Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/3600/2014

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX T. T., právne zastúpeného JUDr. Jankou Kmeťovou, advokátkou so sídlom Prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Makitom, so sídlom Exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 676/2014, o vymoženie 2 331,98 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu povinného na odklad a zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.11.2014. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2 331,98 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovák arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný v konaní pred rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou, sp. zn. 94/07/14 zo dňa 10.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2014 a vykonateľnosť dňa 17.10.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2Er/3600/2014-17 zo dňa 09.12.2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s odôvodením, že podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200061257, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.08.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“). Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, pričom za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. 8200061257 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). Oprávnený však ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Návrh rozhodcovskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah tejto zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je teda v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone.

3. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd Banská Bystrica uznesením č. k. 43CoE/165/2015-68 zo dňa 23.04.2015 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/3600/2014-17 zo dňa 9. decembra 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o úvere. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, dohodnutého zmluvnými stranami v poslednej vete článku 3 rozhodcovskej zmluvy, je dôkazom o tom, že takýmto žalobcom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník - spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom. Zároveň však odvolací súd poukázal na to, že uvedené nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná aj z iných dôvodov.

4. Následne poverením č. 5601 145656 zo dňa 29.09.2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu, so sídlom Exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 676/2014.

5. Dňa 23.12.2015 súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Exekučné poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) postúpil súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii zo dňa 11.12.2015, doručené súdnemu exekútorovi dňa 14.12.2015. Súdny exekútor zároveň súdu uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.11.2015 povinný prevzal dňa 01.12.2015.

6. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody tak ako to vyžaduje § 50 zákona. Povinný poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok mu nebol doručený do vlastných rúk a preto nemôže byť ako exekučný titul podkladom pre vykonávanie exekúcie. Ďalej povinný poukázal na to, že zmluva o úvere je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený dňa 16.08.2013 uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, vrátane revolvingov vo výške 1 170,- eur. Poskytnutý úver mal odporca splatiť v splátkach mesačne v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Povinný sa dostal do omeškania s úhradou splátok pri splátke č. 14. Do okamžitej splatnosti úveru odporca zaplatil sumu vo výške 841,- eur. Oprávnený vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pretože povinný bol v omeškaní s úhradou ku dňu 10.09.2014. Do okamžitej splatnosti úveru oprávnený evidoval voči povinnému ku dňu splatnosti celého úveru sumu 2.401,98 eur. Zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá spôsobom uvedeným v zmluvných podmienkach, t. j. prijatím žiadosti dlžníka a zaslaním oznámenia o schválení úveru zo strany veriteľa. V zmysle bodu 2. 1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sa zmluva o revolvingovom úvere uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 2. 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Je preukázateľné, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane príjemcu služieb ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere boli použité príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluva má písomnú formu, ale v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti alebo sú údaje o týchto podstatných náležitostiach zavádzajúce, nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich pravdivosti. Povinný poukázal na to, že ad 1) uvedenie

predpokladanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov nespĺňa podmienku v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ad 2) v zmluve chýba tiež údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože údaje o splatnosti sú v oznámení veriteľa uvedené len pre úver (nie revolvingový úver), ad 3) nie je známa celková výška poskytnutého revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože v oznámení veriteľa je jednak uvedená suma 616,87 eur ako schválená výška revolvingu a tiež schválená výška úveru 1170,- eur, ad 4) konanie navrhovateľa pri poskytovaní úverov (resp. revolvingových úveroch) je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ročná úroková sadzba v predmetnom konaní vo výške takmer 77 % je niekoľkonásobne vyššia ako 9% úrok, za ktorý boli v čase poskytnutia úveru poskytované spotrebiteľské úvery. Povinný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Na základe vyššie uvedeného je potrebné považovať poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom dohodu o výške úrokovej sadzby považuje povinný za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného by mal oprávnený nárok v konaní iba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ. Zo splátkového kalendára sa dá zistiť, že povinnému bolo vyplatených 616,87 eur a celkom povinný zaplatil sumu vo výške 841,- eur. Povinný splatil viac ako čerpal a exekúcia teda nie je opodstatnená. Povinný zároveň exekučnému súdu oznámil, že podáva návrh o neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č.8200061257 na príslušný civilný súd z vyššie uvedených dôvodov a zároveň žiada exekučný súd, aby v zmysle § 57 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu č. EX 676/2014 do právoplatného skončenia žaloby o neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200061257 odložil, v prípade, že sa nestotožní s podanými námietkami, ktoré by odôvodňovali zastaviť exekúciu v plnom rozsahu.

7. K podaniu povinného zo dňa 11.12.2015 označeného ako námietky proti exekúcii č. EX 676/14 sa vyjadril na základe výzvy súdu zo dňa 08.01.2016 oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení, doručeným súdu dňa 22.01.2016 k tvrdeniu povinného, že mu nebol doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.09.2014 sp. zn. 94/07/14, uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol povinnému riadne doručený dňa 13.10.2014, na dôkaz čoho pripojil kópiu doručenky. K námietke povinného č. 1, že uvedenie predpokladanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej iba „RPMN“) nespĺňa podmienku v zmysle § 4 od s. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo údaj označený ako „predpokladaný“ spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, oprávnený uvádza, že predpis, ktorý sa na prejednávaný prípad aplikuje neobsahuje žiadne ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j). Povinnou uvedené ustanovenie je obsiahnuté v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý však bol zrušený od dňa 11.06.2010. Na zmluvu o revolvingovom úvere sa uplatní zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Aj keď zákon č. 129/2010 Z. z. tiež obsahuje v § 4 povinnosť poskytovania informácií pred uzavretím zmluvy, argument povinného neobstojí. Povinnému bola schválená presne taká výška RPMN, ako bolo uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú povinný podpísal. Povinný teda žiadosť podpísal, aj keď vedel o tom, že sa jedná o jeho predpokladanú výšku. Následne bola predpokladaná výška RPMN schválená. Oprávnený je toho názoru, že za takýchto okolností o žiaden stav právnej neistoty nejde. Oprávnený k námietke č. 2 a 3 uvádza, že zmluva o úvere spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Oprávnený poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 1.170,- eur, ktorý mal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 62,69 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu zmluvy o revolvingovom úvere. K námietke povinného č. 4 oprávnený uvádza, že oprávnený nepovažuje za sporné, že sa v danej veci jedná o spotrebiteľský právny vzťah a že sa na zmluvu o úvere, ktorá je hmotnoprávnym základom pre priznanie nároku, vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Uvedené však bez ďalšieho nespôsobuje nedovolenosť plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku a jeho rozpor s dobrými mravmi. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 11/2010. Oprávnený ďalej argumentuje tým, že právo exekučného súdu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Zb. rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 sa vzťahuje k povahe priznaného plnenia pripadne jeho rozporu s normami práva verejného medzinárodného (teda v zmysle prípadného plnenia extra commercio - zbrane, ľudské or atď.), nie k jeho výške. Zo samotného textu daného ustanovenia je zrejmé, že exekúcia sa má zastaviť vtedy, ak sa výkon rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie sa majú skúmať vlastnosti predložených listín a súlad týchto vlastností s právom. Pri zastavení exekúcie sa skúmajú vlastnosti uloženej povinnosti. Cieľom pri tom nie je preskúmať správnosť, zistenie skutkové stavu a súlad exekučného titulu s právom (vecný prieskum), ale iba to, či je samotné plnenie v súlade právom. Rozsah tejto kontroly by mal byť priamo vymedzený cieľom exekúcie - riadne uspokojiť

nárok oprávneného. V zmysle daného ustanovenia je dôvod pre zastavenie exekúcie vtedy, ak výrok rozhodnutia zaväzuje povinného konať protizákonne (spáchať trestný čin, či inú protizákonnú činnosť). Pokiaľ ide o závery o neprimeranej výške ročnej úrokovej sadzby, oprávnený uvádza, že rozhodcovský súd danú otázku v predmetnom rozsudku analyzoval a v súlade s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere rozhodcovský súd konštatoval, že RPMN úveru bola 67,11%, pričom priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere bola 46,06 %. Zmluva o revolvingovom úvere teda bola vyhodnotená ako platná, lebo odplata definovaná ako RPMN podstatne neprevýšila pri úvere odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Oprávnený ďalej poukázal na to, že chránený je tzv. priemerný spotrebiteľ a upozorňuje, že jeho ochrana by nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami (typicky právna istota zmluvných strán) v spoločnosti.

8. Dňa 12.01.2018 doručil súdu oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 Co/405/2016-50 zo dňa 06.12.2017, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/24/2016-30 zo dňa 25.05.2016.

9. Nahliadnutím do spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/24/2016 súd zistil, že predmetom tohto konania vo veci žalobkyni - v danej exekúcii povinného, a žalovaného - v danej exekúcii oprávneného, bolo určenie, že zmluva o uzavretí revolvingového úveru č. 8200061257 je neplatná. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/24/2016-30 zo dňa 25.05.2016 súd zistil, že tunajší súdu určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200061257, poskytnutá žalovaným žalobkyni dňa 16.08.2013 je neplatná v časti ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,03 % (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a účastníkom náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal (tretí výrok). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 17Co/405/2016-50 zo dňa 06.12.2017. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že účastníci chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru alebo revolvingu v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tiež je nesporné, že na jednej strane tohto vzťahu je dodávateľ a na druhej spotrebiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 16.08.2013 bola podpísaná so žalobcom (povinným) úverová zmluva. Na základe úverovej zmluvy bola žalobcovi (povinnému) poskytnutá suma 1 170 eur, pričom žalovanému (oprávnenému) bola zo strany žalobcu uhradená suma 841 eur. Spornými boli v konaní skutočnosti, či zmluva o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere je platná. Súd skúmal platnosť zmluvy a má za to, že konanie žalovaného pri poskytovaní úverov (resp. revolvingových úverov) je v rozpore s dobrými mravmi v časti dojednaných úrokov. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje bez mála 70% navýšenie úveru je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v čase poskytnutia úveru boli spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške okolo 8 % (ak išlo o domácnosti). Ročná úroková sadzba v predmetnom konaní vo výške takmer 70 % je niekoľkonásobne vyššia, čo je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a táto časť zmluvy v zmysle § 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel iba neplatnosti zmluvy v časti dojednaných úrokov a v prevyšujúcej časti vzhľadom na riadne dojednanie všetkých podstatných náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch súd žalobu zamietol.

10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.11.2014 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa čl. 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

14. Súd je povinný vychádzať z obsahu každého podania, a teda je irelevantné, ako napríklad strana svoj úkon nazve, súd sa musí oboznámiť predovšetkým s obsahom podania a podľa toho úkon posúdiť. Keďže z podania povinného je zrejmé, že žiada zastaviť exekúciu v plnom rozsahu, súd dospel k záveru, že podanie povinného je potrebné podľa jeho obsahu posudzovať ako návrh na zastavenie exekúcie, a nie ako námietky voči exekúcii.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

17. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010). Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996).

18. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovák arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný v konaní pred rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou, sp. zn. 94/07/14 zo dňa 10.09.2014. Z doručenky (doporučene do vlastných rúk) predloženej oprávneným vyplýva, že povinný tento rozsudok prevzal dňa 13.10.2014.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 43CoE/165/2015-68 zo dňa 23.04.2015 vyslovil síce, že rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, považuje za individuálne dohodnutú a preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, to však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná aj z iných dôvodov.

20. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Z Exekučného poriadku vyplýva, že súd má povinnosť skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd prvej inštancie je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve (doložke). Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 43CoE/165/2015-68 zo dňa 23.04.2015, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2CoE/146/2016 zo dňa 12.08.2016). Najvyšší súd SR v Uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

21. S poukazom na vyššie uvedené sa súd opätovne zaoberal otázkou, či v danej veci bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

22. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

23. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 26.11.2014, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a nebolo ukončené k 01.01.2015. Súd preto v súlade s ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku postupoval podľa predpisov účinných do 31.12.2014.

24. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je podkladom na vykonanie tejto exekúcie, bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200061257, uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. 8200061257, podpísanú povinným v Banskej Bystrici dňa 14. 08.2013 a oprávneným v Bratislave dňa 16.08.2013.

25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 43a 1, 2 Občianskeho zákonníka (1)prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

27. Podľa § 43c 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

28. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní") rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

30. Nie je sporné, že záväzkový vzťah založený medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200061257 je vzťahom spotrebiteľským, kde povinný vystupuje ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodnúť spor zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200061257 na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8200061257. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dňa 14.08. 2013 ju podpísal povinný v Banskej Bystrici a dňa 16.08.2013 ju podpísal oprávnený v Bratislave. Povinný teda dňa 14.08.2013 navrhol oprávnenému uzavretie rozhodcovskej zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Oprávnený dňa 16.08.2013 tento návrh prijal. V návrhu nebola určená žiadna lehota na jeho prijatie. Keďže oprávnený návrh prijal do 2 dní, súd túto dobu považoval za primeranú s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ (povinný) mohol použiť pre zaslanie návrhu. Súd však nemá preukázané, že prijatie návrhu nadobudlo aj účinnosť, keďže oprávnený neprezentoval doručenie prijatia návrhu rozhodcovskej zmluvy navrhovateľovi (povinnému), t.j. nepredložil súdu žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že jeho súhlas s obsahom návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy došiel navrhovateľovi - povinnému.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, pretože nebola uzavretá v písomnej forme. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade Slovenský arbitrážny súd, zriadený spoločnosťou Slovák arbitration court, s.r.o.) na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (t. j. stať sa spôsobilým exekučným titulom). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017).

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

33. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

34. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

35. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok, vydaný na podklade zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200061257, zaväzuje povinného na plnenie oprávnenému z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd

v časti ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,03 % vyhodnotil ako neplatnú, čo s poukazom na § 11 ods. ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015 znamená, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zaväzuje tento rozhodcovský rozsudok podľa názoru súdu povinného na plnenie právom nedovolené, čo umožňuje exekučnému súdu jeho preskúmanie podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.

36. Súd teda záverom konštatuje, že aj v prípade, ak by neprijal záver o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, bol by v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené, a to na plnenie, ktoré by bolo bezdôvodným obohatením oprávneného ako plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

37. Povinný žiadal exekučný súd, aby exekúciu EX 676/2014 do právoplatného skončenia žaloby o neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200061257 odložil, v prípade, že sa nestotožní s podanými námietkami, ktoré by odôvodňovali zastaviť exekúciu v plnom rozsahu.

38. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

39. Ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 dáva súdu možnosť aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, pričom nie je rozhodujúce, o aký dôvod zastavenia pôjde. Keďže súd už rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie, a navyše konanie o neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200061257 bolo už právoplatne skončené, súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol ako nedôvodný (nadbytočný).

40. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením, nakoľko v čase vydania tohto rozhodnutia nemal k dispozícii ich vyčíslenie.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.