Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-20-2016.pdf
PDF · 102.55 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňová 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 3, XXX XX G., o zaplatenie sumy 757,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz č.k. 32C 20/2016-61 zo dňa 30.09.2016 zrušuje.
II. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
III. Žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 757,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne počítaným zo sumy 683,01 eur od 25.05.2016 do zaplatenia a spolu s úrokom z úveru vo výške 19,5 % ročne počítaným zo sumy 500,- eur od 25.05.2016, všetko až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanou uzatvorili dňa 23.09.2011 Zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu. Podľa žalobcu bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,5% ročne. Podľa vyčíslenia pohľadávky žalobcom, pohľadávka predstavuje sumu 757,56 eur, pozostávajúca z istiny vo výške 500,- eur , riadneho úroku vo výške 183,01 eur a úrokov z omeškania vo výške 74,55 eur.
3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 32C/20/2016-61 zo dňa 30.09.2016, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil vo výroku I. tohto rozhodnutia. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., keď sa napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť jej pobyt.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobou č.l. 1-2, oznámením o povolenom prečerpaní č.l. 5-6, oznámenie o zmene výšky povoleného prečerpania č.l. 7, obchodnými podmienkami č.l. 8-17 platnými od 01.01.2011 a od 01.10.2010, úrokovými sadzbami č.l. 18, výzvou č.l. 19-20, oznámením o zosplatnení č.l. 20-22, vyjadrením č.l. 31, prehľadom splácania a čerpania č.l.32- 60, ospravedlnením č.l. 90, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný stav.
5. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania (č.l.6) mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanej povolené prečerpanie vo výške 250,- eur od 23.09.2011 s dohodnutou úrokovou sadzbou 16,9 % ročne. Z oznámenia č.l.7) mal súd preukázané, že žalobca zvýšil sumu povoleného prečerpania žalovanej na sumu 500,- eur.
6. Žalobca predložil súdu prehľad čerpania a splácania úveru (č.l.32) a prehľad transakcíí na účte, z ktorých mal súd preukázané, že žalovaná zaplatila počas zmluvného vzťahu v prospech žalobcu sumu 14370,69 eur (položka CMP+), pričom posledná platba bola vykonaná dňa 11.06.2014 v sume 517,57 eur, z ktorej len časť vo výške 185,60 eur bola započítaná na istinu a vo zvyšku bola započítaná na iné pohľadávky žalobcu, nakoľko po uvedenej transakcii bol záporný zostatok na účte v sume 331,97 eur (č.l.33). Žalobca žalovanej vyúčtoval poplatky v celkovej výške 375,- eur, ktoré podľa obsahu oznámenia neboli dohodnuté. Ďalej z obsahu uvedených listín plynie, že žalobca uzavrel účet k 24.07.2014.
7. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 757,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % počítaným zo sumy 683,10 eur za obdobie od 25.05.2016 do zaplatenia a s úrokom z úveru vo výške 19,5 % počítaným zo sumy 500,- eur od 25.05.2016 do zaplatenia.
8. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
9. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
10. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
11. Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
12. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 1 ods. 3 písm. h) ZoSÚ(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie sú, úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak,
15. Podľa § 1 ods. 4 ZoSÚ(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu.
18. Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
30. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Dňa 23.09.2011 bola podľa tvrdenia žalobcu medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní. Podľa vykonaného dokazovania nebola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva, nakoľko žalobca v konaní nepredložil Zmluvu o bežnom účte, z ktorej by plynulo, že medzi stranami môže prísť k situácii uvedenej v § 710 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní predložil len oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania na základe žiadosti žalovanej. Súd konštatuje, že k žalobe nebola priložená ani žiadosť o poskytnutie povoleného prečerpania, a teda predložené oznámenie je len jednostranný právny úkon žalobcu, z ktorého žalovanej neplynuli povinnosti. Súd tiež uvádza, že žalovaná nepodpisovala uvedený dokument ako zmluvu, ale len, že ho prevzala. Už samotná formulácia úvodných častí oznámenia, rozloženie textu a obsahu záverečnej časti preukazuje, že nejde o zmluvu, ale skutočne, tak ako to označil žalobca za oznámenie. V takom prípade súd nemôže mať na základe takejto jednotlivej listiny preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, a preto dospel k záveru, že medzi stranami zmluva nebola uzavretá, lebo uvedené nemal preukázané (súd poznamenáva, že nie je jeho úlohou vyzývať žalobcu na predkladanie dokumentov tak, aby tento bol úspešný v konaní, pričom žalobca nevyužil svoju možnosť zúčastniť sa súdneho pojednávania, kde by mu bolo uvedené právne posúdenie veci). Súd uvádza, že vzhľadom na uvedené by prichádzalo do úvahy žalobcovi priznať nárok titulom bezdôvodného obohatenia, avšak vzhľadom na rozsah vykonaných úhrad, ktoré mal súd preukázané zo strany žalovanej, na podklade dôkazov predložených žalobcom, kde tento sám uviedol, že žalovaná uhradila mimo priebežné splácanie istinu sumu 420,- eur na poplatkoch a sumu 208,85 eur na úrokoch(viď č.l. 32), nie je dôvod na priznanie bezdôvodného obohatenia, keď žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej finančnej čiastky bez nároku na úroky, keďže tieto neboli platne dojednané, a teda žalobca nemá nárok na zaplatenie žiadnej sumy. Vzhľadom na uvedené musí súd konštatovať, že v konaní nebol preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a teda ani základ pre priznanie nároku žalobcu. Súd konštatuje, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko nie je pre ňu hmotnoprávny základ. Odhliadnuc od uvedeného súd musí konštatovať, že aj keby dospel k záveru (ak by boli predložené dôkazy), že predmetná zmluva o povolenom prečerpaní bola riadne uzavretá, tak by musel konštatovať, že ide zmluvu spotrebiteľskú, a to s poukazom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaná v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd by vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd by aplikoval na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko by šlo o povolené prečerpanie splatné na požiadanie. Súd preskúmal náležitosti predloženého oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania a musí konštatovať, že neobsahuje základnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. w) v spojení s § 10 ods. 1 ZoSÚ, a preto by súd posúdil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. c) ZoSÚ vyplýva požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania obsahovala výslovné uvedenie všetkých poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Odkaz na sadzobník poplatkov skrytý v obchodných podmienkach, ktorý navyše ani neprehlasuje sadzobník za súčasť zmluvy, nie je dostatočný, pretože ide o prejav obchodnej praktiky, ktorá je spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu o ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru a ovplyvniť jeho rozhodnutie vstúpiť do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania neobsahovala náležitosti podľa § 10 ods. 1 písm. c) ZoSÚ, a síce výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť, je potrebné považovať v súlade s § 11 ods. 1 písm.c) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/266/2015 zo dňa23.05.2016, kde tunajší odvolací súd uviedol, že „pretože v prejednávanej veci je dokázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, od ktorej odvodzovala svoje nároky žalobkyňa, neobsahovala výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť, teda náležitosť podľa § 10ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., v súlade s§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.“ Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju ako takú zamietol, pričom vychádzal so skutočností uvedených v predchádzajúcich dvoch odsekoch, nakoľko žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy, keď táto pozostáva prevažne s uplatnených poplatkov a úrokov z úveru, na ktoré žalobca nemá nárok s poukazom na úhradu záväzku zo strany žalovanej v podobe úhrady poplatkov v sume 420,- eur a úrokov z úveru v sume 208,85 eur, pričom istina bola len vo výške 500,- eur. Súd záverom uvádza, že žalobca zjednodušil skutkové tvrdenia, kde tieto sú takmer vo svojej podstate nepreskúmateľné a nesplnil si povinnosť uviesť skutkové tvrdenia v žalobe (prípadne doplnení, ktoré mal zaslať na výzvu súdu č.l. 30), avšak uvedené realizoval odkazom na prílohy, čo je v zásade neprípustné. Súd vykonal dokazovanie prílohou, lebo podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z.z., môže uvedené vykonať. Žalobca mal rozpísať jednotlivé úhrady do vyjadrenia, ako aj čo znamenajú jednotlivé položky a nie aby uvedené určoval súd z prílohy. Súd konštatuje, že z č.l. 32-58 bolo zrejmé, že položka CMP+ predstavuje úhradu zo strany žalovanej, položka CMMC vyúčtované poplatky, avšak nebolo možné rozlíšiť položky CMD, CMD+, CMP. Uvedené však vzhľadom na vyššie uvedené závery nebolo potrebné, nakoľko súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie je dostatočne zistený skutkový stav, na podklade, ktorého bola žaloba zamietnutá. Súd tiež dodáva, že žalobca si v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou uplatňuje úroky z úveru, aj po splatnosti pohľadávky a úroky z omeškania z úrokov, čo nie je prípustné a bolo by v prípade nezamietania žaloby z iných dôvodov, na zamietnutie v tejto časti.
33. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
36. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
37. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník plne úspešný v konaní, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).