Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne T. S., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX/A, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov proti žalovanému: S.. X. S., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX/A, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Katarínou Čeremetovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/133/2013-350 zo dňa 12. 04. 2017 takto jednohlasne

rozhodol:

Mení rozsudok tak, že

I. vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo T. S., R.. XX.X.XXXX O. S.. X. S., R.. XX.X.XXXX tak, že:

do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, kat. územie N. a to parcelu CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelu CKN č. XXXX/ X - záhrady o výmere XXX m2, parcelu CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom súp. č. XXXXX na parcele č. XXXX/X a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. územie I. C. a to parcelu CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

II. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 134 602,68 Eur, v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a ,

IV. p r i z n á v a štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 50 %,

V. p r i z n á v a štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 50 %,

VI. p r i z n á v a T., O..I.., H. R.K. X, XXX XX D. X voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 50 %,

VII. p r i z n á v a T., O..I.., H. R.Á. X, XXX XX D. X voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté stranami sporu počas trvania ich manželstva prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a ho zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobkyni za účelom vyrovnania BSM sumu 140 083,10 Eur. Stranám sporu súd prvej inštancie nárok

na náhradu trov konania nepriznal, pričom priznal štátu, ako aj T. nárok na náhradu trov voči žalobkyni, ako aj žalovanému v rozsahu 50 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil, cit.: „Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom OS v Prešove zo dňa 2.6.2010 pod sp. zn. 14 C 47/2010 s dátumom právoplatnosti 8.7.2010. Strany sporu zhodne uviedli, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, J.. Ú. N. a to parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXXXX postavená na parcele č. XXXX/X. Sporové strany zhodne uviedli, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria aj nesplatené záväzky z Č. hypotekárnych úverov č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 19.776,69 Eur a č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 6.023,60 Eur podľa výpisov k 30.6.2010. Obe strany sporu zhodne uviedli, že tieto úvery od rozvodu manželstva splácal žalovaný a v súčasnej dobe sú už splatené v plnom rozsahu. Žalobkyňa ďalej žiadala do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť peňažné prostriedky na účte žalovaného ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode ich manželstva. Podľa správy C. Ú. D., O..I.. (č. l. 56) žalovaný mal v uvedenej banke vedený účet č. XXXXXXXXX so zostatkom k 8.7.2010 vo výške 2.750,10 Eur. Podľa správy T., O..I.. (č. l. 57) viedli účet žalovaného pod č. XXXXXXXXXX so zostatkom na účte k 8.7.2010 vo výške 8.496,40 Eur, pričom žalovaným podľa predloženého výpisu z účtu bol realizovaný výber vo výške 3.000 Eur dňa 8.7.2010. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného U. V. I., I..W..V.. P. N. O. J. S.. X. S. bola stanovená v sume 36.970 Eur a komanditnej spoločnosti vo výške 0 Eur. Medzi stranami sporu došlo k zhode, že predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, J.. Ú. N.Š. O. Q. Č.. XXX, J.. Ú. I. C., záväzky z hypotekárnych úverov, hodnota podniku žalovaného ako fyzickej osoby vykonávajúcej slobodné podnikanie advokáta a komplementára komanditnej spoločnosti J. - N. J..I.. a zostatky na účte vedených na meno žalovaného. Súčasne strany sporu zhodne uviedli, že nežiadajú, aby do predmetu vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva bolo zahrnuté zariadenie rodinného domu, elektrospotrebiče a vybavenie dielne, ako aj motorové vozidlo v bode 4 žalobného návrhu, ktoré bolo predmetom ocenenia podniku žalovaného. Spornou ostala otázka tvrdených záväzkov žalovaného voči spoločnosti I., O..I.. O. N., O..I.. Keďže žiadna zo strán sporu nenavrhla doplniť dokazovanie za účelom odstránenia rozporov v cene nehnuteľností v predmete vysporiadania BSM, súd s poukazom na článok 15 ods. 2 CSP, podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, pri určení ceny týchto nehnuteľností vychádzal z priemeru ceny určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX a najnižšej trhovej hodnoty určenej odbornými stanoviskami na č. l. 237, 238 a 345, čo predstavuje sumu 254.750 Eur (289.000 Eur + 250.000 Eur + 242.000 Eur + 238.000 Eur/4). Keďže uvedené nehnuteľnosti výlučne užíva žalovaný od rozvodu manželstva a pôvodne s návrhom žalobkyne na ich prikázanie do jeho výlučného vlastníctva súhlasil, súd tieto v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Nakoľko žalovaný až do záverečného prednesu neuviedol skutočnosti jeho neschopnosti vyplatiť žalobkyni náhradu z majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva pre nedostatok peňažných prostriedkov a do ukončenia dokazovania nielenže uvedené skutočnosti nepreukázal, ale ani nenavrhoval vykonať dokazovanie na ich preukázanie, súd na námietky žalovaného neprihliadal. Žalovaný naďalej pôsobí ako advokát a teda má väčšie predpoklady zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie náhrady za podiel žalobkyne. Práve na strane žalobkyni nie sú predpoklady na vyplatenie podielu žalovaného z majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keďže býva v prenajatom X-izbovom byte a jej čistý mesačný príjem je okolo 500 Eur. Obe strany sporu zhodne uviedli, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí parcela CKN č. XXXX/ XX vedená na LV č. XXX, J.. Ú. I. C., ktorá bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného bez povinnosti vyplatiť náhradu za podiel žalobkyne. Spornou otázkou nebola ani výška záväzkov ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva v Č. hypotekárneho úveru č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX vo výške 19.776,69 Eur a Č. hypotekárneho úveru č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 6.023,60 Eur, ktoré v plnom rozsahu splatil žalovaný. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu boli zahrnuté aj peňažné prostriedky na účtoch vedených na meno žalovaného ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vo C., a.s. vo výške 2.750,10 Eur a v T., O..I.. vo výške 11.496,40 Eur. V danom prípade súd neprihliadal na realizovaný výber žalovaným vo výške 3.000 Eur dňa 8.7.2010 v deň právoplatnosti rozsudku o

rozvode manželstva z dôvodu nepreukázania ich použitia pre účely aktív, resp. pasív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Pri určení podielov strán sporu na vyporiadavanom majetku vychádzal z rozdielu súčtu aktív vo výške 305.966,50 Eur (nehnuteľností na LV č. XXXX, kat. územie N. - 254.750 Eur, stavoch na účte vo výške 2.750,10 Eur - C., O..I.. a 11.496,40 Eur - T., O..I.., ceny podniku 36.970 Eur) a pasív pozostávajúcich z nesplatenej časti úverov ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške 25.800,29 Eur, čo predstavuje sumu 280.166,21 Eur, a teda podiel každého z manželov je 140.083,10 Eur“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, pričom o náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 s poukazom na charakter predmetu sporu, kedy nebolo možné konštatovať úspešnosť žiadnej zo strán v zmysle rozhodnutia v súlade s ich návrhmi a nakoľko znalecké dokazovanie bolo realizované v prospech oboch strán sporu, súd priznal štátu, ako aj T. O.. I.. za trovy dôkazu nárok na ich náhradu voči každej zo sporových strán v rozsahu 50 %.

4. Proti citovanému rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý nesúhlasil s obsahom masy BSM ustálenou súdom prvej inštancie z dôvodu, že v časti aktíva boli zahrnuté do masy BSM aj zostatky na podnikateľskom účte žalovaného v sume 2 750,10 Eur, pričom znalecká organizácia, ktorá vypracovala znalecký posudok vo veci ocenenia podniku advokátskej kancelárie žalovaného, zahrnula do výslednej ceny podniku aj zostatok na tomto podnikateľskom účte, z tohto dôvodu ho súd prvej inštancie zaradil do masy BSM duplicitne. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že nebolo sporným uhradenie záväzkov strán sporu z hypotekárneho úveru vo výške 29 473,15 Eur, pričom súd prvej inštancie zaradil do masy BSM v časti pasív len istinu vo výške 25 800,29 Eur. Súčasťou týchto záväzkov je nielen istina, ale aj príslušenstvo, teda úrok a poplatky za vedenie účtu, preto mala byť do masy BSM zahrnutá suma 29 473,15 Eur zahrňujúca aj príslušenstvo hypotekárnych úverov. Nezahrnutý rozdiel teda predstavuje sumu 3 672,86 Eur. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s odôvodnením, prečo tak neučinil, čím zaťažil svoj rozsudok nepreskúmateľnosťou. Taktiež žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho tvrdenia o tom, že do masy BSM v časti pasívne majú byť zahrnuté aj záväzky voči spoločnosti N. vo výške 6 117,92 Eur, pričom z obsahu spisu vyplýva, že z vystavených faktúr na práce v interiéri a exteriéri domu bola faktúra na sumu 6 117,92 Eur žalovaným čiastočne uhradená počas trvania manželstva vo výške 395,01 Eur a následne ešte počas trvania manželstva vo výške 1 185,03 Eur. Po právoplatnosti rozvodu bola čiastočná úhrada vykonaná žalovaným vo výške 2 236,60 Eur a vo zvyšku tento záväzok zanikol urovnaním. Z uvedeného bolo preukázané, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva existoval na strane strán sporu záväzok z citovanej faktúry vo výške 4 537,88 Eur, čo patrí do pasív BSM strán sporu. Zároveň žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím v časti, ktorým mu boli prikázané nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na svoj vek nie je schopný vyplatiť v stanovenej lehote troch dní vyrovnávací podiel vzhľadom na vysokú hodnotu nehnuteľnosti aj po prípadnom zohľadnení jeho odvolacích námietok. Z týchto dôvodov navrhol, aby nehnuteľnosti patriace do ich BSM boli prikázané do podielového spolvuastníctva strán sporu s výnimkou k nehnuteľnosti v k. ú. I. C. s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobkyni za účelom úplného vyporiadania BSM 7 227,69 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal, aby odvolací súd nepriznal štátu, ako aj T. O..I.. nárok na náhradu trov konania, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu nesúhlasila s odvolacími námietkami žalovaného. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a k odvolacej námietke ohľadom prikázania nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva nesúhlasila s poukazom na to, že žalovaný súhlasil v konaní s tým, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva a vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho konania mal žalovaný dostatok času na prípravu finančných prostriedkov na jej výplatu. Zdroj peňažných prostriedkov na zaplatenie finančného vyrovnania stanoveného súdom nie je a ani nemôže byť predmetom zisťovania a dokazovania v rámci vyporiadania BSM. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne trval na odvolacích dôvodoch. Poukázal na závery vyplývajúce z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, pričom poukázal na možnosť v prípade výnimočných okolností prikázať veci patriace do BSM do podielového spoluvlastníctva strán sporu. V takejto situácií dochádza vtedy, ak vec nikto zo spoluvlastníkov nechce a zároveň táto nie je deliteľná. Poukázal na skutočnosť, že súd musí prihliadnuť na to, že vzhľadom k veku strán

sporu je vysoko pravdepodobné, že im banková inštitúcia finančné prostriedky na vyrovnanie podielu neposkytne.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. K odvolacej námietke duplicitného zahrnutia zostatku podnikateľského účtu žalovaného vo výške 2 750,10 Eur odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolacia námietka je dôvodná. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX na ocenenie podniku advokátska kancelária žalovaného vyplýva, že v účtovnej hodnote majetku boli zahrnuté finančné účty v celkovej výške 2 883 Eur (č. l. 161 spisu), pričom z č. l. 164 spisu vyplýva, že pri ocenení finančných účtov bol zahrnutý aj účet v banke na sumu 2 750 Eur. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vychádzal zo záveru znaleckého posudku, ktorý ocenil podnik žalovaného sumou 36 970 Eur, tento záver zohľadňuje tiež stav na jeho účte v banke v sume 2 750 Eur. Z uvedeného dôvodu nemožno túto sumu opätovne zahrnúť do súčtu aktív strán sporu, a preto je nutné o uvedenú sumu ponížiť aktíva, v ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM.

10. Rovnako považoval odvolací súd za dôvodnú odvolaciu námietku týkajúcu sa nezahrnutia sumy 4 537,88 Eur z faktúry vystavenej spoločnosťou N. Č.. XXXXXX zo dňa 31. 01. 2009, pričom odvolací súd v danom prípade vychádzal z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 16. 11. 2016, ktorá uviedla, že jedná sa o pohľadávku za terénne úpravy okolo domu, pričom je nepochybné zo znaleckého posudku X.. Ľ. R., že súčasťou určenia hodnoty nehnuteľnosti boli aj vonkajšie plochy domu, ako to vyplýva z č. l. 105 spisu rekapitulácie východiskovej a technickej hodnoty, kde sú uvedené aj okrem iného spevnené plochy, terasy, vonkajšie schody, chodníky a pod.. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že po zániku manželstva zo strany žalovaného došlo k úhrade zvyšku predmetnej faktúry na sumu 6 117,92 Eur, a to v rozsahu 4 537,88 Eur. To, že k úhrade tejto faktúry došlo započítaním za poskytnuté právne služby nie je relevantnou skutočnosťou pre posúdenie rozsahu masy BSM, nakoľko sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré vynaložil žalovaný na záväzky pochádzajúce z BSM po zániku manželstva účastníkov konania, preto je nutné prihliadnuť na toto jeho plnenie vo vzťahu k zaplateniu zvyšku faktúry spoločnosti N.. Z obsahu spisu je zrejmé, že k tomuto zápočtu došlo za poskytnutie právnych služieb už po zániku BSM účastníkov konania, nakoľko táto pohľadávka spoločnosti N. nebola zahrnutá do hodnoty podniku advokátskej kancelárie žalovaného, ako to vyplýva z č. l. 200 spisu. Je teda zrejmé, že žalovaný zo svojich finančných prostriedkov uhradil tento spoločný záväzok strán sporu, a preto je nutné na toto jeho plnenie prihliadnuť v rámci vyporiadania BSM strán sporu. Pokiaľ zo strany žalobkyne nebolo spornou skutočnosťou to, že práce z tejto faktúry boli vykonávané pri vonkajších úpravách predmetu ich BSM v danom prípade nie je nutné preukázať tieto skutočnosti súpisom prác či preberacími protokolmi alebo inými listinnými dôkazmi.

11. Z dohody o urovnaní z č. l. 227 spisu nepochybne vyplýva, že splatnosť predmetnej faktúry č. XXXXXX bol dátum 14. 02. 2009, teda ešte počas trvania manželstva strán sporu.

12. Rovnako odvolací súd dospel k záveru, že aj odvolacia námietka ohľadom splátok hypotekárneho úveru číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX O. XXXXXXXXXX/XXXX je dôvodná. Je spravodlivé vychádzať zo zaplatenej sumy, vrátane úrokov a poplatkov za vedenie účtu, pričom nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný celkovo zaplatil na záväzky strán sporu z hypotekárnych úverov sumu 29 473,15 Eur. Túto položku nerozporovala žalobkyňa, pričom poukázala na to, že správne vychádzal súd prvej inštancie len zo zaplatenej sumy 25 800,29 Eur na poskytnutej istine. V danom prípade odvolací súd poukazuje na

ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Je zrejmé, že na úhradu spoločných záväzkov žalovaný vynaložil sumu, ktorej súčasťou nepochybne boli aj úroky a poplatky, ktorých výška vzhľadom na zmluvné dojednanie strán sporu s poskytovateľom hypotekárnych úverov sa menila aj v priebehu splácania. Z týchto dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu je nutné považovať odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú a zohľadniť jeho ním splatené hypotekárne úvery v celkovej výške 29 473,15 Eur, teda aj sumu 3 672,86 Eur, ktorá činí príslušenstvo z hypoúverov, ktoré súd prvej inštancie nevzal do úvahy.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne poňal do aktív strán sporu sumu 2 750 Eur na podnikateľskom účte žalovaného a zároveň neprihliadol v rámci plnenia žalovaného na sumy 4 537,88 Eur ohľadom zaplatenia faktúry voči spoločnosti N. po rozvode manželstva a sumu 3 672,86 Eur titulom zaplatenia príslušenstva z poskytnutých hypotekárnych úverov. Z tohto dôvodu teda súd prvej inštancie nezahrnul do masy BSM sumu 10 960,84 Eur (2 750,10 Eur + 4 537,88 Eur + 3 672,86 Eur), a to v neprospech žalovaného, čo vyplýva z vyššie uvedených skutočností. Vzhľadom na správny záver súdu prvej inštancie o rovnakých podieloch oboch manželov je teda nutné ponížiť vyrovnací podiel žalovaného o sumu rovnajúcu sa polovici takto ustálenej výšky, teda o sumu 5 480,42 Eur, čím je dôvodné zaviazať žalovaného na výplatu vyrovnania BSM sumou 134 602,68 Eur (súdom prvej inštancie sumu určenú 140 083,10 Eur je teda nutné ponížiť o sumu 5 480,42 Eur ako polovicu nezohľadnených aktív, resp. pasív v neprospech žalovaného.

14. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd za dôvodné zmeniť napadnutý rozsudok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie pri prikázaní nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s poukazom na jeho vek a na potenciálny problém pri získaní finančných prostriedkov z banky na výplatu vyrovnacieho podielu, odvolací súd poukazuje, že táto námietka je čiastočne dôvodná, ale len v časti týkajúcej sa lehoty poskytnutej na výplatu finančných prostriedkov. Skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný boli odvolacím súdom čiastočne brané do úvahy, ale len v časti splatnosti. Pri vyporiadaní BSM je nutné, aby vzťahy bývalých manželov boli do budúcna usporiadané takým spôsobom, aby medzi nimi v budúcnosti nedochádzalo k ďalším sporom v súvislosti s majetkom nadobudnutým počas trvania ich manželstva, pričom táto zásada by jednoznačne nebola uplatnená v prípade, žeby došlo k prikázaniu nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva. Z uvedeného dôvodu je nutné, aby došlo k definitívnemu a konečnému vyriešeniu vzťahov medzi stranami sporu a aby rozsudok súdu dal pevný základ vzťahov strán sporu s odstránením potencionálnych možných problémov medzi nimi. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v časti prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného aj vzhľadom na príjmové pomery oboch strán sporu, ktoré vyplývali zo spisového materiálu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na príjmové pomery žalobkyne nemožno reálne očakávať možnosť zabezpečenia finančných prostriedkov pre výplatu podielu žalovaného, pričom odvolací súd považoval za odôvodnené tvrdenia aj právneho zástupcu žalobkyne, že žalovaný vzhľadom na charakter spolu a na jeho dĺžku mal dostatok času na prípadné zabezpečenie finančných prostriedkov pre výplatu žalobkyne aj s poukazom na jeho prednesy v konaní. Aj napriek tejto skutočnosti odvolací súd považuje za odôvodnené poskytnúť žalovanému dlhšiu časovú lehotu pre výplatu podielu žalobkyne, a to v trvaní 6 mesiacov, pričom ani takto stanovená lehota podľa názoru odvolacieho súdu nemôže negatívnym spôsobom zasiahnuť do sociálnej situácie žalobkyne.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 296 ods. 1 v spojení s ust. § 257 CSP, kedy rovnako ako súd prvej inštancie, na odôvodnenie ktorého odvolací súd poukazuje, nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania, kedy s poukazom na charakter sporu, ktorý je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre to, aby si strany sporu niesli náklady týkajúce sa definitívneho usporiadania ich vzťahov po rozvode manželstva samostatne.

17. V priebehu súdneho konania na návrh strán bolo realizované znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľnosti a uznesením OS v Prešove zo dňa 24.4.2015 bola časť odmeny znalca vyplatená z preddavku zloženého žalobkyňou a žalovaným a v sume 104,88 Eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov. Za znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou I., I..W..V.. z odboru ekonomiky a riadenia podnikov, odvetvia oceňovania a hodnotenia

podnikov na základe uznesenia zo dňa 28.6.2016 bola znaleckej organizácii po vyplatení preddavkov zložených stranami sporu časť odmeny vo výške 210,38 Eur vyplatená preddavkovane zo štátnych prostriedkov.

18. V danom prípade znalecké dokazovanie bolo realizované v prospech oboch strán sporu v predmete ocenenia majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva, preto súd priznal štátu za trovy dôkazu vyplatené zo štátnych prostriedkov nárok na ich náhradu voči každej zo sporových strán v rozsahu 50 %.

19. V rámci súdneho konania na návrh žalobkyne bolo realizované zisťovanie údajov o vedení účtoch a stave na účtoch v peňažných ústavoch vedených na meno žalovaného. Na základe podaných správ peňažný ústav T., O..I.. si za poskytnutie bankovej informácie uplatnil poplatok vo výške 50 Eur vyúčtovaných faktúrou č. XXXXXXX.

20. V zmysle ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

21. Keďže uvedený dôkaz bol realizovaný v prospech oboch strán sporu za účelom zistenia rozsahu peňažných prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, preto súd priznal peňažnému ústavu za trovy dôkazu nárok na ich náhradu voči každej zo sporových strán v rozsahu 50 %.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .