Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-150-2016.pdf
PDF · 123.38 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/150/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu Arcus International, s.r.o., so sídlom Horná Potôň 85, IČO: 36 259 829, zastúpeného JUDr. Tamásom Puskásom, advokátom, so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. 1203 proti žalovanému J.. Q. V., so B. XX. P. XX, XXX XX A. A., správca konkurznej podstaty úpadcu T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXXX/XXD, XXXXX A. A. v konaní o zaplatenie 12.163,84 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/162/2013-182 zo dňa 1. apríla 2016 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/162/2013-182 zo dňa 1. apríla 2016 potvrdzuje.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 12.163,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, a to zo sumy 22.280 Eur od 17.11.2012 do 29.11.2012, zo sumy 19.280 Eur od 01.12.2012 do 11.12.2012, zo sumy 13.000 Eur od 13.12.2012 do 24.02.2013, zo sumy 10.000 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.163,84 Eur od 15.12.2012 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške 729,50 Eur. Žalovaného tiež zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 25 Eur za každý deň omeškania od 17.11.2012 až do úplného zaplatenia sumy 10.000 Eur, nahradiť mu trovy konania vo výške 547,50 Eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 5.351,16 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Tamása Puskása.
2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 12.163,84 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu č. 12D5327 zo dňa 13.09.2012 riadne vykonal a dodal odporcom objednaný tovar, resp. dielo, čo odporca potvrdil svojím podpisom na odovzdávacom protokole zo dňa 05.11.2012. Po dodaní tovaru, resp. vykonaní odporcom objednaného diela navrhovateľ vystavil v súlade s objednávkou dňa 29.10.2012 faktúru č. 10120103 znejúcu na sumu 22.280 Eur, ktorá bola splatná dňa 16.11.2012. Odporca vyššie uvedenú faktúru v lehote jej splatnosti neuhradil a z uvedeného dôvodu navrhovateľ výzvou zo dňa 20.11.2012 vyzval odporcu na uhradenie dlžnej sumy v dodatočne poskytnutej lehote. Následne odporca ako reakciu na predmetnú výzvu uhradil v prospech bankového účtu navrhovateľa dňa 30.11.2012 sumu vo výške 3.000 Eur, dňa 13.12.2012 sumu vo výške 6.280 Eur a dňa 25.02.2013 sumu vo výške 3.000 Eur, pričom neuhradená ku dňu podania žaloby na súd zostala časť fakturovanej sumy vo výške 10.000 Eur. Žalovaný si následne u žalobcu objednal inštaláciu vonkajších radarov, podlahových zámkov a
opravu poškodených ovládacích jednotiek inštalovaných žalobcom v rámci realizácie objednávky č. 12D5327. Žalovaným objednaný tovar, resp. práce boli zo strany žalobcu vykonané riadne a včas v zmysle požiadavky žalovaného. Po dodaní tovaru, resp. vykonaní objednaných prác žalobca vystavil dňa 01.12.2012 faktúru č. 12120122 znejúcu na sumu 2.163,84 Eur, ktorá bola splatná dňa 14.12.2012, pričom odporca fakturovanú sumu ku dňu podania žaloby na súd neuhradil, a to ani čiastočne.
3. Okresný súd rozhodol vo veci Platobným rozkazom č. k. 60Rob/113/2013-26 zo dňa 24. 06. 2013, proti ktorému podal žalovaný dňa 25.07.2013 v zákonnej lehote odpor.
4. Žalovaný v odpore uviedol, že je pravdou, že medzi sporovými stranami vznikol obchodný vzťah na základe objednávky č. 12D5327, na základe ktorej mal žalobca dodať žalovanému tam dohodnuté dielo. Aj keď žalobca predložil do konania preberací protokol, kde sa uvádza stav - bez závad, uvedené nezodpovedalo skutočnosti, nakoľko z dôvodov rozostavanosti stavby sa dodané dielo z objektívnych dôvodov nedalo vyskúšať. Až následne, keď bolo možné vyskúšať funkčnosť dverí, boli zistené vady, ktoré boli žalovaným ústne, ako aj e-mailovou komunikáciou žalobcovi vytýkané. Žalobca však neposkytol potrebnú súčinnosť. Žalovaný poukázal na nadväzujúce zmluvné vzťahy týkajúce sa uvedeného diela, ktoré bolo súčasťou diela Obchodní centrum Turnovská, Jablonec nad Nisou. Pre investora toto dielo mala vykonať spoločnosť OTNAVA, s.r.o. a pre ňu firma Štich spol. s r.o., Humenné, odštepný závod Opava. S uvedenou spoločnosťou uzatvorila Zmluvu o dielo spoločnosť odporcu - WINDOR automatické dvere, s.r.o., ktorá následne uzatvárala zmluvy so subdodávateľmi, pričom jedným z nich mal byť aj žalobca. Žalobca však vyslovene požadoval, aby zmluvný vzťah bol uzatvorený s fyzickou osobou, teda žalovaným. Na základe uvedeného vznikol ohľadom dodávky žalobcu ústny zmluvný vzťah medzi WINDOR automatické dvere, s.r.o. a žalovaným ako fyzickou osobou a následne zmluvný vzťah žalovaného so žalobcom na základe objednávky č. 12D5327. Vady diela dodaného v konečnom dôsledku žalobcom boli vytýkané generálnym dodávateľom stavby a následne spoločnosťou Štich, spol. s r.o. Následne teda WINDOR automatické dvere, s.r.o. si ich uplatnil ústne voči žalovanému a ten následne voči žalobcovi. Žalovaný nemá vedomosť o tom, či predmetné vady boli odstránené. Listom zo dňa 16.05.2013 si spoločnosť Štich, spol. s r.o. uplatnila voči spoločnosti WINDOR automatické dvere, s.r.o. nárok na náhradu škody vo výške 9.500,- Eur z dôvodu neodstránenia vád a nárok si započítala. Následne si tento nárok uplatnila spoločnosť WINDOR automatické dvere, s.r.o. voči žalovanému. Na základe uvedeného si týmto žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu škody, a to vo výške 9.500,- Eur, ktorú si so žalovanou sumou započítal. Čo sa týka zostatku sumy vo výške 2.163,84 Eur, túto žalovaný namietol z dôvodu, že si nikdy neobjednal u žalobcu duplicitne žalobcom deklarované práce. Žalobcom uvádzané práce boli predmetom objednávky č. 12D5327 a teda nie je dôvod, aby žalobcovi vzniklo právo si ich fakturovať duplicitne. Žalovaný ani nikdy neprevzal nejaké práce nad rámec diela dohodnutého v objednávke č. 12D5327, ani nedisponuje faktúrou č. 12120122, ktorú žalobca pripojil k žalobnému návrhu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania.
5. Žalobca v konaní poukázal na to, že žalovaný uhradil žalobcovi časť zo svojho celkového dlhu vo výške 22.280 Eur, a to sumu 12.280 Eur a teda tým uznal zvyšok svojho dlhu vo výške 10.000 Eur čo do dôvodu aj výšky. Pokiaľ žalovaný poprel, že by mal povinnosť uhradiť svoj uznaný dlh žalobcovi, na ňom je dôkazné bremeno, aby preukázal, že takúto povinnosť nemá. Zdôraznil, že žalovaný žiadne vady žalobcovi nereklamoval. Pokiaľ ide o neosadené podlahové zámky, nefunkčné radary a ovládacie jednotky dverí, podpísaním preberacieho protokolu žalovaný potvrdil, že žalobca dielo riadne dodal. K ostatným vadám, resp. poruchám, ktoré sa vyskytli neskôr žalobca uviedol, že tieto boli riadne odstránené, a to v dňoch 05.11.2012 a dňa 19.11.2012, čo preukazuje preberací protokol zo dňa 05.11.2012 podpísaný odporcom a tiež reklamačný protokol zo dňa 19.11.2012. Z tohto dôvodu teda nemohla vzniknúť odporcovi žiadna škoda. K žalobou uplatnenej sume vo výške 2.163,84 Eur uviedol, že v zmysle objednávky č. 12D5327 malo byť dielo realizované maximálne do 23.10.2012. Zhotovenie diela bolo zo strany žalobca realizované v dňoch 23.10., 24.10. a 25.10.2012 na základe e-mailu žalovaného zo dňa 10.10.2012, pričom montážne práce pre žalobcu vykonával subdodávateľ (ADV Servis s.r.o.). Podľa montážneho denníka však v uvedených dňoch dielo nemohlo byť dokončené, keďže podlahy neboli pripravené a preto ani žalobca nemohol vykonať dielo v celom rozsahu. Dielo teda nebolo dokončené nie z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu, ale z dôvodu, že neboli pripravené a vykonané všetky prípravné práce zo strany odporcu ako objednávateľa. Keďže vo vopred dohodnutom termíne žalobca pre nedokončenie podlahy nemohol dokončiť dielo, žalobca dokončil montážne práce diela až dňa 05.11.2012, kedy už žalovaný potvrdil prevzatie diela bez akýchkoľvek závad od žalobcu. Žalobcovi
preto vzniklo právo vyúčtovať odporcovi cestovné náklady, ako aj dodatočné náklady montážnych prác v zmysle článku IV. bodu 9. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ako „VOP“), ktoré mu vznikli pre nepripravenosť stavebného otvoru na montáž. Okrem toho mohol žalobca tiež vyfakturovať až 15 % z ceny diela, čo však neurobil. Žalobca ďalej uviedol, že na základe e-mailu odporcu zo dňa 17.11.2012 žalobca poslal svojho subdodávateľa (ADV Servis s.r.o.) odstrániť poruchu na stavbe dňa 19.11.2012. Na stavbe bolo zistené, že vady boli spôsobené zo strany ďalších spoločností, ktoré pracovali na stavbe obchodného domu, preto boli vady odstránené mimo reklamácie, t.j. na náklady objednávateľa, pričom v súlade s e-mailom zo dňa 17.11.2012 mal žalovaný uvedené práce vyfakturovať svojmu objednávateľovi. To, že tak neučinil, však nemôže byť na úkor žalobcu, žalobca totiž len odstránil poruchu, a to v súlade s objednávkou odporcu zo dňa 17.11.2012. Pri fakturácii týchto nákladov odporcovi postupoval žalobca v zmysle článku VIII. bodu 18. VOP, teda ako pri neoprávnenej reklamácii. Žalobca zároveň navrhol súdu, aby pripustil rozšírenie žalobného návrhu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 25 Eur denne od 17.11.2012 do zaplatenia, keďže sa žalovaný dňa 17.11.2012 dostal do omeškania s úhradou ceny diela vo výške 22.280 Eur a žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu v zmysle článku III. bodu 8. VOP. VOP žalovaný podpísal dňa 13.09.2012.
6. Okresný súd na pojednávaní dňa 04.08.2015 pripustil rozšírenie žalobného návrhu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 25 Eur denne od 17.11.2012 do zaplatenia. Žalovaný zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom považoval za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Mal za to, že znenie VOP ohľadne zmluvnej pokuty je neurčité. Zo všetkých týchto dôvodov potom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov súdneho konania.
7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že sa zaoberal započítacou námietkou vznesenou žalovaným voči časti žalobou uplatnenému nároku - vo výške 9.500,- Eur a dospel k záveru, že započítacej námietke nie je možné vyhovieť. Uviedol, že základným predpokladom úspešnosti započítacej námietky je preukázanie skutočnosti, že veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky a tiež aj preukázanie jej právneho dôvodu a výšky. Dôkazné bremeno v súdenom prípade znáša žalovaný, ktorý tieto skutočnosti musí hodnoverným a presvedčivým spôsobom preukázať. Okresný súd nemal v konaní preukázané, že sporové strany majú vzájomné pohľadávky a nemal preukázaný ani právny dôvod započítacej námietky práve medzi týmito sporovými stranami. Napokon, o tejto skutočností svedčí aj vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.02.2016, ktorým oznámil súdu, že faktúra č. 2014001 vystavená spoločnosťou WINDOR automatické dvere, s.r.o. žalovanému na sumu 9.500,- Eur na zaplatenie náhrady škody, nebola žalovaným uhradená a ani započítaná.
8. K nároku, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 2.163,84 Eur okresný súd uviedol, že žalovaný ako objednávateľ nemal v dňoch vykonávania diela žalobcom, t.j. v dňoch 23. - 25.10.2012 pripravené podlahy podľa dohody s žalobcom, o čom svedčí jeho e-mail zo dňa 02.11. 2012 doručený žalobcovi s tým, aby žalobca prišiel dokončiť práce dňa 05.11.2012. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobca ako dodávateľ musel dňa 05.12.2012 vycestovať na miesto výkonu prác, čím mu vzniklo právo na uplatnenie nárokov v zmysle článku IV. bodu 9. VOP. Podľa tohto článku mal žalobca nárok na: a) 15 % z dohodnutej ceny diela + DPH, t.j. na sumu 4.698,- Eur (ako 15 % zo sumy 31.320,- Eur); b) cestovné náklady za 202 km x 0,6 Eur + 20% DPH, t.j. v sume 145,44 Eur. Spolu teda mal nárok na sumu 4.843,44 Eur. Žalobca si vo vyššie uvedenej faktúre uplatnil: a) cestovné náklady za 202 km x 0,6 Eur + 20% DPH, t.j. v sume 145,44 Eur; b) náhradu času počas presunu za 3 h x 25,- Eur + 20% DPH, t.j. v sume 90,- Eur (podľa článku VIII. bodu 18. VOP); c) servisné práce 2 x 10 h = 20 h x 52,- Eur + 20% DPH, t.j. v sume 1.248,- Eur (podľa článku VIII. bodu 18. VOP). Spolu si teda uplatnil sumu 1.483,44 Eur, t.j. menej, ako by mu patrila podľa článku IV. bodu 9. VOP. Okresný súd potom považoval nárok uplatnený žalobou z faktúry č. 12120122 v tejto jej časti, t.j. v sume 1.483,44 Eur, za dôvodný.
9. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný e-mailom zo dňa 17.11.2012 požiadal žalobcu v rámci záruky o urýchlený servis automatických dverí, pretože stavba nahlásila poruchu a požaduje odstránenie závad dňa 19.11.2012. Ako vyplynulo z tohto e-mailu, „v prípade, že poruchu spôsobila stavba neodborným zásahom do dverí, budeme im to fakturovať“. Na tento e-mail reagoval žalobca odporcovi dňa 18.11.2012 tak, že reklamácia sa vybaví v rámci reklamačného poriadku VOP v najbližší možný termín výjazdu. Dňa 19.11.2012 žalobca prostredníctvom svojho subdodávateľa vyhodnotil reklamáciu ako neoprávnenú z dôvodov uvedených v Reklamačných protokoloch zo dňa 19.11.2012. Okresný súd bol potom toho názoru, že žalobcovi v tomto prípade vznikol nárok na postup podľa článku VIII. bodu 18. VOP, keďže na stavbe bolo zistené, že vady boli spôsobené zo strany ďalších spoločností, ktoré pracovali na stavbe.
To znamená, že žalovaný si mal tieto náklady - servisné práce uplatniť voči svojmu objednávateľovi. Nemohlo sa teda jednať o servis v rámci záruky, a teda žalobca postupoval správne, keď považoval reklamáciu za neoprávnenú. Žalobca si vo faktúre č. 12120122 v súlade s článkom VIII. bodom 18. VOP uplatnil: a) cestovné náklady za 300 km x 0,6 Eur + 20% DPH, t.j. v sume 216,- Eur; b) náhradu času počas presunu za 3 h x 25,- Eur + 20% DPH, t.j. v sume 90,- Eur; c) servisné práce za 2 x 3 h = 6 h x 52,- Eur + 20% DPH, t.j. v sume 374,40 Eur. Spolu si teda uplatnil sumu 680,40 Eur, ktorý nárok aj v tejto časti faktúry považoval okresný súd za dôvodný.
10. Okresný súd dospel k záveru, že zmluvné strany si v článku III. bode 8. VOP platne dohodli zmluvnú pokutu. Uviedol, že na základe Objednávky č. 12D5327 podpísanej dňa 13.09.2012 žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom v spojení so VOP, ktoré žalovaný ako objednávateľ taktiež s akceptáciou podpísal dňa 13.09.2012 došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v rozsahu uvedenom v Objednávke č. 12D5327 zo dňa 13.09.2012. To znamená, že žalovaný mal vedomosť o tom, že v prípade porušenia svojich povinností nastupuje sankcia v podobe zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu, výška zmluvnej pokuty bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá určite a zrozumiteľne a túto výšku nepovažoval súd za dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi alebo so zásadami poctivého obchodného styku. Totiž, jednou zo zásad poctivého obchodného styku je aj zásada plnenia si povinností zmluvných strán, čo v súdenom prípade bolo porušené zo strany žalovaného tým, že nezaplatil žalobcovi riadne a včas dohodnutú cenu diela. Zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť žalovaného ako objednávateľa zaplatiť cenu za dielo (vo výške 22.280 Eur) včas, t.j. v lehote splatnosti určenej vo faktúre č. 10120103, ktorá bola splatná dňa 16.11.2012. Pre prípad omeškania sa s úhradou ceny bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 25 Eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti citovanej faktúry za príslušnú dodávku tovaru alebo vykonanie služby v hodnote nad 11.900 Eur s DPH. V danom prípade teda zabezpečovala cenu diela nad 11.900 Eur s DPH.
11. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 729,50 Eur, zo zaplateného súdneho poplatku z rozšíreného návrhu vo výške 547,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 5.351,16 Eur voči žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.
12. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu záveru. Žalovaný namietol, že súd ho zaviazal na zaplatenie faktúry č. 12120122 vo výške 2.163,84 Eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 25 Eur denne. Uviedol, že ak si žalobca uplatňoval svoj nárok podľa faktúry č. 12120122, súd musel skúmať, či tam uvedené položky sú oprávnené. Je zrejmé, že inštalácia vonkajších radarov podlahových zámkov bola súčasťou ceny diela a teda nemohla byť fakturovaná ešte osobitne touto faktúrou. Súd vôbec neskúmal rozsah fakturovaných prác v rozsahu 26 hodín. Náhrada straty času za deň 05.11.2012 nemá oporu v čl. IV. bod 9. VOP, nakoľko toto ustanovenie rieši len právo účtovania v prípade zmarenej montáže alebo neukončenej montáže, pričom dňa 05.11.2012 bola montáž riadne dokončená a teda neexistovali dôvody pre fakturovanie takýchto nárokov. Ani náhrada za stratu času dňa 19.11.2012 nemohla byť oprávnená, nakoľko nárok vznikol len v prípade neoprávnenej reklamácie zo strany objednávateľa, ktorá bola zistená dodávateľom a dôvody boli potvrdené v reklamačnom protokole.
13. K zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na znenie VOP je zrejmé, že tieto sú jednostranné a vyhotovené výlučne na ochranu záujmov navrhovateľa. Výška pokuty je nastavená tak, že spôsobuje v prípade omeškania také finančné zvýhodnenie navrhovateľa, ktoré nemôže byť v súlade s poctivým obchodným stykom, nakoľko neplní funkciu náhrady škody, ale smeruje k neprimeranému obohateniu žalobcu. Oproti tejto zmluvnej pokute nie je dojednaný podobný inštitút v prospech žalovaného. Výška zmluvnej pokuty je zjavne neprimeraná podstatne prevyšuje žalovanú istinu. Ak by aj bola zmluvná pokuta dohodnutá platne, okresný súd mal prihliadnuť k vyššieuvedeným okolnostiam a mal využiť svoje moderačné právo v zmysle § 301 ObZ. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil späť na nové konanie.
14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že žalovaný nepodal odvolanie proti rozsudku v časti o zaplatenie sumy 10.000 Eur a ani v časti zaplatenia úrokov z omeškania, iba voči časti o zaplatenie
2.163,84 Eur a zmluvnej pokuty. Potvrdzuje to tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného má od počiatku jediný účel robiť obštrukcie tak, aby súdne konanie trvalo čo najdlhšie. Odvolanie je tiež takým úkonom.
15. Ohľadom sumy 2.163,84 Eur žalobca zopakoval, že mal vykonať práce naviac, keďže vo vopred dohodnutom termíne nemohol dokončiť dielo a pre poruchy spôsobené zo strany ďalších osôb ktoré vykonávali práce na stavbe mal žalobca tieto poruchy odstrániť. Spôsobenie poruchy zo strany tretích osôb bolo preukázané písomnými protokolmi zo dňa 19.11.2012, ktoré boli predložené žalobcom.
16. K námietke žalovaného, že zmluvnou pokutou môže žalobca získať neprimerané obohatenie, a preto je v rozpore s poctivým obchodným stykom žalobca uviedol, že v rozpore s poctivým obchodným stykom konal odporca, keď odmenu za práce vykonané riadne a včas neuhradil žalobcovi v plnom rozsahu do dnešného dňa. Poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/190/2010, ktorý priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 182,5% ročne. Poukázal na to, že sporové strany majú postavenie podnikateľov, dobrovoľne si výšku zmluvnej pokuty v zmluve dohodli, platí zmluvná voľnosť strán, preto nie je možné považovať dohodnutú výšku zmluvnej pokuty za výšku v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zmluvná pokuta zabezpečovala cenu diela v celkovej výške 31.320 Eur, preto bola dohodnutá vo výške 29% ročne. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe Objednávky č. 12D5327 podpísanej dňa 13.09.2012 žalobcom ako dodávateľom a odporcom ako objednávateľom v spojení so VOP, ktoré žalovaný ako objednávateľ podpísal dňa 13.09.2012 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu Zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) v rozsahu uvedenom v Objednávke č. 12D5327 zo dňa 13.09.2012. Za vykonanie diela sa zmluvné strany dohodli na cene vo výške 31.320,- Eur s DPH. Dátum realizácie bol dohodnutý maximálne do 23.10.2012.
19. Elektronickou správou zo dňa 10.10.2012 oznámil žalovaný žalobcovi, že podlahy budú hotové 43. týždeň, t.j. od 22.10.2012 do 28.10.2012 a v tomto období môže prísť žalobca zhotoviť dielo.
20. Z montážneho denníka vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho subdodávateľa v dňoch 23. 10., 24. 10. a 25. 10. 2012 začal vykonávať montážne práce. Podlahy neboli pripravené podľa dohody medzi žalobcom a odporcom a preto nemohol vykonať dielo v celom rozsahu.
21. E-mailom zo dňa 02.11.2012 oznámil žalovaný žalobcovi termín na dokončenie prác, t.j. deň 05.11.2012. Preberací protokol zo záverečného odovzdania a prevzatia zákazky (diela) alebo jeho časti (etapy) podpísali za objednávateľa - žalovaný a za zhotoviteľa - subdodávateľ (ADV Servis s.r.o.) dňa 05.11.2012. Obe zmluvné strany v Preberacom protokole potvrdili, že boli dodané a namontované tieto výrobky bez akýchkoľvek závad.
22. Žalovaný e-mailom zo dňa 17.11.2012 požiadal žalobca v rámci záruky o urýchlený servis automatických dverí, pretože stavba nahlásila poruchu a požaduje odstránenie závad dňa 19.11.2012. Žalovaný v správe uviedol, že „v prípade, že poruchu spôsobila stavba neodborným zásahom do dverí, budeme im to fakturovať“.
23. Dňa 19.11.2012 žalobca prostredníctvom svojho subdodávateľa zabezpečil servis automatických dverí. Reklamácia bola vyhodnotená ako neoprávnená, pretože z dôvodu vytrhnutého ovládania zo stĺpa došlo k poruche riadiacej jednotky.
24. Faktúrou č. 10120103 vyhotovenou dňa 29.10.2012, splatnou dňa 16.11.2012 vyúčtoval žalobca odporcovi cenu diela po zohľadnení zálohovej platby zo strany odporcu vo výške 22.280,- Eur. Po lehote
splatnosti faktúry uhradil žalovaný žalobcovi dňa 30.11.2012 sumu 3.000,- Eur, dňa 13.12.2012 sumu 6.280,- Eur a dňa 25.02.2013 sumu 3.000,- Eur, spolu vo výške 12.280,- Eur.
25. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 12120122 s dňom splatnosti dňa 14.12.2012 vo výške 2.163,84 Eur za naviac práce - inštalácia vonkajších radarov podlahových zámkov, oprava poškodených podlahových jednotiek, cestovné náklady a náhrady za stratu času počas presunu 05.11.2012 a 19.11.2012.
26. § Podľa § 470 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"); ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
28. Podľa § 536 ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
29. Podľa § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
31. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
32. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
33. Podľa článku IV. bodu 9. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Arcus International, s.r.o. (ďalej len „VOP“), ak dodávateľ napriek dohodnutému termínu montáže pri výjazde na miesto montáže zistí, že stavebný otvor na montáž nie je pripravený, resp. nie sú vytvorené dohodnuté podmienky na montáž, dodávateľ má právo účtovať z titulu zmarenej montáže alebo neukončenia montážnych prác 15 % z dohodnutej ceny diela + DPH, ako aj cestovné náklady vo výške 0,6 Eur + DPH za každý km zo sídla dodávateľa (Horná Potôň) do miesta realizácie a späť. Ďalej dodávateľ nie je v omeškaní so splnením svojho záväzku, ak do dohodnutého termínu plnenia objednávateľ neuhradí predfaktúru, ktorá bola vystavená v zmysle objednávky, resp. zmluvy.
34. Podľa článku VIII. bodu 18. VOP, v prípade neoprávnenej reklamácie zo strany objednávateľa, ktorá bola zistená dodávateľom a dôvody potvrdené objednávateľom v reklamačnom protokole, je objednávateľ povinný uhradiť dodávateľovi za výjazd zistenia dôvodu reklamácie jednorázový poplatok vo výške 62,- Eur + DPH a 52,- Eur + DPH za každú začatú hodinu servisných prác, ako aj cestovné náklady 0,60 Eur + DPH za každý km zo sídla dodávateľa (Horná Potôň) do miesta reklamácie a späť. V prípade, ak miesto reklamácie je vzdialené od sídla dodávateľa viac ako 80 km, potom dodávateľ má právo fakturovať objednávateľovi aj sumu vo výške 25,- Eur + DPH za každú aj začatú hodinu ako náhradu času počas presunu pracovníkov.
35. Podľa článku III. bodu 8. VOP, v prípade omeškania objednávateľa s úhradou ceny za dodaný výrobok/tovar alebo inú súvisiacu službu/výkon, je dodávateľ oprávnený požadovať úroky z omeškania podľa platných právnych predpisov, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 10,- Eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu (faktúry alebo splátkového kalendára)
vystaveného dodávateľom za príslušnú dodávku tovaru alebo vykonanie služby v hodnote do 11.900,- Eur s DPH a zmluvnú pokutu vo výške 25,- Eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu (faktúry alebo splátkového kalendára) vystaveného dodávateľom za príslušnú dodávku tovaru alebo vykonanie služby v hodnote nad 11.900,- Eur s DPH.
36. Odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal riadne dokazovanie a v rozhodnutí presvedčivo uviedol, ako vec práve posúdil a na základe akých právnych úvah dospel k rozhodnutiu. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a nad rámec jeho rozhodnutia preskúmal iba námietky žalovaného uvedené v odvolaní.
37. Žalovaný v odvolaní nenamietal voči rozhodnutiu okresného súdu v tej časti výroku, ktorou bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 Eur s príslušenstvom. Naďalej zotrval na stanovisku, že faktúra č. 12120122 bola vystavená duplicitne za rovnaké práce a namietol, že súd neskúmal rozsah fakturovaných prác v rozsahu 26 hodín. Uvedenú námietku však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca preukázal, že v dňoch 05.11.2012 vykonával dielo v zmysle žiadosti žalovaného z dôvodu, že v dňoch pôvodne realizovanej montáže neboli pripravené podlahy, preto dielo z dôvodov na strane žalovaného nemohol dokončiť. Práce vykonané osobitne 05.11.2012 potom zahrnul do faktúry č. 12120122. Vykonanie prác preukázal protokolom o ich prevzatí. Žalobca tiež preukázal, že výjazd za účelom servisu automatických dverí dňa 19.11.2012 vykonal na základe urgentnej žiadosti žalovaného. Z protokolu spísaného 19.11.2012 je zrejmé, že poskytnutý servis nemal záručný charakter, reklamácia bola vyhodnotená ako neoprávnená, takže vykonaná oprava bola prácou nad rámec pôvodne dohodnutého diela. Rozsah 26 fakturovaných hodín by okresný súd mohol preskúmavať iba za predpokladu, že by túto skutočnosť tvrdenú žalobcom žalovaný účinne poprel. Za účinné popretie Civilný sporový poriadok v zmysle § 151 ods. 2 považuje také popretie, pri ktorom strana uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Žalovaný neuviedol, v rozsahu koľkých hodín vykonal žalobca objednané práce, ani nevysvetlil, prečo by požadovaný rozsah prác nemohol byť vykonaný v účtovanom rozsahu. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že žalobca preukázal, že práce vykonané dodatočne 05.11.2012 a opravu poškodených ovládacích jednotiek vykonanú 19.11.2012 fakturoval oprávnene.
38. Žalovaný v odvolaní namietol, že náhrada za stratu času za deň 05.11.2012 nebola oprávnená, pretože ust. čl. IV. bod 9. VOP rieši len právo účtovania v prípade zmarenej alebo neukončenej montáže. Ako vyplynulo zo spisového materiálu, dňa 05.12.2012 vykonal žalobca výjazd za účelom ukončenia diela, ktoré nemohol ukončiť v pôvodne dohodnutom termíne z dôvodov na strane žalovaného, preto montáž zrejme ešte dokončená nebola a tým pádom vzniklo žalovanému právo uplatniť si náklady za tento dodatočný, pôvodne nedohodnutý výjazd. Rovnako odvolací súd dospel k záver, že žalovaný si oprávnene uplatnil aj náhradu za cestovné a stratu času za deň 19.11.2012, nakoľko uvedený výjazd nebol vyhodnotený ako oprávnená reklamácie. Pre prípad neoprávnenej reklamácie bolo v zmysle čl. VIII. bodu 18. VOP dohodnutý nárok žalobcu na uhradenie nákladov za cestovné a stratu času.
39. Žalovaný v odvolaní namietol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá jednostranne výhodne v prospech žalobcu, spôsobuje finančné zvýhodnenie žalobcu a jej výška je zjavne neprimeraná, pretože podstatne prevyšuje žalovanú istinu. Namietol, že okresný súd mal využiť svoje moderačné právo a zmluvnú pokutu mal znížiť. Odvolací súd sa s námietkou, že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá ako neperimeraná nestotožnil. Primeranosť zmluvnej pokuty sa vyhodnocuje s prihliadnutím na charakter zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu, ktorého účelom je motivovať zmluvnú stranu aby svoje povinnosti na ktoré sa v zmluve zaviazal splnila riadne a včas. Dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, že za každý deň omeškania jej výška narastá zvýrazňuje jej motivačný charakter, pretože je v záujme dlžníka splniť svoju časť zmluvného záväzku čím skôr a tým docieliť zastavenie rastu zmluvnej pokuty. V obchodnom vzťahu má podnikateľ autonómne postavenie a záväzky na seba preberá v zmysle zmluvnej slobody dobrovoľne. Obsah a rozsah záväzkov ktoré na seba preberá vyhodnocuje sám s prihliadnutím na riziko obsiahnuté v každom podnikaní. Preto námietka, že uzavrel zmluvu, ktorú teraz označuje za nevýhodnú pre neho, ale jednostranne výhodnú pre druhú zmluvnú stranu, je nedôvodná. Žalovaný nepoprel, že zmluva medzi ním a žalobcom uzavretá bola a nepoprel ani skutočnosť, že strany si dohodli pre prípad nesplnenia záväzku zmluvnú pokutiu. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v takej výške, aká bola dohodnutá v čl. III. bode 8. Táto dohoda je platná, na jej základe preto vznikla žalovanému povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť.
40. Výšku zmluvnej pokuty vyhodnotil odvolací súd ako primeranú z dôvodu, že v pomere k hodnote diela ktorého zhotovenie zabezpečovala predstavuje zmluvná pokuta 29,13% podiel ročne (25 Eur denne je 9.125 Eur ročne, zabezpečovaná cena diela bola 31.320 Eur). Takáto výška zmluvnej pokuty, pokiaľ je dohodnutá v obchodnom vzťahu na základe slobodnej dohody dvoch podnikateľských subjektov neprekračuje hranicu, ktorú by bolo vzhľadom na všetky okolnosti zmluvného vzťahu medzi objednávateľom a zhotoviteľom možné označiť za neprimeranú.
41. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).