Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-32-2014.pdf
PDF · 80.73 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Mincovňa Kremnica, štátny podnik, Štefánikovo nám. 25/24, IČO: 00 010 448, 967 01 Kremnica, právne zastúpenie : JUDr. Jaroslav Spáč, advokát, Ul. SNP 96, Žiar nad Hronom proti žalovanému: Slovenská republika zast. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844 363 v konaní o zaplatenie 8.365,80 EUR
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100% o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 8.365,80 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný mal u žalobcu uskladnené zásoby - hnuteľný majetok a to 350 kg striebra v granáliách na základe Zmluvy č. XX/OMRaOZ-XXXX o ochraňovaní zásob Programu 222 zo dňa 17.05.2001. Žalobca túto zmluvu vypovedal. Platnosť zmluvy pominula dňa 31.10.2011. Žalobca vyzval žalovaného na prevzatia skladovaných vecí do 15.11.2011 alebo alternatívne na uzatvorenie novej zmluvy o uložení veci. Žalovaný si však zásoby neprevzal a neuzatvoril so žalobcom ani zmluvu. Odo dňa 01.12.2011 preto ide o bezzmluvný vzťah a plnenie bez právneho dôvodu na majetkový prospech žalovaného.
2. Žalovaný zmluvu o uložení veci neuzatvoril, svoje uskladnené veci si neprevzal. Žalobca preto daňovým dokladom, ktorý nazval faktúrou, vyúčtoval svoj nárok na bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v tom, že žalovaný u žalobcu bez právneho dôvodu a bez zaplatenia obvyklého skladného skladuje svoje veci. Obvyklé skladné považuje preto žalobca za bezdôvodné obohatenie žalovaného, vychádza pritom z obvyklých cien na trhu pri obchodovaní s drahými kovmi. Požadované bezdôvodné obohatenie je to, čo mal žalovaný zaplatiť druhému uskladniteľovi na území Slovenskej republiky. Žalobca pri vyúčtovaní bezdôvodného obohatenia vychádzal najmä z ponúk a možností Národnej banky Slovenska, ktorá tiež drahé kovy skladuje. Náhradu obvyklého skladného požaduje vo výške 19,10 EUR za deň vrátane DPH vo výške 20%, pričom NBS požaduje 19,90 EUR za deň. Žalovaný žalobcom vystavené faktúry vrátil z dôvodu, že tieto neuznáva, neuznáva nárok pretože niet zmluvy. Žalobca má za to, že ak žalovaný prijíma plnenie bez zmluvy, veci má uložené a neplatí cenu obvyklú, je povinný zaplatiť to o čo sa takto na úkor žalobcu obohacuje.
3. Na pojednávaní súdu dňa 24.05.2018 poverená zástupkyňa žalovaného vzniesla opätovne námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uviedla, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.10.2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 8.365,80 EUR
s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V žalobnom návrhu ako žalovaného označil Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. Žalobca až v písomnom podaní zo dňa 21.04.2017 doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.04.2017 upravil označenie žalovaného na Slovenskú republiku v zastúpení Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. Žalobca si uplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 31.12.2012, splatná dňa 29.01.2013. Platnosť zmluvy č. XX/OMRaPZ - 2001 o ochraňovaní Programu 222 predmetom ktorej bolo ochraňovanie zásob mobilizačných rezerv - 350 kg striebra v granáliách uplynula dňa 31.11.2011. Na základe uvedeného žalobca sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel dňa 01.12.2011 teda dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka začala plynúť týmto dňom.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom sporových strán a po vykonanom dokazovaní sa vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného - uplatnenie námietky premlčania - zameral na preukázanie vecnej legitimácie sporových strán v konaní.
5. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.
6. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
7. Podľa § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
8. Podľa § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
10. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len Správa rezerv) je právnická osoba, ktorá koná v mene Slovenskej republiky a v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene. Sídlom Správy rezerv je Bratislava.
11. Správa rezerv pôsobí na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
12. Správa rezerv je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, ktorého úlohou je zabezpečovať všetky činnosti vyplývajúce zo zákona č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a zákona č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze.
13. Správa rezerv je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Okrem zdrojov štátneho rozpočtu využíva na svoju činnosť aj mimorozpočtové prostriedky.
14. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 25.10.2013 označil ako žalovaného: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky. Poverená zástupkyňa žalovaného od podania žalobného návrhu namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na to žalobca písomným podaním zo dňa 26.04.2017 uviedol, že označenie žalovaného upresňuje tak, že ním je Slovenská republika v zastúpení Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.
15. Žalobca si uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 31.12.2012, splatná dňa 29.01.2013. Na základe uvedeného žalobca sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel dňa 01.12.2011 teda dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka začala plynúť týmto dňom.
16. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody proti pasívne vecne legitimovanému subjektu až dňa 26.04.2017. V období od podania žaloby, t.j. od 25.10.2013 do 25.04.2017 žaloba smerovala proti subjektu, ktorý nebol pasívne vecne legitimovaný, dvojročná doba na uplatnenie nároku uplynula. Žalobca uplatnil svoj nárok voči štátu na súde prvej inštancie až dňa 26.04.2017 teda oneskorene. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal nebolo možné premlčaný nárok žalobcovi priznať.
17. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že k zmene žalovaného nedošlo, došlo iba k úprave označenia žalovaného. Žalobca v žalobe označil žalovaného nezameniteľným spôsobom a to, že v žalobe označil subjekt, ktorý v konaní nebol pasívne vecne legitimovaný nebolo vadou podanej žaloby. V prípade ak by žalobca neskôr označil žalovaného tak, že je ním štát zastúpený Správou štátnych hmotných rezerv SR, súd by vo veci konal a žaloba by bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
18. Keďže žalobca bol v konaní od počiatku zastúpený advokátom súd nemal voči nemu poučovaciu povinnosť.
19. Súd žalobný návrh žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nezaoberal sa preto už tvrdeniami žalobcu ohľadom bezdôvodného obohatenia žalovaným po vypovedaní Zmluvy č. XX/OMR-aPZ - 2001 o ochraňovaní zásob Programu 222 v znení Dodatkov.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore, súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, popri všeobecných náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 CSP sú: a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1,2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.