Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/101/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: N. proti žalovanej: M. o zaplatenie 529,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. septembra 2016, č.k. 7C/182/2015-82, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 529,89 eur zastavil. Výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4,89 eur za obdobie od 20.05.2015 do 30.10.2015, v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT kód: N., vedený vo I., VS: XXXXXXXXXX. Výrokom III. vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Výrokom IV. žalovanej priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43a ods. 1, 2, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1 veta prvá, § 516, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Podaním doručeným súdu dňa 05.04.2016 zobral žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie 529,89 eur späť, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie v tejto časti podľa § 144 a § 145 ods. 2 konanie zastavil. Ďalej rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané skutočnosti, ktoré zistil z listinných dôkazov, a to, že strany sporu boli v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti uzatvorenej dňa 01.10.2015. Žalobca vyfakturoval žalovanej spotrebu zemného plynu a na základe vzájomnej dohody bola žalovanej zaslaná Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávok v splátkach vypracovaná dňa 20.11.2014. Strany sa rozišli v tvrdeniach týkajúcich sa doručenia podpísanej Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávok v splátkach žalobcovi. Konanie žalovanej - uhradenie prvej splátky dňa 19.12.2014 posúdil súd prvej inštancie v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka ako včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh zo strany žalobcu určený. Súčasne považoval za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, pretože konanie žalovanej plne rešpektovalo podmienky uzatvorenej dohody, i keď nebol súdu predložený doklad o odoslaní a ani žalobca súdu nedoručil žiadané nahrávky komunikácií. Žalobca žalovanej nedoručil prejav vôle nebyť viazaný predmetnou Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávok v splátkach a ani žalovanej nevrátil žiadnu z prijatých splátok. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca a žalovaná si v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka dohodou zmenili vzájomné práva a povinnosti, a preto považoval žalobu za dôvodnú len v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4,89 eur za obdobie od 20.05.2015 do 30.10.2015, vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu omeškania (deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky) bola vo výške 0,05 %. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Konštatoval, že v predmetnom konaní žalobu okrem nepatrnej časti zamietol a k zastaveniu konania v časti došlo na základe procesného zavinenia s poukazom na okolnosti týkajúce sa dôvodnosti podanej žaloby, a preto priznal žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku vo výroku IV. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodil, že okolnosti týkajúce sa dôvodnosti podanej žaloby spočívajú v spornej otázke uzatvorenia Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach medzi žalobcom a žalovanou, a teda predčasne podanej žalobe s prihliadnutím na dodržanie splátkového kalendára zo strany žalovanej. Uviedol, že pred podaním žaloby sa primárne pokúsil o mimosúdne urovnanie predmetnej pohľadávky, pričom výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalovanej predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalobca nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania a žalovaná predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznávala, poskytol jej žalobca ešte možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal na adresu jej bydliska Dohodu, avšak táto už následne nebola žalobcovi zaslaná späť. Z uvedeného dôvodu, teda neprijatia Dohody zo strany žalovanej si žalobca uplatnil svoj nárok na okresnom súde žalobou zo dňa 02.03.2015. Žalobca sa nestotožnil s názorom okresného súdu, ktorý prvú splátku žalovanej posúdil ako prijatie návrhu. Mal za to, že je potrebné brať na vedomie, že súčasťou Dohody nebol len splátkový kalendár, ale Dohoda zároveň obsahovala klauzulu ohľadom uznania záväzku v zmysle ust. § 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Považoval tak za logické, že v prípade umožnenia splácania dlžnej sumy formou mesačných splátok si žalobca musel zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky pre prípad neplnenia zo strany žalovanej, a to práve uznaním záväzku zo strany žalovanej, s čím je spojené aj plynutie novej premlčacej doby. Napriek úhrade prvej splátky sa žalobca nemohol spoliehať na dobré úmysly žalovanej, nakoľko tento svoj záväzok neuznala, pričom v prípade porušenia splácania pohľadávky zo strany žalovanej mohla byť táto pohľadávka už premlčaná.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. S dôvodmi odvolania žalobu nesúhlasila. Uviedla, že žalobca sa de facto v odvolaní vyjadruje k veci samej, kde rozporuje rôzne závery prvoinštančného súdu ohľadom prijatia návrhu, doručenia prejavu vôle a podobne. Paradoxne, žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania 19.09.2016, kde mohli tieto dôvody a postoje prezentovať, nezúčastnili. Sami sa tak pripravili o možnosť preukázať súdu dôvod, pre ktorý bola z ich strany žaloba vzatá späť, teda preniesť zavinenie zastavenia konania, ktoré súvisí s priznanou náhradou trov konania, na žalovanú. Uvádzanie týchto dôvodov do odvolania proti výroku o trovách nemôže mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, nejde tiež o novoty. Plne sa stotožňovala s názorom prvoinštančného súdu uvedeného v napadnutom rozsudku, podľa ktorého došlo medzi stranami sporu k platnému uzatvoreniu zmluvy, pretože konanie žalovanej zodpovedalo uzatvorenej Dohode. Žalovaná riadne plnila splátky podľa Dohody, a teda žaloba bola podaná nedôvodne, okrem časti zodpovedajúcej 4,89 eur, ku ktorej súd priznal úrok žalobcovi. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku zavinenia žalovanej, naopak, zastavenie konania zavinil žalobca svojím späťvzatím, keď zistil, že žaloba nebola dôvodne podaná. Poukazovala na to, že pojednávaní (celkovo 2), kde sa vykonalo dokazovanie ohľadom platnosti uzatvorenej Dohody medzi stranami sporu, sa nezúčastnil žalobca, ani jeho právny zástupca, a to ani v jednom prípade. Okrem toho bol žalobcovi vo zvyšnej časti žalobný návrh právoplatne zamietnutý (výrok III.). Vychádzala tiež zo samotného späťvzatia žalobcu, z ktorého je zrejmé, že časť ním žalovanej sumy už bola uhradená pred podaním žaloby vo veci samej. Tvrdila, že žalobca sa nemôže domáhať zmeny výroku o náhrade trov konania v prípade, ak nepodal odvolanie tiež vo veci týkajúcej sa jeho uplatnenia nároku na úhradu príslušenstva, ktorého sa týkal výrok III. napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že právny názor žalobcu sa od záverov prvoinštančného súdu líši, keď súd posúdil Dohodu o splátkach medzi stranami sporu za platnú, a preto nepriznal k žalovaným čiastkovým plneniam príslušenstvo. Ak teda žalobca nesúhlasil s týmto názorom, mal možnosť podať proti výroku III. odvolanie a domáhať sa zmeny záverov o úspešnosti v konaní, resp. obhajovať svoju pozíciu o tom, že nezavinil zastavenie konania a že vo zvyšku je jeho nárok dôvodný. Toto ale žalobca neurobil, preto považuje žalovaná za scestné odôvodňovať odvolanie proti výroku o

trovách konania úspešnosťou v konaní, keď zvyšné úroky napadnutého rozsudku spolu s odôvodnením sú jednoznačne v neprospech žalobcu.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 potvrdiť ako vecne správny.

5. Výrok I., II., III. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, a preto ich odvolací súd nepreskúmaval.

6. Podanou žalobou sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia 529,89 eur s prísl. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 529,89 eur žalobcom súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy - Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávok v splátkach. Mal za to, že konanie žalovanej plne rešpektovalo podmienky uzatvorenej Dohody, dňa 19.12.2014 uhradila čiastku vo výške 175 eur, dňa 20.01.2015 čiastku vo výške 175 eur, dňa 20.02.2015 čiastku vo výške 3 eurá, dňa 20.02.2015 čiastku vo výške 5,71 eur, dňa 20.02.2015 čiastku vo výške 166,29 eur, dňa 20.03.2015 čiastku vo výške 175 eur, dňa 20.04.2015 čiastku vo výške 175 eur, dňa 21.05.2015 čiastku vo výške 175 eur a dňa 30.05.2015 čiastku vo výške 4,89 eur. Súd prvej inštancie preto považoval žalobu za dôvodnú len v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4,89 eur za obdobie od 20.05.2015 do 30.10.2015 a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Vzhľadom na uvedené o náhrade trov konania rozhodol s prihliadnutím k tej skutočnosti, že žalobu okrem nepatrnej časti zamietol a k zastaveniu konania v časti istiny došlo na základe procesného zavinenia s poukazom na okolnosti týkajúce sa dôvodnosti podanej žaloby. Aplikoval ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 CSP. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené a o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie (pričom by bolo zistené, či bola žaloba podaná dôvodne), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

10. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania týmito zásadami riadil, pričom správne dospel k záveru, že pokiaľ sa týka meritórneho rozhodnutia vo veci, žalobca nebol v konaní úspešný a vzniká mu preto povinnosť na náhradu trov konania žalovanej. Pokiaľ sa týka zastavenia konania v časti o zaplatenie istiny 529,89 eur, súd prvej inštancie rovnako správne dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo na základe procesného zavinenia zo strany žalobcu. Odvolací súd uvádza, že späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý v civilnom sporovom konaní patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore) má právo podať žalobu a môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať žalobu aj späť. Musí si však byť pritom vedomý, že v konaní, ktoré žalobou vyvolal, mohli už pred späťvzatím žaloby vzniknúť trovy, ktoré bude (pokiaľ vezme žalobu späť) povinný uhradiť. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 1992 sp. zn. 2Obo 183/92, uverejneného pod R49/1993, pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, pokiaľ sa nepreukáže zavinenie žalovaného, čo nie je prípad danej veci.

11. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nesprávne vyhodnotil skutkový stav danej veci. Potrebné je zdôrazniť, že v prípade, že ak nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej (meritórnemu rozhodnutiu) v danom spore o

zaplatenie istiny 529,89 eur, môže súd nárok na náhradu trov konania posudzovať výlučne podľa zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania a nemôže vyhodnocovať skutkový stav veci. V danom spore súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval zároveň aj meritórne, a to ohľadne nároku na zaplatenie príslušenstva, skutkový stav veci vyhodnotil, a to tak, že žalobca a žalovaná si v zmysle § 516 Obč. zákonníka Dohodou zmenili vzájomné práva a povinnosti. Konanie žalovanej plne rešpektovalo podmienky uzatvorenej Dohody a pokiaľ žalobca zobral žalobu ohľadne istiny späť, procesne zavinil zastavenie konania, preto má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov účelne vynaložených v spore. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej v zmysle § 255 ods. 1 v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .