Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-310-2016.pdf
PDF · 127.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/310/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: obec Jablonové, so sídlom Jablonové 197, IČO: 00 304 808, zastúpený advokátkou JUDr. Marta Vícenová, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19571-P/2016 zo dňa 10.10.2016, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 19571- P/2016 zo dňa 10.10.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I . Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 7930-3000/2016, č. záznamu 77925/2016 zo dňa 21.06.2016, ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť verejného obstarávania, podľa § 149 ods. 2 písm. j) zák.č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej len „ZoVO“), uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,-EUR, keď pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Zvýšenie kvality života obyvateľov prostredníctvom revitalizácie centra obce Jablonové“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 92/2013 dňa 14.05.2013, požadoval preukázať celkový ročný obrat najviac za posledné tri hospodárske roky (2010, 2011, 2012), za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti, vo výške minimálne 600.000,- EUR bez DPH za každý hospodársky rok stanoveného obdobia samostatne, čím postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZoVO. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 19571-P/2016 zo dňa 10.10.2016 rozhodla tak, že rozklad zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
II. Žaloba.
2. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 19571-P/2016 zo dňa 10.10.2016, ktoré žiadal
ako nesprávne právne posúdené, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.
3. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie z úradnej povinnosti vo veci zákazky „Zvýšenie kvality života obyvateľov prostredníctvom revitalizácie centra obce Jablonové“. Z vykonanej kontroly, podmienku stanovenú žalobcom v bode III.2.2. „Ekonomické a finančné postavenie - požadovanie prehľadu o celkovom obrate najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti. Celkový ročný obrat v každom roku 2010, 2011, 2012 požadovaný vo výške min. 600.000,-EUR bez DPH alebo ekvivalent v inej mene.“ vyhodnotila kontrolná skupina žalovaného ako diskriminačnú, spôsobilú odradiť od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní tých potencionálnych uchádzačov, ktorí v niektorom z určených hospodárskych rokoch nedosiahli žalobcom stanovenú výšku obratu, ale vo zvyšných hospodárskych rokoch určených účastníkom konania dosiahli obrat vyšší ako určená minimálna ročná výška obratu, pričom v priemer dosiahli za každý z určených hospodárskych rokov vyšší ako určený obrat, teda mali predpoklad pre riadne plnenie zákazky. Podmienka obratu za každý jednotlivý rok mohla odradiť iných potencionálnych uchádzačov.
4. Žalovaný sa nestotožnil s argumetáciou žalobcu, že ust. § 27 ods. l ZoVO je dispozitívnej povahy a žalobca ako verejný obstarávateľ si môže na preukázanie finančného a ekonomického postavenia záujemcov zvoliť medzi uvedenými spôsobmi preukazovania podmienok v účasti a môže si vybrať iné vhodné podmienky alebo dokumenty súvisiace s preukazovaním finančného a ekonomického postavenia. Žalobca poukázal na ust. § 27 ods. l ZoVO, podľa ktorého finančné a ekonomické postavenie možno preukázať spravidla ..., čím zákonodarca z gramatického a logického výkladu dal verejnému obstarávateľovi dispozíciu na ďalšie podmienky. Rovnako i ust. § 27 ods. l písm. d) ZoVO platnom v čase vyhlásenia verejnej súťaže uvádza prehľad o celkovom obrate alebo prehľad o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti. Aj tu podľa žalobcu zákonodarca jasne definuje, že celkový obrat alebo prehľad o dosiahnutom obrate sú dve možnosti, z ktorých prehľad o dosiahnutom obrate je tá, ktorú zvolil žalobca.
5. Žalobca nesúhlasí, keď žalovaný spornú podmienku vyhodnotil ako diskriminačnú, ktorá môže mať zásadný vplyv na výsledok súťaže, resp. odradiť potencionálnych uchádzačov o účasť v súťaži, ktoré nepreukázal relevantnými, resp. žiadnymi dôkazmi. Žalobca ako verejný obstarávateľ má širokú autonómiu pri stanovovaní podmienok, ktorého úlohou je v súlade so zákonom pripraviť podmienky tak, aby boli pre všetkých rovnaké, nediskriminačné, ale súčasne musia byť aj ochranou verejného obstarávateľa, ktorý má záujem vybrať skúseného dodávateľa, technicky aj ekonomicky schopného (napr. podmienka kumulácie hospodárskych výsledkov by dovoľovala subjektom, ktoré majú krachujúcu tendenciu zúčasniť sa súťaže a byť v nej aj úspešný, ale prakticky neschopný, keď by vedeli preukázať podmienku v prvom roku 1.800.000,-EUR, ale ďalšie dva roky by mohli byť nulové; takýto uchádzač nemôže byť dôveryhodný a nakladanie verejného obstarávateľa s verejnými prostriedkami by bolo viac ako rizikové).
6. Podľa žalobcu, rozhodovacia činnosť žalovaného v tých istých veciach bola odlišná, pričom práve prístup žalovaného voči žalobcovi považuje za diskriminačný. Žalovaný na jednej strane uvádza, že aplikačná prax správnych orgánov sa neustále vyvíja, pričom správnosť svojho rozhodnutia preukazuje prevažne vlastnými rozhodnutiami, ktoré sú už medzičasom prežité. Ide o metodické usmernenie vo veci „Ekonomické a finančné postavenie“, kde sa jasne uvádza pojem ročný obrat, bez zmeny v zákone, len výkladom a praxou žalovaného. Konanie žalovaného musí byť predvídateľné a musí dávať právnu istotu. Na rozdielny prístup žalovaného poukazuje napr. rozsudok NS SR sp. zn.5Sžf/35/2011, konanie proti Prešovskej univerzite, kde žalovaný nenamietal v časti „Ekonomické a finančné postavenie“ podmienku stanovenú výškou obratu za jednotlivé roky, žalovaný síce vykonával kontrolu zameranú na iné podmienky, ale takúto podmienku (jednotlivé obraty) verejnému obstarávateľovi nevytkol ako diskriminačnú. Aj keď tento rozsudok rieši inú otázku, žalobca poukazuje na postup žalovaného, ktorý v tomto prípade túto podmienku nenamietal, resp. neriešil ako diskriminačnú, teda sa k žalobcovi správa diskriminačne. Rovnako sa žalovaný správal v konaní so Slovenskou poštou pod č.7072-6000/2012 zo dňa 16.01.2013 (totožnú podmienku vyhodnotil ako podmienku v súlade s § 32 v spojení s § 27 ZoVO) ako aj v konaní
Mesta Šaštín-Stráže zákazka „Šaštín - Stráže splašková kanalizácia“ pod č. 07566-MUP Mesta Šaštín- Stráže na zákazku: Šaštín - Stráže splašková kanalizácia“ (verejný obstarávateľ požadoval celkové obraty za každý dostupný hospodársky rok jednotlivo a kontrolou ÚVO sa nezistilo porušenie ZoVO).
7. Vo vzťahu k uloženej pokute podľa názoru žalobcu z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti majú zásadný vplyv na výsledok a aké úvahy viedli správny orgán k takémuto vyhodnoteniu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, zásada materiálnej pravdy prikazuje správnemu orgánu vykonať také dokazovanie vo veci, ktoré povedie k objektívnemu rozhodnutiu. Žalovaný vydal rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené .
III. Vyjadrenie žalovaného.
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 02.03.2017, doručeným súdu 03.03.2017 s tým, že riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sú zákonné a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v plnom rozsahu zamietol.
10. Žalovaný v kontexte žalobných dôvodov uviedol, že žalobca bol povinný postupovať v súlade s § 27 ods. 1 ZoVO, ktoré je síce dispozitívnej povahy, avšak mal určiť podmienky účasti tak, aby boli v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania podľa § 9 ods. 4 a § 32 ods. 6 ZoVO. Z § 32 ods. 6 ZoVO vyplýva, že verejný obstarávateľ je oprávnený vymedziť len také požiadavky na preukázanie finančného a ekonomického postavenia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti, ktoré nielen bezprostredne súvisia s predmetom zákazky, ale spĺňajú aj požiadavku primeranosti vo vzťahu k predmetu zákazky. Určením podmienok účasti vo verejnom obstarávaní nemôže verejný obstarávateľ bezdôvodne obmedziť okruh dodávateľov, ale musí dať rovnakú príležitosť všetkým dodávateľom, ktorí sú schopní plniť predmet zákazky.
11. Žalovaný podmienku účasti považuje za diskriminačnú, v rozpore s § 9 ods. 4 ZoVO, čo negatívne ovplyvňuje hospodársku súťaž. Podmienkou účasti, kde stanovená výška obratu musela byť v požadovanej výške minimálne 600.000,- EUR bez DPH za každý hospodársky rok, mohli byť diskriminovaní a od účasti v predmetnom postupe zadávania podlimitnej zákazky odradení potenciálni uchádzači, ktorí čo i len v jednom z rokov 2010, 2011 a 2012 stanovenú úroveň obratu nedosiahli, ale vo zvyšných určených hospodárskych rokoch dosiahli obrat vyšší ako stanovená minimálna ročná výška obratu, resp. v priemere dosiahli za každý z hospodárskych rokov 2010, 2011 a 2012 vyšší ako stanovený obrat, čím de facto finančnú a ekonomickú spôsobilosť na zrealizovanie predmetu zákazky spĺňali rovnakým spôsobom ako ostatní a bol by aj u týchto uchádzačov z hľadiska preukázania finančného a ekonomického postavenia vytvorený predpoklad pre riadne plnenie predmetu zákazky.
12. Podľa žalovaného, žalobca by mal rozšíriť svoj pohľad na podmienku účasti, nakoľko z jeho vyjadrení vyplýva, že sa snažil vyhnúť uchádzačom, ktorí by vedeli preukázať podmienku v prvom roku 1.800.000,- EUR, ale ďalšie dva by mohli byť ich obraty nulové, pričom takouto podmienkou účasti vylúčil zo súťaže aj „nováčikov“ na trhu začínajúcich napríklad v rokoch 2009 alebo 2010, pričom títo nemuseli mať v prvom roku požadovanú výšku obratu (ich aktivity sa len rozbiehali), ale za ďalšie dva nadchádzajúce roky sa ich podnikateľské aktivity mohli zvýšiť spolu s obratmi a je možné predpokladať, že týmto konaním vylúčil zo súťaže rozvíjajúce sa perspektívne spoločnosti.
13. K úvahe žalobcu, že ani jeden zo štrnástich záujemcov, ktorý si vyžiadali súťažné podklady, nepovažoval podmienku účasti za diskriminačnú, podľa žalovaného práve podmienka účasti s diskriminačným charakterom mohla byť tiež dôvodom, prečo predložili ponuku len štyria uchádzači, ktorí nemali výhrady, keďže podmienky účasti zrejme spĺňali. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že záujemcovia resp. uchádzači nemajú dohľadovú kompetenciu nad dodržiavaním ZoVO, takže žalobca nemôže podľa ich správania vyhodnocovať existenciu diskriminácie v podmienkach účasti. Neuplatnenie revíznych postupov záujemcami resp. uchádzačmi nepreukazuje, že podmienky účasti stanovené žalobcom v súťažných podkladoch sú súladné so ZoVO. Uplatnenie revíznych postupov v procese verejného obstarávania zo strany uchádzačov resp. záujemcov je ich zákonnou možnosťou, ktorej nevyužitie nezakladá domnienku súladu postupu žalobcu so ZoVO.
14. ZoVO je koncipovaný na báze potenciálneho zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania (rozsudok KS BA sp.zn. 2S 154/2011 z 21.11.2012, sp.zn. 2S 153/2011-96 zo 07.11.2012 v spojení s rozsudkom NS SR sp.zn. 5Sžf 56/2013 z 25.05. 2015), pričom postačuje vždy len reálna možnosť, potencialita zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania, za ktorý sa považuje možnosť odradenia uchádzačov od účasti v súťaži, napr. stanovením diskriminačnej podmienky zo strany verejného obstarávateľa. Zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania je identifikovaný v porušení princípu transparentnosti, princípu nediskriminácie uchádzačov u záujemcov podľa § 9 ods. 4 v porušení § 28 ods. 1 písm. b) ZoVO (rozsudok NS SR sp.zn. 5 Sžf 37/2009 zo 04.05.2010, sp.zn. 3 Sžf 129/2013 z 25.11.2014 „Postupom obstarávateľa a nesporne aj v rozpore so základnými zásadami verejného obstarávania došlo k tomu, že okrem princípu transparentnosti mohlo byť dotknuté aj právo navrhovateľa/uchádzača na nediskrimináciu a zachovanie čestnej hospodárskej súťaže, ktorých porušenie samo osebe implikuje možnosť zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania. Žalobcom formulované podmienky ako aj samotný proces vyhodnocovania ponúk uchádzačov sú aj podľa odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a môžu mať zásadný vplyv na výsledok užšej súťaže.“).
15. K námietke, že práve žalovaný pristupoval diskriminačne k žalobcovi, poukázal žalovaný na svoje rozhodnutia č. 14590- 3000/2015, č. 20001-P/2016, č. 8565-3000/2016, ktoré prebiehali približne v rovnakom čase ako správne konanie, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, že v predmetných prípadoch bola uložená účastníkom konania pokuta za to, že požadovali v podmienkach účasti preukázať obrat v určitej minimálnej výške za každý rok samostatne za posledné tri roky. Vo vzťahu k predchádzajúcej praxi správneho orgánu o námietkach, v rozhodnutí č. 874-6000/201 l- ON/304 z 13.12.2011 správny orgán požiadavku na preukázanie obratu za každý hospodársky rok považoval za porušenie ZoVO už v roku 2011. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie úradu č. 1065-7000/2012-71/4 z 20.08.2012, z ktorého je zrejmý diskriminačný charakter podmienky účasti „Takto stanovenou podmienkou účasti, kde kontrolovaným stanovená výška obratu musela byť v požadovanej sume 5.000.000,- EUR za každý hospodársky rok, mohli byť diskriminovaní a od účasti v predmetnej užšej súťaži odradení potenciálni záujemcovia, ktorí v niektorom z určených hospodárskych rokov nedosiahli určenú výšku obratu, ale zvyšných hospodárskych rokoch určených kontrolovaným dosiahli obrat vyšší ako určená minimálna ročná výška obratu, pričom v priemere dosiahli za každý z určených hospodárskych rokov vyšší ako určený obrat, a v ich prípade je z hľadiska finančného a ekonomického vytvorený predpoklad pre riadne plnenie predmetu zákazky.“
16. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj z rozhodovacej praxe úradu chronologicky predchádzajúcej vydaniu napadnutého rozhodnutia, resp. predchádzajúcej uskutočneniu verejného obstarávania, v ktorom sa žalobca dopustil sankcionovaného správneho deliktu, nevyplývala identifikácia porušenia zákona o verejnom obstarávaní sankcionovaného žalovaným, v žiadnom prípade by takáto situácia nezakladala liberačný dôvod pre žalobcu z pohľadu jeho deliktuálnej zodpovednosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 16.10.2003 Írsko/Komisia, C-399/00, podľa ktorého prípadná existencia nezrovnalostí, ktoré predtým neboli identifikované alebo zistené, nemôže v žiadnom prípade založiť legitímnu dôveru.
17. K rozsudku NS SR sp.zn. 5 Sžf 35/2011, na ktorý poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa nezaoberá otázkou či podmienka účasti, v rámci ktorej bol vyžadovaný prehľad o celkovom obrate za posledné tri hospodárske roky (2007, 2008, 2009), za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti s výškou obratu minimálne 1,2 mil. EUR v každom roku, má alebo nemá diskriminačný charakter, nemožno predmetný rozsudok považovať za analogický v kontexte meritórnej otázky tohto konania. Je potrebné na rozhodnutie hľadieť v celom kontexte a nielen v častiach viet, ktoré si žalobca vykladá v takom rozsahu, aby vytvárali zdanlivú existenciu argumentov v jeho prospech. NS SR potvrdil rozsudok KS BA sp.zn. 1S 42/2011-30, kde bola sporná požiadavka na predloženie čestného vyhlásenia o dosiahnutom Altmanovom Z-Score za roky 2007, 2008, 2009 podľa vzorca, resp. modelu uvedeného v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. KS BA vo veci konštatoval, že predmetné kritérium nebolo stanovené ako podmienka účasti, nakoľko nebola stanovená konkrétna výška hodnoty, ktorú musí záujemca splniť, pre ktorú by bol v opačnom prípade vylúčený. Z rozhodnutia KS BA vyplynulo, že každá osoba bola schopná do svojich účtovných dokladov dosadiť všetky premenné do žalobcom uvedeného vzorca, teda nebolo možné hovoriť o porušení princípu nediskriminácie, pričom uvedené konanie nie je možné stotožniť či analogicky prirovnať k veci, ktorá je predmetom tohto konania.
18. Ku konaniu Mesta Šaštín-Stráže zákazka „Šaštín - Stráže splašková kanalizácia“ pod č. 07566-MUP žalovaný uviedol, že orgán kontroly sa podmienkou predloženia obratov zo posledné tri hospodárske roky nezaoberal. V konečnom dôsledku táto skutočnosť nemôže mať vplyv na posúdenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu v prejednávanej veci. Žalobca vytrhol z kontextu tvrdenia, ktoré boli obsahom rozhodnutí úradu o námietkach tak, aby vytvárali podporu jeho argumentácii.
19. Žalovaný dal do pozornosti rozsudok KS BA sp. zn. 2S 250/2013 zo 17.09.2014, podľa ktorého „Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie (rozsudok NSS ČR sp.zn. 5 Afs 131/2007-131 z 12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZoVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZoVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZoVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise
- ZFEÚ (článku 102 Zmluvy ES) je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.“
20. Podľa bodu 39 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby „Overovanie spôsobilosti uchádzačov v otvorených konaniach a záujemcov v užších konaniach a rokovacích konaniach s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania a v súťažnom dialógu a ich výber by sa mali uskutočniť v transparentných podmienkach. Na tento účel by sa mali určiť nediskriminačné kritériá, ktoré verejní obstarávatelia môžu používať pri výbere účastníkov súťaže a prostriedkov, ktoré hospodárske subjekty môžu používať na preukázanie, že tieto kritériá spĺňajú. V rovnakom duchu transparentnosti by sa malo od verejného obstarávateľa vyžadovať, aby uviedol, hneď ako je zákazka daná do súťaže, kritériá výberu účastníkov, ktoré použije a úroveň osobitnej spôsobilosti, ktorú môže, ale nemusí vyžadovať od hospodárskych subjektov pred ich prijatím do konania verejného obstarávania.“
21. Vzhľadom na uvedené žalovaný dodal, že zákaz diskriminácie zahŕňa jednak zákaz diskriminácie zjavnej, teda rozdielneho zaobchádzania s jednotlivcom v porovnaní s celkom, ale aj zákaz diskriminácie skrytej, pokiaľ táto vedie v podstate k obdobným právom zakázaným dôsledkom (v oblasti verejného obstarávania poškodzovanie hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi záujemcami alebo uchádzačmi). V prejednávanej veci, v dôsledku stanovenej výšky obratu v požadovanej sume 600.000,- EUR za každý hospodársky rok, mohlo prejaviť záujem o účasť v tomto verejnom obstarávaní menej uchádzačov, ako by tomu bolo v prípade, keby žalobca vyžadoval napríklad preukázanie priemerného ročného obratu za referenčné obdobie alebo súhrnného obratu za posledné tri hospodárske roky, bez ohľadu na ročnú výšku obratu v oblasti ktorej sa predmet zákazky týka. Takéto konanie žalobcu mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania, nakoľko stanovenie vyššie uvedenej
diskriminačnej podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia, mohlo odradiť potenciálnych uchádzačov od účasti v predmetnom postupe zadávania zákazky.
IV. Replika žalobcu.
22. V replike z 30.03.2017, doručenej súdu dňa 27.04.2017, žalobca zdôraznil, že žalovaný na str. 7 vyjadrenia sám poukázal na zmenu aplikačnej praxe, keď posudzovanie splnenia podmienok za každý rok jednotlivo pri zákazkách vyhlásených v r. 2009 neposudzoval ako porušenie zákona aj keď kontrola bola vykonaná v roku 2015. Preto je diskriminačné voči žalobcovi, aby za tých istých predpisov žalovaný postupoval inak len na základe toho, že si začal zákon vykladať inak.
23. Rovnako na str. 8 v poslednom odseku sám žalovaný uviedol, že v duchu transparentnosti sa má od verejného obstarávateľa vyžadovať hneď ako je zákazka daná do súťaže, kritéria výberu účastníkov, ktoré použije a úroveň osobitnej spôsobilosti, ktorú môže ale nemusí vyžadovať od hospodárskych subjektov pred ich prijatím do konania verejného obstarávania. Presne takto aj žalobca postupoval.
24. Žalobca opäť zdôraznil, že tvrdenie žalovaného, že postupom žalobcu mohlo dôjsť k diskriminácii potencionálnych uchádzačov, je bez racionálneho základu.
V. Administratívne konanie.
25. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZoVO, vyhlásil verené obstarávanie na predmet zákazky „Zvýšenie kvality života obyvateľov prostredníctvom revitalizácie centra obce Jablonové“ uverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 92/2013 zo 14.05.2013 pod značkou 7353 - MSP. Išlo o podlimitnú zákazku s predpokladanou hodnotu 248.608,10 EUR bez DPH. Predmet zákazky bol financovaný z fondov Európskej únie.
26. Žalobca v Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požadoval v bode III.2.2. na preukázanie splnenia podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia s odkazom na § 27 ods. 1 písm. d) ZoVO prehľad o celkovom obrate najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti. Celkový ročný obrat v každom roku 2010, 2011, 2012 bol požadovaný vo výške min. 600.000,-EUR bez DPH alebo ekvivalent v inej mene. Uchádzač mal predložiť vyhlásenie o dosiahnutom celkovom ročnom obrate v každom požadovanom roku. Ako dôkazný prostriedok mal byť predložený ak uchádzač je osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, z účtovnej závierky výkaz ziskov a strát a ak uchádzač je osoba, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, predloží z účtovnej závierky výkaz príjmov a výdavkov za posledné tri hospodárske roky (2010, 2011, 2012) za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začiatku prevádzkovania činnosti. Súčasťou predložených výkazov malo byť overenie príslušného daňového úradu podľa zák. č. 511/1992 Zb., resp. podľa právnych predpisov platných v krajine sídla uchádzača.
27. Správny orgán vykonal v čase od 01.07.2015 do 23.09.2015 kontrolu postupu pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác po uzavretí zmluvy, výsledkom ktorej bol Protokol č. 8678-7000/2015-OK/4 z 23.09.2015. Na základe záverov uvedených v Protokole začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty. Žalobcovi ako účastníkovi konania bolo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožnené oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a k podkladom sa vyjadriť. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.
VI. Právne posúdenie žaloby.
28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z. účinným v čase vyhlásenia verejnej súťaže, tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.
33. Podľa § 2 zák. č. 25/2006 Z.z., verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb a súťaž návrhov.
34. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z.z., verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.
35. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
36. Podľa § 27 ods. 1 písm. d) zák. č. 25/2006 Z.z., finančné a ekonomické postavenie možno preukázať spravidla prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti.
37. Podľa § 149 ods. 2 písm. j) zák. č. 25/2006 Z.z., úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 300 eur do 30 000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až i) a toto porušenie malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
VII. Závery správneho súdu.
38. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. 19571-P/2016 zo dňa 10.10.2016 a prvostupňového správneho orgánu č. 7930-3000/2016, záznam č. 77925/2016 zo dňa 21.06.2016, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000,- EUR t.j., či boli vydané v medziach zákona, či rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, či boli závery žalovaného dostatočne dôkazne podložené a odôvodnené.
39. Hmotnoprávnym predpisom pre preverovanie pravidiel a postupov verejného obstarávania je ZoVO, ktorý upravuje pravidlá a postupy vereného obstarávania prijímateľa príspevku tak, že ak dôjde k zisteniu porušenia pravidiel a postupov vereného obstarávania pred poskytnutím finančných prostriedkov, riadiaci orgán finančný príspevok neposkytne. Ak však dôjde k zisteniu porušenia pravidiel a postupov vereného obstarávania v čase alebo po ukončení realizácie projektu, t.j. po poskytnutí finančných prostriedkov, riadiaci orgán je povinný po takomto zistení sa vysporiadať so vzniknutou situáciou v
zmysle zákona o verejnom obstarávaní buď formou pokuty, čo je prípad žalobcu (sankcia za porušenie zákona o verejnom obstarávaní) ktorej výška je limitovaná, alebo formou vrátenia príspevku podľa zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.
40. V prípade žalobcu išlo o posúdenie, či požiadavka pri vyhlásení verejného obstarávania, keď žalobca požadoval preukázať celkový ročný obrat najviac za posledné tri hospodárske roky (2010, 2011, 2012), za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti, vo výške minimálne 600.000,-EUR bez DPH za každý hospodársky rok stanoveného obdobia samostatne, je v súlade s § 9 ods.4 ZoVO účinného v čase vyhlásenia verejného obstarávania.
41. Súd musí konštatovať, že v prípade preukazovania finančného a ekonomického postavenia, zákonodarca ponechal priestor pre verejného obstarávateľa pri formulovaní podmienok účasti tak, aby sa verejného obstarávania zúčastnil len primerane ekonomicky a finančne zdatný uchádzač. Preto podmienky finančného a ekonomického postavenia zákonodarca stanovil exemplifikatívne, slovným výrazom „spravidla“ a nie taxatívne, ako pri osobných predpokladoch a je len na verejnom obstarávateľovi, ktorý variant použije, resp. bude vyžadovať aj iné formy, ako sú uvedené v § 27 ZoVO. Takéto požiadavky však musia byť primerané k predmetu zákazky a nesmie ísť o diskriminačnú formu požiadaviek. Keďže za nediskriminačnú formu sa považujú spôsoby výslovne uvedené v § 27 ZoVO, pri inak formulovaných podmienkach, na ktoré dal zákonodarca verejnému obstarávateľovi priestor, treba tieto vždy posudzovať veľmi zodpovedne, v celom kontexte verejného obstarávania s tým, že finančné a ekonomické postavenie uchádzača, splniť predmet zákazky je možné preukázať najmä, nie však výlučne spôsobmi uvedenými v § 27 ZoVO (podmienky ekonomického a finančného postavenia je potrebné uchádzačmi preukázať a zároveň je ich potrebné primeraným spôsobom zo strany verejného obstarávateľa vymedziť).
42. Žalobca už vo vyjadrení z 09.10.2015 k Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly poukázal na správnosť formulovaní podmienok predmetnej verejnej súťaže s tým, že v čase vyhlásenia verejnej súťaže dňa 14.05.2013 bolo účinné ustanovenie § 27 ods.1 písm. d) ZoVO v znení „Finančné a ekonomické postavenie možno preukázať spravidla prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti.“, pričom verejnosti, ako aj žalobcovi bolo známe, že v aktuálne pripravenej novele ZoVO, ustanovenie § 27 ods.1 písm. d) bude v znení „Finančné a ekonomické postavenie možno preukázať spravidla prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti, pričom požiadavka na výšku obratu za obdobie jedného hospodárskeho roku nesmie presiahnuť trojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky vypočítanej na obdobie 12 mesiacov, ak ide o podlimitnú zákazku alebo nesmie presiahnuť predpokladanú hodnotu zákazky vypočítanú na obdobie 12 mesiacov, ak ide o nadlimitnú zákazku.“ Novela nadobudla účinnosť od 01.07.2013. Uvedená situácia primela žalobcu k rozhodnutiu, že pre finančné a ekonomické postavenie stanovil obraty v každom roku jednotlivo, do výšky trojnásobku ročného objemu zákazky, v kontexte pripravovanej novely ZoVO, s absolútnym vedomím nediskriminácie, nakoľko zákonodarca by neschválil diskriminačnú podmienku verejného obstarávania.
43. S poukazom na znenie ustanovenia § 27 ods.1 písm. d) ZoVO v čase vyhlásenia verejnej súťaže dňa 14.05.2013 a prijatej novely účinnej od 01.07.2013 je nepochybné, že zákonodarca rozšíril špecifikáciu na požiadavku obratu. V tomto kontexte žalobca vymedzil požiadavky na preukázanie finančného a ekonomického postavenia účastníkov súťaže.
44. Vzhľadom na uvedené, hoci k vyhláseniu podmienok verejnej súťaže došlo v čase účinnosti ust. § 27 ods. 1 písm. d) ZoVO k 14.05.2013, s podmienkami preukázania finančného a ekonomického postavenia nastavených v kontexte novely účinnej od 01.07.2013, nemožno takto nastavené podmienky verejnej súťaže, podľa názoru súdu, vyhodnotiť v neprospech žalobcu. Takáto situácia vykazuje bezpochyby znaky nepravej retroaktivity, keď zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna priniesol určité zmeny práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy
nový obsah. Nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 98/2010 z 29.06.2010)
45. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, právneho posúdenia ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, t.j., či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
46. S odkazom na vyslovený právny názor, bude úlohou správneho orgánu opätovne vyhodnotiť vyhlásenú požiadavku verejného obstarávateľa, ktorý požadoval preukázať celkový ročný obrat najviac za posledné tri hospodárske roky (2010, 2011, 2012) za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti, vo výške minimálne 600.000,-EUR bez DPH za každý hospodársky rok stanoveného obdobia samostatne, vo vzťahu k právnemu názoru súdu vyslovený v odsekoch 43. a 44. tohto rozhodnutia a až následne posúdiť, či došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. V prípade, ak povinnosti verejného obstarávateľa ustanovených v § 9 ods. 4 ZoVO správny orgán vyhodnotí, že boli porušené, pri ukladaní sankcie prihliadne na závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností na vyhlásenie verejnej súťaže.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave konštatuje, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S právnym názorom správneho súdu je žalovaný podľa § 191 ods.6 SSP viazaný.
VIII. Trovy konania.
48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).