Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cpr-7-2017.pdf
PDF · 110.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu W. O., C.. XX.XX.XXXX, D. S. S. C. XXX/XX, XX XXX A. I.Í., právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátska kancelária so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému ZAEL, s.r.o., IČO: 36 010 995, so sídlom Lučenská 73, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie sumy 4.805,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.365,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 325,24 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.040,64 Eur od 31.10.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 439,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 439,57 Eur od 31.10.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
III. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.05.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 05.05.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.805,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 325,24 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.480,21 Eur od „31.11.2016“ do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že bol zamestnancom žalovaného, s ktorým skončil pracovný pomer ku dňu 30.10.2016 na základe dohody. K ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že žalovaný mu nevyplácal mzdu. Pred týmto mienil skončiť u žalovaného pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru a to z rovnakého dôvodu, teda z dôvodu, že mu žalovaný nevyplácal mzdu. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru u žalovaného však nedošlo. Po skončení pracovného pomeru u žalovaného na základe dohody ku dňu 30.10.2016 odo dňa 31.10.2016 sa zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš. Ani po skončení pracovného pomeru žalovaný doposiaľ neuspokojil jeho mzdové nároky, keď mu doposiaľ dlhuje mzdu za mesiace marec, apríl, máj, júl, august, september a október 2016 spolu v sume 2.721,93 Eur. Vzhľadom na dôvod skončenia pracovného pomeru žalobou okrem tohto nároku uplatnil voči žalovanému i nárok podľa § 76 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, keď od žalovaného požadoval vyplatenie odstupného vo výške 4-násobku svojho priemerného mesačného zárobku, keď tento nárok vyčíslil na sumu 1.758,28 Eur. So žalovaným bol v dlhoročnom pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2003 a naposledy u neho pracoval ako manažér kvality a majster výroby. Odstupné vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku požadoval z dôvodu, že jeho pracovný pomer u žalovaného trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, konkrétne 13 rokov, čo je obdobím od 01.10.2003 do 30.10.2016. Žalobou uplatnil žalobca aj ďalší nárok a to na stravné za rok 2015 v sume 325,24 Eur.
2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14Cpr/7/2017-47 zo dňa 24.11.2017, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd platobný rozkaz vydal po tom, čo žalovaný sa nevyjadril k žalobe žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 03.11.2017, keď tak neučinil na základe uznesenia sp.zn. 14Cpr/7/2017-45 zo dňa 09.10.2017, ktoré žalovanému bolo doručené tohto istého dňa. Týmto uznesením súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, tiež označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Súd uznesenie vydal podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Lehota na vyjadrenie bola súdom určená na 15 dní.
3. Po vydaní platobného rozkazu sa platobný rozkaz žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd uznesením sp.zn. 14Cpr/7/2017-58 zo dňa 16.04.2018 tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil podľa § 266 ods. 3 prvá veta CSP, podľa ktorého ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2018.
4. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.05.2018, ktorého sa žalobca, právny zástupca žalobcu zúčastnili, žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 11.05.2018, tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 16.05.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.05.2018, nepožiadal však zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, tiež s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, keď súčasne uviedol, že žiadne návrhy na dokazovanie nemá. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie potom súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.05.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.05.2018 a ktoré bolo aj ospravedlnením neúčasti na pojednávaní uviedol, že voči nároku žalobcu na stravné za rok 2015 nevznáša žiadne námietky. Tiež uznal nárok žalobcu na vyplatenie mzdy za požadované obdobie, ani voči tomuto nároku nevzniesol žiadne výhrady. Namietal však, že úrok z omeškania žalobca z tohto nároku uplatňuje odo dňa, ktorý neexistuje, keď ho uplatnil odo dňa „31.11.2016“. Žalobca by mal mať nárok na úroky z omeškania zo mzdy od 01.12.2016. Pokiaľ ide o nárok na odstupné, vzniesol jedinú výhradu, že žalobca má nárok na odstupné nie vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku, ale vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku vzhľadom na zákonné ustanovenie § 76 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Tiež poukázal na to, že žalovaný momentálne nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov, a všetky svoje záväzky, a to nielen voči zamestnancom, ale aj príslušným orgánom a podnikateľským orgánom sa bude snažiť uhradiť predajom svojho majetku.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, ktoré v konaní predložil žalobca, žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil na vykonanie žiadne dôkazy, keď zistil tento skutkový a právny stav:
7. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2003. Podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2003, ktorá bola uzatvorená dňa 01.01.2016 a ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2003 žalobca pracoval u žalovaného naposledy ako majster výroby, manažér kvality s miestom výkonu práce Lučenská 73, 990 01 Veľký Krtíš s mesačnou mzdou 550,- Eur s dojednaným výplatným termínom do 30.-teho dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci v ktorom nárok na mzdu vznikol.
8. Podľa Potvrdenia o zdaniteľných príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 2016, ktoré bolo vyhotovené žalovaným dňa 23.01.2017, za zdaňovacie obdobie roku 2016 žalobcovi zamestnávateľ vyplatil zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) okrem príjmov, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 zákona v čiastke 5.309,47 Eur, čiastkový základ dane bol vyčíslený na
sumu 4.704,37 Eur, úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zákona (bez uplatnenia daňového bonusu) bol 398,70 Eur.
9. Listom zo dňa 28.07.2016, ktorý bol odoslaný pre žalovaného na pošte žalobcom dňa 28.07.2016, žalobca so žalovaným okamžite skončil pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdové nároky a náhradu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za mesiace marec 2016 až júl 2016.
10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe tohto listu žalobcovi u žalovaného okamžite pracovný pomer neskončil, žalobca aj po tomto úkone naďalej pracoval u žalovaného, a to v pôvodnej pracovnej pozícii, na pôvodnom pracovnom mieste, ktorá skutočnosť tiež nebola medzi stranami sporná.
11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš oznámením zo dňa 29.11.2016 oznámil žalobcovi, že ho dňom 31.10.2016 zaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
12. Podľa zápočtového listu zamestnávateľa, ktorý bol zamestnávateľom vystavený dňa 02.11.2016 žalobca u žalovaného odpracoval 13 rokov, 30 dní.
13. Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil na základe vzájomnej dohody ku dňu 30.10.2016.
14. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.11.2016 žalobca vyzval žalovaného na uspokojenie svojich nárokov, mzdy a náhrady mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie marec až september 2016, a to v celkovej výške 2.263,18 Eur, keď súčasne žalobca požadoval náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov čo vyčíslil na sumu 934,90 Eur, keď tiež požadoval uhradiť nárok na stravné za rok 2015 v sume 325,21 Eur.
15. Žalobca ďalej v konaní predložil svoj mzdový list za rok 2016, z ktorého súd zistil, že žalobcovi u zamestnávateľa vznikol nárok na mzdu za mesiac marec 2016 v sume 435,98 Eur, za mesiac apríl 2016 v sume 454,43 Eur, za mesiac máj 2016 v sume 212,48 Eur, v čom bola zahrnutá i náhrada príjmu za nemoc, za mesiac júl 2016 v sume 232,09 Eur, za mesiac august 2016 v sume 469,09 Eur, za mesiac september v sume 458,75 Eur, v čistom, spolu išlo o čiastku 3.145,92 Eur, z toho na mzde o čiastku 3.088,13 Eur a z toho na náhrade príjmu za nemoc v čiastke 57,79 Eur.
16. Žalobca v konaní predložil i výpis zo svojho účtu: SPOROžíro senior vedeného Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava za obdobie január 2016 až január 2017 (č.l. 15-21 spisu), ktorým dokladal, že zamestnávateľ mu mzdu vyplácal na tento účet, za žalované obdobie mu mzdové nároky zamestnávateľom na tento účet poukázané neboli. Ďalej predložil Informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca za roky 2014 až 2018, ktorá bola vyhotovená ku dňu 26.04.2018 Sociálnou poisťovňou, ústredie, ul. 29 augusta 8, Bratislava dňa 26.04.2018, ktorá túto informáciu žalobcovi zaslala na jeho žiadosť (č.l. 67-80 spisu).
17. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš zo dňa 26.04.2018, táto potvrdila u žalobcu vymeriavacie základy z predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov od zamestnávateľa ZAEL, s.r.o., Veľký Krtíš pre žalobcu za jednotlivé mesiace roku 2015 nasledovne: 1/2015 380,21 Eur, 2/2015 361,- Eur, 3/2015, 4/2015, 5/2015 po 0,00 Eur, 06/2015 380,- Eur, 7/2015 380,78 Eur, 8/2015 380,- Eur, 9/2015 380,01 Eur, 10/2015 380,21 Eur, 11/2015 379,39 Eur a 12/2015 382,86 Eur. Žalobca bol u tohto zamestnávateľa prihlásený v registri poistencov v období od 01.10.2003 do 08.10.2003 a od 01.10.2003 do 30.10.2016 ako zamestnanec s pravidelným príjmom.
18. Žalobca v konaní tvrdil, že u zamestnávateľa prebieha dražba jeho nehnuteľností, v ktorých bola prevádzkovaná činnosť žalovaného. Na dôkaz predložil Oznámenie o dražbe č. 014/2018 dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Bratislava, keď navrhovateľom dražby je Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, keď z oznámenia vyplýva, že ide o prvú dražbu, ktorá bola určená na deň 05.04.2018, s tým, že predmetom dražby sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2734, katastrálne územie Veľký Krtíš, konkrétne administratívna budova so súpisným číslom 403 s príslušenstvom, s garážou a s priľahlými pozemkami. Z opisu predmetu dražby vyplýva, že administratívna budova je od roku 2002
využívaná ako výrobňa trvanlivého pečiva na základe rozhodnutia o povolení zmeny v užívaní stavby. V čase obhliadky bola budova nevyužívaná, mimo prevádzky.
19. Po námietke žalovaného ohľadne nároku na odstupné, žalobca vzal späť žalobu v časti tohto nároku o sumu 439,57 Eur, čo bola čiastka pripadajúca na jedno násobok priemerného mesačného jeho zárobku, keď týmto nárok obmedzil na odstupné na čiastku 1.318,71 Eur, keď nárok na odstupné vyčíslil na trojnásobok priemerného mesačného zárobku. Zo sumy 439,57 Eur tiež nepožadoval zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 31.10.2016 do zaplatenia. I v časti žalovaného príslušenstva vzal žalobu zo sumy 439,57 Eur na odstupnom späť.
20. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Nakoľko žalobca vzal späť žalobu v časti nároku na odstupné v sume 439,57 Eur s príslušenstvom, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP, keď žalovaný neprejavil nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti.
23. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom žaloby ostal nárok na mzdu v čiastke 2.721,93 Eur s príslušenstvom, na odstupné v čiastke 1.318,71 Eur s príslušenstvom a na stravné v sume 325,24 Eur s príslušenstvom.
24. Žalobca v rámci prejednania veci ešte upresnil, že pokiaľ v žalobe uviedol, že úroky z omeškania zo sumy 4.480,21 Eur požaduje zaplatiť vo výške 5 % ročne odo dňa „31.11.2016“ do zaplatenia, išlo o chybu v písaní, tento nárok upravil na požadovanie úrokov z omeškania od „31.10.2016“.
25. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
26. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
27. Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
28. Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
29. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
30. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 76 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
32. Podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v zvyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 4.365,88 Eur s príslušenstvom je voči žalovanému dôvodná.
34. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobca u žalovaného bol v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2003, keď naposledy u neho pracoval v pracovnej pozícii ako manažér kvality a majster výroby, tak ako to vyplýva z Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2003, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 01.01.2016. Ďalej v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný žalobcovi za vykonanú prácu neuhradil mzdu za mesiace marec, apríl, máj, júl, august, september a október 2016 spolu v sume 2.721,93 Eur, keď v tejto sume je zahrnutá i náhrada príjmu za nemoc v mesiaci máj 2016. Výška mzdy a náhrada príjmov za nemoc v konaní bola žalobcom preukázaná jeho mzdovým listom za rok 2016, ktorý žalovaný nerozporoval, keď tento nerozporoval ani tento nárok žalobcu v konaní. Vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia ohľadne tohto nároku žalobcu, keď žalovaný tento nárok žalobcu v konaní nespochybnil, a v zásade uznal, súd žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 2.721,93 Eur vyhovel. Nárok na mzdu žalobcovi vyplýva z ustanovenia § 118 a nasl. Zákonníka práce.
35. V konaní medzi stranami sporu nebol sporný ani ďalší nárok žalobcu uplatnený žalobou, a to nárok na stravné za rok 2015, ktorý žalobca vyčíslil na čiastku 325,24 Eur. Žalovaný ani voči tomuto nároku žalobcu nevzniesol žiadne námietky, preto súd žalobe žalobcu i v časti tohto nároku o zaplatenie stravného v sume 325,24 Eur vyhovel podľa § 152 a nasl. Zákonníka práce.
36. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dohodou ku dňu 30.10.2016 a to z dôvodu, že žalovaný žalobcovi nevyplácal riadne mzdu. Túto skutkovú okolnosť žalovaný v konaní nespochybnil. Žalobca v konaní potvrdil, že u žalovaného pracoval k tomuto dňu. Žalovaný v konaní nespochybnil ani dôvod skončenia pracovného pomeru žalobcu. Na základe potom uvedeného súd prisúdil žalobcovi voči žalovanému i tretí nárok a to na odstupné v zmysle § 76 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce v spojení s § 76 ods. 7 Zákonníka práce. Nárok na odstupné, tak ako uviedol v konaní žalovaný žalobcovi vznikol vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku, pretože pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov. V tomto ohľade námietka žalovaného bola opodstatnená, na túto námietku reagoval žalobca čiastočným späťvzatím žaloby v časti tohto nároku. Žalobca pre účely výšky tohto nároku vyčíslil priemerný mesačný zárobok na sumu 439,57 Eur, ktorú sumu pre určenie výšky odstupného žalovaný tiež nenamietal. Priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 22 dní, alebo 170 hodín používa sa pravdepodobný zárobok. Priemerný zárobok na pracovné účely upravuje ustanovenie § 134 Zákonníka práce. Nakoľko žalovaný nespochybnil výpočet priemerného zárobku u žalobcu pre účely nároku na odstupné, súd z ustálenia tohto zárobku žalobcom v konaní vychádzal a žalobcovi prisúdil nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku, čo v danom prípade predstavuje čiastku 1.318,71 Eur.
37. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom súd prisúdil žalobcovi celkovo nárok voči žalovanému v sume 4.365,88 Eur (2.721,93 Eur + 325,24 Eur + 1.318,71 Eur).
38. Zákonník práce osobitne neupravuje omeškanie dlžníka, avšak súdna prax postupuje v takýchto prípadoch podľa občianskoprávnych predpisov.
39. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ktorého, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s úhradou nárokov žalobcu, pričom toto jeho omeškanie trvá. Preto žalobca má nárok voči žalovanému i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z nároku na stravné 325,24 Eur je to od 01.01.2016 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 01.01.2016 bola 0,05 %, zvýšená o 5 %-nych bodov bola 5,05 %, zo sumy 4.040,64 Eur, t.j. z odstupného a zo mzdy má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 31.10.2016 do zaplatenia a to vo výške 5,00 % ročne, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 31.10.2016 bola 0,00 % zvýšená o 5 %-nych bodov bola 5,00 %. Žalovaný bol povinný vyporiadať všetky pracovnoprávne nároky žalobcu ku dňu skončenia pracovného pomeru, teda ku dňu 30.10.2016.
43. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, a to v časti o zaplatenie sumy 4.365,88 Eur, k jeho neúspechu možno vyhodnotiť žalobu v časti o zaplatenie sumy 439,57 Eur, keď v tejto časti o zaplatenie tejto sumy žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže v tejto časti vzal žalobu späť. Táto skutočnosť bola zohľadnená pri rozhodovaní o nároku na trovy konania žalobcu, ktorý bol v konaní úspešnejší než žalovaný. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného v konaní predstavuje sumu 82 % (4.365,88 ÷ 4.805,45 = 0,91 t.j. 91 %, 439,57 ÷ 4.805,45 = 0,09 t.j. 9 %, 91 % - 9 % = 82 %). Žalobca má tak nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).