Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu DOPRAVNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. Rožňava, IČO 36 187 569, Šafárikova 473, 048 01 Rožňava, zast. Advokát Pirč, s.r.o., kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice proti žalovanej N. V., bytom XXX XX P. X, zast. JUDr. Ján Dorkin, Nám. baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, o náhradu škody spôsobenú konateľkou obchodnej spoločnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu .

II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť obchodnej spoločnosti Dopravná spoločnosť, s.r.o. Rožňava, IČO: 36 187 569, Šafárikova 473, 048 01 Rožňava 28.800,- Eur s 9,75% úrokom (zrejme z omeškania) ročne od 01.03. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti V.U. A. A..P..U.. P.. Za spoločnosť konajú konatelia spoločne. Dňa 21.09. 2011 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti (ďalej len VZ), ktoré prijalo uznesenie o udelení súhlasu spoločnosti s prenájmom jej patriacich nehnuteľností, a to konkrétne budovy - sklad hotových výrobkov a časti súvisiaceho pozemku, parc.č. XXXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria. Tieto nehnuteľnosti boli a sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P.. Bolo dojednané, že nájomná zmluva (ďalej len NZ) bude uzatvorená v priebehu roku 2012, a to aj v závislosti od podnikateľských potrieb záujemcu (nájomcu) a prípravy budovy na jej prevádzkové užívanie. Záujemcom, ktorý si chcel od spoločnosti (prenajímateľa) prenajať nehnuteľnosti pre potreby svojej obchodnej činnosti bol nájomca - obchodná spoločnosť ROOFS FZ, s.r.o., IČO: 36 601 250, so sídlom Vyšná Slaná č. 198, PSČ 049 26. Po udelení súhlasu VZ spoločnosti bola pripravená nájomná zmluva za podmienok vopred dohodnutých s nájomcom a to výška nájomného (900,- Eur/ mesačne bez DPH) a doba nájmu: od 01.05. 2012 do 31.12. 2014, teda na dobu určitú. Predmetná NZ však bola v konečnom štádiu zmarená žalovanou, ktorá síce ako spoločníčka súhlasila s uzatvorením NZ, ale ako konateľka spoločnosti toto uznesenie nerešpektovala a NZ odmietla podpísať. Keďže za spoločnosť môžu navonok konať len obaja konatelia spoločne a žalovaná ako druhá konateľka NZ nepodpísala, táto zmluva nakoniec nenadobudla platnosť. Nehnuteľnosť je doposiaľ nevyužívaná. Uvedeným správaním sa žalovanej v postavení konateľky vznikla spoločnosti škoda, a to vo výške po 900,- Eur/ mesačne bez DPH za dojednanú dobu nájmu. Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov (§135a, ods. 1/ Obchodného zákonníka (ďalej len . Spoločnosť bola založená pre potreby podnikania, pričom nájom nebytových priestorov, ktorým je aj sklad náhradných dielov, priamo vyplýva aj z jej predmetu činnosti. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť za účelom dosiahnutia zisku (§

2 ods. 1/ . Kto je podnikateľom upravuje ods. 2/ cit. ustanovenia. V zmysle ustanovenia § 135a ods. 2/ konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. V zmysle ods. 3/ cit. ustanovenia konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v mene spoločnosti. Škoda, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní, nemá záväzkovo - právnu povahu, ale vyplýva z ustanovení o obchodných spoločnostiach. Podľa ustanovenia § 1, ods. 2/, veta druhá ObZ, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa ustanovení občianskeho práva. V súlade s ustanovením § 422 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Správaním sa žalovanej ako konateľky spoločnosti bolo spôsobené, že nedošlo k uzatvoreniu NZ a teda k dosiahnutiu príjmu na nájomnom v sume 900,- Eur/ mesačne bez DPH za dohodnuté obdobie v dĺžke 32 mesiacov. Výška ušlého zisku tak predstavuje za celé dohodnuté obdobie sumu 28.000,- Eur (bez DPH). Spoločnosť je síce platcom DPH, ale v prípade uplatnenej náhrady škody sa táto daň neuplatní, nakoľko sa nejedná o dodanie tovaru alebo služby, teda nejde o zdaniteľné plnenie. Žalovanej bola zaslaná výzva na dobrovoľnú úhradu spôsobenej škody, aby túto škodu dobrovoľne uhradila v termíne do 28.02. 2014. Vo výzve, cestou právneho zástupcu, bola síce urobená počítacia chyba, nakoľko dĺžka nájomného obdobia, výška nájomného bez DPH a zákonná sadzba DPH je zrejmá, ale k úhrade škody nedošlo, pričom počítacia chyba nemôže byť právnym dôvodom na odmietnutie alebo neuznanie realizácie platby. Rovnako vo výzve uviedol aj DPH, ktoré sa neuplatní. Žalobca je toho názoru, že sú splnené zákonné predpoklady na uplatnenie žalovaného nároku v prospech spoločnosti. V zmysle ustanovenia § 122 ods. 3 ObZ. každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi. Tvrdí teda, že týmto hmotnoprávnym predpokladom je založená aj aktívna, teda procesná vecná legitimácia spoločnosti, v mene ktorej môže konať spoločník spoločnosti, ktorej vznikla škoda, v súdnom konaní. „Ustanovenie ods. 3/ je výnimkou z aktívnej legitimácie spoločnosti pri uplatňovaní nárokov voči konateľom a spoločníkom.“ ( Patakyová, M.: , Komentár, 3. vydanie. C.H.Beck 2010, str. 370.)

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť, uviedla, že ona nijakým spôsobom neporušila svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti konateľky spoločnosti žalobcu a už vôbec nie také, ktoré by viedli k vzniku akejkoľvek škody. Poukázala aj na to, že zo samotnej zápisnice zo dňa 21.09. 2011 ani nevyplývajú tvrdenia žalobcu ohľadne porušenia povinností žalovanou. Zároveň poukázala aj na tú skutočnosť, že samotný „návrh nájomnej zmluvy“, ktorý jej bol predložený, bol vzhľadom na jeho obsah pre spoločnosť nevýhodný. Z tohto dôvodu by ho v záujme ochrany oprávnených záujmov žalobcu ani podpísať nemohla. Medzi spoločníkmi a zároveň aj konateľmi spoločnosti žalobcu, žiaľ už dlhšiu dobu pretrvávajú problémy a nezhody ohľadne výkonu práv a povinností tak spoločníkov ako aj konateľov, pri riešení ktorých doteraz nenašli zhodu. Aj z tohto pohľadu považuje predmetnú žalobu za účelovú, ktorá nerieši podstatu nezhôd spoločníkov a zároveň konateľov spoločnosti žalobcu.

3. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu vyjadril tak, že podľa ustanovenia § 125, ods. 1/, veta prvá, ObZ, valné zhromaždenie je najvyšším orgánom obchodnej spoločnosti. Domnieva sa preto, že jeho rozhodnutia sú záväzné pre konateľov spoločnosti, a to s osobitným zreteľom aj na totožnosť osoby žalovanej, ktorá hlasovala za prijatie uznesenia VZ s osobou vykonávajúcou pôsobnosť štatutárneho orgánu (spoločníčka - konateľka). Z vyjadrenia žalovanej nie je jasné, v čom by nájomná zmluva na prenájom nehnuteľného majetku mala byť nevýhodnou. Konateľ nemôže uprednostňovať vlastné záujmy alebo záujmy svojej rodiny pred záujmami spoločnosti. Z dôvodu postupu a nekonania žalovanej nájomná zmluva aj napriek udelenému súhlasu „najvyššieho“ orgánu spoločnosti sa nestala platným a účinným právnym úkonom. Predmetný obchodný prípad sa tak nezrealizoval a do dnešného dňa je hala, patriaca žalobcovi prázdna a nevyužívaná, teda neprináša žiadny ekonomický efekt pre spoločnosť (okrem hradenia nákladov s ňou spojených, napr. daň z nehnuteľností ). Podľa ustanovenia § 2 podnikaním sa rozumie sústavná činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca je nesporne podnikateľským subjektom. preto by žalovaná mala skutočne vysvetliť, ako jej odmietnutie podpísať nájomnú zmluvu súvisí so základným účelom vzniku a pôsobenia žalobcu. Ak v spoločnosti pretrvávajú problémy a nezhody alebo nie v zmysle tvrdení žalovanej, je potom len udivujúce, že ešte 31.01. 2013 podala terajšia žalovaná obdobnú žalobu na konateľa pána M. O. (o škodu vo výške 92.668,- Eur s prísl.). Toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 8Cb/2/2014, preto mu nie je zrejmá námietka o účelovosti podanej žaloby, „ktorá nerieši podstatu nezhôd spoločníkov a zároveň konateľov spoločnosti žalobcu“. Jednak účelom jeho žaloby nebolo riešenie naznačených skutočností, a jednak

mu nie je potom zrejmé, aké problémy spoločnosti sú riešené v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cb/2/2014 ( od 31.01. 2013).

4. K tomuto vyjadreniu sa žalovaná vyjadrila tak, že ona nijakým spôsobom neporušila povinnosti konateľky spoločnosti a už vôbec nie povinnosti v súvislosti so zápisnicou zo dňa 21.09. 2011. V tejto súvislosti poukázala na rozpor samotnej zápisnice s podmienkami „nájomnej zmluvy“, ktoré vôbec nie sú v súlade so záujmami spoločnosti žalobcu.

5. Na skutkové tvrdenia veci stranami sporu navrhnuté boli súdom vykonané tieto dôkazy.

6. Žalobca vypovedal tak, že budovu, o ktorú ide, využívali ako firma pre dopravnú činnosť, boli tam odparkované kamióny, potom sa rozhodli skončiť s kamiónovou dopravou, teda zadná časť zostala prázdna a keďže aj potrebovali financie na rozvoj činnosti, rozhodli sa nájsť nájomcu na zadnú časť, takého, ktorý by bol slušný a platil by nájomné včas. To aj prejednali na valnej hromade, je o tom zápis, nejaký čas čakali, či nedôjde k zmene, no k zmene nedošlo, tak aj našli nájomcu, ktorý si to prišiel pozrieť, zavolali ho potom na jednanie, prišiel aj s kolegom. Ide o p. Y., ktorý je predvolaný ako svedok. JUDr. V. dali vypracovať nájomnú zmluvu, ešte prechádzali všetky články, aby boli v poriadku. Potom bol p. Y. vyzvaný, aby prišiel na podpisy zmluvy, on aj prišiel v ten deň, aj hodinu ako bolo dohodnuté, prišiel na čas, no žalovaná meškala, potom prišla spolu s dcérou Ing. B. a povedala, že s nájomnou zmluvou nesúhlasí. Bol prekvapený, lebo mali nejaké plány rozvoja činnosti, bol prekvapený aj p. Y., ešte mu povedal, aby skúsil ísť za žalovanou domov, nejako sa s ňou porozprávať, na druhý deň sa vrátil a povedal, že sa nič nezmenilo. Zmluva bola poskytnutá aj žalovanej domov, mala ju nejaký čas doma na prečítanie. P. Y. ich mohol napadnúť s tvrdením, že sme ho oklamali, pretože on mal výpoveď z nájmu, kde predtým bol a k tomuto ich nájmu nedošlo, no zachoval sa tak, že ich s tým nezaťažoval. Žalovaná prišla na poslednú chvíľu spolu s dcérou, žalovaná v podstate ani nič nehovorila, jej dcéra povedala to, že nesúhlasia s touto nájomnou zmluvou. Ešte sa jej na to pýtal potom neskôr, povedala žalovaná, že s tým nesúhlasí, že ona s dcérou s tým majú iné plány. Boli záujemcovia aj predtým, no vybrali p. Y., lebo sa im javil ako slušný záujemca. Na valnom zhromaždení bolo prejednané, že to tam chátra, že to treba prenajať. Vtedy ešte sa nehovorilo o p. Y.. Hovorilo sa, že by mohli niekomu ponúknuť do prenájmu tieto nehnuteľnosti. Nevie o tom, či bol nejaký iný záujemca vykonať nejakú ohliadku, ale spomína si, že keď raz odchádzal, nevie presne povedať, kedy to bolo, videl auto, kde sedela Ing. B. spolu s manželom Ing. B. a nejakí dvaja páni s E.č. Lučenca, spýtal sa, čo tam robia, nepamätá, čo odpovedali. Každému záujemcovi povie, že nie je sám konateľ, že sám konať nemôže, buď im poskytne telefónne číslo na žalovanú alebo ich pošle za ňou. Ak je uvedené v uznesení, že spoločníci súhlasia s prenájmom budovy na parc. atď. a to do konca roka 2012, to znamenalo, že dovtedy má byť vznik nájmu. Predaj určite nie, len nájom. Nebolo povedané komu prenajmú, len že treba hľadať záujemcov. Mali sme fin. problémy, bolo treba získať záujemcov. Bola tam raz zást. nejakej realitnej kancelárie, nič záväzné neurobili, nič nebolo urobené a už pýtala nejakú sumu. On s tým nesúhlasil.

7. Žalovaná vypovedala tak, že konateľ žalobcu ju postavil pred hotovú vec s predmetným nájmom. Je vdova, tak zmluvu zobrala domov, lebo si myslí, že aj jej deti majú k tomu čo povedať, tak to prejednali a dohodli sa, že jej dcéra by ten nájom zobrala s rovnakými podmienkami ako boli pre p. Y.. To povedali s dcérou, keď prišli na podpis zmluvy. Bolo to tak, že keď mala byť nájomná zmluva podpísaná, tak povedala, že takúto nájomnú zmluvu nepodpíše, lebo za takýchto podmienok nájomnú zmluvu berú oni, bolo to 20. 04. 2012. Konateľ žalobcu s tým nesúhlasil. Jeden pán bol p. G. z P., bolo to obdobie za p. Y., bol sa pozrieť, reagoval na ponuku realitnej kancelárie a ešte jeden pán z P., ktorý tiež reagoval na ponuku realitnej kancelárie. Tí páni si prišli len pozrieť objekt, bolo to v pracovnej dobe. Museli odísť z ohliadky preč, lebo p. O.R.I. s tým nesúhlasil, aby tam boli. Myslí si, že jej dcéra, teda rodina má väčší nárok ako cudzí človek. Išlo o to, že keď to mal p. Y. zobrať za 900,-Eur, tak jej deti, jej dcéra to za tých istých podmienok môže tiež zobrať. Nepáčili sa jej podmienky nájomnej zmluvy. Bolo tam uvedené aj predkupné právo a s tým nesúhlasila. Pán Y. povedal, že pokiaľ by tam nebolo dohodnuté predkupné právo, nešiel by do nájmu, ona s tým nesúhlasila. Mala v tom čase zdravotné problémy, bola aj hospitalizovaná, preto zavolala p. Y. domov.

8. Svedok M. Y. vypovedal , že vznikli nejaké nezhody v čase, keď dojednávali užívanie časti haly a pozemku. Robil niečo pre p. O.R.I., tak ho poznal, bol si potom u nich kúpiť farby, vtedy som mu povedal, že keď ich nabudúce budú hľadať, budú už v iných priestoroch,

tieto priestory mali už aj predbežne dohodnuté. Vtedy mu p. O.R.I. povedal, že je to škoda, že aj oni majú voľné priestory, tak mu to nedalo, rozmýšľal o tom a asi po 2 týždňoch ho oslovil, že to príde pozrieť, vykonali ohliadku, vyhovovalo im to rozlohou, aj tým, že tam bola vyasfaltovaná plocha, čo je pre nich podstatné, lebo sú strešná firma, majú nejaký stavebný materiál, hala bola staršia, no dala sa prerobiť podľa ich potrieb a ponúkal im lepšiu cenu ako mali dohodnutú predtým. Zhodnotili s kolegom, že sa im to páči, potom rozmýšľali, či vedia odstúpiť od toho, čo mali predtým dohodnuté, kde mali zloženú zálohu. Spýtali sa majiteľa, či by bol problém, on povedal, že má aj iných záujemcov, povedal, že nebude problém, ale peniaze, zálohu nevedel vrátiť naraz, len v splátkach. Bola to taká krátkosť času, že museli tomuto už dohodnutému nájmu povedať nie a to skôr ako mali podpísanú novú zmluvu. Mali ústny prísľub od p. O.R.I. a O.R.I., ale bolo im povedané, že je potrebný súhlas aj kolegyne, on dovtedy p. V. nepoznal. Potom sa ešte stretli na rokovaní v kancelárii v sídle spoločnosti, bola tam prítomná aj p. V., tam si dohodli jednotlivé podmienky zmluvy o nájme, tam bolo dohodnuté aj predkupné právo, tak sa rozprávali, že aby to bolo výhodné pre jednu, aj druhú stranu, rozprávali sa, kto zmluvu pripraví, oni povedali, že majú právnika JUDr. Dubovského, ktorý ju pripraví a pošlú ju e-mailom, aby si ju pozreli. Suma nájmu určite bola dohodnutá. Bol tam zavolaný p. O.R.I. s p. O.R.I.. Predtým mu volali, že sa nevedia kolegyni dovolať, že to posunú na neskôr. On doniesol zmluvu, ktorú mu poslali, p.O.R.I. mal tiež zmluvu, už bola ním podpísaná, on ju tam podpísal, no bol problém s p.V. a jej podpisom. Nebol tam dlho, no p. O.R.I. bol z toho rozladený, vlastne kvôli tomu, že on im to ponúkol a kolegyňa neprišla na podpis a že všetko bolo v poriadku, všetko bolo dohodnuté a že nechápe, čo sa deje. P. O.R.I. hovoril, že možno sa stalo niečo nepredvídané, že nevie sa p. V. dostaviť, že ju ešte zoženú a že mu to oznámia. On odišiel a p. V. tam dovtedy neprišla. Asi o 1-2 dva sa p. O.R.I. ozval, že nevie, čo sa deje, o 1 týždeň bol telefonicky zavolaný žalovanou, či by som mohol prísť ku nej domov. Prišiel, boli tam jej dve dcéry, jedna z nich začala s ním o tej zmluve komunikovať. Vtedy sa dozvedel, že oni majú nejaké podozrenie, že on s p. O.R.I. má uzavretú nejakú inú zmluvu, lebo sa im dohodnutý nájom zdal nízky, lebo oni majú záujemcov s 3-násobnou výškou ceny a že oni nechcú odpredať nehnuteľnosti v budúcnosti. On však mal záujem v budúcnosti odkúpiť nehnuteľnosti, lebo nechcel byť stále v nájme. On ich uzrozumel, že nemajú inú zmluvu s p. O.R.I.. Netrvalo to dlho, možno 20 min., možno pol hodinu, bol sklamaný, len vtedy sa dozvedel o čo ide, myslel si, že ide len o zdravotný problém žalovanej. Pre nich však vznikol problém, že im padla aj jedna, aj druhá možnosť. O tejto nájomnej zmluve už od vtedy s p. O.R.I. nekomunikoval, len sa náhodne od neho dozvedel, že majú nejaké problémy, že chodia po súdoch. Na prvej ohliadke bol on s kolegom a p. O.. Vtedy rokovali o výške nájmu a či by sa to dalo odkúpiť, tam p. V. nebola. Na druhom rokovaní už okrem p. O.R.I. bola prítomná aj p. V., tam sa viacej riešili podmienky nájomnej zmluvy. Oni chceli odkúpiť nehnuteľnosť, takže o tom sa aj hovorilo na ohliadke, tam prítomná p. V. nebola. P. O.R.I. mu vtedy povedal, že to musí prejednať s kolegyňou. Pre nich bolo dôležité, že keď idú do nájmu, že majú možnosť tieto nehnuteľnosti odkúpiť. Aj tú zmluvu, ktorú mali predtým skôr dohodnutú, mali za takých podmienok, že to bude nájom s tým, že budú môcť nehnuteľnosť odkúpiť.

9. Svedkyňa Ing. C. B. vypovedala, že v čase, keď mala byť podpísaná zmluva s p. Y., tak mamu doviezla do spoločnosti s tým, že sa chceli s p. O.R.I. rozprávať o tom, že zmluva nie je výhodná pre spoločnosť, nakoľko boli tam niektoré fakty, s ktorými mama nesúhlasila. P. O. ich vyhodil, že nebude sa s nimi rozprávať. Spoločnosť mala od leta, ale aj predtým finančné problémy a hľadali záujemcu o nájom, vtedy ju mama požiadala, aby sa snažila aj ona, keďže sa dohodli na valnom zhromaždení, že sa bude hľadať nájomca, aby jej pomohla hľadať niekoho, kto by zobral nehnuteľnosť do nájmu. Obrátila sa na realitné kancelárie, jedna bola rožňavská IT reality, jednala s M. K., za prítomnosti mamy, ktorá ju oslovila. Druhá bola Trinity QQ, to bola spoločnosť z internetu, ktorá v rámci celého Slovenska ponúkala nehnuteľnosti. S Trinity komunikovala ona. Mama ju požiadala, aby to riešila ona, mala zdravotné problémy a že je zbehlejšia. IT reality bola asi október, november 2011 a tá druhá bola 23. 09. 2011. Bol na obhliadke pán, bol piatok zhruba okolo 14.00, pán sa ohlásil, že má cestu, či sa môže zastaviť. Mama už odišla. Poprosila manžela, ktorý pracuje vo firme, aby ma počkal, pán došiel, chceli robiť fotodokumentáciu, ale nemali kľúče, len to popozeral. Boli v areáli, ale nie v miestnostiach. Prišiel tam p. O.R.I.. Povedala mu, že je to pán, ktorý dá budovu na internet do prenájmu. P. O. povedal, že dobre, nepovedal choďte preč, vedel o čo ide. Vtedy boli ich vzťahy blízke. Poskytli potom tejto realitnej kancelárii fotky asi z júla toho roku. Určite p. O.R.I. vedel, kto je ten človek, za akým účelom tam prišiel. Ona povedala, že je to p. M., prišiel zo spoločnosti Trinity QQ a bude im pomáhať hľadať klientov. Ohodnotili budovy a povedali, že to vedia sprostredkovať za 2.500,-Eur nájmu mesačne. Vie, že mali záujemcov, nebolo to hneď, ale už možno v decembri alebo januári bol klient, vie, že chcel začať nový kalendárny rok v nových priestoroch. Prišli s tým, že majú záujem o nehnuteľnosť, volali z Trinity QQ, že majú záujemcu za sumu 2.500,-Eur, podmienky sa budú dohodovať ďalej, išla za

p. O.A.R., povedal, že kým sa nevyriešia spory, nebude nič riešiť ohľadom nájmu, bolo to na prelome rokov 2011/2012. Ďalší klient prišiel z IT Reality, klient bol z Banskej Bystrice, bolo to na jar 2012, že má záujem o nehnuteľnosť, bolo to nečakane, v tom čase bola mama v nemocnici, nebola v práci, poslala ich nech idú za p. O.R.I.. P. O. im povedal, že tam nemajú čo hľadať a nič fotiť sa tam nebude. Bolo to v čase predtým ako mal prísť p. Y.. Po 20. 4. 2012 bol ďalší pán, bol to september 2012, vtedy so ňou jednal p. Ď., chcel si prenajať tú miestnosť, už bol vážnejší spor medzi mamou a p. O.R.I., lebo od apríla sa to začalo, vtedy povedala záujemcovi, že sú vážne rozpory medzi p. O. a jej mamou, za spoločnosť musia konať dvaja, takže nemôže o tom rozhodnúť sama mama, ani sám p. O.R.I.. Jej mama vtedy komunikovala s p. O.A.R. e-mailom alebo telefonicky, ale povedal, že kým sa nevyriešia spory, nič do nájmu sa dávať nebude. V piatok sa nepodpísala nájomná zmluva, ktorá bola pripravená a doručená mame predtým, bola doručená asi 17. 04. 2012 mame, že si ju má pozrieť a podpísať. Mama sa chcela s nimi poradiť, vedela, že chystá sa nejaký nájom, malo to byť v prospech spoločnosti, ale nakoľko vtedy v takých veciach neboli zdatní, túto zmluvu dali pozrieť právničke, ktorá tiež skonštatovala, že pre spoločnosť je táto zmluva nevýhodná. Bolo tam predkupné právo, pokuta 20 000,-Eur v prípade, keby sa porušili podmienky medzi prenajímateľom a nájomcom ohľadom predkupného práva a bola cena stanovená nižšia ako ponúkali realitné kancelárie predtým. Preto sa tá zmluva v piatok nepodpísala. V pondelok prišiel p. Y., telefonoval mame, že sa chce rozprávať, prišiel k mame domov s tým, že položil nepodpísané zmluvy na stôl, nepodpísané ani ním, ani p. O. a chcel sa rozprávať o tom, prečo mama tú zmluvu nepodpísala. Ponúkol aj vyššie nájomné, že sa môžeme o tom dohodnúť, ale určite to nebola čiastka nad 1 000,-Eur. Keďže v minulosti sa odpredali určité nehnuteľnosti firmy, tak povedali aj p. Y., že chcú, aby spoločnosť prosperovala, aby išiel do nájmu, ale aby tam nebolo predkupné právo, opýtala sa ho, či by šiel do toho nájmu, ak by tam nebolo predkupné právo, on povedal, že nie, len ak by si ju mohol potom kúpiť. Pán Y. povedal, že sa s pánom O. dohodol, že on si to o nejaký čas odkúpi. Ona osobne záujem o prenájom haly nemala, bolo to východisko z núdze, povedala, že za takýchto podmienok túto nehnuteľnosť berie ona s rodinou. 20. 4. 2012 žalobca povedal mame aj jej, že pokiaľ s spory medzi spoločníkmi nevyriešia, on komunikovať o žiadnom nájme, predaji nebude, len s právnym zástupcom. Od vtedy pri každom stretnutí už nechcel nič riešiť. Mama jej hovorila, že predtým, keď sa stretli s p. Y., bola zavolaná do spoločnosti, kde bol p. O., p. O., kde bola postavená pred hotovú vec, čo má byť v tej nájomnej zmluve. Teda okrem predkupného práva, jednalo sa tam o tom, že bude daná do prenájmu nehnuteľnosť za 900, -Eur mesačne. O tom, že tam bude predkupné právo mama nevedela. Mama ako konateľka dopravnej spoločnosti došla s tým v septembri domov, že sa dohodli, že budú hľadať nájomcu na nehnuteľnosť, lebo potrebujú financie a poprosila ju, aby jej pomohla. S každým rozprávala aj ona. Ona to len sprostredkovala. Ohliadok sa nezúčastňovala len tej jednej, o ktorej hovorila a bol tam aj p. O., bolo to koncom 23. septembra o 14.00 hod. Keď sa chce mama stretnúť s p. O., on nepríde, resp. keď jej nevyhovuje nejaký termín, napíše, že jej to vyhovuje inokedy, on napíše, že jemu to vyhovuje dnes. Keď sa tá spoločnosť založila, spoločnosti patrili viaceré nehnuteľnosti na tom území, mali aj kamióny, ale firma bola stále v mínuse, tak sa museli postupne odpredávať budovy. Do spoločnosti museli ako rodina stále vkladať finančné prostriedky, mama hocikedy žiadala o požičanie peňazí. Vtedy v lete došlo k stretnutiu v spoločnosti, tam bola mama, manžel svedkyne, sestra a švagor, ona tam nebola, lebo mala malé dieťa a manželia O.. Vtedy sa dohodovali o tom, že tú nehnuteľnosť treba predať, ich rodina sa vtedy dohodla tak, že radšej by túto nehnuteľnosť kúpila, aby nemusela ďalšia tretia osoba prísť do toho objektu, lebo tam nebol ani samostatný vchod, riešilo sa to, ten vchod sa mal urobiť. Malo to byť tak, že nebude sa musieť riešiť vchod, nič, že to budú mať ako rodina. Tým by sa pomohlo spoločnosti, pomohli by sa vykryť údajné dlhy spoločnosti.

10. Svedkyňa J. Z. vypovedala, že je dcérou žalovanej. S návrhom zmluvy p. Fifik prišiel k nim domov, po 20. 4. 2012, bola tam zarážajúca suma, lebo vtedy sa od kamarátky dozvedela, že prenájom bytu v Rožňave stojí 350,-Eur mesačne a na tejto zmluve bolo 900,- Eur za neporovnateľne viac m2. Boli tam nejaké sankcie za nedodržanie predkupného práva, potom tam bola vyčíslená suma, za ktorú by sa budova mohla predať po skončení nájmu alebo akési predkupné právo, čo si myslí, že na zmluve nemá byť. On dosť trval na tom predkupnom práve, oni s tým nesúhlasili, povedali mu, že im ide čisto o prenájom.

11. N. O.R.I. - manželka konateľa žalobcu vypovedala, že sa jedná o spor ohľadom nehnuteľnosti, ktorá patrí a má byť daná do prenájmu na základe toho, že konateľka p. V. nepodpísala nájomnú zmluvu o prenájme, tak nebola daná do prenájmu a tým firma strácala každý mesiac 900,- Eur. Firma bola vo finančnej kríze, zaoberali sa dopravou a veľké dlhy nastali, potom skončili s tou dopravou, predali kamióny, ale tie financie nestačili na pokrytie dlhov, preto kvôli tomu sa konatelia rozhodli, že firmu

buď dajú do prenájmu alebo sa predá. Predtým než došlo k valnému zhromaždeniu, N. V. prišla so svojimi dcérami a zaťmi za nimi, za druhým konateľom M. O. a za ňou, že nakoľko polovica budovy patrí im, chceli by ich vyplatiť, aby budova patrila len im. Oni im odpovedali, že budova patrí dopravnej spoločnosti, právnickej osobe, ktorá má dlhy a dlhy musia splatiť. Bolo valné zhromaždenie, ktoré bolo dakedy v septembri 2011, tam sa dohodli obaja konatelia, že súhlasia s prenájmom budovy. Na základe toho manžel oslovil p. Y.. Manžel potom išiel za JUDr. Dubovským, ktorý potom vypracoval nájomnú zmluvu, ktorú potom p. V. zobrala domov na preštudovanie, doniesla to naspäť, povedala, že s tým súhlasí, spoločne niečo opravili, potom sa urobila druhá nájomná zmluva. Dohodli sa, že 20. 04. 2012 sa podpíše táto zmluva. Žalovaná predtým dosť často ostávala doma, že jej bolo zle, 20. 04. 2012 bol piatok, ona už celý týždeň nechodila do roboty, nevedeli, čo s ňou, prišiel p. Y., aj druhý konateľ M. O., odohrávalo sa to v riaditeľni, v ten deň, keď sa mala zmluva podpísať nedošla na čas, kedy boli dohovorení. Manžel, aj p. Y. podpísali s tým, že ona keď dôjde podpíše zmluvu dodatočne. Čo sa týka prenájmu, nikto nebol za nimi oficiálne, že by bol prišiel, že má záujem o budovu, že by chceli či kúpiť, či do prenájmu. Raz manžel išiel z mesta, tak sa zastavil v robote, lebo videl, že je tam nejaké cudzie auto, ona sedela v aute, manžel vyšiel von, Ing. B. a B. tam boli s nejakým pánom, že ho chcú oboznámiť s budovou, vtedy manžel hovoril, že o tom nič nevie. To bolo všetko, čo zaregistrovali, že by mal niekto záujem o budovu. Jej postavenie vo firme je, že je zástupcom riaditeľa.

12. Svedok Ing. B. B. vypovedal, že bol tam , keď prišiel pozrieť z firmy Trinity p. M., nehnuteľnosti chcel vidieť priestory a bol tam prítomný aj p. O., ktorý sa tam zastavil, predstavili ho. Pozrel budovu zvonku a odišiel. Ešte raz tam bola p. K. teraz P. z rožňavskej realitky, ona prišla aj s nejakým pánom, ktorý o to mal záujem, tiež chceli vidieť, o ktorú budovu sa jedná. To bolo na dvore, vtedy prišiel p. O. a povedal, že tu sa prenajímať nič nebude, on to počul, ako to povedal, tí ľudia odišli.

13. Svedkyňa M. P. vypovedala, že pracuje ako maklér pre realitnú kanceláriu IT Reality, bola oslovená pani V. v roku 2012 ohľadom prenájmu haly v Rožňave, čiže v tomto smere začala robiť kroky, že nafotila budovu, bola tam vtedy pani V.. Mala som po čase klientov na túto budovu. Jednalo sa o budovu s rozlohou približne 600 m2, mala klientov z Lučenca, B. Bystrica , distribúcia Farby - laky na veľkosklad pre Slovensko. Boli to záujemcovia, ktorí mali záujem si prenajať halu, chceli distribúciu na celé východné Slovensko. Bola s nimi na ohliadke v hale, keď si prešli budovu, objavil sa druhý konateľ, ktorý si neželal aby na tom pracovala, nesúhlasil s tým, aby hala išla do prenájmu, čiže s klientmi odišla. Týmto ukončila realizáciu prenájmu tejto nehnuteľnosti. Orientačne tam bola stanovená cena 2.500,- Eur, stále je to vec dohody. Na základe týchto informácii prejavili záujem, išli na ohliadku, teda súhlasili s tým. Dosť striktný postoj zaujal, stretli sa na dvore, jednoznačne povedal, že nemá záujem, aby z tade odišli. Bolo to určite na dvore pri hale, ona povedala, že je s klientmi na ohliadke, že je maklér a že majú záujem o prenájom nehnuteľnosti. Klientom svedkyne bola pani V., stala sa ňou na základe osobného oslovenia s tým, že uviedla, že je konateľka spoločnosti. Overuje si to cez internetový portál, bolo evidentné, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností. Tým to išlo do ponuky, neriešil sa žiaden právny vzťah, nič sa ešte neriešilo, ona len hľadala potencionálneho nájomcu. Papierovo to nemali zakotvené. Pracuje ako maklér, jej povinnosťou je nájsť klienta, právne veci rieši realitná kancelária, kde majú na to právnika. Na internete to uverejnené bolo. Písomná zmluva uzavretá nebola, bola ústna dohoda. Účastníkom ústnej dohody bola pani V. a IT Reality. Výška provízie bola dohodnutá na 3 %, to sa odvíja od ceny, ktorá je potom konečná. Základ je dvojmesačné nájomné pre výpočet provízie. Splatnosť provízie nastala pri uzatvorení nájomnej zmluvy.

14. Svedok Bc. B. M. vypovedal, že už nepracuje v spoločnosti TRINITY QQ od roku 2014, pracoval tam v rokoch 2010, 2011, 2012. Zavolal mu majiteľ kancelárie TRINITY QQ, ktorý ho oboznámil s tým, že prijali dopyt ohľadom prenájmu haly - areálu v P.. Zavolal mu pán B. O. s tým, či to vezme ako zákazku, kontaktovala ho pani V.. Keď sa dohodli, že to vezme, tak mu dal kontakt na pani V., ktorej volal a predstavil sa jej a chcel sa s ňou dohodnúť na osobnom stretnutí. Presmerovala ho na svoju dcéru pani B., že ona mu to fyzicky príde ukázať, o čo sa jedná. Nevie, aký časový horizont prešiel, volal s pani B., osobou, na ktorú bol presmerovaný, následne sa stretli v areáli na parkovisku, prišla s manželom a kým riešili úvodné veci, kto, čo, čo je predmetom atď. , prišiel niekto, s kým tam ona začala riešiť nejaké veci. Bol to pán O., s tým, že ich predstavila. Dal mu aj vizitku. S pani B. ďalej pokračoval v zoznamovaní sa s predmetnou halou, kde sa dohodli na základných veciach ako je to, že to pôjde na prenájom, a že požadovaná čiastka zo strany prenajímateľa by bola 2.500,- Eur mesačne. On si následne potom urobil fotky, urobil inzerát, spracoval to a začal ponúkať na prenájom. Tým pádom, že sa jednalo o špecifickú nehnuteľnosť, záujemcovia boli traja, z toho dvaja iba

informatívne po telefóne, skôr špekulanti, posledný bol taký reálny pán G. sa volal, ktorý mal seriózny záujem o využívanie hlavne haly kvôli potrebe obilia, alebo zeleniny na uskladnenie, následne tohto najreálnejšieho záujemcu posunul z pozície sprostredkovateľa ako informáciu pani B., ktorá bola pre neho komunikačná osoba v tejto veci. Ona mu povedala, že vo firme sa riešia nejaké nezhody. Požiadal ju o nejaký časový horizont, kedy asi bude vyriešená záležitosť vo vnútri firmy, pána G. informoval o tejto skutočnosti a približne po dvoch týždňoch opätovne kontaktoval pani B. s požiadavkou, či sa zmenili veci zo strany prenajímateľa. Keďže nechcela prísť o túto príležitosť, požiadala ho, nech ešte počká, čo sa aj stalo a po nejakom mesiaci opätovne sa informoval o tom, či sa niekam posunuli, následne ho informovala, že vyzerá to tak, že to nie je vec, ktorá sa dá vyriešiť len tak, a on pána G. informoval a ospravedlnil sa, že tento obchod nie je možné zrealizovať zo strany prenajímateľa. Mrzelo ho to, ale prijal to. Pani B.Q. mala záujem prenajať túto halu - areál a celý čas mal pocit, že robí všetko pre to, aby to tak bolo. Pán G. bol záujemca, ktorý najprv zavolal, seriózne, pýtal sa aké je to veľké, aká je využiteľnosť tej haly, režijné náklady, to boli pre neho indície, že je potenciálny. Odhaduje, že v tom čase vzhľadom na špecifickú nehnuteľnosť by taká finálna cena k spokojnosti oboch strán, vtedy z dostupných informácií, by mohla byť niekde pod 2.000,- Eur. Mal z pána G. taký pocit, že mu na to veľmi záleží, že aj keď by nevedel všetko využiť - parkovisko, že by sa s tým nejako popasoval a vedel by zabezpečiť nejakého nájomcu na to, alebo podobne. Ponuka bola zverejnená na realitných serveroch v tom čase, štandardne ako iné ponuky, zaradená v kategórii komerčné objekty, podnikateľský objekt - kategória, so zverejnenou cenou 2.500,- Eur, s vetou : Dohoda možná na cene v prípade záujmu. Nedisponuje záznamami o tejto ponuke, keďže ponuka bola prezentovaná spoločnosťou TRINITY QQ, dané nejaké dokumenty k tomu nearchivuje, už tam nie je. Nárok na províziu pre sprostredkovateľa aj v tom čase vznikal po realizácii prenájmu a keďže to nenastalo, spoločnosť TRINITY QQ si nenárokovala žiadnu. Za osobu súčinnú v tejto veci považoval pani B.Ú. a nepamätá si, kto bol na zmluve za prenajímateľa. Po správnosti by tam mala byť osoba, ktorá je po právnej stránke schopná konať v mene spoločnosti. Na tej obhliadke bol s pani B. a jej manželom. Tento obchod skončil pre kanceláriu ako takú a neho ako sprostredkovateľa okamihom, kedy ho pani B. informovala, že predmetnú nehnuteľnosť nebude možné prenajať.

15. Zo zápisnice z rokovania Valného zhromaždenia spoločnosti Dopravná spoločnosť s.r.o. Rožňava, konaného dňa 21.09. 2011 v sídle spoločnosti za účasti obidvoch spoločníkov spoločnosti a to M. O. a N. V. vyplýva, že konateľ spoločnosti poukázal na dlho pretrvávajúce finančné problémy spoločnosti, navrhol ponúknuť do prenájmu budovu - sklad náhradných diel, parc.č. XXXX/X a časť pozemku s výmerou cca XXXX m2, parc.č. XXXX/XX. Uznesením spoločníci súhlasili s prenájmom tejto budovy a časti pozemku a to do konca roka 2012 s termínom splnenia ihneď.

16. K tomuto listinnému dôkazu právny zástupca žalobcu uviedol, že valné zhromaždenie je najvyšší orgán spoločnosti, ktorý kreuje jej vôľu, teda vylučuje situáciu, aby valné zhromaždenie - spoločníci prijímali rozhodnutia a na druhej strane vo vzťahu ku konateľom by tento štatutárny orgán ich považoval pre seba za nezáväzné. Vzťah spoločnosti a štatutárneho orgánu je analogický vzťah ako vzťah mandanta a mandantára. Prenájom nehnuteľností spadá do kompetencie valného zhromaždenia, neuskutočnil sa a teda doteraz je predmetná nehnuteľnosť nevyužitá, teda žiaden prínos pre žalobcu stav nepodpísaním nájomnej zmluvy nepriniesol.

17. Právny zástupca žalovanej k tomuto listinnému dôkazu uviedol, že z neho nevyplýva, že by žalovaná porušila povinnosti konateľky, alebo konala v rozpore so záujmami spoločnosti.

18. Právny zástupca žalobcu súdu doručil aj spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti (čl. 41 spisu) zo dňa 25.10. 2002, kde v čl. X bod. 4 je uvedené, že konateľ je oprávnený robiť v mene spoločnosti opatrenia a úkony v bode c/, a to nákup, predaj, nájom, alebo zaťaženie nehnuteľnosti spoločnosti, len s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia. V čl. VI. bod. 2 písm. b spoločenskej zmluvy je vyslovená povinnosť spoločníkov, aby konali v súlade s hospodárskou činnosťou spoločnosti.

19. Z nájomnej zmluvy, kde ako prenajímateľ je žalobca a nájomca P. Y. A..P..U.. Z. A. XXX, zastúpená konateľom M. Y. zo dňa 20.04. 2012 vyplýva, že v čl. 5 v bode 1. je uvedená výška nájomného 900,- Eur mesačne + DPH a v čl. 11 - Dohoda o predkupnom práve, je uvedené, že ak sa prenajímateľ počas trvania nájmu resp. v lehote do troch mesiacov od jeho skončenia rozhodne odpredať

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu, odpredá ich za cenu 265.550,- Eur + DPH a predkupné právo bude mať nájomca.

20. Žalovaná predložila súdu na podporu svojich tvrdení časť e-mailovej komunikácie zamestnancov spoločnosti IT Reality s.r.o. z ktorej vyplýva, kedy bola predmetná nehnuteľnosť ponúknutá na prenájom a ďalšie rozhodujúce skutočnosti, oznámenie spoločnosti Trinity QQ Pod Lachovcom, Púchov, že nehnuteľnosť - hala vo vlastníctve žalobcu bola ponúkaná na prenájom a potvrdenie od realitnej spoločnosti AVION REAL, s.r.o. o výške trhovej ceny prenájmu nehnuteľností v rokoch 2011 - 2012 (listinné dôkazy na čl. 154 až čl. 157 spisu). Realitná kancelária AVION REAL s.r.o., ešte doplnila tento listinný dôkaz správou o tom, že zmluvy o sprostredkovaní z okresu Rožňava so záujemcami o prenajatie hál za obdobie rokov 2011 a 2012 nemajú k dispozícii, pretože takéto zmluvy ani neuzatvárajú. Oznámenie o približnej trhovej ceny prenájmu zo dňa 06.11. 2017 vychádza z historických ponúk tohto obdobia, ktoré k tomuto dátumu mali k dispozícii v databázach ich spoločnosti, pretože v tomto období v okrese Rožňave nezaznamenali vhodnú kombináciu požiadaviek potenciálneho nájomcu a ponuky prenajímateľa, ktorí by uzatvorili nájomný vzťah. (na čl. 181).

21. Podľa § 135a ods. 1/ Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa § 135 ods. 2/ Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Podľa § 135 ods. 3/ Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

22. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť so záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

23. Podľa § 374 ods. 1/ Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Podľa § 374 ods. 2/ Obchodného zákonníka, zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Podľa § 374 ods. 3/ Obchodného zákonníka, účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

24. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Pri posudzovaní zodpovednosti konateľa za škodu má zásadný význam ustanovenie § 261 ods. 3 písm. a/ podľa ktorého vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno - záväzkovým vzťahom. Zodpovednosť konateľa za škodu sa preto bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti ako absolútneho obchodno - záväzkového vzťahu. Z uvedenej aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti. Zodpovednosť za škodu konateľa sa bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu vyžaduje všeobecná úprava v § 373 a nasl. splnenie troch základných predpokladov a to vznik škody, porušenie

povinností, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené komulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za následok, že nedochádza ku vzniku zodpovednosti za škodu. len demonštratívne uvádza tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností ako tých, ktoré sú príkladom uvedené v § 135a ods. 2/. Pri ods. 2/ prvej vety tohto ustanovenia je daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade akéhokoľvek porušenia povinností, ktoré je zverené do ich pôsobnosti, t.j. bez ohľadu na to či sa jedná o porušenie povinností uvedených v § 135a ods. 2, písm. a/,b/, alebo či sa jedná o porušenie iných povinností zverených do pôsobnosti konateľa. Konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu vychádzajúca zo znenia ods. 3/ je založená na prezumpcii porušenia povinností konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V tomto prípade sa prejavuje zásada profesionality a lojality výkonu funkcie konateľa. Odborná starostlivosť má objektívny charakter. Konateľ preto musí preukázať, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na daný druh konania alebo rozhodnutia. Obidve tieto požiadavky t.j. odborná starostlivosť ako aj dobrá viera, že koná v záujme spoločnosti musia byť splnené súčasne t.j. kumulatívne. Dôkazné bremeno v súdnom konaní je na konateľovi ( komentár k Obchodnému zákonníku Prof. JUDr. Mária Patakyová, CSc. a kolektív, Vyd. C.H. BECK, 3. vydanie r. 2010 str. 416 až 418 ).

25. Z uznesenia NS SR sp.zn. 5 Obdo/1252/09 zo dňa 30.04. 2009 vyplýva, že podľa ustanovenia § 135a ods. 2/ Obch. zákonníka, ak konateľ pri výkone svojej pôsobnosti porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorú spoločnosti spôsobil a toto ustanovenie iba príkladne vymenúva tie porušenia povinností, pri ktorých vzniká konateľovi zodpovednosť za spôsobenú škodu. Zodpovednosť za škodu teda vzniká aj pri porušení iných povinností zverených do pôsobnosti konateľa. V danej veci teda žalovaný dohodou ukončil nepochybne cenovo výhodnú nájomnú zmluvu po 14 mesiacoch od jej uzavretia i napriek tomu, že stav priestorov mu bol pri uzatváraní známy a podľa nájomnej zmluvy mal opravy vykonať na svoje náklady. Na zodpovednostný režim konateľa za spôsobenú škodu je daná objektívna zodpovednosť konateľa voči spoločnosti, ktorej sa môže zbaviť len za predpokladov a dôvodov, ktoré sú uvedené v § 135a ods. 3/ Obch. zákonníka. Konanie žalovaného nebolo profesionálnym konaním ani konaním v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, pretože ak nebolo nájomné uhrádzané riadne a včas prenajímateľovi a uvedenú prevádzku chcel žalovaný zachovať, mohol iným spôsobom zabezpečiť zaplatenie dlžného nájomného (napr. splátkový kalendár). Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne dohodnutým nájomným a nájomným dohodnutým za podnájom v rovnakých priestoroch tak, ako bola žalobcom uplatnená. Svojej zodpovednosti sa žalovaný nezbavil, keďže nepreukázal, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere v záujme žalobcu.

26. Z rozhodnutia KS Prešov sp.zn. 2 Cob/68/2012 zo dňa 16.05. 2013 vyplýva, že predpoklady občiansko - právnej zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku a predpoklady obchodno - právnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku sú zhodne právnym inštitútom, ktorý je v praxi zásadne dotváraný jednak právnou teóriou a jednak judikatúrou. V tomto zmysle či už Občiansky alebo výslovne nestanovuje, aké sú predpoklady zodpovednosti za škodu; tieto predpoklady sú preto definované len teóriou a ich obsah je naplňovaný praxou. Zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone ich pôsobnosti sa vzťahuje na akékoľvek porušenie právnej povinnosti ako prejavu vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť (zavinenie). Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v aktívnom konaní, alebo v opomenutí konať v prípade, ak existovala povinnosť určitým spôsobom konať. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo o porušenie povinností vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv. generálneho deliktu, keď každé protiprávne konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom. Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je tak úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu.

27. Súd skutkové okolnosti tohto sporu zistil z listinných dôkazov a najmä tiež

z výpovedí strán sporu a vypočutých svedkov, preto ich výpovede podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku. Súd má zato, že konanie žalovanej nespĺňa predpoklady zodpovednosti za škodu, ako majú na mysli ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu, ktoré súd vyššie citoval aj s poukazom na platnú judikatúru a súdnu prax. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná konala v dobrej viere, s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Nájomnú zmluvu s firmou P. Y. A..P..U.., ktorú pripravoval konateľ žalobcu M. O., kde dohodnuté nájomné bolo 900,- Eur mesačne a bolo tiež dohodnuté predkupné právo pre prenajímateľa (čo však na valnom zhromaždení konateľmi spoločnosti odhlasované nebolo), ako vyplynulo z dokazovania, nebolo pre žalobcu výhodné uzavrieť. V konaní bolo preukázané správami realitných kancelárií a svedkami - pracovníkmi týchto kancelárií (resp. tými, ktorí za tieto kancelárie konali), že predmetné nehnuteľnosti bolo možné prenajať za oveľa vyššiu cenu a to až 2.500,- Eur mesačne.

28. Žalobca namieta, že tieto realitné kancelárie neboli oslovené žalobcom „ ale akýmsi objednávateľom realitných služieb“, bola žalovaná v jednom prípade a v druhom prípade jej dcéra Ing. B. a išlo o obdobie pred rokovaním o nájomnej zmluve s pánom Y..

29. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva a súd to považoval za preukázané, že valné zhromaždenie sa konalo dňa 21.09. 2011 za účasti oboch spoločníkov žalobcu. Predmetné nehnuteľnosti sa mali odovzdať do nájmu za podmienok, ktoré boli prijaté na tomto valnom zhromaždení. V uznesení z tohto valného zhromaždenia je uvedené, že predmetné nehnuteľnosti majú byť prenajaté do konca roku 2012 s termínom plnenia ihneď. Žalovaná si to vysvetľovala tak, že nájom predmetných nehnuteľností má trvať do konca roka 2012 a nájomný vzťah by sa mal uzavrieť ihneď. Predaj týchto nehnuteľností schválený nebol. Podľa tohto ponímania žalovanej nájomná zmluva zo dňa 20.04. 2012 bola v rozpore s uznesením valného zhromaždenia zo dňa 21.09. 2011, keď v nej bolo dohodnuté aj predkupné právo v prospech nájomcu za konkrétnu cenu. Svedok M. Y. jednoznačne vypovedal, že on chcel podpísať nájomnú zmluvu len za podmienky, že nehnuteľnosti v budúcnosti môže kúpiť. Žalovaná tieto skutočnosti považovala za také, ktoré boli v rozpore s prijatým uznesením. Nepovažovala ani cenu, ktorá bola dohodnutá v rámci predkupného práva, prípadného predaja za správnu. Žalovaná považovala cenu nájmu uvedenú v predmetnej nájomnej zmluve za príliš nízku. To boli jej dôvody nesúhlasu s navrhovanou nájomnou zmluvou a jej následného konania smerujúceho k nepodpísaniu tejto zmluvy. Naopak žalovaná po valnom zhromaždení vyvíjala sama aktivity na získanie nájomcu a to po 21.09. 2011 až do roku 2012, o čom súdu predložila listinné dôkazy a k čomu vypovedali navrhnutí svedkovia. Z týchto vykonaných dôkazov bolo potvrdené, že prostredníctvom označených realitných kancelárií boli vykonávané úkony k získaniu nájomcov a výška nájmu sa pohybovala okolo 2.500,- Eur. Svedkovia potvrdili, že pri vykonávaní ohliadok predmetných nehnuteľností naopak druhý konateľ spoločnosti M. O. nesúhlasil s týmito úkonmi a vyzval ich, aby opustili areál spoločnosti žalobcu. Teda žalovaná ako konateľka spoločnosti mala relevantné informácie o výške nájmu a o tom, za akých podmienok je možné nájom realizovať a preto nesúhlasila s predmetnou nájomnou zmluvou so spoločnosťou, ktorej konateľom bol M. Y..

30. Súd má teda zato, že tvrdenia žalobcu, že žalovaná odmietla ako konateľka podpísať reálne preukázanú nájomnú zmluvu, ktorú mala k dispozícii, keď vedela o čase a dátume, kedy má dôjsť k podpisu nájomnej zmluvy, pričom aj konateľ budúceho prenajímateľa Milan Fifik rokoval aj s ňou o podmienkach a obsahu zmluvy v mieste jej bydliska, pričom k tomuto úkonu - podpisu zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalovaná sa nedostavila na miesto a dohodnutý čas a týmto konaním spôsobila žalobcovi škodu, v konaní preukázané nebolo. Aj keď je pravdivé jeho tvrdenie, že z neexistujúcich právnych vzťahov pre akékoľvek právne subjekty nevznikli žiadne práva alebo povinnosti (myslí tým tvrdenia žalovanej o potencionálnych nájomcoch, získavaných prostredníctvom realitných kancelárií a následných možných zmluvách), táto sama skutočnosť, že žalovaná ako druhá konateľka sama nezabezpečila prenájom nehnuteľností nemôže byť dávaná za vinu žalovanej, keď z výpovedí svedkov

- zástupcov realitných kancelárií a tiež dcéry žalovanej Ing. B. vyplynulo, že s týmito potencionálnymi prenajímateľmi druhý konateľ žalobcu jednak nechcel. Súd má teda zato, že v konaní bola preukázaná liberalizácia žalovanej.

31. V rozsudku KS Bratislava 4Cob/289/2015 zo dňa 28.07. 2016 v bode 30. a 31. je uvedené, že odvolací súd súhlasí so záverom konajúceho súdu, že predajom nehnuteľností za kúpnu cenu 3.772.300,- Sk porušili žalovaní svoje povinnosti konateľov, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda. Zo všetkých znaleckých posudkov, ktoré boli v priebehu konania vypracované súdnymi znalcami

vyplýva, že nehnuteľnosť bola predaná za nižšiu cenu, než bola jej trhová hodnota v čase predaja. Žalovaní ako konatelia spoločnosti žalobcu porušili svoje povinnosti vyplývajúce z § 135a Obch. zákonníka a majetok previedli za nižšiu cenu, ako bola trhová hodnota nehnuteľností, čim spôsobili žalobcovi škodu a to bez ohľadu na platnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaní nepreukázali, že pri predaji nehnuteľností konali s odbornou spôsobilosťou. Neobstojí argument, že dôsledne vysvetlili, aké skutočnosti vzali do úvahy pri predaji nehnuteľností. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o účelové tvrdenia, ktorí žalovaní koordinovali počas konania, aby vyvolali dojem o starostlivom zvažovaní výšky kúpnej ceny. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť previedli na nimi spriaznenú spoločnosť, v ktorej sú spoločníkmi. Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka týkajúce sa povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou zahŕňa tri základné elementy: 1. získanie všetkých dostupných informácií o veci, 2. zachovanie mlčanlivosti o dôverných informáciách, 3. neuprednostňovanie svojich záujmov, záujmov niektorých spoločníkov alebo tretích osôb. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto kritéria neboli splnené, nakoľko konatelia nezískali všetky dostupné informácie pre určenie kúpnej ceny nehnuteľností tak, aby nepoškodili spoločnosť a zároveň je z ich konania zrejmé, že uprednostnili svoje záujmy nad záujmami spoločnosti, keď predmetnú nehnuteľnosť nevýhodne predali spoločnosti im spriaznenej.

32. V zmysle aj vyššie uvedeného rozhodnutia tvrdenie žalobcu o tom, že dôvodom nepodpísania predmetnej zmluvy žalovanou bolo uprednostnenie rodiny (s odôvodnením, že za takýchto podmienok si nehnuteľnosti chcela prenajať Ing. B. s rodinou), pričom ide o nesporné tvrdenie a skutočnosť naplnenia zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu konateľa, t.j. že došlo k uprednostneniu osobných záujmov, resp. záujmov rodiny pred záujmami spoločnosti v konaní preukázané nebolo. Ak by aj došlo k uzavretiu takejto zmluvy, kde ako prenajímateľka by bola dcéra žalovanej, pokiaľ by tam boli uvedené rovnaké podmienky (nie horšie pre žalobcu) ako boli uvádzané v predmetnej nájomnej zmluve (s firmou P. Y. A..P..U..) nedošlo by k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovanej.

33. Z týchto podstatných dôvodov súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej preto priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučny poriadok).