Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-382-2015.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/382/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu X. I., nar. XX. 7. XXXX, bytom A. Z. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanej Q. V., nar. XX. 9. XXXX, bytom A. Z. XX, XXX XX G. o zaplatenie 8 963,40 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 30. 10. 2015 domáhal zaplatenia sumy 8 963,40 Eur s prísl. na tom základe, že v roku 1995 žalovanej predal počítač za sumu 25 000,- Sk (829,85 Eur). V septembri 1996 žalovanej požičal sumu 10 000,- Sk (331,94 Eur). Keďže žalovaná mala v tom čase finančné problémy a bola v ťažkej situácii a žila sama s dvomi maloletými deťmi a jej bývalý manžel jej neplatil výživné, dohodli sa, že uvedenú čiastku zaplatí, keď bude môcť. So žalovanou mal dobré vzťahy a s takýmto návrhom súhlasil. Od roku 1998 žil so žalovanou ako druh a družka. V roku 2008 žalovanej predal podiel v dome v sume 220 000,- Sk (7 302,66 Eur). V ďalších rokoch zaplatil za prevod záhradky 7 500,- Sk (248,95 Eur) s tým, že následne v priebehu konania tento návrh upravil tak, že žalovanej za prevod záhradky poskytol sumu 170,- Eur. Ďalej v roku 2010 prispel na auto finančne čiastkou 250,- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že on nemá už k dispozícii kúpnu zmluvu ohľadom predaja počítača. Ďalej uviedol, že pôžička nebola uzatvorená písomne ale len ústne. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka pôžičky 10 000,- Sk nevie preukázať, že tieto peniaze žalovanej požičal. Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov vo výške 170,- Eur ako príspevok na záhradku a 250,- Eur príspevok na auto, na pojednávaní dňa 9. 6. 2016 uviedol, že tieto finančné prostriedky neboli dohodnuté ako pôžička, ale bolo to uvedené asi ako dar. Na pojednávaní dňa 24. 5. 2018 žalobca uviedol, že tieto dve finančné čiastky za záhradku a za auto on chápal ako príspevok na spoločnú domácnosť, keďže v tom čase spolu žili ako druh a družka. Na pojednávaní dňa 24. 5. 2018 ďalej žalobca uviedol, že počítač, ktorý žalovanej odpredal, on si odniesol preč, potom sa na ňom hrávala aj jeho dcéra a neskôr ho odniesol do zberného dvoru.
2. Žalovaná uviedla, že jej žalobca počítač nepredal, tento si odniesol preč. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že v roku 1996 jej požičal sumu 10 000,- Sk. Žalobca jej žiadnu pôžičku nedal. Pokiaľ sa týka sumy 170,- Eur za záhradku, túto sumu síce žalobca vyplatil, ale nebola to pôžička a takisto pokiaľ sa týka sumy 250,- Eur za auto, tieto peniaze takisto žalobca dával. Ani túto sumu ona nepovažovala za pôžičku. Na pojednávaní 24. 5. 2018 žalovaná uviedla, že aj ona chápala obidve sumy za záhradku a za auto ako príspevok žalobcu na spoločnú domácnosť, pretože aj ona nakupovala do spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa týka predaja podielu na dome, je pravdou, že so žalobcom v tomto smere uzatvorila kúpnu zmluvu a mala mu zaplatiť sumu 220 000,- Sk do októbra 2008. V tejto súvislosti však žalovaná vzniesla námietku premlčania s tým, že kúpna cena mala byť zaplatená do 14. 10. 2008.
3. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom 17C 382/15-27 zo dňa 9. 6. 2016 žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
4. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 16Co 583/2016-43 zo dňa 21. 2. 2018 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní Okresný súd vyzve strany sporu na predloženie písomnej kúpnej zmluvy, o ktorej strany sporu zhodne uviedli, že sa týka predaja podielu na dome, na preukázanie toho, akú peňažnú pohľadávku mal žalobca voči žalovanej, či jej splatnosť skutočne nastala 14. 10. 2008 ako to tvrdila žalovaná. Pokiaľ písomnú zmluvu nepredložia strany sporu, Okresný súd bude výsluchom strán zisťovať, čo bolo obsahom tejto zmluvy, aby mohla byť zmluva podľa všetkých dostupných údajov identifikovaná, prípadne vyžiadaná z katastra nehnuteľností. Na námietky premlčania prihliadne až na základe zistenia , akého právneho úkonu sa splatnosť v októbri 2008 týkala a na základe zistenia termínu splatnosti peňažnej pohľadávky, ktorý zaväzoval žalovanú vo vzťahu k žalobcovi. Pokiaľ ide o ostatné žalované peňažné plnenia, vzhľadom na absenciu iných dôkazov, Okresný súd vykoná výsluch strán o tvrdených skutočnostiach podľa § 195 CSP a v odôvodnení rozhodnutia vykonané dôkazy a skutkové tvrdenia strán sporu vyhodnotí v súlade s § 191 CSP. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiada aj s tým, z akého dôvodu splatnosť žalovaných pohľadávok mohla ale nemohla nastať tak, ako tvrdil žalobca v roku 2013, kedy sa strany sporu podľa zhodných tvrdení rozišli a žalobca žiadal o splatenie dlhu.
5. Súd z výpovede U. I. zistil, že je dcérou strán sporu s tým, že ona nemá vedomosť o tom, aké finančné prostriedky a z akého dôvodu dával žalobca žalovanej. Uviedla, že bola zo strany svojich starších súrodencov, ktorí sú deti žalovanej šikanovaná a že žalovaná sa ich zastávala.
6. Súd z potvrdenia zo dňa 13. 7. 2009 zistil, že pani G. F. potvrdila, že prevzala sumu 170,- A. od pani V. za záhradnú chatku a právo užívania pozemku.
X. Súd zo zmluvy o odovzdaní záhradky zo dňa 13. 7. 2009 zistil, že túto zmluvu uzatvorila odovzdávajúca pani G. F. a preberajúca H.. Q. V., teda žalovaná s tým, že po vzájomnej dohode pani F. odovzdala pozemok na užívanie, nachádzajúci sa v ZO W. 26/XX O. X. - G. č. parc. XXXX/XX pani H.. Q. V..
8. Súd z kúpnej zmluvy zo dňa XX. 9. XXXX zistil, že predávajúci žalobcu uzatvoril s kupujúcim, žalovanou uvedenú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX v pomere k celku na nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XXX, umiestnený na pozemku s parc. č. XX/X, výmera XXX m2, druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria s tým, že nehnuteľnosť je vedená katastrálnym úradom Banská Bystrica, správa katastra O., okres O., obec B. v katastrálnom území B. a je zapísaný na LV č. XXXX a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu 220 000,
- Sk do 14. 10. 2008.
9. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu spolu žili ako druh a družka. Žalobca sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny za odpredaj počítača s tým, že tento počítač mal žalovanej odpredať v roku 1995 za sumu 25 000,- Sk. Žalovaná síce potvrdila, že žalobca priniesol počítač, avšak medzi nimi nebola uzatvorená kúpna zmluva a nakoniec žalobca si tento počítač aj zobral preč. Žalobca potvrdil, že počítač si odniesol a na ňom sa neskôr hrávala aj jeho dcéra s tým, že potom tento počítač odniesol do zberného dvora. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by bol so žalovanou uzatvoril kúpnu zmluvu ohľadom predaja počítača a nakoniec z jeho správania, keď si počítač nakoniec zobral späť a tento potom odniesol do zberného dvora ani nevyplýva, že by v skutočnosti mala byť uzatvorená kúpna zmluva, keďže s počítačom ďalej nakladal ako s vlastným.
15. Ďalej sa žalobca domáhal vrátenia pôžičky vo výške 10 000,- Sk, ktorú jej mal dať v roku 1996. Uviedol, že pri uzatváraní tejto zmluvy nik iný prítomný nebol. Dohoda bola taká, že peniaze vráti, keď bude môcť. Peniaze od nej pýtal až vtedy, keď sa spolu rozišli, niekedy v roku 2013, 2014. Žalovaná poprela, že by bola uzatvorila so žalobcom zmluvu o pôžičke. Ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 10 000,- Sk a ani nepreukázal, že by finančné prostriedky v takejto výške, ktorú uvádzal, bol žalovanej poskytol.
16. Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie kúpnej ceny za odpredaj podielu na dome vo výške 220 000,- Sk, zo zhodného vyjadrenia strán sporu ako aj z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 9. 2008 vyplýva, že žalobca odpredal žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/12 v pomere k celku na nehnuteľnosti - rodinnom dome, súp. číslo XXX, umiestnený na pozemku s parc. č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v obci B. a v katastrálnom území B., zapísaný na LV č. XXXX s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu vo výške XXX 000,- Sk do 14. 10. 2008. Je teda zrejmé, že žalovaná mala za odpredaj podielu na tejto nehnuteľnosti vyplatiť žalobcovi kúpnu cenu do 14. 10. 2008. Žalovaná však vzniesla námietku premlčania. V tomto prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť 15. 10. 2008 a uplynula 15. 10. 2011. Žaloba na tunajšom súde však bola podaná až dňa 30. 10. 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietol a to z dôvodu premlčania.
17. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 170,- Eur, ktoré poskytol žalovanej na kúpu záhradky a ďalej sumy 250,- Eur , ktoré jej poskytol na kúpu auta, tieto v skutočnosti žalovaná nepoprela, že tieto finančné prostriedky zo strany žalobcu vyplatené bolo, avšak tvrdila, že nešlo o pôžičku. Ona to tak nechápala. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 9. 6. 2016 uviedol, že finančné prostriedky na kúpu záhradky a auta neboli dohodnuté ako pôžička ale boli uvedené asi ako dar. Na pojednávaní dňa 24. 5. 2018 zhodne strany sporu uviedli, že finančné prostriedky za záhradku a za auto chápali ako príspevok žalobcu na financovanie spoločnej domácnosti, keďže vo tom čase žili ako druh a družka. Z takéhoto zhodného vyjadrenia strán sporu potom vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 170,- Eur za záhradku a 250,- Eur za auto ani medzi stranami sporu neboli chápané ako pôžička, ktorej vrátenia sa žalobca domáhal. Obe strany na pojednávaní dňa 24. 5. 2018 uviedli, že toto chápali ako príspevok žalobcu na financovanie spoločnej domácnosti a z tohto pohľadu podľa názoru súdu nie je možné domáhať sa ich vrátenia. Z potvrdenia zo dňa 13. 7. 2009 od pani Zity F. potom vyplýva, že ona prevzala sumu 170,- Eur. v prípade, že by sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej tak subjektívna premlčacia lehota je v tomto prípade 2 ročná a plynie odo dňa keď sa oprávnený, teda žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca už v čase, keď platil 170,- Eur za žalovanú, ohľadom záhradky vedel, kto sa na jeho úkor obohatil aj že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Dvojročná subjektívna lehota teda uplynula dňa 13. 7. 2011, teda ešte pred podaním žaloby na tunajšom súde dňa 30. 10. 2015. Objektívna premlčacia lehota je v tomto prípade trojročná, takisto začala plynúť dňa 13. 7. 2009, uplynula dňa 10. 7. 2011 a žaloba bola podaná až 30. 10. 2015. V prípade, že by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, teda aj tento nárok žalobcu by bol premlčaný.
18. Pokiaľ sa týka príspevku na kúpu auta vo výške 250,- Eur, žalobca uviedol, že túto čiastku dal niekedy v roku 2010, čo potvrdila aj žalovaná. Aj v tomto prípade, ak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej aj tu by začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota najneskôr 1. 1. 2011 a uplynula by 1. 1. 2013 a žaloba bola podaná až po uplynutí tejto lehoty a to 30. 10. 2015. Aj v tomto
prípade by uplynula aj trojročná objektívna lehota, ktorá by takisto začala plynúť 1. 1. 2011, uplynula by 1. 1. 2014 s tým, že žaloba bola podaná až potom 30. 10. 2015.
19. Z týchto dôvodov súd potom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Nakoľko v konaní mala plný úspech žalovaná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p). V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).