Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-322-2017.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/322/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcov 1/ H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, V., 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, Q., 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, V., 4/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, V., 5/ P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/ X, V., 6/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Q., 7/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XX/XX, V., 8/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Z. XXXX/XX, Q., 9/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXX/ XX, V., 10/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/X, V., 11/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., I. XXX, J. Q., 12/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXX/XX, V., 13/ X.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, Q., 14/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXXX/XX, Q., všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom v Q., Z. XX, proti žalovanému FARMAVET, s.r.o., so sídlom v Martine, Sklabinská 20, IČO: 31 560 083, zastúpenému Advokátka kancelária Mrázovský & partners, s.r.o. so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, IČO: 36 855 278, o zaplatenie 11.794,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 8C/129/2012-520, 7C/129/2012 zo dňa 25. júla 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/129/2012-539, 7C/129/2012 zo dňa 25. júla 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania.
Vo výroku o trovách konania štátu p o n e c h á v a rozsudok nedotknutý.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcom bezdôvodné obohatenie podľa veľkosti ich podielov (výroky I. - XIII.), žalovanému voči žalobcom 1/ až 14/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,68 %, štátu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a vo zvyšku žalobu zamietol. 2) Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný užíva pozemky, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia, bez právneho dôvodu, t. j. bez zmluvy o nájme. Žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcov, ktoré sa nachádzajú v areáli poľnohospodárskeho družstva. Žalovaný spochybňoval žalobcami požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia. Užívaním pozemkov žalobcov získal žalovaný majetkový prospech vo výške ekvivalentu, ktorý sa rovná cene nájmu za sporné pozemky. Súd vypočítal výšku odplaty za užívanie ako priemer súm nájomného, ktoré určili znalci vo svojich znaleckých posudkoch. Hodnoty odplaty za užívanie sa líšili vzhľadom k tomu, že každý znalec
podľa svojej úvahy (zohľadňujúc ekonomické, polohové a fyzické faktory) môže používať rozdielne hranice koeficientov. Súd považuje za spravodlivý kompromis, aby sa výška takto znalcami určených hodnôt spriemerovala. Týmto spôsobom súd dospel k výslednej sume náhrady vo výške 0,236 € za 1 m2 za rok. Zohľadňujúc princípy uvedené v čl. 17 CSP súd nepristúpil k nariadeniu (doplneniu) znaleckého dokazovania. Pri určovaní výšky odplaty za užívanie pozemkov súd neprihliadal na potvrdenia iných poľnohospodárskych subjektov, ktoré predložil žalovaný, pretože uvedené potvrdenia neobsahovali údaje o tom, o aký druh pozemkov sa jedná, kde sú umiestnené, teda, či v zastavanom území obce, mimo zastavaného územia obce, či sa jedná o poľnohospodársku pôdu s určenou BPEJ alebo nie a nie sú ani datované. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP.
3) Proti tomuto rozsudku podali, čo do výrokov I. až XIV. a do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol dopĺňacím rozsudkom, odvolanie žalobcovia a navrhli, aby súd vyhovel ich nároku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Napadnutý rozsudok považovali za vecne správny, no nesúhlasili s výpočtom bezdôvodného obohatenia. Aby súd dospel k správne zistenej hodnote, musí sčítať hodnoty určené znalcom Ing. Gregušom a svedkom Doc. Ing. W., Csc. pre jednotlivé kategórie a tie následne vydeliť a tak zistiť aritmetický priemer. Zistená hodnota by bola tak 0,3065 Eur/m2/rok. Táto skutočnosť by následne mala vplyv aj na náhradu trov konania. Poukázali na to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
4) Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že súd procesne bezchybným spôsobom rozhodol, že výška odplaty za užívanie sa určí ako priemer súm nájomného, ktoré určili znalci vo svojich znaleckých posudkoch. Navrhol rozsudok potvrdiť.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, vo zvyšnej časti (výroky I. - XIV. a výrok, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol dopĺňacím rozsudkom) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o trovách konania štátu ponechal rozsudok nedotknutý.
6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Žalobcovia fakticky namietajú iba výšku poskytnutej náhrady, ktorá bola vypočítaná na základe nesprávneho vzorca. Súd v tejto veci považuje za potrebné uviesť, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsahu ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a za porovnateľné užívanie (prenajatie veci). Za najdôležitejšie súd považuje uviesť, že pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce dané miesto, čas a porovnateľné užívanie veci. 8) V tomto prípade sa odvolací súd celkom stotožnil so zvoleným výpočtom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie použil hodnoty zo znaleckých posudkov, ktoré následne spriemeroval, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu lepšie vystihuje hodnotu bezdôvodného obohatenia ako keby súd iba selektívne povyberal niektoré znalcami uvádzané sumy a tie spriemeroval tak ako to uvádzajú odvolatelia. Svoj postup riadne zdôvodnil priamo v napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s takýmto výpočtom v plnom rozsahu stotožnil, pričom takéto rozhodnutie nebolo možné vyhodnotiť ako arbitrárne, či svojvoľné.
9) Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, v tejto súvislosti odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešných žalobcov, ak im bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcov v takejto veci preto bolo potrebné považovať za plne procesne úspešných, čo do nároku na bezdôvodné obohatenie, keďže mali úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu, závisela
výlučne od znaleckého posudku a úvahy súdu (nárok na plnú náhradu trov konania by sa priznával iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku). V zásade by žalobcovia mohli mať nárok na náhradu trov konania, no žiadali, aby súd prihliadol na ust. § 257 CSP a nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán a odvolací súd takémuto návrhu žalobcov vyhovel, keď mal za to, že nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán je spravodlivé a zákonné pre obe strany, t. j. tak žalobcov, ako aj žalovaného.
10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobcovia mali v odvolacom konaní úspech iba čiastočný, rozhodol súd, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).