtretej časti ceny vo výške 16.860,- eur, a to 22. marca 2019. Pohľadávka č. 2 veriteľa M. U., N.. N. V.. Q.. bola uplatnená v celkovej sume istiny 16.860,- eur a úrokov z omeškania vo výške 182,92 eur, pričom právny dôvod pohľadávky bol zistený 19. júla 2019, keď súd vo veci vykonal dokazovanie prihláškou pohľadávky číslo 29 veriteľa N. H. Y., N..V.. Q.. v celkovej výške istiny 32.512,19 eur, úrokov z omeškania vo výške 6.990,51 eur a nákladov uplatnenia vo výške 6.380,76 eur, spolu 45.883,46 eur. Podľa znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného F.. L. G. N., K.., znalkyňou v odbore ekonómia a manažment, odvetvie: účtovníctvo a daňovníctvo nachádzajúcom sa v spise vedenom pod sp. zn. . Podľa znaleckého posudku znalkyňa bola požiadaná o vyhotovenie znaleckého posudku vo veci posúdenia úpadku obchodnej spoločnosti AWT, s.r.o.. V období apríl až jún 2018 bola táto obchodná spoločnosť v úpadku formou platobnej neschopnosti. V účtovníctve úpadcu AWT, s.r.o. sa nachádzali aj záväzky, ktoré možno považovať za premlčané, pričom ku dňu spracovania znaleckého posudku znalkyňa nemala k dispozícii informácie, či došlo pri pohľadávkach veriteľov k predĺženiu lehoty splatnosti, uznaniu dlhu alebo súdnemu vymáhaniu. Z uvedeného dôvodu boli spracované dve varianty určenia platobnej neschopnosti úpadcu, a to so zohľadnením aj premlčaných záväzkov a bez ich zohľadnenia. Podľa varianty A - všetky záväzky premlčané plus nepremlčané boli započítané. Počet veriteľov, ktorých záväzky boli po tridsiatich dňoch splatnosti, bolo 23. Peňažné záväzky v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia predstavovali sumu 212.991,35 eur a finančný majetok bol v zmysle tejto vyhlášky v sume 65.169,97 eur. Rozdiel finančného majetku a peňažných záväzkov predstavoval sumu - 147.821,38 eur. Pokiaľ ide o variant B - výpočtu bez premlčaných záväzkov, tu bolo 19 veriteľov, ktorých záväzky boli 30 dní po lehote splatnosti, peňažné záväzky predstavovali sumu 149.715,15 eur a finančný majetok sumu 65.169,97 eur. Rozdiel predstavoval sumu - 84.545,18 eur. Po zohľadnení finančného majetku a peňažných záväzkov evidovaných v účtovníctve úpadcu bolo zistené, že so stavom k 30. aprílu 2018 bol úpadca v úpadku formou platobnej neschopnosti. Podľa tabuľky k 31. máju 2018 pri variante A premlčaných a nepremlčaných záväzkov bol úpadca v úpadku formou platobnej neschopnosti a rozdiel medzi finančným majetkom a peňažnými záväzkami bol záporný v sume - 50.662,24 eur a pri eliminácii premlčaných záväzkov nebol v úpadku formou platobnej neschopnosti pre rozdiel medzi

finančným majetkom a peňažnými záväzkami, kde bol rozdiel kladný vo výške 17.547,53 eur. Podľa tabuľky stavu k 30. júnu 2018 pri zohľadnení všetkých záväzkov vrátane premlčaných, ale vedených v účtovníctve bol úpadca v úpadku formou platobnej neschopnosti s rozdielom - 47.116,78 eur. Po eliminácii premlčaných peňažných záväzkov úpadca nebol v úpadku formou platobnej neschopnosti a rozdiel predstavoval sumu + 20.592,99 eur. Analýzou saldokonta pohľadávok bolo zistené, že úpadca eviduje faktúru (pohľadávku) voči obchodnej spoločnosti N. H. Y., N..V..Q.. vo výške 34.080,- eur, ktorá vznikla na základe faktúry č. 1412026 vystavenej 31. decembra 2014, splatnej 31. januára 2015. Podľa údajov v saldokonte pohľadávok bola faktúra uhradená 23. novembra 2015 vo výške 32.512,19 eur. Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. z 20. marca 2018, právoplatným 2. mája 2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Kežmarok, č. k. -60 z 24. marca 2017 a určil, že žalovaný (AWT, s.r.o.) je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 32.512,19 eur spolu s úrokom z omeškania a v tejto súvislosti mal úpadca ku dňu právoplatnosti rozsudku záväzok voči s N. H. Y., N..V..Q.. vo výške 32.512,19 eur zaúčtovať následne pri variante B - bez premlčaných záväzkov a znalkyňa konštatovala, že k 30. aprílu 2020 mal úpadca 19 veriteľov, ktorých záväzky boli 30 dní po lehote splatnosti, peňažné záväzky v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia mal vo výške 149.715,15 eur, finančný majetok v zmysle tejto vyhlášky vo výške 65.169,97 eur a rozdiel finančného majetku a peňažných záväzkov bol záporný - 84.545,18 eur, k 31. máju 2020 mal rovnaký počet veriteľov, peňažné záväzky vo výške 157.571,93 eur, avšak záväzok obchodnej spoločnosti N. H. Y., N..V..Q.. mal vo výške 32.512,19 eur, finančný majetok mal vo výške 175.119,46 eur a rozdiel finančného majetku a peňažných záväzkov bol v zápornej hodnote - 14.964,66 eur. Úpadca bol k 30. aprílu 2018, 31. máju 2018 a 30. júnu 2018 v úpadku formou platobnej neschopnosti. Podľa stanoviska obchodnej spoločnosti D. N., N..V..Q.., N. N. J. XX, N. XXX XX k znaleckému posudku, táto obchodná spoločnosť správcovi ako aj znalkyni oznámila, že úpadca bol pred úmrtím F.. S. v riadnom podnikateľskom režime, platil mzdy, odvody, poistné, daňové záväzky v termínoch splatnosti a pozdržanie úhrad niektorých dodávateľských faktúr súviselo so stavom realizácie za zákazky v Rusku a kolaudačnými konaniami na tejto zákazke. V apríli 2018 F.. S. dohodol zákazky pre nemeckú firmu P. T. A. na dodanie technológií klientom tejto nemeckej obchodnej spoločnosti v Slovinsku a Moldavsku. Zmluva s obchodnou spoločnosťou P. T. A. na zákazku v hodnote 135.000,- eur bola obchodnou spoločnosťou AWT, s.r. o. podpísaná 13. apríla 2018. Celkovo tomuto zákazníkovi bolo dodané plnenie v hodnote 163.000,- eur účtované faktúrami číslo 1801059 zo 6. júna 2018 v čiastke 40.500,- eur, číslo 18010068 z 15. augusta 2018 v čiastke 28.000,- eur a číslo 18010069 z 30. augusta 2018 v čiastke 94.500,- eur. Obchodná spoločnosť realizovala zákazky, ktoré dohodol F.. S., avšak k ich ukončeniu došlo až po jeho smrti. K prevýšeniu splatných záväzkov (okrem premlčaných) podľa znaleckého posudku v apríli 2018 mohlo dôjsť z dôvodu nákupu materiálov na zabezpečenie zákazky pre nemeckú obchodnú spoločnosť. K ukončeniu aktívnej činnosti obchodnej spoločnosti AWT, s.r.o. došlo z dôvodu úmrtia F.. S.. Okrem rozpracovanej zákazky pre obchodnú spoločnosť P. T. A. obchodná spoločnosť AWT, s. r. o. jednala v roku 2018 o zákazke so slovenskou obchodnou spoločnosťou Pasu, ktorá pripravovala projekt a čerpanie európskych fondov na realizáciu ich celkového projektu s poddodávkou technológie obchodnou spoločnosťou AWT, s.r. o.. Zmluva s týmto zákazníkom bola pred podpisom. Svoju požiadavku o spoluprácu na dodaní technológie dojednávali po smrti F.. S. s F.. S., nakoľko AWT, s. r. o. bola jediná firma na Slovensku, ktorá vyrába požadované technológie. F.. S. však nepokračovala v podnikateľskej činnosti, a preto k realizácii tejto zákazky nedošlo. Obchodná spoločnosť AWT, s.r.o. rokovala v roku 2017 pred prijatím zákazky v Rusku o jej financovaní s niektorými slovenskými bankami, avšak následne sa F.. S. rozhodol financovať túto zákazku z vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti AWT, s.r.o.. Tieto skutočnosti sú dokumentované a pokiaľ ide o realizácie pre nemeckú firmu, informovali o tom správcu aj znalkyňu telefonicky aj písomne v rámci zasielaných podkladov. Podľa dokumentácie, ktorú majú k dispozícii, mala by ešte existovať čiastka neuhradená zo strany obchodnej spoločnosti P. T. A. z dôvodu zádržného, splatná v auguste 2021. 2.7 V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V danej právnej veci Okresný súd Prešov uznesením, č. k. -25 z 20. decembra 2018 zverejneným v Obchodnom vestníku 2. januára 2019 na návrh veriteľa rozhodol o začatí konkurzného konania. Keďže účinky začatia konkurzného konania nastali 3. januára 2019 a k odporovaným právnym úkonom došlo 15. júna 2018 uvedená zákonná lehota bola dodržaná. 2.8 Súd prvej inštancie mal preukázané, že úpadca a žalovaný 15. júna 2018 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok a dohodu o započítaní pohľadávok, v dôsledku ktorých došlo k vyrovnaniu vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným a tým aj k zvýhodneniu žalovaného a k ukráteniu

ostatných veriteľov. Skutočnosť, že v čase, keď došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok a dohody o započítaní, bol úpadca v úpadku formou platobnej neschopnosti, vyplynula zo znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného F.. L. G. N., K.., znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo nachádzajúceho sa v spise vedenom pod sp. zn. . Tento právny úkon dlžník uskutočnil so svojim veriteľom, teda žalovaným na úkor veriteľov obchodnej spoločnsti N. H. Y., N.. V.. Q.. a obchodnej spoločnosti M. U., N.. N. V..Q... Zmluva o postúpení pohľadávok a dohoda o započítaní pohľadávok spĺňajú všetky zákonné predpoklady na uplatnenie neúčinnosti právnych úkonov, nakoľko je preukázateľné, že nimi došlo k uprednostneniu uspokojenia pohľadávok žalovaného ako veriteľa úpadcu a zároveň k ukráteniu a poškodeniu záujmov ostatných veriteľov, ktorí v rozhodnom čase evidovali voči úpadcovi taktiež splatné a neuhradené pohľadávky. Keďže žalobca preukázal splnenie všetkých nevyhnutných a zákonných podmienok pre úspešné odporovanie zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia , súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. 2.9 Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu, na základe ktorého bola z majetku dlžníka prevedená vec, právo alebo iná majetková hodnota je právo na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté a zodpovedá výške vykonaného odporovaného právneho úkonu a výške, v ktorej boli ostatní veritelia uzatvorením zmluvy ukrátení, t.j. sume 37.082,- eur. 2.10 Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pokiaľ ide o posudzovanie zvýhodnenia určitého veriteľa úkonom úpadcu na úkor svojich ostatných veriteľov, je možné podľa vo veci rozhodujúceho senátu dovolacieho súdu vychádzať zo záverov vyslovených senátom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu 6T v rozsudku zo 16. augusta 2012 sp. zn. (týkajúceho sa trestného činu zvýhodnenia veriteľa podľa - pozn. dovolacieho súdu), v zmysle ktorých platí, že „trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa sa dopustí ten, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa. Zvýhodnenie veriteľa pritom spočíva v tom, že mu dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, plní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Majetok dlžníka sa teda použije na uspokojenie veriteľov v rozpore so zásadou pomernosti a rovnomernosti, odvíjajúcich sa od ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zvýhodnený veriteľ dostáva síce len to, čo by mu inak právom patrilo, ale pretože dlžník nie je schopný uspokojiť všetkých veriteľov, plným uspokojením jedného veriteľa ukracuje ostatných veriteľov. Teda ak dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, nedisponuje dostatočným majetkom na ich úplné uspokojenie, je povinný uspokojovať svojich veriteľov pomerne. Je neprípustné, aby dlžník uprednostnil úplné uspokojenie jedného veriteľa a ostatných veriteľov neuspokojil vôbec. Pokiaľ tak dlžník postupuje, zvýhodní tým jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov, ktorí ostanú takýmto konaním dlžníka ukrátení. V tejto súvislosti je právne irelevantné, že dlžník, ktorý nebol schopný splniť všetky svoje splatné záväzky, svojim úkonom plnil to, na čo by mal ten-ktorý (zvýhodnený) veriteľ právny nárok, keďže povinnosťou dlžníka bolo prihliadať na záujem všetkých svojich veriteľov. 2.11 Na druhej strane mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný nepreukázal, že písomná dohoda o započítaní pohľadávok z 15. júna 2018 bola uzatvorená len dodatočne a pre účtovné účely potvrdzovala žalovaným realizovaný jednostranný zápočet, pretože táto dohoda nadväzovala na dohodu o postúpení pohľadávok s predpísanou písomnou formou, pričom aj F.. S. potvrdila, že dokumenty na základe požiadania vyhotovila počas jedného ich stretnutia. Žalovaný tak bol v dôsledku napadnutých právnych úkonov úpadcu uspokojený v celom rozsahu na rozdiel od ostatných veriteľov úpadcu, ktorí sú odkázaní na neisté budúce uspokojenie v konkurze, a teda bol zvýhodnený na úkor ostatných veriteľov úpadcu, čo predstavuje splnenie zákonných predpokladov zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa . 2.12 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , , , , v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu. 2.13 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) v spojení s ustanovením , a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. 3.1 Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3.2 Namietanú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý sa podľa neho nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvedenými v jeho obrane, najmä nehodnotil všetky podstatné dôkazy (jeho výpoveď, čestné vyhlásenie F.. Z. S. z 5. októbra 2020 a stanovisko obchodnej spoločnosti D. N., N.. V.. Q.. k znaleckému posudku z 13. mája 2021) a ani nezdôvodnil, prečo tak postupoval a tým porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozsudku. 3.3 V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tvrdil, že skutočnosť, že dohoda o započítaní bola vyhotovená v ten istý deň po vyhotovení a podpísaní zmluvy o postúpení a že ju vyhotovila F.. S. podľa vzoru, aký našla na internete, v žiadnom prípade nevylučuje ani nespochybňuje skutočnosť preukázanú dokazovaním, a to že po podpísaní zmluvy o postúpení pohľadávok jednostranným právnym úkonom priamo voči konateľovi úpadcu započítal vzájomné pohľadávky, ktoré sa stretli, v rozsahu dohodnutej ceny za postúpenie pohľadávky. Čestné vyhlásenie a výpoveď F.. S. spolu s jeho výpoveďou jednoznačne preukazujú, že po uzavretí (podpísaní) zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. júna 2018 oznámil F.. S., že si započítava do dlhu z ceny za postúpenie pohľadávky v sume 37.082,80 eur časť svojej pohľadávky 55.000,- eur z pôžičky do sumy 37.082,80 eur, teda v rovnakej výške. F.. S. s tým súhlasil, pričom následne pre potreby účtovníctva malo byť vyhotovené potvrdenie. Avšak F.. S. iniciatívne sama vyhotovila z internetu stiahnutý vzor dohody o započítaní (potvrdenie započítania nenašla) a túto obaja po vyhotovení aj podpísali. Ak prejav vôle a kompenzačný započítací úkon bol priamo voči prítomnému konateľovi F.. S., k zániku vzájomných peňažných pohľadávok došlo už týmto jeho jednostranným úkonom s účinnosťou ku dňu stretu vzájomných pohľadávok (k 15. júnu 2018). F.. S. s takým započítaním súhlasil. Dodatočne vyhotovená a podpísaná dohoda o započítaní pre účely evidencie v účtovníctve na tom nič nemôže zmeniť, pretože na jej základe nedošlo a ani dôjsť nemohlo k zániku pohľadávok, ktoré zanikli už na základe jeho jednostranného úkonu. Takáto dohoda o započítaní nie je platná ani účinná, pretože na jej základe nemôže dôjsť k platnému započítaniu už neexistujúcich, predtým zaniklých vzájomných pohľadávok. Preto vôbec nejde o úkon úpadcu ukracujúci uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu, ani o úkon úpadcu, ktorým by ho ako veriteľa zvýhodňoval voči iným veriteľom k 15. júnu 2018 a ktorým by sa zmenšil majetok úpadcu v takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, čo je základom uplatnenej odporovateľnosti a neúčinnosti úkonu úpadcu na základe dohody o započítaní. Toto už vôbec nemôže spĺňať ani zmluva o postúpení, podľa ktorej sa zmenil len charakter pohľadávky úpadcu z ťažko vymáhateľnej pohľadávky v zahraničí na pohľadávku voči nemu, subjektu v Slovenskej republike. 3.4 K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam konštatoval, že na strane 19 znaleckého posudku znalkyňa uvádza ďalšie pohľadávky a záväzky, ktoré neboli ku dňu vypracovania znaleckého posudku známe. K 30. aprílu 2018 bol majetok 18.235,96 eur a záväzky 13.667.25 eur, k 31. máju 2018 bol majetok 29.014,78 eur a záväzky 4.154,72 eur a k 30. júnu 2018 bol majetok 4.580,95 eur a záväzky -452,84 eur. Avšak súd prvej inštancie pri takto závermi rozpornom, nejednoznačnom (viac alternatív) a nedostatočnom znaleckom posudku neuvádza, ktorú z niekoľkých alternatív záverov znaleckého posudku a z akého dôvodu vzal za správnu, ak uzavrel, že na základe znaleckého posudku mal preukázané, že úpadca bol v úpadku, pretože bol platobne neschopný. Súd ani znalec neskúmali úpadok vo forme platobnej neschopnosti k 15. júnu 2018. Navyše súd sa nezaoberal a nehodnotil ani ďalšie jeho dôkazy a námietky proti znaleckému posudku, najmä stanovisko obchodnej spoločnosti D. N., N.. V.. Q.. na znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že úpadca bol pred úmrtím svojho konateľa v riadnom podnikateľskom režime, platil mzdy, odvody, poistné, daňové záväzky v termínoch splatnosti a pozdržanie úhrad niektorých dodávateľských faktúr súviselo so stavom realizácie zákazky v Rusku a kolaudačnými konaniami na tejto zákazke, a teda úpadca nebol platobne neschopný. Okrem toho znalecký posudok nezohľadnil ani riadne účtované finančné pohľadávky voči nemeckej obchodnej spoločnosti P. T. A. z plnenia vo výške 163.000,- eur vyúčtovaného v prvej čiastke 40.500,- eur už faktúrou č. 1801059 zo 6. júna 2018. Súd ani znalec nezohľadňovali z pohľadávky voči nemeckému partnerovi zákazku a následne pohľadávku 163.000,- eur aj do výšky, v akej zaobstaraný materiál na túto zákazku pred jeho použitím, odovzdaním a vyfaktúrovaním tvoril stále majetok úpadcu, na ktorý malo byť prihliadané pri posudzovaní stavu k 15. júnu 2018, čo by samo o sebe znamenalo úplne iný výsledok hodnoty majetku nielen k 31. máju 2018 a 30. júnu 2018, ale aj k 15. júnu 2018, prevyšujúcej výšku záväzkov a nešlo by o platobnú neschopnosť. Súd nehodnotil ani oboznámenú výpoveď svedkyne F.. S. N. na pojednávaní konanom 4. mája 2020 vo veci vedenej pod sp. zn. , najmä ku

skutočnostiam, že úpadca k 15. júnu 2018 nebol v úpadku, nebol platobne neschopný a že nebola zohľadňovaná pohľadávka voči nemeckej obchodnej spoločnosti P. T. A. vo výške 163.000,- eur. Rovnako sa súd nezaoberal jeho námietkami proti znaleckému posudku, že pri posudzovaní platobnej schopnosti či neschopnosti nemožno prihliadať na premlčané záväzky, hoci formálne evidované, často už neexistujúce, pretože premlčanú pohľadávku nemožno úspešne vymáhať zákonným spôsobom (v konaní na súde). Teda niet vymáhateľnej povinnosti dlžníka takúto pohľadávku uhradiť a táto pohľadávka nemôže mať žiadny vplyv na platobnú neschopnosť dlžníka. Aj podľa znalkyne jednoznačne najväčší záväzok bol evidovaný vo vzťahu k obchodnej spoločnosti M. U., N.. N. V.. Q.., ktorý však úpadca odmietal uhradiť z dôvodov, že zákazka nebola dokončená (až v septembri 2018, teda po napadnutých úkonoch z 15. júna 2018) a najmä úpadca mal proti tejto obchodnej spoločnosti vzájomnú pohľadávku zo sankcií za neúplné a oneskorené plnenie zmluvnej pokuty ešte vo väčšej výške v sume 434.945,- eur vyčíslenú aj podľa vyhotovenej faktúry č. 1801072 z 30. novembra 2018, čo v konaní nebolo preukázané a nebolo zohľadňované. Súd ani znalec neskúmali, aká mala byť skutočná výška pohľadávky tohto veriteľa k 15. júnu 2018, ak bolo plnené ešte aj v septembri 2018. K 15. júnu 2018 úpadca nebol platobne neschopný, a teda v úpadku, ale odmietal v tom čase označeným veriteľom plniť z vyššie uvedených relevantných dôvodov. Súd ani nezisťoval 30 dní po uplynutí splatnosti záväzku druhého uvádzaného veriteľa N. H. Y., N.. V.. Q.. podľa právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku (v účtovníctve neevidovaná, započítaním v účtovníctve vyrovnaná) a skutočný rozsah pohľadávky M. U., N.. N. V.. Q.. 30 dní po splatnosti k 15. júnu 2018 (pozn. odvolacieho súdu - doslovné znenie odvolania žalovaného). V nadväznosti na uvedené podotkol, že doterajšia prax súdu umožňovala posudzovať takýto znalecký posudok ako dôkaz listinou, pričom však žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu ( ), t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Aj podľa odbornej literatúry, komentára k zákonu je potrebné hodnotiť celý proces utvárania znaleckého dôkazu, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zaobstarania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosti metód používaných znalcom a spôsobu vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže sám nahradiť odborné závery znalca svojimi názormi, nakoľko nemá aprobáciu pre posúdenie skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie žalobného návrhu, je však povinný hodnotiť znalecký posudok zo všetkých vyššie uvedených aspektov, vrátane jeho odbornej správnosti. Ponechať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a „slepo“ dôverovať záverom znalca by vo svojich dôsledkoch znamenalo poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa jeho vnútorného presvedčenia ( ). Privilegovania znaleckého dôkazu a prenášanie zodpovednosti za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o záveroch v znaleckom posudku, ktoré sa nepodarí odstrániť, musí sa súd pokúsiť odstrániť vzniknuté dôkazy obstaraním ďalších dôkazov. Preto navrhuje doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním na zisťovanie platobnej schopnosti dlžníka k 15. júnu 2018 pri zaoberaní sa všetkými námietkami a už vykonanými dôkazmi k tejto otázke. Samozrejme len za predpokladu iného posúdenia jeho prvej námietky, že k zániku vzájomných vzťahov došlo jeho jednostranným započítaním, v dôsledku čoho niet žiadneho platného a účinného ukracujúceho a zvýhodňujúceho úkonu úpadcu. 3.5 Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 24. augusta 2021, v ktorom uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa v plnom rozsahu stotožňuje, považuje ho za správny a úplný, zotrváva na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a nakoľko má za to, že súd sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré mu boli predložené v súlade so zásadou koncentrácie súdneho konania, neuvádza žiadne nové skutočnosti. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženým čestným vyhlásením F.. Z. S. z 5. októbra 2021, nakoľko má za to, že uvedené čestné vyhlásenie bolo urobené účelovo a v priamom rozpore s predchádzajúcou výpoveďou svedkyne F.. Z. S.. Významom inštitútu svedeckej výpovede je poskytnutie pravdivého a hodnoverného obrazu o prejednávanej veci, ktorý je pre rozhodnutie súdu kľúčový a smerodajný. Čestné vyhlásenie bolo svedkyňou urobené dodatočne po jej ústnej výpovedi a obsah tohto vyhlásenia je v zjavnom rozpore s jej predchádzajúcou svedeckou výpoveďou, preto je otázne či je vôbec možné považovať toto vyhlásenie za dôkaz. Má za to, že čestné vyhlásenie náležite neprispieva k objasneniu prejednávanej veci, nakoľko výpoveď svedkyne F.. Z. S. nedopĺňa o žiadne podstatné skutočnosti, ale ju celú účelovo mení. Ak by sa na čestné vyhlásenie hľadelo ako na dôkaz, išlo by o zjavne neprípustný dôkaz, na ktorý ani nie je možné prihliadať. Inštitút ústnej svedeckej výpovede na hlavnom pojednávaní má podľa neho opodstatnenú

prednosť pred písomným vyjadrením tohto svedka o tej istej udalosti, avšak v rozpornom znení. Ak by tomu tak nebolo, vznikali by situácie, kedy by vypočutí svedkovia účelovo menili svoje ústne výpovede v prospech jednej zo sporových strán, čím by ju priamo zvýhodnili oproti druhej sporovej strane, čo je v priamom rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý priznáva účastníkom súdneho konania právo na spravodlivý súdny proces. Vyjadrenia, námietky a ďalšie dôkazy žalovaného týkajúce sa záverov znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného znalkyňou F.. L. G. N., K.. sú len neodbornými a tendenčnými názormi tretej strany majúcej neodškriepiteľný záujem na výsledku sporu, ktoré nemôžu vyvrátiť znalecký posudok akéhokoľvek znalca v skúmanej oblasti. Žalovanému je umožnená kontrola znaleckého posudku, a to na základe vyhotovenia vlastného súkromného znaleckého posudku pri súčasnom dodržaní princípu koncentrácie súdneho konania, pod ktorým sa rozumie vykonanie dôkazov v zmysle ustanovenia včas, nakoľko súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Žalovaný však takúto možnosť včas nevyužil. Ak by žalovaný možnosť vyhotovenia súkromného znaleckého posudku včas využil a ak by bol tento znalecký posudok v rozpore so znaleckým posudkom vyhotoveným z jeho iniciatívy, tak by bolo namieste navrhnúť konfrontáciu oboch znalcov, prípadne navrhnúť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý preskúma správnosť záverov uvedených v skúmanom znaleckom posudku. Posudok znalca ako odborníka v danej oblasti môže vyvrátiť len posudok iného znalca ako odborníka v danej oblasti a nie vyjadrenie „neodborníka“ ako osoby majúcej evidentný záujem na výsledku sporu, ak si predmetná situácia očividne vyžaduje odborný názor. Na dôvažok si dovolí poukázať na časté protichodné zmeny vo výpovediach žalovaného v priebehu celého súdneho sporu, ktoré celkom očividne preukazujú nepravdivosť, neúplnosť a rozpornosť tvrdení žalovaného a naopak na skutočnosť, že jeho vyjadrenia boli počas celého súdneho konania konzistentné a na svojich tvrdeniach a všetkých skutočnostiach zotrvával bez akýchkoľvek významnejších zmien. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 16. septembra 2021, v ktorom uviedol, že toto vyjadrenie nielenže nespochybňuje dôvodnosť podaného odvolania, ale nepravdivým tvrdením a nesprávnym právnym názorom ho potvrdzuje. Nie je dôvodné namietanie žalobcu k odvolacej námietke, že súd sa nevysporiadal s predloženým čestným vyhlásením F.. Z. S. z 5. októbra 2020, pretože to jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd týmto dôkazom absolútne nezaoberá, nehodnotí ho a nezdôvodňuje prečo. Nepravdivé a zavádzajúce je tvrdenie žalobcu, že také čestné vyhlásenie bolo vyhotovené účelovo a v priamom rozpore s predchádzajúcou výpoveďou svedkyne F.. Z. S.. Nevedno, prečo žalobca uvádza, že čestné vyhlásenie bolo vyhotovené 5. októbra 2021, keď bolo vyhotovené 5. októbra 2021, vo veci vedenej pod sp. zn. predložené súdu na pojednávaní konanom 8. októbra 2020 a v tejto veci predložené súdu na pojednávaní konanom 4. mája 2021. Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o jeho správnosti a pravdivosti bola až následne navrhnutá na výsluch svedkyňa F.. Z. S., ktorá bola vypočutá v konaní vedenom pod sp. zn. na pojednávaní konanom 4. mája 2021, pričom s obsahom tejto výpovede sa súd v tomto konaní oboznámil na pojednávaní konanom 15. júna 2021. Preto nešlo o žiadne dodatočne vyhotovené čestné prehlásenie po jej ústnej svedeckej výpovedi. Práve naopak, následnou podrobnou výpoveďou ako svedkyňa na pojednávaní jednoznačne potvrdila pravdivosť čestného vyhlásenia, v dôsledku čoho nie je absolútne namieste nepravdivé tvrdenie, že bolo v zjavnom rozpore s jej predchádzajúcou svedeckou výpoveďou, ktorá bola až následne sedem mesiacov po jeho vyhotovení a predložení. Má za to, že svedecká výpoveď F.. Z. S. v plnom rozsahu potvrdzuje skutkové tvrdenia v čestnom vyhlásení z 5. októbra 2020. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že čestné vyhlásenie je neprípustným dôkazom podľa , na ktorý nemožno prihliadať a že svedecká výpoveď má prednosť pred písomným vyjadrením tohto svedka v rozpornom znení. Podľa jeho názoru súd je dokonca povinný skúmať súkromný znalecký posudok a hodnotiť ho ako každý iný dôkaz, nie po stránke výsostne odbornej, na ktorú nemá odborné vedomosti, ale napr. po stránke správnosti zadania úlohy, stránke právnej a skutkovej, úplnosti podkladov, z ktorých znalec vychádzal, jednoznačnosti či neurčitosti záverov znalca a tiež aj vzhľadom na námietky strán sporu k predloženému znaleckému posudku. Zaobstaranie vlastného súkromného znaleckého posudku z jeho strany nebolo reálne nielen preto, že nemá prístup k žiadnym listinným podkladom, ktoré by musel znalcovi zabezpečiť, ale všetky uvádzané námietky považoval za plne opodstatnené, preukázané, nevedel, že súd sa nimi ani len nebude zaoberať, nemal v tej chvíli podklad a dôvod na rozširovanie dôkazných návrhov. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvedenými v jeho obrane, najmä nehodnotil všetky podstatné dôkazy (jeho výpoveď, čestné vyhlásenie F.. Z. S. z 5. októbra 2020 a stanovisko obchodnej spoločnosti D. N., N.. V.. Q.. k znaleckému posudku z 13. mája 2021) a ani nezdôvodnil, prečo tak postupoval, odvolací súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožňuje. Odvolací súd aj v danej veci pripomína, že v zmysle ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Dôkazom toho, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s týmto ustanovením je práve odôvodnenie napadnutého rozsudku, v odseku 46. ktorého sa súd vysporiadal s námietkami žalovaného a v odseku 50. ktorého prihliadol na vyjadrenie F.. S.. Zároveň odvolací súd dodáva, že ak sa súd prvej inštancie nevysporiadal s dôkazmi, ktoré žalovaný považoval za podstatné podľa predstáv žalovaného, neznamená to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna

norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že skutočnosť, že po podpísaní zmluvy o postúpení pohľadávok jednostranným právnym úkonom priamo voči konateľovi úpadcu započítal vzájomné pohľadávky, ktoré sa stretli v rozsahu dohodnutej ceny za postúpenie pohľadávky, bola preukázaná dokazovaním, keďže táto je v rozpore s odsekom 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na druhej strane nepreukázal, že písomná dohoda o započítaní pohľadávok 15. júna 2018 bola uzatvorená len dodatočne a pre účtovné účely potvrdzovala žalovaným realizovaný jednostranný zápočet, nakoľko táto nadväzovala na dohodu o postúpení pohľadávok s predpísanou písomnou formou, pričom aj F.. S. potvrdila, že dokumenty na základe požiadania vyhotovila počas jedného ich stretnutia.

14. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že hoci sa ho žalovaný svojimi tvrdeniami snažil presvedčiť o tom, že započítanie pohľadávky uskutočnené 15. júna 2018 bolo aj napriek dokumentu označenému ako „dohoda o započítaní“ jednostranným právnym úkonom, podľa jeho názoru pravdivosť tohto tvrdenia spochybňuje okrem okolností, za ktorých bol tento právny úkon urobený aj vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom žalovaný uviedol, že ... dohodou o započítaní pohľadávok z 15. júna 2018 uzatvorenou medzi dlžníkom a žalovaným ..., ako aj to, že ... je vylúčená odporovateľnosť aj započítania, zvlášť ak ku započítaniu môže dôjsť aj jednostranným úkonom žalovaného, no len pre účely zaevidovania v účtovníctve ohľadne zániku vzájomných pohľadávok aj záväzkov bola vyhotovená aj dohoda. Teda zatiaľ čo žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že s úpadcom uzatvoril dohodu o započítaní pohľadávok a len hypoteticky pripúšťal možnosť jednostranného započítania a následného vyhotovenia dohody, neskôr v priebehu konania zrejme uvedomujúc si rozdiel medzi dôsledkami jednostranného právneho úkonu a dvojstranného právneho úkonu, druhou stranou ktorého bol teraz už úpadca, spočívajúcimi v možnosti odporovať právnemu úkonu úpadcu, už trval na tom, že vzájomné pohľadávky a záväzky započítal jednostranným právnym úkonom a dohodu uzatvorili iba preto, lebo nemali k dispozícii písomné vyhotovenie jednostranného započítania.

15. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Odvolací súd hodnotí ako nepravdivé tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie neuvádza, ktorú z niekoľkých alternatív záverov znaleckého posudku a z akého dôvodu vzal za správnu, ak uzavrel, že na základe znaleckého posudku mal preukázané, že úpadca bol v úpadku, pretože bol platobne neschopný a že súd ani znalec neskúmali úpadok vo forme platobnej neschopnosti k 15. júnu 2018. Súd prvej inštancie v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa zaoberal závermi znaleckého posudku, uviedol, že znalkyňa konštatovala, že úpadca bol k 30. aprílu 2018, 31. máju 2018 a 30. júnu 2018 v úpadku formou platobnej neschopnosti a v odseku 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že mal preukázané, že v čase, keď došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok a dohody o započítaní bol úpadca v úpadku formou platobnej neschopnosti, čo vyplynulo zo znaleckého posudku.

17. Ak žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal stanoviskom obchodnej spoločnosti D. N., N.. V.. Q.. na znalecký posudok a výpoveďou svedkyne F.. S. N. a nehodnotil ich, odvolací súd podotýka, že toto stanovisko a táto svedecká výpoveď nie sú spôsobilé spochybniť závery znaleckého posudku, a preto sa nimi súd prvej inštancie nemusel osobitne zaoberať.

18. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkami proti znaleckému posudku a k návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním na

zisťovanie platobnej schopnosti dlžníka k 15. júnu 2018 pri zaoberaní sa všetkými námietkami a už vykonanými dôkazmi k tejto otázke, odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd a v nadväznosti na to, na ustanovenie , v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. So zreteľom na citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalovaný bol so závermi znaleckého posudku v priebehu konania oboznámený, má odvolací súd za to, že ak žalovaný mal o správnosti znaleckého posudku pochybnosti, mal možnosť predložiť súdu prvej inštancie súkromný znalecký posudok skôr, ako súd vyhlásil uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o určení neúčinnosti právnych úkonov dlžníka a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 37.082,80 eur zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

20. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).