Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-63-2019.pdf
PDF · 125.74 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., so sídlom Podhrunkovská 2635/1A, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 46 860 355, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 615,17 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 615,17 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 177,26 EUR od 20.05.2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 293,33 EUR od 09.05.2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 144,58 EUR od 20.04.2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.01.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 615,17 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.04.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Fabia, EČV: VT XXXAU, ktoré v čase nehody patrilo poškodenému Jaroslavovi Bužovi. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodený hneď po škodovej udalosti túto nahlásil u žalovaného, ktorý ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 956 570 6490 (ďalej tiež len ako „poistná udalosť 1“ alebo „PU1“). Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla EČV: A., si poškodený nechal svoje motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 900,61 EUR, ktorá suma bola uplatnená faktúrou č. 318019. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.05.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 04.05.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti 1 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia s tým, že žalovaný uhradil z fakturovanej sumy iba sumu vo výške 723,35 EUR, a teda nepriznaná suma predstavuje 177,26 EUR. Nepriznaná suma vo výške 177,26 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora poistnej udalosti 1: „vplyv opravy na hodnotu vozidla žiadny, neautorizovaný servis, znížená normohodina na 16,67 EUR bez DPH, nepriznané nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a prác“. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 08.03.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Ford Fusion, EČV: HE XXXBB, ktoré v čase nehody patrilo poškodenému Ladislavovi X.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti
poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodený hneď po škodovej udalosti túto nahlásil u žalovaného, ktorý ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 956 553 5548 (ďalej tiež len ako „poistná udalosť 2“ alebo „PU2“). Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla EČV: HE XXXBB, si poškodený nechal svoje motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 1.631,89 EUR, ktorá suma bola uplatnená faktúrou č. 318016. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.04.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 23.04.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti 2 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia s tým, že žalovaný uhradil z fakturovanej sumy iba sumu vo výške 1.338,56 EUR, a teda nepriznaná suma predstavuje 293,33 EUR. Nepriznaná suma vo výške 293,33 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora poistnej udalosti 2: „vplyv opravy na hodnotu vozidla žiadny, plnenie poskytnuté podľa kontrolného výpočtu Slovexperty, neautorizovaný servis, priznaná normohodina 20,00 EUR/nh s DPH“. Žalobca uviedol, že dňa 22.02.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW Passat, EČV: VT XXXCH, ktoré v čase nehody patrilo poškodenému D. N.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodený hneď po škodovej udalosti túto nahlásil u žalovaného, ktorý ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 956 547 5012 (ďalej tiež len ako „poistná udalosť 3“ alebo „PU3“). Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla EČV: VT XXXCH, si poškodený nechal svoje motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 522,11 EUR, ktorá suma bola uplatnená faktúrou č. 318007. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.04.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 04.04.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti 3 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia s tým, že žalovaný uhradil z fakturovanej sumy iba sumu vo výške 377,53 EUR, a teda nepriznaná suma predstavuje 144,58 EUR. Nepriznaná suma vo výške 144,58 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.04.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora poistnej udalosti 3: „neautorizovaný servis, znížená normohodina na 16,67 EUR bez DPH, priznané primerané náklady na opravu podľa výpočtu Slovexperty“. Žalobca mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v oznámeniach o poistnom plnení z poistnej udalosti 1, 2 a 3 nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Žalobca uviedol, že žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Mal za to, že žalovaný bol povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorových vozidiel. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré bolo nevyhnutné vykonať v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca uviedol, že vystavené faktúry predstavovali zoznam všetkých prác a materiálu, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť na uvedenie poškodených motorových vozidiel do stavu ako pred škodovými udalosťami. Žalobca mal za to, že pri oprave poškodených vozidiel postupoval v súlade s technologickými normami udávanými výrobcami vozidiel, pričom všetky opravy smerovali k odstráneniu škôd vzniknutých v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca uviedol, že si fakturoval za 1 Nh práce cenu 23,00 EUR, pričom táto suma bola podľa žalobcu v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia, resp. porovnateľná. Žalobca si tiež v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 04.02.2019 platobný rozkaz sp. zn. 15Up/3/2019, proti ktorému žalovaný podal odpor.
4. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 19.02.2019 uviedol, že nárok uplatnený žalobou neuznáva v celom rozsahu a tento považoval za nedôvodný. Žalovaný uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný v odpore namietol, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Uviedol, že poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach, z čoho vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktoré boli dlžníkmi žalobcu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka s tým, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzavrieť zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky tak nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok uplatňovaných žalobou na žalobcu. Žalobca mal za to, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca vzhľadom na neexistujúci predmet postúpenia, považoval zmluvy o postúpení pohľadávky uzavreté medzi poškodenými a žalobcom podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné. Žalovaný uviedol, že v zmluvách o postúpení
pohľadávky absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Žalovaný tiež poukázal na to, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Vzhľadom na uvedené žalobou uplatnené nároku žalobcu žalovaný považoval za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 15.04.2019. Žalobca vyjadril presvedčenie, že si splnil povinnosť náležitostí žaloby podľa § 132 CSP. K námietke spornej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktoré boli postúpené, predstavujú nárok na náhradu škody. Žalobca uviedol, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, a teda nie je rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako uhradí škodu, právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Tvrdenia žalovaného žalobca považoval za rozporné so zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodených. Poškodení nemôžu doplácať na to, resp. byť sankcionovaní za to, že im niekto spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodených vozidiel do predošlého stavu. Žalobca mal za to, že nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodení, ktorí nezavinili dopravné nehody a predmetnými opravami vozidiel sa len domáhali uvedenia motorových vozidiel do stavu pred nehodami. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný už v predmetných prípadoch čiastočne plnil. Žalobca mal za to, že výklad žalovaného, že poškodení sú dlžníkmi žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone. Poškodení ako veritelia postúpili krátený nárok na náhradu škody, ktorý mali voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúry predstavovali iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi. Žalobca ďalej zdôraznil, že v predmetnom prípade poškodení z jasne špecifikovaných poistných udalostí, t .j. veritelia, postúpili svoje pohľadávky voči žalovanému, ktoré im mali byť vyplatené z titulu nároku na náhradu škody, na postupníka, teda žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradené pohľadávky od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Zároveň na postúpenie bola spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t. j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Žalobca tiež poukázal na to, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Žalobca mal za to, že dôvodnosť žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi a žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v podanom odpore nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok.
6. Spor bol na Okresný súd Bratislava I postúpený dňa 30.04.2019.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.04.2022, na ktorom spor prejednal a rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý podaním doručeným súdu dňa 07.04.2022 vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného s poukazom na § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe a písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
9. Zároveň žalobca na pojednávaní konanom dňa 08.04.2022 po poučení podľa § 154 CSP a žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.04.2022 uviedli, že vo veci nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
10. Súd sa oboznámil so žalobu a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: cenníkom autoservisu MORIS s.r.o. platným od 15.02.2013, cenníkom autoservisu Auto Gabriel platným od 01.03.2015, kategorizáciou motorových vozidiel, cenníkom servisu Autoopravy KAR-LAK zo dňa 30.11.2015, faktúrou č. 318019 na sumu 900,61 EUR vystavenou dňa 26.04.2018, faktúrou č. 318007 na sumu 522,11 EUR vystavenou dňa 05.03.2017, faktúrou č. 318016 na sumu 1.631,89 EUR vystavenou dňa 19.04.2018, Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.05.2018, Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 16.04.2018, Zmluvou
o postúpení časti pohľadávky zo dňa 30.04.2018, listami žalovaného zo dňa 25.04.2018, zo dňa 09.05.2018 a zo dňa 25.04.2018 - Oznámenie o poistnom plnení, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.
11. Súd spor právne posúdil nasledovne:
12. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
14. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
19. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poistné plnenie, d) ušlého zisku.
20. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
22. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
24. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehote na poskytnutie poistného plnenia.
25. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
28. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
31. Súd konštatuje, že nezistil žalovaným namietané porušenie § 132 CSP, preto aj v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal.
32. V konaní nebolo sporné, že dňa 19.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Škoda Fabia, EČV: VT XXXAU, ktoré v danom čase patrilo poškodenému Jaroslavovi S.. Nebolo sporné, že škoda na uvedenom motorovom vozidle bola spôsobená v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastník, resp. držiteľ, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporné, že poškodený si poškodené motorové vozidlo dal opraviť u žalobcu, ktorý faktúrou č. 318019 vyčíslil náklady na opravu motorového vozidla pri poistnej udalosti 1 na sumu 900,61 EUR. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.05.2018 priznal žalobcovi plnenie v sume 723,35 EUR a nepriznal sumu 177,26 EUR. Nebolo sporné, že poškodený Jaroslav S. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 14.05.2018 Zmluvu o postúpení časti pohľadávky. V konaní ďalej nebolo sporné, že dňa 08.03.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Ford Fusion, EČV: HE XXXBB, ktoré v danom čase patrilo poškodenému T. X.. Nebolo sporné, že škoda na uvedenom motorovom vozidle bola spôsobená v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastník, resp. držiteľ, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporné, že poškodený si poškodené motorové vozidlo dal opraviť u žalobcu, ktorý faktúrou č. 318016 vyčíslil náklady na opravu motorového vozidla pri poistnej udalosti 2 na sumu 1.631,89 EUR. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.04.2018 priznal žalobcovi plnenie v sume 1.338,56 EUR a nepriznal sumu 293,33 EUR. Nebolo sporné, že poškodený Ladislav X. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 30.04.2018 Zmluvu o postúpení časti pohľadávky. V konaní nebolo sporné, že dňa 22.02.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky VW Passat, EČV: VT XXXXCH, ktoré v danom čase patrilo poškodenému D. N.. Nebolo sporné, že škoda na uvedenom motorovom vozidle bola spôsobená v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastník, resp. držiteľ, mal uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporné, že poškodený si poškodené motorové vozidlo dal opraviť u žalobcu, ktorý faktúrou č. 318007 vyčíslil náklady na opravu motorového vozidla pri poistnej udalosti 3 na sumu 522,11 EUR. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.04.2018 priznal žalobcovi plnenie v sume 377,53 EUR a nepriznal sumu 144,58 EUR. Nebolo sporné, že poškodený Ľubomír N. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 16.04.2018 Zmluvu o postúpení časti pohľadávky.
33. Žalobca si žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 615,17 EUR s príslušenstvom, ako nárok na náhradu škody z poistných udalostí č. 956 570 6490, č. 956 553 5548 a č. 956 547 5012, ktorý mu bol žalovaným krátený.
34. Žalovaný v rámci procesnej obrany v konaní sporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore a platnosť zmlúv o postúpení časti pohľadávky.
35. Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. 8Cdo/100/2017, vecne legitimovaný je ten, o právach alebo povinnostiach ktorého v spore ide. Je to stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom sporu. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, ide o vecnú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu alebo vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, a to s argumentáciou, že poškodení boli vo vzťahu k žalobcovi v postavení dlžníka, a teda postúpením došlo k postúpeniu pohľadávok žalobcu (nie poškodených), čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka a zároveň ide o neexistujúci predmet plnenia, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2018, zo dňa 30.04.2018 a zo dňa 16.04.2018 s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež namietal, že v predmetných zmluvách o postúpení časti pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky a predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je nejasný, rozporuplný a presne nešpecifikovaný.
36. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej dňa 14.05.2018 medzi W. S. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázanú špecifikáciu postupovanej pohľadávky, a to v zmysle bodu 1 zmluvy, kde postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi - žalovanému pohľadávku vo výške 177,26 EUR, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 318019, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 956 570 6490. Predmetom zmluvy bolo bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 177,26 EUR a príslušenstva, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 900,61 EUR a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 723,35 EUR, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených zmluvou. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej dňa 30.04.2018 medzi Ladislavom X. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázanú špecifikáciu postupovanej pohľadávky, a to v zmysle bodu 1 zmluvy, kde postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi - žalovanému pohľadávku vo výške 293,33 EUR, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 918016, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 956 553 5548. Predmetom zmluvy bolo bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 293,33 EUR a príslušenstva, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 1.631,89 EUR a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 1.338,56 EUR, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených zmluvou. Ďalej vychádzajúc zo žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej dňa 16.04.2018 medzi D. N. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázanú špecifikáciu postupovanej pohľadávky, a to v zmysle bodu 1 zmluvy, kde postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi - žalovanému pohľadávku vo výške 144,58 EUR, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 318007, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 956 657 5012. Predmetom zmluvy bolo bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 144,58 EUR a príslušenstva, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 522,11 EUR a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 377,53 EUR, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených zmluvou. Takto špecifikované pohľadávky poškodených ako postupcov považoval súd za jednoznačne identifikované a odlíšiteľné od iných pohľadávok, keď zo zmlúv bez pochybností vyplynulo, že sa jedná o pohľadávky vzniknuté z konkrétnych poistných udalostí, v konkrétnej sume, ktorá nebola zo strany žalovaného postupcom priznaná a vyplatená, pričom je možné aj postúpenie budúcej pohľadávky.
37. Predmetom sporu je nárok na náhradu škody v zmysle § 2 písm. i) a § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP v rozsahu skutočnej škody podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj predmetom postúpenia boli nároky na náhradu škody, ktoré postupcom (poškodeným) vznikli v dôsledku konkrétnych, v zmluvách jasne identifikovaných poistných udalostí zavinených poistencami žalovaného. Poškodenému pritom vzniká škoda vo výške skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom má nárok voči poisťovni vinníka, aby mu škodu z povinného zmluvného poistenia vinníka nahradila. Súd mal za to, že poškodení mali právo tieto svoje pohľadávky voči žalovanému postúpiť na tretiu osobu, pričom súd posúdil ako irelevantné, že postupníkom bol v danom prípade servis, ktorý vykonával opravu poškodených motorových vozidiel. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že predmetom postúpenia boli záväzky poškodených voči žalobcovi, nakoľko predmetom postúpenia boli pohľadávky poškodených voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody z PZP. Z predložených listinných dôkazov mal súd ďalej preukázané, že v Zmluvách o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.05.2018, zo dňa 30.04.2018 a zo dňa 16.04.2018 bol jednoznačne špecifikovaný predmet zmluvy a v zmysle čl. II predmetných zmlúv postupcovia prehlásili, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z uvedeného mal súd preukázané, vychádzajúc aj zo zásady preferencie platnosti právnych úkonov, konkrétne prejavy vôle postupcov (poškodených), smerujúce k postúpeniu v zmluve identifikovanej pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Zo žalobcom predložených Zmlúv o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.05.2018, zo dňa 30.04.2018 a zo dňa 16.04.2018 vyplynulo jednoznačné označenie zmluvných strán, zmluvy majú písomnú formu a sú zmluvnými stranami podpísané. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.05.2018, zo dňa 30.04.2018 a zo dňa 16.04.2018 uzavreté medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom sú platnými právnymi úkonmi, na základe ktorých došlo k platnému postúpeniu pohľadávok poškodených voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody na žalobcu. Predmetom postúpenia nebol neexistujúci predmet postúpenia, nakoľko sa jednalo o postúpenie pohľadávok poškodených voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody, zmluvy obsahujú podstatné náležitosti a vyplýva z nich prejav vôle postupcov postúpiť v zmluvách špecifikované pohľadávky na žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesená žalovaným nebola dôvodná.
38. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom v konaní nebolo sporné, že motorové vozidlá, ktorými bola spôsobená škoda na motorových vozidlách poškodených, boli povinne zmluvne poistené u žalovaného.
39. Žalovaný v rámci podaného odporu a procesnej obrany v predmetnom konaní nesporoval právny základ žalobcom uplatneného nároku ani výšku žalovanej sumy. Nad rámec uvedeného vzhľadom na žalovaným uvádzané dôvody v Oznámeniach o poistnom plnení k poistnej udalosti 1, 2 a 3 súd konštatuje, že rozlišovanie medzi autorizovaným a neautorizovaným servisom nemá oporu v zákone. Súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní nesporoval kvalitu servisom vykonaných prác pri oprave poškodeného motorového vozidla, alebo kvalitu použitých náhradných dielov. Žalovaný v konaní ani netvrdil, ani nijako nepreukázal prípadnú nekvalitu žalobcom vykonanej opravy. Žalovaný tiež nepreukázal, že by v danom prípade bol servis poskytnutý žalobcom poškodeným v nižšej kvalite, ako by bol poskytnutý zo strany autorizovaného servisu, že by zo strany žalobcu na opravu motorových vozidiel boli použité nekvalitné náhradné diely, alebo že by pri oprave poškodených motorových vozidiel neboli zo strany žalobcu dodržané technologické postupy predpísané výrobcom motorového vozidla. Súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že oprava poškodených motorových vozidiel bola vykonaná žalobcom ako neautorizovaným servisom, nepredstavuje dôvod na nepriznanie, resp. zníženie nároku na poistné plnenie v zmysle § 2 písm. i) zákona o PZP, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu.
40. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi, resp. jeho právnym predchodcom, vznikla škoda v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel povinne zmluvne poistených u žalovaného. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému nárok na náhradu preukázaných nárokov na náhradu škody spôsobenej poškodením motorových vozidiel. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd preukázané, že žalobcom vykonané opravy poškodených motorových vozidiel boli riadne preukázané, a to faktúrami č. 318019, č. 318007 a č. 318016. Žalobca zároveň predloženými cenníkmi preukázal, že cena práce ním účtovaná, bola cenou obvyklou v danom regióne v čase opravy poškodených motorových vozidiel. Pri skúmaní výšky skutočnej škody tak súd nezistil neprimerané
navýšenie fakturovanej ceny práce a lakovacej konštanty, ktoré by bolo možné považovať za neprimerané, prípadne špekulatívne alebo nepravdivé. Takéto skutočnosti neboli žalovaným v konaní preukázané. Súd ďalej poukazuje na to, že cena opravy určená kalkulačným systémom alebo výpočtom spoločnosti Slovexperta nepredstavuje výšku skutočnej škody, teda nákladov, ktoré boli skutočne, účelne a preukázateľne vynaložené na opravu poškodených motorových vozidiel, na náhradu ktorých majú poškodení, resp. ich právny nástupca, nárok. Argumentácia uvádzaná žalovaným v oznámeniach o poistnom plnení tak nebola v konaní preukázaná, a to aj s poukazom na zásadu plnej občianskoprávnej reparácie spôsobenej škody, ktorej účelom je taký postup, aby sa poškodeným, resp. ich právnemu nástupcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, a teda povinný subjekt je povinný poškodeným, resp. ich právnemu nástupcovi, plne nahradiť celú spôsobenú škodu, ktorá v danom prípade pozostávala z nákladov preukázateľne a účelne vynaložených na opravu poškodených motorových vozidiel.
41. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal dôvody, ktorými rozporoval žalobou uplatnený nárok a naopak žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď predloženými listinnými dôkazmi preukázal oprávnenosť, účelnosť a primeranosť nákladov vynaložených na opravu poškodených motorových vozidiel. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že na základe listinných dôkazov založených v súdnom spise a skutkových tvrdení strán sporu, žalobca súdu preukázal vznik škody a nárok na nahradenie škody od žalovaného vo výške žalovanej istiny v sume 615,17 EUR.
42. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia, resp. náhrady škody vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd pri posudzovaní žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, pričom základ úrokov z omeškania je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal z listu žalovaného zo dňa 09.05.2018 preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 1 dňa 04.05.2018, z listu žalovaného zo dňa 25.04.2018 mal súd preukázané, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti 2 dňa 23.04.2018 a z listu žalovaného zo dňa 09.04.2018 mal súd preukázané, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti 3 dňa 04.04.2018 a žalobca si úroky z omeškania uplatnil dňom nasledujúcim po dni, keď mal žalovaný žalobcovi v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP poskytnúť poistné plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené úroky z omeškania žalobcovi možno priznať, tak ako si ich uplatnil v žalobe. Sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd posúdil ako uplatnenú v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. V zmysle uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania posúdil ako dôvodný, pričom tento nebol zo strany žalovaného účinne sporovaný.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobe vyhovel. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).