Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-45-2021.pdf
PDF · 93.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Mesto Bardejov, so sídlom Radničné námestie 16, 085 01 Bardejov, IČO: 00 321 842, zast.: JUDr. Jozef Stašák, advokát, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: X. T., E.. XX.XX.XXXX, I. E. S. XXX/X, XXX XX I., o vypratanie bytu, ktorého nájom skončil uplynutím doby, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt č. XX pozostávajúci z B. izieb, D., Z., D. W. R. o celkovej výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa E. U.. podlaží, vchod X, obytného bloku T..A., na ulici E. S. Č.. XXX/X K. I., súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom I. - katastrálnym odborom, okres I., obec I., katastrálne územie I., v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 10.12.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému vypratať byt a vyprataný odovzdať žalobcovi a priznať mu náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu na ulici E. S. XXX/X K. I.. Listom adresovaným žalovanému sp. zn. XXXX/XXXX zo dňa 04.06.2019 bol daný súhlas vlastníka bytu s prechodom nájmu bytu po smrti nájomcu. Podľa § 706 Občianskeho zákonníka sa stal nájomcom bytu žalovaný, lebo bol členom domácnosti doterajšej nájomníčky bytu A. T., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Správca mestských bytov I. s.X..F.., A. X, XXX XX I., uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Nájomcovi nevzniklo právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy z dôvodu neplnenia podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby bol 1.870,45 €. Nájomný vzťah skončil dňa XX.XX.XXXX uplynutím dohodnutej doby nájmu. Žalovaný v byte býva do dnešného dňa, na výzvy na odovzdanie a vypratanie bytu nereaguje, písomnosti od I. S..X..F.. si nepreberá. Právny zástupca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný nereagoval. Žalovaný užíva bez právneho vzťahu byt č. XX nachádzajúci sa na X. podlaží na ulici E. S. XXX/X K. I., pozostávajúci z B. izieb, D., Z., D., R., o celkovej výmere XX,XX m2. Keďže nájom predmetného bytu skončil uplynutím doby XX.XX.XXXX, žalovaného písomne vyzýval na vypratanie bytu. Žalovaný na výzvu nereagoval, dlžné platby nezaplatil, a z bytu sa doposiaľ nevysťahoval.
2. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 26.01.2022, písomne nevyjadril.
3. Na pojednávaní konanom dňa 08.04.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že A. I. je vlastníkom bytu na E. S. Č.. X K. I., žalovaný X. T. je jeho nájomcom na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Nájomný vzťah týmto dňom skončil. Dôvodom bolo to, že nájomca nesplnil podmienky na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaný mal v tom čase dlh voči žalobcovi na nájomnom a plnenia spojených s užívaním bytu. K dnešnému dňu je to sume 2.425 €. Žalovaný vôbec neplatil ani nájom, ani za služby spojené s užívaním bytu. Všetky písomnosti, ktoré poslali žalovanému boli síce doručené, ale vôbec na nich nereagoval. Rovnako aj na výzvy na vypratanie bytu, alebo na zaplatenie dlžného nájomného, sú neúspešné. Bol toho názoru, že súd by mal vo veci rozhodnúť, keďže žalovaný ani neprišiel na pojednávanie. Vzhľadom na to, že je to nájomný vzťah, teda spotrebiteľsky vzťah, neuplatnil si nárok na vydanie rozsudku v skrátenom konaní.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorému bolo predvolanie doručené dňa 26.02.2022, pričom sa z neúčasti na nariadenom pojednávaní neospravedlnil, preto súd pojednával postupom podľa § 180 CSP v jeho neprítomnosti.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise postupom podľa ustanovenia § 204 CSP, a to: žaloba na č.l. 1-4, zmluva o nájme bytu na č.l. 5-6, súhlas vlastníka s prechodom nájmu bytu na č.l. 7, výzva na vypratanie bytu na č.l. 7, podací lístok na č.l. 8, výzva na vypratanie bytu na č.l. 8, prehľad úhrad na č.l. 9, výpis z LV na č.l. 12-13, zmluva o prenechaní majetku do užívania na č.l. 14-17, predžalobná výzva na č.l. 18, pričom zistil nasledovné:
6. Okresným úradom I., katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) vedeného LV č. XXXX pre okres I., obec I., katastrálne územie I., vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom obytného bloku T..A., súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXX, E. Q. E. S. Č.. XXX/X, XXX XX I. a v ňom bytu č. XX na Z. poschodí uvedeného obytného bloku pozostávajúci z B. izieb, D., Z., D. W. R. o celkovej výmere XX,XX m2.
7. Žalobca listom adresovaným žalovanému sp. zn. XXXX/XXXX zo dňa 04.06.2019 dal súhlas ako vlastník bytu s prechodom nájmu bytu po smrti nájomcu s odôvodnením, že podľa § 706 Občianskeho zákonníka sa stal nájomcom bytu žalovaný, lebo bol členom domácnosti doterajšej nájomníčky bytu, jeho A. A. T., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
8. Správca mestských bytov I. S..X..F.., A. X, XXX XX I., uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX.
X. I. S..X..F.. vyzval žalovaného na vypratanie bytu a úhradu nedoplatku výzvou zo dňa 26.01.2021 aj zo dňa 12.08.2021.
10. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaný v čase podania žaloby mal nedoplatok k septembru 2021 vo výške 1.777,86 €.
11. Právny zástupca žalobcu predžalobnou výzvou zo dňa 02.11.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku vo výške 1.685,27 € ku dňu 12.08.2021 a vypratanie bytu a jeho odovzdanie správcovi mestských bytov
12. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
16. Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. t.j. v danom prípade zániku nájmu uplynutím jeho doby sa neuplatňuje dikcia podľa § 676 ods. 2 OZ, podľa ktorého „Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
17. Podľa § 712a ods. 9 OZ pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
18. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami Pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
19. V danom prípade sa žalobca ako vlastník sporného bytu domáha voči žalovanému ochrany svojho vlastníckeho práva k tomuto spornému bytu, ktorý žalovaný užíva po uplynutí jej doby nájmu, bez právneho titulu a navyše ani neuhrádza v celom rozsahu platby na nájomnom a ani platby za služby spojené s užívaním tohto sporného bytu, čím žalobcovi ako vlastníkovi vzniká aj škoda, ktorej náhrady sa však žalobca v tomto konaní nedomáhal.
20. Z vykonaného dokazovania a to z LV č. XXXX vedeného príslušným katastrálnym úradom pre okres I., obec I., katastrálne územie I., mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom obytného bloku T..A., súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXX E. Q. E. S. Č.. XXX/X, XXX XX I. a v ňom bytu č. XX na Z. poschodí uvedeného obytného bloku pozostávajúceho z B. izieb, D., Z., D., R., o celkovej výmere XX,XX m2. Žalobca ako vlastník bytu prostredníctvom správcu tohto majetku, t.j. prostredníctvom spoločnosti I. S..X..F.., A. X, XXX XX I., uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX, ktorou prenechal do dočasného užívania, t.j. do nájmu žalovanému ako nájomcovi. Žalovaný sa súčasne v tejto nájomnej zmluve zaviazal platiť za toto užívanie sporného bytu mesačné nájomné, ako aj platby za služby spojené s užívaním sporného bytu.
21. Podľa názoru súdu je nárok žalobcu opodstatnený. Súd spomenutú nájomnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú, nakoľko v nej ide poskytnutie odplatnej služby vo forme poskytnutia nájmu (dočasného užívania) zo strany žalobcu (vlastníka), t.j. mesta, ktoré je právnickou osobou, ktorá v zmysle druhej vety § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári so svojim majetkom a so svojimi príjmami a to v prospech žalovaného. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do XX.XX.XXXX a uplynutím tejto doby nájom sporného bytu v zmysle § 710 ods. 2 OZ zanikol, takže žalovaný užíva byt od tej doby bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. V tomto prípade s poukazom na § 712a ods. 9 OZ, keďže nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol uplynutím doby, na ktorú bolo jeho trvanie obmedzené, žalovaný nemá právo po skončení nájmu na bytovú náhradu zo strany žalobcu. Avšak žalobca aj napriek tomu, že žalovaný skoro X X. užíva byt žalobcu bez právneho titulu a za tento neplatí úhrady nájmu ani úhrady za služby spojené s jeho užívaním v celom rozsahu, resp. nevyrovnal dlh aj napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty, čím taktiež spôsobuje žalobcovi škodu, aj tak v záujme nevytvárať z ľudí bezdomovcov žalobca prejavil voči žalovanému ako k slabšej zmluvnej strane (spotrebiteľ) zhovievavosť a ústretovosť nie len tým, že opakovane dával možnosť, aby zlepšil svoju platobnú disciplínu a začal hradiť nájomné a splatil dlh spojený s platbami za služby spojené s užívaním sporného bytu, pričom žalovaný napriek tomu aspoň k zníženiu dlhu nepristúpil a neuhrádzal ani platby v riadnej mesačnej výške. Žalovaný uvedené tvrdenia nespochybnil a nepredložil žiadne dôkazy na vyvrátenie týchto tvrdení.
22. Vzhľadom na uvedené, keďže nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, pričom po uplynutí tejto doby nájom zaniká a nájomcovi v takomto prípade nevzniká právo na bytovú náhradu, žalovaný bol povinný po uplynutí jej doby nájmu zo sporného bytu sa vysťahovať. Keďže tak žalovaný neurobil,
súd rozhodol o vyprataní bytu z dôvodu, že žalovaný ho po uplynutí doby nájmu užíva bez právneho dôvodu a teda neoprávnene, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Súd vzhliadol potrebu prihliadnuť na to, že v danom prípade ide o otázku bývania, ktorá ovplyvňuje kvalitu života človeka a v prípade žalovaného ide o slabšiu stranu v spore, preto súd považuje za odôvodnené v tejto situácii využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie a z tohto dôvodu zaviazal žalovaného vypratať sporný byt v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešným v danom prípade bol žalobca v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.