Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/92/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: IQ.. T. D.Ý., Q..: XX.XX.XXXX, Y.N. XX, XXX XX U.Y., zast.: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, Hlavná 43, 931 01 Šamorín, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava, za účasti: Mestská organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava, Heyrovského 1, 841 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00018/2016-Op-4 zo dňa 17.02.2016, takto jednohlasne

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.02.2016 predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zamietla rozklad žalobcu a potvrdila rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 01572/2015-Os-24 zo dňa 30.10.2015, ktorým bolo podľa § 65 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z.z.”) v nadväznosti na § 30 ods. 1 písm. j/ správneho poriadku zastavené konanie o ochrane osobných údajov začaté na základe návrhu žalobcu vo veci podozrenia, že prevádzkovateľ informačného systému osobných údajov Mestská organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava (pribratý účastník) dňa 24.11.2014 neoprávnene poskytol Poľovníckemu združeniu Čelár Hostie osobné údaje žalobcu spracúvané na účel jeho členstva v Slovenskom poľovníckom zväze.

2. Konanie o ochrane osobných údajov žalobcu bolo zastavené z dôvodu, že Mestská organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava (pribratý účastník) a Poľovnícke združenie Čelár Hostie sú organizačnými jednotkami organizácie Slovenský poľovnícky zväz. Žalobca bol dňa 24.11.2014 členom Poľovníckeho združenia Čelár Hostie, kde členstvo je podľa § 29 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu podmienené členstvom v Slovenskom poľovníckom zväze. Osobné údaje žalobcu boli evidované podľa § 6 ods. 2 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu Mestskou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava (pribratým účastníkom), a to na účel členstva žalobcu v Slovenskom poľovníckom zväze. Preto neboli Mestskou organizáciou Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava (pribratým účastníkom) poskytnuté tretej strane, ale šlo o spracovateľskú operáciu vykonanú v rámci organizačnej štruktúry Slovenského poľovníckeho zväzu jeho príslušnými organizačnými jednotkami na účel odvodený od členstva žalobcu v Slovenskom poľovníckom zväze, ktorým bolo

posúdenie splnenia podmienky členstva v Poľovníckom združení Čelár Hostie podľa § 29 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu.

II.

Žaloba

3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V konaní žalovaného pred vydaním prvostupňového rozhodnutia videl žalobca rozpor s § 3 ods. 5 správneho poriadku, nakoľko nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Ďalej žalobca namietal, že v konaní pred správnymi orgánmi nebol dodržaný § 3 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko nebolo postupované v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Okrem toho mal žalobca za to, že správne orgány sa nevysporiadali s jeho návrhom na vykonanie dôkazov, ani s jeho námietkami k vykonaným dôkazom, nerešpektovali jeho návrh na riadne vyšetrenie predložených podkladov, ale obmedzili sa len na vlastné vysvetlenie nepravdivých informácií. Zdôraznil, že oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli, z akého dôvodu nerešpektovali uvedené skutočnosti, čím konali v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Rovnako tak žalovaný ako odvolací správny orgán nepostupoval v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku.

4. Poukázal na svoj návrh na začatie konania adresovaný žalovanému, ako prvostupňovému správnemu orgánu, v ktorom mu oznámil, že zo strany pribratého účastníka došlo k porušeniu práv žalobcu na ochranu jeho osobných údajov. K porušeniu práv žalobcu na ochranu osobných údajov malo dôjsť takým spôsobom, že pribratý účastník ich neoprávnene a v rozpore so zákonom č. 122/2013 Z.z. poskytol inej právnickej osobe, a to Obvodnej poľovníckej komore Zlaté Moravce, ktorá následne tieto neoprávnene poskytla organizačnej zložke Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckemu združeniu Čelár Hostie. Žalobca namietal, že správne orgány pri svojom rozhodovaní plne vychádzali z vyjadrenia pribratého účastníka. Mal za to, že už len samotné tvrdenie a poskytnutie predmetnej informácie pribratým účastníkom je zjavne právne zavádzajúce a nepravdivé. Zdôraznil, že správne orgány si do konania vôbec nezabezpečili výpisy z príslušného registra poľovníckych organizácií. Na základe výpisu z registra poľovníckych organizácií by správne orgány podľa žalobcu zistili, že pribratý účastník je registrovanou samostatnou poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len „zákon o poľovníctve“). A to so schválenými vlastnými stanovami a vlastnou organizačnou štruktúrou. Súčasne sa v predmetnom registri poľovníckych organizácií nachádza informácia, že uvedená poľovnícka organizácia nie je organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu. Ale naopak v zmysle prijatých vlastných stanov má zriadené vlastné organizačné zložky. Pričom Poľovnícke združenie Čelár Hostie takou organizačnou zložkou nie je. Súčasne je podľa žalobcu z registra poľovníckych organizácií možné získať informáciu o tom, že Poľovnícke združenie Čelár Hostie nie je samostatnou poľovníckou organizáciou v zmysle § 32 zákona o poľovníctve, ale je len organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu. Samostatná právnická osoba, a to pribratý účastník, tak aj Slovenský poľovnícky zväz a ich jednotlivé organizačné zložky, sú ako právnické osoby členmi Slovenskej poľovníckej komory zriadenej zo zákona o poľovníctve. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že pribratý účastník nie je právne ani organizačne podriadenou organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu.

5. Žalobca ďalej uviedol, že na Slovensku je v súčasnosti celkovo registrovaných vyše 960 samostatných poľovníckych organizácií podľa zákona o poľovníctve. V tejto súvislosti namietal, že na základe žalovaným prijatého záveru by si každá takáto samostatná právnická osoba zapísaná v predmetnom registri poľovníckych organizácií mohla vyžiadať od Slovenskej poľovníckej komory osobné údaje o ktoromkoľvek jej členovi, a to v akomkoľvek rozsahu a bez akéhokoľvek zákonného, či iného oprávnenia. Podľa žalobcu podpis prihlášky za člena samostatnej poľovníckej organizácie - pribratému účastníkovi, ešte nezakladá oprávnenie tohto subjektu poskytovať získané, sústredené a spracované osobné údaje svojho člena inej právnickej osobe, a to bez vedomia dotknutej osoby, bez jej výslovného súhlasu a bez akéhokoľvek zákonného oprávnenia. Záverom žalobca poukázal aj na to, že žalovaný ako prvostupňový orgán vo veci nekonal podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a preto bol žalobca nútený podať samostatnú sťažnosť na neodôvodnené prieťahy a nečinnosť v predmetnom konaní. Namietal, že týmto postupom žalovaného bolo porušené jeho právo na riadne prejednanie veci.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.06.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podľa žalovaného sú námietky žalobcu vo vzťahu k porušeniu ustanovení § 3 ods. 2 a 5 správneho poriadku neopodstatnené, nakoľko v príslušnom konaní bolo postupované v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a bola im daná vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zároveň žalovaný považoval obe rozhodnutia (prvostupňové aj druhostupňové) za vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

7. Zastával názor, že spracúvanie osobných údajov žalobcu zo strany pribratého účastníka zriadeného podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve, ktorý nie je organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu zriadeného na základe toho istého zákonného ustanovenia, sa vykonáva na právnom základe súhlasu žalobcu udeleného prostredníctvom Členskej prihlášky žalobcu v zmysle § 11 zákona č. 122/2013 Z.z. na účely členstva v Slovenskom poľovníckom zväze. Predmetnou prihláškou žalobca pristúpil k stanovám Slovenského poľovníckeho zväzu. Na základe tejto skutočnosti a zaplatením členského príspevku sa žalobca stal členom Slovenského poľovníckeho zväzu v zmysle § 6 ods. 5 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu. V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné uviesť, že v zmysle § 20 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu vo vzťahu k § 8 písm. d/ stanov Slovenského poľovníckeho zväzu vyberajú a evidujú členské príspevky okresné a regionálne organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu, t.j. v prípade žalobcu pribratý účastník. Poľovnícke združenie Čelár Hostie zriadené ako organizačná zložka poľovníckej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v zmysle § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve a v zmysle § 26 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, spracúva osobné údaje žalobcu na účely členstva žalobcu v Slovenskom poľovníckom zväze pri výkone práva poľovníctva žalobcom, t.j. právnym základom na spracúvanie osobných údajov žalobcu zo strany Poľovníckeho združenia Čelár Hostie je v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. osobitný zákon o poľovníctve vo vzťahu k stanovám Slovenského poľovníckeho zväzu. V zmysle § 20 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu tvorí Okresnú organizáciu Slovenského poľovníckeho zväzu Zlaté Moravce Poľovnícke združenie Čelár Hostie. Zároveň bol žalovaný toho názoru, že Slovenská poľovnícka komora je zriadená na základe § 41 ods. 1 zákona o poľovníctve, ktorej organizačnými jednotkami sú obvodné komory, ktoré združujú vo svojom územnom obvode okresného úradu poľovnícke organizácie na základe § 41 ods. 4 zákona o poľovníctve. Na základe uvedeného a v zmysle § 5 ods. 1 a 3 stanov Slovenskej poľovníckej komory Obvodná poľovnícka komora Bratislava združuje pribratého účastníka a Obvodná poľovnícka komora Zlaté Moravce združuje Okresnú organizáciu Slovenského poľovníckeho zväzu Zlaté Moravce a Poľovnícke združenie Čelár Hostie, ktoré sú tiež organizačnými zložkami Slovenského poľovníckeho zväzu v zmysle § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve. Právnym základom na spracúvanie osobných údajov žalobcu zo strany Slovenskej poľovníckej komory na účely členstva v Slovenskej poľovníckej komore je v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. osobitný zákon o poľovníctve vo vzťahu k stanovám Slovenskej poľovníckej komory.

8. Žalovaný dôvodil, že neuhradením členského príspevku zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti uhrádzať členský príspevok v zmysle § 8 písm. d/ stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, na základe čoho došlo k zániku členstva žalobcu v Slovenskom poľovníckom zväze v zmysle § 9 písm. c/ stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, a tým de facto aj k zániku členstva v Poľovníckom združení Čelár Hostie. Na základe uvedenej právnej skutočnosti zániku členstva žalobcu v Slovenskom poľovníckom zväze a s tým súvisiacich dôsledkov, Poľovnícke združenie Čelár Hostie ako organizačná zložka Slovenského poľovníckeho zväzu a člen Slovenskej poľovníckej komory požiadalo o súčinnosť Obvodnú poľovnícku komoru Zlaté Moravce na poskytnutie informácie o trvaní členstva ako osobného údaju žalobcu na právnom základe v zmysle § 10 ods. 2 zákona o poľovníctve vo vzťahu k stanovám Slovenského poľovníckeho zväzu na účel plnenia si zákonných povinností ohľadom straty výkonu práva poľovníctva žalobcom. Pribratý účastník poskytol osobné údaje žalobcu v rámci evidenčnej karty členstva Obvodnej poľovníckej komore Zlaté Moravce na právnom základe § 10 ods. 2 zákona o poľovníctve vo vzťahu k stanovám Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorá následne na tom istom právnom základe na účel trvania členstva poskytla osobné údaje žalobcu Poľovníckemu združeniu Čelár Hostie. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v zmysle § 20 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu plní Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu Zlaté Moravce, a teda Poľovnícke združenie Čelár Hostie, na úseku poľovníctva úlohy, ktorými ju poverí Obvodná poľovnícka komora Zlaté Moravce.

IV.

Konanie na správnom orgáne

9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 04.03.2015 doručil žalobca žalovanému návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.11.2014 mu bolo doručené oznámenie o ukončení jeho členstva v Poľovníckom združení Čelár Hostie, v ktorom bolo poukázané na zistenia vyplývajúce z karty člena Mestskej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava (pribratý účastník). Žalobca v návrhu žiadal náležité prešetrenie a vysvetlenie toho, ako sa jeho získané a sústredené osobné údaje člena Slovenského poľovníckeho zväzu evidované na karte člena Mestskej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava (pribratý účastník) dostali do dispozície neoprávnenej osoby, a to Poľovníckeho združenia Čelár Hostie. Na základe tohto návrhu žalobcu žalovaný listom zo dňa 10.03.2015, doručeným dňa 24.03.2015, oznámil pribratému účastníkovi začatie správneho konania o ochrane osobných údajov a zároveň pribratého účastníka vyzval na poskytnutie súčinnosti. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 30.03.2015. Dňa 02.04.2015 bolo žalovanému doručené vyjadrenie pribratého účastníka k začatiu správneho konania, ktoré bolo ako príloha listu zo dňa 20.04.2015 doručené žalobcovi dňa 05.05.2015. Žalobca sa k vyjadreniu pribratého účastníka vyjadril listom zo dňa 12.05.2015, doručeným žalovanému dňa 14.05.2015. Toto jeho vyjadrenie žalovaný doručil pribratému účastníkovi dňa 27.05.2015. Listom zo dňa 19.05.2015 žalovaný oznámil pribratému účastníkovi a žalobcovi predĺženie lehoty na rozhodnutie. V následnom priebehu konania žalovaný požiadal o súčinnosť Obvodnú poľovnícku komoru Zlaté Moravce, Slovenskú poľovnícku komoru a Poľovnícke združenie Čelár Hostie. Po obdŕžaní odpovedí zo strany uvedených subjektov žalovaný listom zo dňa 30.09.2015, doručeným žalobcovi dňa 07.10.2015 a pribratému účastníkovi dňa 12.10.2015, žalobcu a pribratého účastníka oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie a zároveň ich upovedomil o ich práve sa k podkladom rozhodnutia vyjadriť. Žalobca sa k podkladom rozhodnutia vyjadril listom zo dňa 15.10.2015, doručeným žalovanému dňa 19.10.2015.

10. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 17.08.2015 žalobca doručil žalovanému žiadosť o vykonanie opatrení proti nečinnosti správneho orgánu, v ktorej dôvodil nedodržiavaním zákonom stanovených lehôt na rozhodnutie správneho orgánu. Uvedená žiadosť (sťažnosť) žalobcu bola žalovaným prešetrená a vyhodnotená ako opodstatnená a v tejto súvislosti prijal žalovaný príslušné opatrenia.

11. Následne vo veci rozhodol žalovaný v úvode tohto rozsudku opísanými rozhodnutiami, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie.

V.

Posúdenie veci

12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

17. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. ak sa na spracúvanie osobných údajov neuplatňuje § 10, prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby.

19. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. úrad rozhodne o návrhu navrhovateľa v lehote do 60 dní odo dňa začatia konania. V odôvodnených prípadoch úrad túto lehotu primerane predĺži, najviac však o šesť mesiacov. O predĺžení lehoty úrad písomne informuje účastníkov konania.

20. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. ak úrad zistí porušenie práv navrhovateľa, fyzickej osoby v konaní bez návrhu alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom, uloží rozhodnutím prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku; inak konanie o ochrane osobných údajov zastaví.

21. Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

22. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

23. Podľa § 33 ods. 1 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia vzniká registráciou dňom, ku ktorému je zapísaná do centrálneho registra poľovníckych organizácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

24. Podľa § 41 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora. Komora je právnická osoba.

25. Podľa § 41 ods. 4 zákona o poľovníctve komora sa člení na obvodné komory, ktoré pôsobia spravidla v územnom obvode okresného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie, základné organizačné jednotky komory a držiteľov platných poľovných lístkov s miestom trvalého bydliska v tomto územnom obvode, ktorí nie sú členmi základných organizačných jednotiek. Základnou organizačnou jednotkou komory sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v súlade s týmto zákonom vykonávajú právo

poľovníctva v poľovných revíroch, ako aj právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti výkon práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie.

26. Podľa § 41 ods. 5 zákona o poľovníctve postavenie a úlohy obvodnej komory upravia stanovy komory.

27. Podľa § 1 ods. 1 a 2 stanov Slovenskej poľovníckej komory Slovenská poľovnícka komora je jednotná stavovská profesná samosprávna organizácia zriadená na základe § 41 zákona o poľovníctve. Slovenská poľovnícka komora je právnickou osobou, ktorá sa člení na obvodné poľovnícke komory, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu ustanovenom zákonom, stanovami a vnútornými predpismi Slovenskej poľovníckej komory.

28. Podľa § 1 ods. 4 stanov Slovenskej poľovníckej komory svoju činnosť Slovenská poľovnícka komora uskutočňuje prostredníctvom svojich orgánov, organizačných jednotiek - obvodných poľovníckych komôr a členov. Slovenská poľovnícka komora, jej organizačné jednotky a členovia pôsobia na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Dbá o zachovávanie tradícií a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva našich predkov a o zachovávanie poľovníckej etiky podľa etického kódexu, ktorý je v prílohe č. 1 a poľovníckeho poriadku, ktorý je v prílohe č. 2.

29. Podľa § 5 ods. 1 stanov Slovenskej poľovníckej komory členom Slovenskej poľovníckej komory sú fyzické a právnické osoby ktoré sa podieľajú na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu. Členom Slovenskej poľovníckej komory môžu byť i iné fyzické a právnické osoby, ktoré prejavia záujem o činnosť v Slovenskej poľovníckej komore v súlade s jej úlohami a cieľmi.

30. Podľa § 5 ods. 3 písm. a/ stanov Slovenskej poľovníckej komory právnickou osobou podľa odseku 1 sa rozumie poľovnícka organizácia registrovaná podľa § 34 zákona o poľovníctve.

31. Podľa § 17 ods. 1 stanov Slovenskej poľovníckej komory obvodná poľovnícka komora pôsobí spravidla v územnom obvode okresného úradu a združuje základné organizačné jednotky Slovenskej poľovníckej komory, ktorými sú užívatelia poľovných revírov v obvode jej pôsobnosti a základné organizačné jednotky, ktoré nie sú užívateľmi revíru, ale v obvode jej pôsobnosti majú sídlo, ako aj fyzické osoby - členov Slovenskej poľovníckej komory s trvalým pobytom v obvode jej pôsobnosti, ktoré nie sú členmi žiadnej organizačnej jednotky Slovenskej poľovníckej komory. Návrh na vznik obvodnej poľovníckej komory predkladá prezídiu Slovenskej poľovníckej komory prípravný výbor, ktorý preukáže aké územie a akú členskú základňu zastupuje notárskou zápisnicou zo zhromaždenia fyzických osôb a právnických osôb, ktoré tvoria novú obvodnú poľovnícku komoru. Prezídium Slovenskej poľovníckej komory o návrhu rozhodne na najbližšom zasadnutí.

32. Podľa § 1 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu Slovenský poľovnícky zväz je podľa § 32 zákona o poľovníctve poľovníckou organizáciou a ako člen Slovenskej poľovníckej komory sa podľa § 43 ods. 1 zákona o poľovníctve podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu.

33. Podľa § 1 ods. 4 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu Slovenský poľovnícky zväz uskutočňuje svoju činnosť prostredníctvom organizačných zložiek (organizačných jednotiek), ich orgánov a jednotlivých členov. 34. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ stanov Slovenského poľovníckeho zväzu členom Slovenského poľovníckeho zväzu môže byť občan Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým alebo dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky.

35. Podľa § 6 ods. 2 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu osobu podľa odseku 1 písm. a) prijíma na základe písomnej žiadosti predstavenstvo okresnej organizácie/regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu, v obvode ktorej má žiadateľ trvalý alebo dlhodobý pobyt. Člena Slovenského poľovníckeho zväzu eviduje okresná organizácia/regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu v mieste trvalého alebo dlhodobého pobytu.

36. Podľa § 6 ods. 5 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu členstvo nadobúda platnosť dňom prijatia a účinnosť po zaplatení členského príspevku. Členský príspevok treba zaplatiť vopred. Pri zániku členstva nevzniká nárok na vrátenie členského príspevku zaplateného za bežný rok.

37. Podľa § 8 písm. d/ stanov Slovenského poľovníckeho zväzu člen Slovenského poľovníckeho zväzu je povinný platiť včas členské príspevky okresnej organizácii/regionálnej organizácii Slovenského poľovníckeho zväzu, v ktorej je evidovaný.

38. Podľa § 18 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu organizačné zložky majú vlastnú právnu subjektivitu a konajú vo svojom mene v rozsahu určenom týmito stanovami.

39. Podľa § 18 ods. 2 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu organizačnými zložkami sú a) ústredie SPZ, b) okresná organizácia/regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu c) poľovnícke združenie, d) klub.

40. Podľa § 20 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu okresná organizácia/regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu je organizačnou zložkou s právnou subjektivitou, ktorá vykonáva činnosť na území regiónu a tvoria ju všetky poľovnícke združenia, ktorých poľovný revír sa nachádza v príslušnom regióne, iné poľovnícke združenia alebo kluby, ktoré majú sídlo v regióne pôsobnosti okresnej organizácie/regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu a nezaradení členovia Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorí nevyužili svoje právo na združenie sa v poľovníckom združení alebo klube. Okresná organizácia/regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu plní na úseku poľovníctva úlohy, ktorými ju poverí obvodná poľovnícka komora. Nezaradeným členom Slovenského poľovníckeho zväzu je člen Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý nie je členom žiadneho poľovníckeho združenia na území SR.

41. Podľa § 26 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu poľovnícke združenie je základnou organizačnou zložkou s právnou subjektivitou spravidla pôsobiacou na území poľovného revíru, ktorý má v užívaní alebo na území jedného alebo viacerých okresných organizácií/regionálnych organizácií Slovenského poľovníckeho zväzu.

42. Podľa § 29 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu členom poľovníckeho združenia môže byť len člen Slovenského poľovníckeho zväzu.

43. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

44. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

45. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

46. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

47. Prijatím zákona o poľovníctve vznikol úplne nový subjekt práva - Slovenská poľovnícka komora. Ide o právnickú osobu, ktorej zákonodarca zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti poľovníctva. Z pohľadu právnej teórie je Slovenskú poľovnícku komoru

potrebné vnímať ako tzv. verejnú korporáciu, ktorá vznikla zo zákona (štátna organizácia), s vlastnou právnou subjektivitou, ktorej úlohy a ciele sú určené vo všeobecne záväznom právnom predpise. Slovenská poľovnícka komora sa člení na podriadené zložky - obvodné poľovnícke komory, ktorých územná pôsobnosť sa spravidla zhoduje s územnou pôsobnosťou okresných úradov. Každá obvodná poľovnícka komora združuje poľovnícke organizácie so sídlom v jej územnom obvode, základné organizačné jednotky komory so sídlom v jej územnom obvode a držiteľov platných poľovných lístkov s miestom trvalého bydliska v jej územnom obvode, ktorí nie sú členmi základných organizačných jednotiek. Pod pojmom „združuje“ je potrebné vnímať povinnosť uvedených subjektov byť členom obvodnej poľovníckej komory, resp. Slovenskej poľovníckej komory. Základnou organizačnou jednotkou komory sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v súlade so zákonom o poľovníctve vykonávajú právo poľovníctva v poľovných revíroch a tiež právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti výkon práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie.

48. Pre potreby realizácie výkonu práva poľovníctva zákonodarca v zákone o poľovníctve (§ 32) zaviedol osobitný typ právnickej osoby - poľovnícku organizáciu. Dohľad nad združovaním fyzických osôb do poľovníckych organizácií je zverený okresnému úradu, ktorého miestna príslušnosť je určená sídlom poľovníckej organizácie. Poľovnícka organizácia môže vo svojich stanovách výslovne upraviť možnosť vytvárania samostatných organizačných zložiek. Organizačná zložka poľovníckej organizácie slúži najmä na napĺňanie cieľov poľovníckej organizácie v širšom okruhu (na viacerých miestach), no podľa zásad poľovníckej organizácie. Úprava organizačných zložiek musí presne upravovať nadriadený vzťah medzi poľovníckou organizáciou a jej organizačnými zložkami (táto sa prejavuje najmä záväznosťou stanov a rozhodnutí orgánov poľovníckej organizácie voči organizačnej zložke) a spôsob vzniku a zániku organizačnej zložky. Ak tak ustanovia stanovy poľovníckej organizácie, organizačná zložka má vlastnú právnu subjektivitu.

49. Jednou z poľovníckych organizácii zriadených podľa § 32 zákona o poľovníctve je Slovenský poľovnícky zväz. V danom prípade je nepochybné, že žalobca bol na základe prihlášky podanej prostredníctvom pribratého účastníka členom Slovenského poľovníckeho zväzu. V tejto súvislosti je nutné poukázať na § 6 ods. 2 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, podľa ktorého za člena Slovenského poľovníckeho zväzu prijíma na základe jeho písomnej žiadosti okresná, resp. regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu, v obvode ktorej má žiadateľ trvalý alebo dlhodobý pobyt. Člena Slovenského poľovníckeho zväzu eviduje okresná organizácia, resp. regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu v mieste trvalého alebo dlhodobého pobytu. Pribratý účastník je regionálnou organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu a vzťah medzi nimi sa považuje za vzťah podriadenosti a nadriadenosti. Svedčí o tom nielen samotná členská prihláška, ktorú predložil aj sám žalobca v priebehu správneho konania a v ktorej žiadateľ o členstvo prehlasuje, že pozná stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu, obzvlášť povinnosti člena Slovenského poľovníckeho zväzu, ale aj samotná definícia pribratého účastníka na jeho webovom sídle (F.:/..J..Y.), podľa ktorej „Mestská organizácia je najväčšou regionálnou organizačnou jednotkou SPZ...“. Z obsahu administratívneho spisu má súd za preukázané, že žalobca v priebehu správneho konania rozporoval organizačné prepojenie Slovenského poľovníckeho zväzu, jej podriadenej organizačnej zložky (pribratý účastník) a Slovenskej poľovníckej komory, resp. Obvodnej poľovníckej komory Zlaté Moravce ako jej organizačnej jednotky. Jeho argumentácia sa zmenila v žalobných dôvodoch, v rámci ktorých považoval pribratého účastníka ako samostatnú poľovnícku organizáciu, ktorá nie je organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu (viď bod 4 tohto rozsudku). Vzhľadom na vyššie uvedené však súd nepovažuje názor žalobcu v tomto smere za správny a jeho argumentáciu považuje za účelovú.

50. Žalobca v konaní nerozporoval svoje členstvo v Poľovníckom združení Čelár Hostie, v ktorého územnej pôsobnosti vykonával právo poľovníctva. Údaje žalobcu evidoval pribratý účastník, ako regionálna organizačná zložka Slovenského poľovníckeho zväzu, na karte člena Slovenského poľovníckeho zväzu, a to v súlade s § 6 ods. 2 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu. Slovenský poľovnícky zväz je podľa § 1 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu členom Slovenskej poľovníckej komory, ktorá sa člení na obvodné komory a regionálne komory, ktoré združujú poľovnícke organizácie zriadené podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, jednou z týchto organizácii je aj Slovenský poľovnícky zväz, a teda aj pribratý účastník ako jeho organizačná zložka. Zároveň Slovenská poľovnícka komora prostredníctvom Obvodnej poľovníckej komory Zlaté Moravce združuje ďalšie poľovnícke organizácie a združenia, medzi ktoré patrí aj Poľovnícke združenie Čelár Hostie, ktoré je ako organizačná zložka (§ 26 ods. 1 stanov

Slovenského poľovníckeho zväzu) začlenená v Slovenskom poľovníckom zväze prostredníctvom jeho ďalšej organizačnej zložky, a to Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Zlaté Moravce (§ 20 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu). Poľovnícke združenie Čelár Hostie preverovalo splnenie povinnosti žalobcu uhradiť členský príspevok a za týmto účelom prostredníctvom Obvodnej poľovníckej komory Zlaté Moravce požiadalo o túto informáciu pribratého účastníka, ktorý údaje o členstve žalobcu v Slovenskom poľovníckom zväze evidoval na karte člena Slovenského poľovníckeho zväzu podľa § 6 ods. 2 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu. Pribratý účastník poskytol žiadaný údaj prostredníctvom karty člena Slovenského poľovníckeho zväzu dňa 24.11.2014 Obvodnej poľovníckej komore Zlaté Moravce, ktoré sa prostredníctvom nej dostali do dispozície Poľovníckeho združenia Čelár Hostie. To na základe údajov získaných z uvedenej karty žalobcovi oznámilo ukončenie jeho členstva v tomto poľovníckom združení, a to pre nezaplatenie členského príspevku stanoveného radou Slovenského poľovníckeho zväzu v určenej lehote. V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaný vyhodnotil konanie pribratého účastníka správne. Poľovnícke združenie Čelár Hostie zriadené ako organizačná zložka poľovníckej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v zmysle § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve a v zmysle § 26 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, spracovalo osobné údaje žalobcu na účely členstva žalobcu v Slovenskom poľovníckom zväze pri výkone práva poľovníctva žalobcom, a teda právnym základom na spracovanie osobných údajov žalobcu zo strany Poľovníckeho združenia Čelár Hostie bol v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. osobitný zákon o poľovníctve a stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu. Vzhľadom na povinné združovanie poľovníckych organizácií v Slovenskej poľovníckej komore (viď bod 47 tohto rozsudku) prostredníctvom jej obvodných poľovníckych komôr, nie je v prípade žalobcu pri spracúvaní jeho osobných údajov na karte člena Slovenského poľovníckeho zväzu možné hovoriť o porušení zákona č. 122/2013 Z.z., ak sa tieto údaje dostanú do dispozície podriadenej organizačnej zložky poľovníckej organizácie (Slovenský poľovnícky zväz - Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu Zlaté Moravce - Poľovnícke združenie Čelár Hostie) prostredníctvom obvodnej poľovníckej komory (v tomto prípade Obvodnej poľovníckej komory Zlaté Moravce). Ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. totiž splnomocňuje prevádzkovateľa, t.j. spracúvateľa osobných údajov, na ich spracúvanie bez súhlasu dotknutej osoby, ak je to na účel podľa osobitného predpisu. V prípade žalobcu ako osoby s právom výkonu poľovníctva, ktorá bola v rozhodnom čase členom poľovníckej organizácie zriadenej podľa zákona o poľovníctve, sú prevádzkovateľom v zmysle zákona č. 122/2013 Z.z. všetky dotknuté poľovnícke organizácie, a to vo vzťahu k zákonu o poľovníctve a vo vzťahu k stanovám týchto organizácií. Ide o Obvodnú organizáciu Slovenskej poľovníckej komory Zlaté Moravce, Slovenský poľovnícky zväz a jeho organizačné zložky (pribratý účastník, Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu Zlaté Moravce a Poľovnícke združenie Čelár Hostie). Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 20 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu plní Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu Zlaté Moravce a jej podriadená organizačná zložka Poľovnícke združenie Čelár Hostie na úseku poľovníctva úlohy, ktorými ich poverí Obvodná poľovnícka komora Zlaté Moravce.

51. To, že poľovnícke organizácie a ich organizačné zložky združené v Slovenskej poľovníckej komore majú vlastnú právnu subjektivitu, automaticky neznamená, že sú samostatnými subjektmi vykonávajúcimi práva vyplývajúce zo zákona o poľovníctve vo vzťahu k zákonu č. 122/2013 Z.z. Každá poľovnícka organizácia a jej organizačná zložka musí byť združená v Slovenskej poľovníckej komore, ktorá plní úlohy tzv. verejnej korporácie (viď bod 47 tohto rozsudku), a preto ak jej jednotliví členovia vykonávajú právo poľovníctva v niektorej z poľovníckej organizácií alebo jej organizačnej zložke (napr. v poľovníckom združení), odlišnej od tej, ktorá ho ako člena eviduje (resp. spracúva jeho osobné údaje na účely členstva v poľovníckej organizácii), nie je v rozpore so zákonom č. 122/2013 Z. z., ak si tieto organizácie, resp. organizačné zložky, navzájom poskytujú informácie o svojich členoch. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ide o informácie, resp. osobné údaje, ktoré sa spracúvajú na účely členstva v poľovníckej organizácii, t.j. na účely tzv. správy výkonu práva poľovníctva a dohľadu nad dodržiavaním povinností svojich členov (napr. povinnosti platiť členský príspevok).

52. Súd nepovažuje za dôvodné ani námietky žalobcu procesného charakteru (bod 3 tohto rozsudku). V tejto súvislosti súd poukazuje na postup žalovaného v priebehu správneho konania opísaný v bode 9 tohto rozsudku, ktorý spĺňa všetky atribúty zákonnosti (žalovaný postupoval v súlade so zásadami zakotvenými v § 3 ods. 2 a 5 správneho poriadku) a v rámci ktorého nedošlo k ujme na procesných právach žalobcu ako účastníka správneho konania. Prípadná nečinnosť správneho orgánu vo vzťahu k nedodržaniu poriadkovej lehoty na rozhodnutie podľa § 64 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., ktorá bola samotným správnym orgánom na základe sťažnosti žalobcu konštatovaná, nemôže mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca ani prípadnou nečinnosťou správneho orgánu nemohol byť ukrátený na svojich právach. Dôvodom je skutočnosť, že rovnako ako v prípade lehôt na rozhodnutie podľa § 49 správneho poriadku, aj lehoty podľa § 64 ods. 1 zákona č. 122/2012 Z.z. majú poriadkový charakter, a teda ich nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania.

53. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol a námietkami žalobcu sa náležite zaoberal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

54. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. Pribratému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu nárok na ich náhradu súd taktiež nepriznal.

55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).