Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-181-2016.pdf
PDF · 195.47 KB
No categories available
1Csp/181/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej R. T., V.. XX.X.XXXX, Y. XXX, XXX XX P., zast. JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska 45, Bardejov , o zaplatenie 514,08 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Z a s t a v u j e konanie o vzájomnej žalobe žalovanej.
Stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2016 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 514,08 EUR, úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 549,64 EUR, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 514,08 EUR, vo výške 23 % p. a. zo sumy 514,08 EUR, odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 514,08 EUR odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa 17. 5. 2006 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len ako „Zmluva"). Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver, a to vo výške podľa Zmluvy. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“. Uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi - Poštová banka, a.s. vznikol nárok požadovať od dlžníka - žalovanej, predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si Žalobca uplatňuje voči Žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach,
ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver Žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške 23 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v Zmluve. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z.. V zmysle Obchodných podmienok, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov spojených s upomienkami voči žalovanému v zmysle Sadzobníka a taktiež vrátane nákladov žalobcu vynaložených na úhrady poistného. Takto určená výška dlžných poplatkov predstavuje 0 EUR, výška uvedených nákladov je zahrnutá v listine „Aktuálny stav úveru“ a táto vyplýva zo Sadzobníka poplatkov. Ide o poplatky, ktoré boli vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu, najmä, na zaslané upomienky, resp. výzvu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO ClVITAS, s.r.o. ako postupcom a Bencont lnvestments, s.r.o ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom.. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Pohľadávka bola voči Žalovanej súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 6. 5. 2011, sp. zn. IDA0410017, právoplatným dňa 10. 6. 2011, vykonateľným dňa 14.6.2011. Dňa 10.6 2011 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá (ako je zrejmé zo spisu Okresný súd Bardejov, sp. zn. 1Er/111/2012). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie, Okresný súd Bardejov zastavil exekučné konanie. Legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, spôsobili, že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na znenie čl. 20 ods. 1 ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje, ako aj na čl. 46 ods. I Ústavy SR, podľa ktorého, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Žalovaný k dnešnému dňu svoj dlh voči Žalobcovi, ako ani voči jeho právnym predchodcom nevyrovnal, preto sa domáha svojich nárokov súdnou cestou. K posúdeniu plynutia premlčacej doby vychádza z nasledovných skutočností: Dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 17.4.2009, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a do času podania žaloby na rozhodcovský súd trojročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania neuplynula. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne v období keď veriteľ - oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, došlo k zastaveniu exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorého iniciovanie je závislé výlučne na vôli dlžníka. Premlčacia doba v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula (spočívala od podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania) a po zastavení exekučného konania opätovne začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, kedy si veriteľ mohol opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na
súde. Pri zaujatí týchto záverov vychádza z Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.3. 2016, č. k. 11 Co/92/2016-88, v ktorej veci súd zaujal právny názor, že sá podaním žaloby na rozhodcovský súd bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky prestala plynúť premlčacia doba, ktorá neprestala plynúť ani právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku, ani právoplatnosťou rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku a neplynie ani v súčasnosti, a to až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila. Uviedla, že pohľadávku bude splácať až po ukončení exekúcie, lebo teraz splácať nemôže. Následne sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že ako dlžníčka uzatvorila dňa 17.05.2006 s Poštovou bankou, a.s ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, kde sa Poštová banka zaviazala žalovanej poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 30 000, -Sk (t.j. 995,81756 EUR). Žalovaná sa zároveň zaviazala tieto peňažné prostriedky vrátiť v 50. mesačných splátkach vo výške po 1.018,-Sk (t.j. 33,791409 EUR) mesačne počnúc od 17.06.2006 do zaplatenia. V úverovej zmluve sú ďalej špecifikované celkové náklady na poskytnutý úver vo výške 17.434,90 Sk (t.j. 578,73 EUR), RPMN je tam uvedená vo výške 11,61 %. Poštová banka listom zo dňa 17.04.2009 žalovanej oznámila, že úver z titulu predmetnej úverovej zmluvy k dátumu dňa 17.04.2009 predčasne zosplatňuje, a zároveň žalovanú vyzvala na zaplatenie úveru s príslušenstvom v celej výške, a to 18.382,28Sk, t.j. sumu 610,18 eur. Uznáva, že v tom čase z jej strany nedochádzalo k úhradám mesačných splátok riadne a včas, avšak uvedené nastalo z objektívnych dôvodov, t. j. z finančných problémov, ktoré nastali v čase po smrti jej manžela. Uvedenú situáciu sa s Poštovou bankou pokúsila riešiť dohodou avšak táto nepristúpila na žiadosti a výzvy žalovanej (napr. o zníženie splátok, o odklad s plátok a pod.). Veriteľ/Poštová banka postúpila pohľadávku z titulu tejto úverovej zmluvy na obchodnú spoločnosť PRO CVIVITAS, ktorá predmetnú pohľadávku ďalej postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 na nového veriteľa z BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na žalobcu. Tento nový veriteľ podal na príslušnom súde dňa 27.12.2016 návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 518,08 € s tým, že vo svojom návrhu súdu uviedol, že jeho právny predchodca si predmetnú pohľadávku uplatnil v konaní pred rozhodcovským súdom, pričom tento jeho žalobe vyhovel. Následne bol podaný návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorému však nebolo zo strany súdu vyhovené a po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie, Okresný súd Bardejov exekučné konanie zastavil. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje súdu na to, že napriek jeho vyčerpávajúcemu výkladu, z akých dôvodov túto pohľadávku nepovažuje za premlčanú, tento opomenul uviesť dátum právoplatnosti Uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: 1Er/111/2012 ktorým bolo predmetné exekučné konanie zastavené, resp. uvedené do konania nedoložil. Bez ohľadu na argumentáciu žalobcu, má vzhľadom na všetky okolnosti tejto veci, žalovaná za to, že predmetná pohľadávka je už premlčaná - k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo ku dňu 17.04.2009, pričom žalobca podal žalobu až dňa 27.12.2016, hoci minimálne od 15.12.2014 kedy došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu, tento mal o tejto pohľadávke vedomosť!! Vzhľadom na tieto skutočnosti týmto žalovaná v celom rozsahu voči nárokom žalobcu vznáša námietku premlčania. Zdôraznila, že s veriteľom nepripravovala úverovú zmluvu po jednotlivých článkoch, Zmluva už bola zo strany veriteľa vopred naformulovaná a žalovaná nemohla vôbec ovplyvniť jej obsah. Predmetný úver použila pre svoje osobné potreby a teda tento nebol použitý za účelom výkonom povolania, podnikania alebo zamestnania. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 21.4.2015, sp.zn.: 3MCdo 14/2014, uznesenie ÚS SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn.: I. ÚS 402/2013-10. Predmetná úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a ani v nej nie je uvedená výška úrokov. Na tomto mieste žalovaná ďalej dáva súdu do pozornosti, že celková suma, ktorú mala žalovaná ako dlžníčka zaplatiť veriteľovi v zmysle bodu 3 úverovej zmluvy bola vo výške 47.434,90 Sk (t.i. 1.574,55 €), t. j. súčet výšky úveru 30.000,-Sk + celková výška nákladov za poskytnutý úver 17.434,90 Sk. Ak sa však vynásobí mesačná splátka vo výške 1.018, Sk s počtom splátok 50, výsledok je 50.900,- Sk (t.j. 1.689,57 €). Z uvedeného je teda zrejmé, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená celková suma, ktorú mala žalovaná splatiť veriteľovi. V súvislosti s týmto je ďalej potrebné poukázať aj na nesprávne uvedenie RPMN v úverovej zmluve. V úverovej zmluve je uvedená RPMN 11,61 %, avšak správna RPNM je 31,53 %. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že RPMN síce bola v úverovej zmluve uvedená, avšak táto bola uvedené v nesprávnej výške a v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. V tomto poukazuje na ust. § 4 ods. 2, § 4 ods. 5, § 2 zák. č. 258/2001 Z.z.. Vo vzťahu k RPNM poukázal na rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn.: 7C/263/2013 zo dňa 02.02.2015. RPNM je dôležitým kritériom
pre spotrebiteľa pri porovnávaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákona, ak je výška RPMN v zmluve súce uvedená, ale nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.... Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úver ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Banka (na rozdiel od štátnych orgánov) môže podľa čl. 2 ods . 3 Ústavy SR konať, čo nie je zákonom zakázané, a teda mohla a mala v zmluve uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. Viaceré ustanovenia úverovej zmluvy, resp. VOP spôsobujú hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Z týchto dôvodov tieto možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky a teda sú v zmysle platnej právnej úpravy neplatné. Medzi takéto ustanovenia možno, podľa názoru žalovanej, považovať aj ustanovenia upravujúce úročenie účtov, poplatky za poskytovanie služieb a pod. (t. j. viď čl. 4,5,6 VOP). Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Ouintero, ,,ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/ 13/EEC z 5.04.1993 o neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľ zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide of akt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. Národný súd Je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať: ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky. Európsky súdny dvor vo veciach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa konštatoval okrem iného aj, vo svetle týchto zásad Súdnym dvor stanovil, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky." Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ap. zn.: 18Co 109/2011 zo dňa 21.11.2012, rozsudok Okresného súdu Skalica, sp.zn.: lC/286/2012 zo dňa 20.08.2013, najmä vo vzťahu k poplatkom za úver bez poskytnutého protiplnenia. Ďalším zmluvným ustanovením, ktoré možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je ustanovenie upravujúce úroky z úveru, ktoré je veriteľ oprávnený voči dlžníkovi uplatňovať aj po zosplatnení celého zostávajúceho úveru. Žalovaná súdu uvádza, že niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Po splatnosti sa síce platí úrok, ale úrok z omeškania. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech odporcov, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Podľa rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp.zn.: 6C/444/2013 zo dňa 28.02.2014, podľa súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu, t.j. splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenie úrokov z omeškania a nie aj úrokov z úveru. V tejto súvislosti je pravdepodobné, že žalobca si uvedomil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, keď tento v zmysle svojho vyjadrenia zo dňa 16.0 5.20 17 upustil od uplatnenia si aj úrokov z úveru po zosplatnení úveru a tento si žiada "iba" úhradu zákonných úrokov z omeškania. S poukazom na uvedené skutočnosti (nie je zrejmá výška istiny s poukazom na neoprávnene uplatňované poplatky+ nesprávne uvedená RPMN; prípadné bezdôvodné obohatenie sa žalobcu na úkor žalovanej; predpoklad, že nárok žalobcu je premlčaný atď.), má žalovaná zato, že žalobca postupoval voči nej bez nevyhnutne potrebnej odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala tiež na rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-240/98 až C-244/98, uznesenie NS SR zo dňa 31.07.2009, sp. zn.: lMCdo 1/2009). Navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
3. Na pojednávanie nariadené na deň 24.5.2018 sa dostavili právni zástupcovia strán, ktorí ospravedlnili ich neúčasť na pojednávaní, nežiadali o odročenie pojednávania. Preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, tak ako boli oboznamované na pojednávaní ( viď zápisnica z pojednávania - návrhom s prílohami, listinami - výzvami, výpismi, úverovou zmluvou, VOP, podaniami žalobcu a žalovaného ) a zistil tento skutkový stav:
5. Podaním zo dňa 15.11.2017 žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s., vyhlásila úver za predčasne splatný dňa 17.04.2009, pričom premlčacia doby začala prvý krát plynúť 18.4.2009. Následne právny predchodca žalobcu podal žalobu na Rozhodcovský súd sp. zn. IDA0410017, ktorá bola doručená dňa 08.04.2010, pričom táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia rozhodcovského súdu, prvá veta. A teda žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 11 mesiacov a 21 dní. Ďalej, právny predchodca žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku sp. zn. IDA0410017 avšak exekučný súd Uznesením sp. zn. lEr/111/2012 zo dňa 20.08.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/125/2013. Následne exekučný súd zastavil exekučné konanie Uznesením zo dňa 08.07.2015 sp. zn. lEr/111/2012. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel dňa 03.08.2015. Následne podal žalobca žalobu o zaplatenie na Okresný súd Bardejov sp. zn. lCsp/181/2016. A teda odo dňa ako sa žalobca dozvedel o zastavení exekučného konania t. j. od 08.07.2015 až do podania žaloby na Okresný súd Bardejov t. j do 27.12.2016, žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalších 1 rok 5 mesiacov a 19 dní. A teda žalobca vyčerpal spolu zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 roky 5 mesiacov a 10 dní. Má za to, že počas konania na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania premlčacia doba neplynula, ale spočívala v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Žalobca na túto situáciu aplikuje ten stav, keď súd na podklade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zruší rozhodcovský rozsudok a následne pokračuje v konaní na podklade pôvodnej žaloby alebo vzájomnej žaloby v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Je pritom jasné, že tak pri zrušení rozhodcovského rozsudku súdom na podklade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku dochádza k prelomeniu materiálne vykonateľnosti exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), avšak pri zrušení rozhodcovského rozsudku súdom, súd pokračuje v konaní v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom ak dôjde k zastaveniu exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku, súd v konaní nepokračuje a pohľadávka sa stáva nevymožiteľná. Je potom nepochybné, že, Veriteľ napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/ l19/2016 a ďalšími. Pokiaľ ide o aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je potrebné uviesť, že zmluva o úvere bola uzatvorená 17.5.2006. V zmysle vyššie uvedeného zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, iba údaj o RPMN, ktorý bol nesprávny resp. nebol uvedený spôsoboval, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca v tejto súvislosti uvádza vzorec na výpočet RPMN, ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Zároveň je potrebné uviesť, že ak žalovaný uvádza výpočet RPMN, nie je možné použiť vzorec, ktorý sa v súčasnosti nachádza na internete, pretože ide o vzorce, ktoré sú aktualizované a nekorešpondujú so vzorcami, ktoré boli platné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 8C/304/2015. Pokiaľ ide o ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úveru. V tomto poukázal na Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 a Smernicu EHS/2008/48. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na Obchodné podmienky zmluvy o úvere konkr. článok III. bod 3.1, „klient má povinnosť platiť za poskytnutý úver PB úroky v zmysle aktuálneho oznámenia PB, ktoré obsahuje úrokové sadzby PB. Údaj o výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmysle ZoSÚ obsahuje Oboznámenie“. Žalobca v tejto súvislosti zasiela súdu „Oznámenie“ s účinnosťou od 15.04.2006, ktoré stanovila Poštová banka, a. s., v zmysle ktorého bola úroková sadzba stanovená na 7,5 - 23% p.a.. V zmysle vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení žalobca trvá na podanej žalobe a na doterajších vyjadreniach v celom rozsahu.
6. Podaním zo dňa 12.1.2018 žalovaná uviedla, že trvá na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré sú obsahom jej písomného vyjadrenia zo dňa 25.07.2017. K žalobcom uvádzaným súdnym rozhodnutiam žalovaná dáva do pozornosti, že ide o rozhodnutia súdov, resp. judikáty, ktoré nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných súdov. Nehovoriac o tom, že nie sú známe všetky okolnosti v týchto názorných príkladoch žalobcu a či tieto možno prirovnávať k tejto veci. Zároveň nie je zrejmé, či žalovaní v uvádzaných „názorných“ veciach napríklad využili všetky dostupné prostriedky procesnej obrany a teda či by v prípade aktívnej súčinnosti žalovaných v predmetných veciach súd nerozhodol opačne, resp. napríklad zamietnutím žalôb žalobcu (t. j. najmä na margo žalobcom uvádzaných právoplatných platobných rozkazov, pri ktorých ide o „skrátené konanie“, resp. súd rozhoduje iba na základe skutočností uvedených žalobcom/veriteľom). Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že RPMN má byť v predmetnej úverovej zmluve uvedené správne, a to s poukazom na ním prezentovaný výpočet v zmysle vzorca, ktorý bol platný v čase uzatvorenia predmetné úverovej zmluvy. Bez ohľadu na túto skutočnosť žalovaná súdu uvádza, že RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, RPMN predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. RPMN je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnávaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Nie je naplnený zmysel zákona o spotrebiteľských úveroch, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Aj v súvislosti s tým nemožno akceptovať vyjadrenie žalobcu, že údaj o ročnej úrokovej sadzbe (ktorú v konečnom dôsledku má zohľadňovať aj údaj o RPMN) je v zmysle čl. III bod 3.1 uvedený v aktuálnom oznámení žalobcu, ktoré obsahuje úrokové sadzby a teda vzhľadom na to považuje žalobca podmienku uvedenia tejto podstatnej náležitosti úverovej zmluvy za splnenú. Hoci je v zmysle Rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 pravdou, že všetky náležitosti úverovej zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 (resp. podstatné náležitosti v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, t. j. zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi stranami tohto sporu) nemusia byť nevyhnutne obsiahnuté v jedinom dokumente, žalovaná si považuje za dôležité poznamenať, že v zmysle odseku 1 tohto článku musia byť všetky podstatné náležitosti úverovej zmluvy vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči a musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Keďže všetky tieto náležitosti musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov, je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Ďalej žalovaná poukazuje súdu na to, že zmluva o úvere v zmysle článku 3 písm. c) smernice 2008/48 vyhotovená v súlade s článkom 10 ods. 1 tejto smernice písomne alebo na inom trvalom nosiči musí zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice. S poukazom na tieto skutočnosti má teda žalovaná za jednoznačne preukázané, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti, resp. nesplnil svoju povinnosť uviesť v úverovej zmluvy všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona. Toto tvrdenie žalovaná zdôvodňuje tým, že uvedenie úrokovej sadzby v žalobcom deklarovanom oznámení 4/2006 o výške úrokových sadzieb nie je zrozumiteľné a presné, keďže predmetné oznámenie zahŕňa viacero produktov banky a taktiež pri spotrebnom úvere je úroková sadzba uvedená vo výške od 7,5 % do 23 % - teda predmetná úroková sadzba nie je pre účely záväzkového vzťahu strán sporu špecifikovaná zrozumiteľne a PRESNE, resp. jednoznačným údajom tak, aby žalovaná ako spotrebiteľka mohla bez ťažkostí zistiť všetky náležitosti úverovej zmluvy. Zároveň napriek deklarovanému článku III ods. 3.1 obchodných podmienok, z týchto VOP nevyplýva, že by predmetné oznámenie 4/2006 bolo neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, resp. že bolo žalovanej ako spotrebiteľovi odovzdané vopred tak, aby sa mohla ešte pred uzatvorením úverovej zmluvy oboznámiť so všetkými svojim právami a povinnosťami tak, ako to predpokladá predmetný rozsudok Súdneho dvora, na ktorý sa v konečnom dôsledku pri svojej argumentácii odvolával aj samotný žalobca. S poukazom na tieto nezrovnalosti teda nie je možné objektívne posúdiť, resp. jednoznačne a bez pochybností posúdiť správnosť RPMN, ktorá je uvedená v úverovej zmluve uzatvorenej medzi stranami tohto sporu. Nehovoriac o tom, že podstatnou náležitosťou každej spotrebiteľskej úverovej zmluvy je aj údaj o celkovej splatenej sume (uvedené vyplýva nielen z našej vnútroštátnej právnej úpravy, ale v konečnom dôsledku aj zo Smernice 2008/48). Úverová zmluva, ktorou bol založený záväzkový vzťah medzi stranami tohto sporu však tento údaj neobsahuje, resp. tento údaj je v nej uvedený nesprávne. Pokiaľ ide o neuvedenie niektorých informácií, ktoré sa týkajú podmienok vrátenia a poplatkov spojených s úverom v zmluve o úvere, z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora tiež vyplýva, že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa
sledovaný smernicou Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou 98/7/Es Európskeho parlamentu a Rady zo 16.02.1998 v záujme bola proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretie zmluvy, článok 4 smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (viď rozsudok C-348/14 ). Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 predmetného rozsudku Súdneho dvora C-42/15. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti má žalovaná za to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona a teda tak, ako je to uvedené v našej vnútroštátnej právnej úprave v takomto prípade sa takáto úverová zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Túto argumentáciu koniec koncov potvrdzuje aj samotná smernica 2008/48, resp. rozsudok SD vo veci C-42/15, z ktorého okrem iného vyplýva, že vnútroštátny zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktoré neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Navrhuje žalobu zamietnuť.
7. Podaním zo dňa 4.4.2018 žalovaná uviedla, že podáva vzájomnú žalobu. Hoci má záujem na ukončení tohto súdneho konania, nemohla súhlasiť s obsahom navrhovaného zmieru. Svoje rozhodnutie žalovaná zdôvodňuje tým, že po opätovnom prehodnotení skutkového stavu tejto veci, táto dospela k názoru, že žalobca na úhradu žiadanej istiny nemá právny nárok. V tejto súvislosti dáva súdu do pozornosti, že zo strany žalobcu, resp. jej právneho predchodcu jej bola poskytnutá pôžička vo výške 30.000,- Sk (t.j. 995,82 Eur) s tým, že ako vyplýva z prehľadu úhrad doloženého zo strany žalobcu táto mala z titulu splátok tejto pôžičky uhradiť sumu 1.400,30 Eur. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky obligatórne obsahové náležitostí komplexne popísané v jej písomných vyjadreniach, táto má za to, že predmetná pôžička je bez úrokov a bez poplatkov (čo vzhľadom na svoj návrh zmieru v konečnom dôsledku zrejme uznal aj žalobca). Je teda zrejmé, že žalobca sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil. V tejto veci následne kontaktovala žalobcu, resp. táto súhlasila s uzatvorením zmieru avšak s tým, že je nevyhnutné prihliadať aj na vyššie popísané skutočnosti ohľadom bezdôvodného obohatenia, resp. „preplatenia úveru“. Po opätovnom telefonickom kontaktovaní žalobcu však žalovaná do dnešného dňa nemá od neho žiadnu relevantnú odpoveď v tejto veci. Táto preto usúdila, že žalobca v súčasnosti zrejme nemá o zmier záujem. Z uvedeného dôvodu sa preto žalovaná v rámci tohto konania domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 404,48 Eur (t.j. poskytnutá istina 30.000,- Skk, t. j. 995,82 Eur - uhradené splátky 1.400,30 Eur), a to spolu so zákonnými úrokmi z omeškania z tejto sumy od podania žaloby zo strany žalobcu do zaplatenia. Žalovaná si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 404,48 Eur odo dňa 27.12.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovanou ide o záväzkový vzťah, ktorý vznikol pred 01.02.2013 žalovaná si uplatňuje výšku zákonných úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31.01.2013.
8. Podaním zo dňa 19.4.2018 žalobca uviedol, že v prvom rade žalobca nijakým spôsobom neprehodnotil svoj postoj a neuznal ani to, že zmluva o úvere by mala byť bezúročná a bez poplatkov. To čo uvádza žalovaný sú len účelové a tendenčné tvrdenia. Žalobca sa snažil celú vec vyriešiť k spokojnosti všetkých strán a to tým, že zľaví zo svojich nárokov výsledkom čoho bude dohoda (ZMIER) medzi sporovými stranami, čím sa jedna alebo druhá strana vyhne zdĺhavému konaniu na súde druhej inštancie. Navyše žalobca navrhovaným Zmierom umožnil žalovanej, aby predmetný dlh (istina) uhrádzala v mesačných splátkach po 10,- EUR. V prípade ak, aby žalobca skutočne uznal bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere, žalovaný nevysvetlil z akého dôvodu žalobca ponúkol možnosť uhrádzať dlh v splátkach. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, žalobca v tejto súvislosti uvádza, že zmluva o úvere bola uzatvorená 17.05.2006, pričom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere jedine nesprávny údaj o RPMN spôsoboval bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere, pričom žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.11.2017 uviedol presný výpočet RPMN podľa vzorca platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. K vydaniu bezdôvodného obohatenia je dôležité uviesť, že žalovaná na úhradu svojho dlhu realizovala právnym nástupcom Poštovej banky, a. s., len dve platby a to ešte v roku 2011 (60 a 200
eur ). Žalovaná, teda žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia po vyše 7 rokoch. Navyše, nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný a žalobca vznáša námietku premlčania. Žalovaný podal vzájomnú žalobu na Okresný súd Bardejov v roku 2018, čo znamená, že žalovaný môže požadovať platby 2 roky spätne od roku 2018. A teda ide o všetky platby od roku 2016. V tejto súvislosti žalobca uvádza rozpis platieb, ktoré žalovaný realizoval v prospech svojho dlhu. V prípade, ak by sme aj čisto hypoteticky uvažovali nad vydaním bezdôvodného obohatenia, súd by ho nemohol priznať, nakoľko posledná platba, ktorú realizoval žalovaný bola dňa 04.04.2011, pričom nárok by mu mohol vzniknúť až v roku 2016. Navyše, žalovaný realizoval v prospech žalobcu celkovo 260,- EUR, pričom žalovaný žiada o vydanie 404,48 EUR. Žalobca, vo väzba na túto zmluvu o úvere takouto sumou ani nedisponuje. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11C/94/2016 zo dňa 03.06.2016. Navrhol znenie zmieru : žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť 514,08 eur a to všetko v mesačných splátkach po 10,- EUR vždy k 28. dňu v mesiaci. Žiadna zo strán nemá nárok na trovy právneho zastúpenia.
9. Podaním zo dňa 22.5.2018 žalovaný uviedol, že po opätovnom komplexnom preskúmaní skutkového a právneho stavu v tejto veci sa rozhodol svoju vzájomnú žalobu zo dňa 04.04.2018 zobrať v celom rozsahu späť. Na druhej strane však žalovaná trvá na nedôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 514,08 Eur s prísl.. Vzhľadom teda na skutočnosti, ktoré už žalovaná uvádzala vo svojich skorších podaniach, navrhuje súdu túto žalobu zamietnuť.
10. Na pojednávaní dňa 24.5.2018 : 1/ právna zástupkyňa žalobcu udávala, že trvá na písomných vyjadreniach vo veci vrátane vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.4.2018, ktorým žalobca navrhol uzavretie zmieru tak, že žalovaná zaplatí istinu v splátkach po 10,- eur. V prípade nesúhlasu trvá na podanej žalobe. Zastáva právny názor, že premlčacia doba spočívala do zastavenia exekučného konania a že nárok nie je premlčaný. Poukazuje na súdne rozhodnutia, ktoré vyslovili odborný právny názor. Navrhuje žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. 2/ právna zástupkyňa žalovanej udávala, že považuje žalobu za nedôvodnú a z tohto dôvodu nemôže súhlasiť s uzatvorením zmieru. Pripája sa k právnemu názoru súdu. Poukazuje aj na dôvody, ktoré udávali v písomných vyjadreniach a to, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré by mala mať. Aj bez námietky premlčania by bol úver bezúročný a bez poplatkov a podľa úhrad žalovanej by už mala byť istina splatená aj vo vyššom rozsahu a aj z týchto dôvodov má za to, že žaloba je nedôvodná. Žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
11. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 1Er/111/2012 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie vo veci oprávneného - predchodcu žalobcu PRO CIVITAS s.r.o. voči povinnému R. T.Á. pod sp. zn. EX 837/2012 o vymoženie 514,08 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. zo dňa 6.5.2011, sp. zn. IDA0410017 ( návrh na začatie konania podaný dňa 8.4.2010 ). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.1.2012. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina požiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo dňa 27.1.2012, doručenou súdu dňa 13.2.2012. Výzvou súdu zo dňa 18.1.2010 bol oprávnený vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere. Uznesením zo dňa 20.8.2012, č.k. 1Er/111/2012-13 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia ( s poukazom na ust. zákonov o ochrane spotrebiteľa ). Voči uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.8.2013, č.k. 3CoE/125/13-24 bolo napadnuté uznesenie potvrdené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2013. Následne prebehlo dovolacie konanie ( dovolanie oprávneného odmietnuté ). Uznesením súdu zo dňa 8.7.2015, č.k. 1Er/111/2012-58 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 30.7.2015.
12. Súdu bolo predložené Oznámenie č. 4/2006 vydaného Poštovou bankou, a.s., kde sa nachádza sadzba pri spotrebných úveroch v rozpätí 7,5 - 23 % p.a., sankčná úroková sadzba 10 %.
13. Dňa 15.5.2006 uzavrel predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným Úverovú zmluvu ( ďalej len Zmluva), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 30.000,- Sk. V zmluve sú uvedené tieto údaje : výška úveru 30.000,- Sk, výška mesačnej splátky 1.018,- Sk, splatnosť k 17.dňu v mesiaci, počet splátok 50, dátum prvej platby 17.6.2006, RPNM 11,61 % ( uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, správna výška 31,53 % ), celková výška nákladov 17.434,90 Sk ( uvedené nesprávne, správne má byť 20.900,- Sk. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť vrátane úrokov a poplatky
a plniť ostatné povinnosti vyplývajúce z OP. Klient prehlásil, že sa oboznámil s OP, Sadzobníkom, oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami,, oznámením o úrokových sadzbách , súhlasí s nimi a prijíma ich. Zmluva podpísaná zmluvnými stranami. Na druhej strane sa nachádzajú OP pre úver, rovnako vopred predtlačené a písané menším písmom, ako zmluva. Rovnako predložené VOP, OP sú vopred naformulované, vytlačené bez možnosti meniť individuálne ich obsah.
14. Z listiny - aktuálny výpis úveru dňu 1.2.2010 okrem iného vyplýva : výška úveru 995,82 eur / 30.000,- Sk /, čerpanie 995,82 eur dňa 17.5.2006, úroková sadzba 23 %, nezaplatené splátky 513,83 eur, poplatky zaplatené 151,20 eur, úroky na účet čr 3,15 eur; úhrady žalovanej na úver v sume 31.340,- Sk, t.j. 1.040,30 eur + 6x 60 eur = spolu 1.400,30 eur za obdobie od 13.6.2006 do 23.11.2010 so započítaním na poplatky, úroky, istinu.
15. Výzvou zo dňa 17.4.2009 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 610,18 eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu predčasného zosplatnenia úveru pre jeho neplnenie ku dňu 17.4.2009. Dôkaz o doručovaní výzvy súdu predložený nebol.
16. Súdu boli predložené zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, na základe ktorých pohľadávka voči žalovanému bola postúpená z pôvodného veriteľa na žalobcu tak, ako to udáva žalobca v žalobe ( viď bod 1 odôvodnenia ).
17. Z výpisu z OR predchodcu žalobcu vyplýva, že v predmete činnosti má okrem iného aj poskytovanie úverov, banková činnosť ( súdu známe z úradnej činnosti ).
18.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.
19. Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. ( v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu ), tzv. spotrebiteľské zmluvy : spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
20.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
21.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
23.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
24.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
25.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
26.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
27.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
28.Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
29.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
30.Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
31.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch / účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu / tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
33.Podľa § 4 ods. 1 - 4 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f)meno a adresu spotrebiteľa,
g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b)sankcie za porušenie zmluvy, c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
34. Podľa § 52 OZ ( účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
36. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
37. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
39. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
40.Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
41.Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
42.Podľa § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
43. Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.
44. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to Úverovou zmluvou zo dňa 17.5.2006, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 30.000,- SK za podmienok uvedených v zmluve, VOP, Obchodných podmienkach.
45. Na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30.000,- SK, teda 995,82. Žalovaný plnil na účet žalobcu spolu sumu 1.400,30 eur so započítaním na poplatky, úroky, istinu. Výzvou zo dňa 17.4.2009 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 610,18 eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu predčasného zosplatnenia úveru pre jeho neplnenie ku dňu 17.4.2009. Dôkaz o doručovaní výzvy súdu predložený nebol.
46. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, s poukazom na všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dovtedy ( aj v čase vzniku zmluvného vzťahu ) obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či splatnosti dlhu a jeho príslušenstva a premlčania. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahoval špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 258/2001 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Súd v tomto názore hľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. Užší výpočet spotrebiteľských zmlúv v cit. ust. § 52ods. 1 OZ už preklenula súdna prax a to práve s poukazom na ust. § 23a zák. č. 632/1992 Zb..
47. Je nepochybné, že predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
48. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 30.3.2006 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne (išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
49. Avšak súd v tomto prípade poukazuje na nedostatky Zmluvy o úvere a to najmä, že v zmluve absentuje uvedenie úroku žiadaného v zmysle ust. § 497 Obch. zák.. V zmluve je uvedená len výška RPNM ( aj to nesprávne a podľa § 4 ods. 2 písm. g ) zák. č. 258/2001 Z.z. sa úver rovnako považuje za bezúročný a bez poplatkov ) a výška úveru vrátane výšky mesačnej splátky, splatnosti k 17.dňu v mesiaci, počet splátok 50, dátum prvej platby a celková výška nákladov. Žalovaná je síce povinná platiť úroky, avšak v zmluve absentuje uvedenie ich výšky. Odkaz žalobcu na oznámenie č. 4/2006 nemôže túto základnú náležitosť zmluvy o úvere v žiadnom prípade nahradiť, nakoľko sa jedná o dokument jednostranne vyhotoveným veriteľom - Poštovou bankou, a.s. a ustanovuje len všeobecne úrokové sadzby pri spotrebných úveroch v rozpätí 7,5 - 23 % p.a., teda nie dohodu o individuálne dojednanom úroku a jeho výške. Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú ( je jej podstatnou náležitosťou čo do vzniku ). Zmluva o úvere je teda absolútne neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalovaný je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru.
50. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zmluvné dojednania, či určité časti zmluvy spotrebiteľ určite žiadnym spôsobom nedojednával, keďže sú vopred predtlačené bez možnosti vpisovania nových údajov a sú naviac písané drobnejším písmom ako zmluva. Nehovoriac o VOP, či OP. Otázkou drobného písma v Zmluvách, či Úverových podmienkach, sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné, pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009). Ich obsahom je rovnako množstvo neprijateľných podmienok, ktoré nebyť premlčania nároku by súd považoval za minimálne rozporné s predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa. Tieto dojednania súd charakterizuje ako neprimerané a neprijateľné a súd ich nemôže ani akceptovať. Tieto neprijateľné dojednania súd dodáva už len príkladmo, oproti chýbajúcej podstatnej náležitosti zmluvy o úvere.
51. Z uvedeného teda vyplýva, že medzi stranami sporu nastáva režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a je namieste, aby si vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 457 OZ. Súd je názoru, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti a nedbal na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že predchodca žalobcu vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov bankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať formu právneho úkonu. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalobca, resp. jeho predchodca v postavení dodávateľa je tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti v zmysle § 457 OZ postavenie spotrebiteľa zhoršuje a plnenie žiadané nad rámec cit. ustanovenia by bolo v rozpore so zákonom a preto nemôže byť priznané.
52. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaná je povinná uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, zmluvných pokút pre ich neprijateľnosť, teda len sumu, ktorá jej bola poskytnutá, t.j. bezdôvodné obohatenie / z neplatného právneho úkonu / poníženej o plnenie na účet žalobcu, resp. jeho predchodcu. V tomto prípade bola žalovanej poskytnutá suma úveru 30.000,- Sk, t.j. 995,82 eur a uhradila sumu 1.040,30 eur. Teda rozdiel v tomto prípade je záporný ( mínus 44,48 eur ). Uvedené platí, aj pre prípad bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre nesprávne uvedenú RPNM. Žalovaná teda zaplatila viac ako bola povinná v zmysle cit. právnej úpravy uhradiť, preto súd žalobu považoval za bezdôvodnú ( vrátane uplatnených úrokov z omeškania a pre splnenie dlhu ( aj nad rámec povinnosti ) ju zamietol.
53. Naviac podľa názoru súdu je akýkoľvek nárok žalobcu aj premlčaný s poukazom na cit. ust. 107 OZ.
54. Pri uplatňovaní práv na vydanie bezdôvodného obohatenia a ich premlčaní plynú premlčacie doby tzv. subjektívne a objektívne. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky / subjektívna doba / odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskoršie sa právo na bezdôvodného obohatenia premlčí v tzv. objektívnej dobe, teda za tri roky a ak ide o úmyselne bezdôvodne obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. To znamená, že nárok je potrebné uplatniť na súde v subjektívnej lehote, avšak v rámci plynutia lehoty objektívnej. Ak je žaloba podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, aj v prípade, že objektívna lehota ešte neuplynula a ak sa žalovaný premlčania nároku dovolá, resp. ak súd zistí, že k nemu došlo, nemôže byť žalobcovi právo priznané.
55. Subjektívna doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 - ročná. Žaloba bola podaná na súde ako je vyššie uvedené dňa 27.12.2016, teda vo vzťahu k poskytnutému plneniu na základe neplatnej Zmluvy je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby ( dvoch rokov ) odvíjajúcej sa od poskytnutého plnenia dňa 17.5.2006, od ktorého súd premlčaciu dobu počítal ( dňom nasledujúcom ) s poukazom na skutočnosť, že žalobca, resp. jeho predchodca mal vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej. Nárok na vrátenie tohto plnenia sa tak premlčal dňa 18.5.2008 v subjektívnej premlčacej dobe počítanej počnúc dňom poskytnutia plnenia dlžníkovi. Žalobca, resp. jeho právny predchodca sa teda o bezdôvodnom obohatení dozvedel minimálne týmto dňom. Súd je názoru, že veriteľ sa o bezdôvodnom obohatení mohol objektívne dozvedieť už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom k tomu, že predchodca žalobcu vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Kto sa na jeho úkor obohatil je evidentné. Ak by aj žalobca tvrdil, že o bezdôvodnom obohatení nemá vedomosť, lebo považuje úkon za platný a preto mu nemôže plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práva na jeho vydanie, nemohlo by byť takejto námietke vyhovené a to s ohľadom na vyššie uvedenú prezumpciu znalosti práva ( v podstate to by žalobca mohol tvrdiť nepretržite a tým pádom by nikdy subjektívna premlčacia lehota nezačala plynúť, aj keď samozrejme za plynutia lehoty objektívnej ). Teda uplynula subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto uplynula aj do začatia rozhodcovského konania. V tomto prípade uplynula aj 2 - ročná premlčacia doba počítaná od splatnosti dlhu ( dňa 17.4.2009 ) v zmysle výzvy na zaplatenie predchodcu žalobcu, rovnako počítanej odo dňa právoplatnosti uznesenia tunajšieho súdu, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, kedy žalobca mal reálnu vedomosť, že v exekučnom konaní skrz rozhodcovského rozsudku úspešný nebude. Naviac zastavenie exekučného konania je už len procesným následkom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Resp. so započítaním premlčacích dôb ( v trvaní 2 roky 5 mesiacov a 10 dní ), ktoré udáva sám žalobca odo dňa zosplatnenia úveru až do zastavenia exekučného konania. Teda žaloba bola podaná po uplynutí premlčacích dôb uvedených v § 107 OZ.
56. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu zamietol a konanie o vzájomnej žalobe zastavil ( pre späťvzatie návrhu žalovanou ) postupom podľa § 145 ods. 1 CSP a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neprihliadal na argumentáciu žalobcu udávanú v jeho žalobe s poukazom na cit. právnu úpravu.
57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 2 C.s.p. tak, že ich náhradu stranám nepriznal, nakoľko žalobca bol v konaní o veci samej neúspešný a žalovaný zavinil zastavenie konania o jeho protinávrhu, teda ich úspech a neúspech vo veci bol vzájomný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.