Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-122-2017.pdf
PDF · 95.99 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/122/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: 1/ V. M., O.. XX.X.XXXX, Z. V. Č. XXX, 2/ X. M., O.. XX.X.XXXX, V. Č. XXX, v konaní o zaplatenie 1 485,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/43/2016 - 51 zo dňa 22.5.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povolení splátok, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu čo do zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania.
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny 1.485,13 eur, úroku 89,91 eur, úroku z omeškania 1,22 eur, úroku 19,9 % ročne zo sumy 1 485,13 eur od 29.9.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 1.485,13 eur a z úrokov 89,91 eur od 29.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, to všetko z titulu zmluvy o pôžičke.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.: „I. Žalovaní v prvom a druhom rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.485,13,- eur, úrok 89,91,- eur, úrok z omeškania 1,22,- eur a spolu z úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.485,13,- eur a z nezaplatených úrokov 89,91,- eur od 29.09.2015 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok. II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku zamieta. III. Žalobcovi sa priznávajú trovy konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. “
3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako klienti uzavreli dňa 24.07.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.000 eur. Listami zo dňa 28.09.2015 žalobca žalovaným oznámil, že nakoľko si neplnia podmienky z úverovej zmluvy podpísanej dňa 24.07.2013, žalobca sa rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu.
Súd je toho názoru, že ust. bodu 5.6 úverovej zmluvy je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie zmluvy je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi (19,9%) v danom prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že povinnosť platiť úroky zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Na základe vyššie uvedeného, súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.485,13 eur za dôvodný, a preto zaviazal žalovaných na zaplatenie tejto sumy, ďalej súd priznal žalobcovi jednak nezaplatené úroky v sume 89,91 eur, úroky z omeškania v sume 1,22 eur a zároveň úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.485,13 eur odo dňa 29.09.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.485,13 eur (správne má byť z nezaplatených úrokov 89,91 eur, pozn. odvolacieho súdu) odo dňa 29.09.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaných, keď obaja sú nezamestnaní a majú vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, súd im povolil uspokojiť nárok žalobcu v splátkach. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP.
Obsah odvolania
4. Proti zamietavej časti rozsudku a výroku o povolení splátok podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že úrok vo výške 19,9% je neprimerane vysoký. Žalobca považuje rozsudok v časti, v ktorej súd povolil žalovaným splácať dlžnú sumu, za neodôvodnený. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaných nahradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
7. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie síce obsahuje určité logické rozpory (keď súd prvej inštancie priznal žalobcovi zmluvný úrok 89,91 eur, vychádzajúci z úrokovej sadzby 19,9 %, no v odôvodnení uvádza, že úrok 19,9 % je v rozpore s dobrými mravmi), avšak vzhľadom na iné právne posúdenie podľa ust. § 382 CSP, viazanosť rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, a taktiež nemožnosťou rozhodnúť v neprospech odvolateľa (čl. 16 ods. 3 CSP), sa odvolací súd uvedenou nezrovnalosťou nezaoberal.
8. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, avšak z iných dôvodov, ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Preto odvolací súd v zmysle ust. § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k otázke „oprávnenosti“ zmluvných úrokov po zosplatnení úveru.
9. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca, ktorý uviedol, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 503 ods.3 Obchodného zákonníka, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, tj. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia podporujúce jeho argumentáciu.
10. Nemali by byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§§ 657,658).
11. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.
12. Kým kogentného pravidla o platení úrokov aj po skončení úverového obdobia v normatívnej podobe niet, uplatňovanie úrokov po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka ponuky zákona (dispozície). Ako pritom v spotrebiteľských veciach evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje nárast dlhu, zákonite sa natíska otázka povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takéhoto nároku (úrokov popri úrokoch z omeškania a ďalších sankciách).
13. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
14. Úrok predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení.
15. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz.
16. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
17. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
18. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
19. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
20. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
21. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 28.9.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 28.9.2015, potom už nastupuje len režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. 02. 2017 sp. zn. 5Co/407/2016.
22. Pokiaľ ide o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, súd prvej inštancie správne vzal do úvahy majetkové pomery žalovaných, ktoré mal zistené výsluchom ako dôkazným prostriedkom (rovnocenným s inými dôkaznými prostriedkami) na pojednávaní dňa 22.5.2017 a kontrolným preukazom z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Inštitút splátok podľa názoru odvolacieho súdu slúži, okrem iného, aj na ochranu povinnej osoby, ktorá nemôže zaplatiť súdnym rozhodnutím priznanú sumu jednorazovo, ale je schopná a ochotná dlžnú sumu postupne splácať. Pri výške príjmu žalovaných je pre nich nemožné uhradiť rozsudkom priznanú sumu jednorazovo, čo by viedlo k tomu, že žalobca by si svoj nárok vymáhal v exekučnom konaní, čo by spôsobilo pre žalovaných ďalšie navýšenie dlhu o trovy exekúcie. Povolením nižších mesačných splátok bude žalobcovi splatená celá dlžná suma priznaná rozsudkom, len v dlhšom časovom horizonte. Ak by aj odvolací súd nepovolil splátky, v konečnom dôsledku by to pre žalobcu nemalo žiaden význam, keďže príjem žalovaných im nedovoľuje vyplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a jednorazového splatenia dlhu by sa nedomohol ani exekúciou. Odvolací súd mal za to, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaných ako aj pomery žalobcu odôvodňujú povolenie splátok vo výške 20,00 Eur mesačne.
Navyše žalovaní sú povinní splácať dlžnú sumu pod stratou výhody splátok, čo znamená, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celá priznaná suma, takže ak žalovaní porušia režim splátok, predsa sa žalobca bude môcť domáhať zaplatenia celej sumy jednorazovo.
23. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti povolenia splátok riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v tejto časti rozhodnutia v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti povolenia splátok, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, považuje ho za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.
25. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa nevyjadrili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).