Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_29Cb-106-2012.pdf
PDF · 75.38 KB
No categories available
29Cb/106/2012
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: NORWIT SLOVAKIA, spol. s r.o., Hraničná č.2A/4533, 058 01 Poprad, IČO: 31 734 553, zast. JUDr. Andreou Balážovou, advokátkou Moyzesova č.46, 040 01 Košice, proti žalovanému: TOREADOR s.r.o., Čučmianska dlhá č.1619/21, 048 01 Rožňava, IČO: 48 157 465, o zaplatenie 65,71 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Vzájomný návrh - žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.500 eur s prísl. z titulu nezaplatenia faktúry:
- č. 182001306 zo dňa 8.4.2011 na sumu 1.500 eur so splatnosťou 8.5.2011 za dodaný tovar určený čo do množstva a druhu.
2. Rozsudkom č.k. 29Cb/106/2012-28 zo dňa 21.2.2013 Okresný súd Košice I rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 65,71 eur a nahradiť trovy konania vo výške 388,48 eur na účet JUDr. Andrei Balážovej, Advokátska kancelária Moyzesova č.46, Košice, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Uznesením č.k. 3Cob/104/2013-46 zo dňa 31.5.2013 Krajský súd v Košiciach vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.
4. Pokiaľ teda prvostupňový súd nerozhodol o vzájomnom návrhu žalovaného na vydanie veci meritórne a ani procesne, pričom táto skutočnosť sa namieta aj v podanom odvolaní, pochybil a vec predčasne predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.
5. Uznesením sp.zn. 3Cob/82/2016-79 zo dňa 29.6.2017 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v znení dopĺňacieho rozsudku vo výroku o trovách konania a vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný TOREADOR s.r.o., IČO: 48 157 465 sa nedostavil na pojednávanie dňa 24.5.2018.
7. Podľa oznámenia u adresáta, t.j. žalovaného TOREADOR s.r.o., IČO: 48 157 465 došlo k vypršaniu úložnej lehoty s fikciou doručovania. Správa sa považuje za doručenú 28.4.2018 00:40:03.
8. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
9. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
10. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.2.2013 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že trvajú ale na vzájomnom návrhu-žalobe v zmysle písomného podania zo dňa 7.10.2011 vo veci sp. zn. 32Cb/86/2011. Alternatívny petit je preto, keby žalobca nemal kosačku už na sklade, alebo by sa už nevyrábala vôbec.
11. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.1.2016 uviedol, že pokiaľ ide o preukázanie nároku poukazujú na písomné podanie zo dňa 7.10.2011, podané osobne 10.10.2011 s prílohami, ktoré sa nachádza v pripojenom spise sp.zn. 32Cb/86/2011.
12. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/86/2011.
13. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 7.10.2011 vo veci sp. zn. 32Cb/86/2011 sa domáhal, aby žalobca bol povinný odovzdať žalovanému tovar-novú kosačku značky GTM 460 B, alebo zaplatiť žalovanému sumu 310 eur.
14. Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou (ust. § 147 ods. 1 CSP).
15. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného (ust. § 147 ods. 2 CSP).
16. Na vzájomný žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe (ust. § 147 ods. 3 CSP).
17. Ustanovenie ukladá súdu, ako má hodnotiť prejav odporcu na započítanie, a to v závislosti od toho, či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ. Ak uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje iba ako obrana, s ktorou sa bude musieť súd vyporiadať ako s predbežnou otázkou. Ak však navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ, takýto prejav má dôsledky predpokladané ustanovením § 147.
18. Správne posúdenie prejavu odporcu bude významné aj preto, aby súd rozhodol o celej prejednanej veci. Ak má prejav povahu obrany, vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí, ak sa s touto otázkou súd vyporiada v odôvodnení rozhodnutia. Ak však započítacia pohľadávka prevyšuje plnenie uplatnené navrhovateľom, o vzájomnom návrhu treba rozhodnúť vo výroku rozhodnutia (pokiaľ sa už o tej istej veci nerozhodlo skôr).
19. Ak ide o vzájomný návrh je právne významné, či žalovaný týmto vzájomným návrhom uplatňoval viac alebo menej ako proti nemu uplatnil žalobou žalobca.
20. Je pravdou, že súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného nepovažoval za vzájomný návrh ale rozhodol na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/104/2013-46 zo dňa 31.5.2013, ktorým sa vrátila vec súdu prvého stupňa ako predčasne predložená.
21. Všeobecnú úpravu započítania upravuje Občiansky zákonník v ust. § 580 a § 581. Započítanie je pojmovo vymedzené v § 580 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka musia byť rovnakého druhu, že k započítaniu postačí jednostranný prejav jednej zo strán bez toho, aby sa vyžadoval súhlas druhej strany, pričom právne účinky započítania nastávajú od začiatku t.j. od okamihu, keď sa pohľadávky stretli, čo nastáva spravidla vtedy, keď došlo k splatnosti neskôr splatnej pohľadávky.
22. Započítanie je teda spôsobom zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné (vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok započítaním). K započítaniu podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, pretože k započítaniu nedochádza automaticky len čo sa pohľadávky stretli. Z jeho obsahu musí byť zrejmé aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa. Prejav k započítaniu možno urobiť aj v priebehu súdneho konania ako obranu proti žalobe. Pokiaľ dlžník uplatňuje k započítaniu vzájomnú pohľadávku vo výške nepresahujúcu pohľadávku veriteľa(žalobcu), posudzuje sa započítanie ako obrana žalovaného. Pokiaľ
uplatňuje svoju pohľadávku k započítaniu a žiada, aby mu bolo prisúdené viac ako je pohľadávka uplatnená veriteľom, jedná sa v tomto presahujúcom rozsahu o vzájomný návrh (§ 98 O.s.p.)
23. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný alternatívne navrhol, aby mu nebolo prisúdené viac ako uplatnil žalobca.
24. V súvislosti s alternatívnym petitom, t.j. aby žalobca bol povinný odovzdať žalovanému tovar- novú kosačku značky GTM 460 B, je potrebné poukázať, že započítať je možné len plnenie rovnakého druhu. Najčastejšie prichádza do úvahy započítanie peňažných pohľadávok. Nemožno však vylúčiť ani započítanie pohľadávok s iným plnením, ale rovnakého druhu. Uvedené v predmetnej veci nie je rovnakého druhu.
25. Taktiež je potrebné poukázať, že uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 4.5.2012 č.k. 32Cb/86/2011-37 obsahuje, že vylučuje sa na samostatné konanie len návrh v prevyšujúcej časti a nie vzájomný návrh-žaloba. Toto rozhodnutie t.j. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2012.
26. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že nie je možné stotožniť sa s názorom, že súd opomenul o niečom rozhodnúť vo veci sp. zn. 32Cb/86/2011-37.
27. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vzájomný návrh
- žalobu zamietol.
28. V súvislosti s náhradou trov konania je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v rozsudku č.k. 29Cb/106/2012-28 zo dňa 21.2.2013.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.