Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/26/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., F. R. XX/XX, o vymoženie sumy 145,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. decembra 2017 č. k. 8Er/275/2009-39 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu, priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej Exekučný poriadok), § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej a uviedol, že poverením zo dňa 25. 05. 2009, číslo 5406 024936 poveril súdneho exekútora, na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 05. 2009, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia platobného výmeru Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky, č. PV 401-06652/2008 zo dňa 13. 11. 2008, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 145,68 eura s príslušenstvom. Dňa 02. 10. 2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky povinného a jeho majetok nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie. Uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto

predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Uviedol, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predložených fotokópií o lustrácii majetku povinného, súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal preukázanú nemajetnosť povinného: povinný nebol poberateľom žiadnej sociálnej dávky (dôchodok, dávka v nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka), v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, povinný nebol vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nemal účet v banke. Z výpisu z Centrálneho registra exekúcií mal za preukázané, že voči povinnému je vedených niekoľko ďalších exekučných konaní. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému priznal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a o trovách exekučného konania rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bez toho, aby ho vyzval na vyjadrenie sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uviedol, že v prípade exekučného konania, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, ktorí stoja proti sebe v konaní s tým, že oprávneným je osoba, ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ práva, ktoré je predmetom exekúcie a povinným je osoba, ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ povinnosti, ktorej sa exekúcia týka. Účastníci exekučného konania sú takto určení od začiatku konania a zostávajú nimi až do právoplatného skončenia konania. Zvýraznil, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a nie je časovo obmedzené. Zastavenie exekúcie bez návrhu oprávneného, resp. stanoviska oprávneného je v rozpore s touto zásadou. Predčasným zastavením exekúcie sa upiera oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutí. Exekúciu možno začať a v nej pokračovať len na základe návrhu oprávneného a je len na oprávnenom, či urobí prejav smerujúci k zastaveniu exekúcie alebo v nej bude pokračovať. Zmyslom a účelom právnej úpravy zakotvenej v exekučnom poriadku je vymôcť pre oprávneného plnenie priznané mu vykonateľným exekučným titulom. Zastavenie exekúcie by v tomto prípade malo za následok porušenie práva oprávneného na súdnu ochranu, ktorej súčasťou je nútený výkon rozhodnutí. Exekúcia je jediným spôsobom, ako sa domôcť výkonu svojho práva v medziach zákona. Jej zastavením by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva oprávneného garantovaného ústavou. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca oprávneného (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.) sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27. 04. 2009, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 145,68 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, č. PV 401/06652/2008 zo dňa 13. 11. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2008 a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2008. Súd prvej inštancie poveril dňa 25. 05. 2009 súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie. Dňa 02. 05. 2013 bolo doručené súdu prvej inštancie podanie nástupcu súdneho exekútora, JUDr. Anetty Demešovej, ktorým doručila súdu prvej inštancie návrh oprávneného na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Súd uznesením č. k. 8Er/275/2009 zo dňa 29. 10. 2013 pripustil, aby z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Anettou Demešovou, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 1053, Vráble na základe poverenia Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 8Er/275/2009-8 z 25. 05. 2009 číslo 5406*024936 vystúpil oprávnený: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, Bratislava a aby na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava. Následne bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie. Súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.

9. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky (dôchodok, dávka v nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka), v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny jeho majetok, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla a nemá ani účet v banke. Z výpisu z Centrálneho registra exekúcií mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa voči povinnému vedie niekoľko ďalších exekučných konaní. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného. K námietke oprávneného týkajúcej sa zastavenia exekučného konania súdom prvej inštancie bez toho, aby vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uvádza, že zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je podmienené súhlasom oprávneného. Súd prvej inštancie mal v dostatočnom rozsahu preukázanú nemajetnosť povinného vyplývajúcu z vykonaných lustrácii súdnym exekútorom a nehrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Záverom odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti, pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného, nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .