Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-96-2018.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/96/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6Csp/62/2017-56 zo dňa 19.12.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 126,86 Eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ponecháva rozsudok n e d o t k n u t ý .
Žiadnemu z účastníkov sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 126,86 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19.09.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Súd tak žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 126,86 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že v danom prípade posúdil súd úver ako bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva je spotrebiteľská a nespĺňa všetky náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. Nesprávne bola uvedená výška RPMN hodnotou 28 %, hoci v skutočnosti jej výška predstavovala 68,8 %, nakoľko mala zohľadňovať celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom. Súd tiež považoval za nekalú obchodnú praktiku to, že následne so zmluvou o úvere bola uzatvorená dohoda o splátkach, kde nakoniec bola uvedená správna výška RPMN 304,10 %. Pretože žalobca zaplatil finančné prostriedky nad rámec poskytnutého úveru, súd žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 126,86 Eur vyhovel. Súd konštatoval, že takéto plnenie poskytnuté nad rámec úveru bolo v rozpore so zákonom § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. V danom prípade bola výška priemernej hodnoty ročnej RPMN 25,88 % a odplata od nej bola vyššia niekoľkonásobne, keď len samotný úrok dohodnutý v zmluve vo výške 68,8 % ročne prekračuje dvojnásobok tejto priemernej hodnoty RPMN. Súd priznal tiež príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný úspech strán v konaní.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Podľa jeho názoru v konaní došlo
k vade uvedenej v § 356 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP z dôvodu, že súd nedostatočne odôvodnil rozsudok, najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Navyše, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že so žalobcom uzatvoril dňa 24.06.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 505400085, ktorou ako veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 250,00 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť za príslušný poplatok vo výške 242,00 Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 492,00 Eur v lehote do 24.06.2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohodu plniť v splátkach a spotrebiteľ sa tak zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 32,00 Eur počnúc dňom 28.05.2015. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 70,00 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver ku dňu podpísania zmluvy bola vo výške 25,88 %. Pretože so závermi súdu prvej inštancie odvolateľ nesúhlasil, žiadal, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru súd správne posúdil celú vec, zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Súd rovnako správne posúdil aspekty hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a z nich vyvodil záver o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že zmluva uzatvorená dňa 24.06.2015 medzi zmluvnými stranami je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou a na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, je nepochybné, že zmluva o úvere nespĺňala podmienky požadované pre spotrebiteľskú zmluvu, a preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo 07.06.2016, ktorý žalovanému okrem iného uložil povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. Po takejto zmene splácania je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v zmene (zvýšení) ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na spotrebiteľský úver. Tieto informácie však nie sú spotrebiteľovi poskytnuté vopred ešte pred podpísaním zmluvy o príslušnom spotrebiteľskom úvere a dohody o splátkach. Banková rada NBS konštatovala, že takéto konanie spoločnosti Pohotovosť je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následnej dohody o plnení v splátkach. Uvedeným postupom spoločnosti Pohotovosť sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky podľa ust. § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľov.
4. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaný opakovane poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia. Z tohto dôvodu s tvrdeniami žalobcu ohľadom absencie predpísaných náležitostí zmluvy o úvere nesúhlasil. Žalovaný mal za to, že v prípade osoby žalobcu sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal. Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere, ako aj jej súčastí, donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. V prípade žalobcu navyše nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným, a teda nie je namieste poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností. Žalovaný je naďalej toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
5. V ďalšom vyjadrení žalobca poukázal na svoje dovtedajšie prednesy a vyjadrenia a opakovane navrhol rozsudok potvrdiť.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 až § 381 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na plnenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ponechal rozsudok nedotknutý.
7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom posúdení, že nepovažuje za splnenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to uvedenú výšku RPMN v správnom znení. V samotnej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 28 %, avšak v prípade uzatvorenia dohody o splátkach táto predstavovala výšku 304,10 %. Žalovaný v ten istý deň uzatvoril so žalobcom jednak zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a súčasne, alebo v bezprostrednej časovej následnosti, aj dohodu o plnení v splátkach, pričom táto dohoda je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného jednorazového platenia celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr a na splácanie sumy úveru rozloženú do pravidelných mesačných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne však pri splácaní v splátkach je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejavilo vo zvýšení ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver. Tieto údaje sú však spotrebiteľovi pred podpísaním zmluvy nie poskytnuté vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, ktoré nakoncipoval žalovaný, a preto ani nemohol predpokladať, že by boli pre neho nevýhodné. Keďže súd prvej inštancie zhodnotil, že uzatvorená zmluva medzi stranami sporu je zmluvou, ktorú je možné považovať za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, je jednoznačné, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 OZ, a to na základe plnenia bez právneho dôvodu. Nakoľko v odvolaní neboli uvedené žiadne iné skutočnosti, ktoré by odvolaciemu súdu umožnili iným spôsobom posúdiť vzniknutý spor, odvolanie nepovažoval za dôvodné a v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, si náhradu trov neuplatnil ani mu žiadne nevyplynuli zo spisu a žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).