Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/169/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobkyni: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. XX/XX, zastúpená JUDr. Jánom Ikrényim, advokátom so sídlom v Štúrove, Nám. sv. Imricha 17, proti žalovanému: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. XX/XX, zastúpený PRO iURE - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Zámocká 32, zastúpená konateľom, advokátom JUDr. Petrom Lackom, IČO:36 869 830 , o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) strán sporu pozostáva z:

Hnuteľností:

1. spálňa, z roku 1996 200,- eur 2. detská izba bledej farby dub, z roku 2002 150,- eur 3. predsieň tmavá (skriňa, botník, vešiak) z roku 2002 70,- eur 4. kuchynská linka, rohová, bledej farby, z roku 2002 100,- eur 5. stôl guľatý, bledej farby, 4 stoličky drevené, z roku 2002 100,- eur 6. práčka 20,- eur 7. televízor Samsung 50,- eur 8. videorekordér Funai 10,- eur 9. prehrávač Funai, z roku 1996 10,- eur 10. laptop Asus, z roku 2012 10,- eur 11. fotoaparát Canon, z roku 2012 10,- eur 12. mikrovlnná rúra Whirlpool, z roku 2010 10,- eur 13. elektrický sporák, z roku 2012 10,- eur

Nehnuteľnosti:

byt v H. vykazovaný na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX, obec H., katastrálne územie H., byt č. XX na XX poschodí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“ č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, v BSM strán sporu 38 100,- eur __________________________________________________________________________ Spolu: 38 850,- eur

II. Súd vyporiadava BSM strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného: I. W., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom H., C. XX/XX, p r i k a z u j e: nehnuteľnosť v H. vykazovanú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX, obec H., katastrálne územie H., byt č. XX na XX poschodí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“ č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX a hnuteľnosti pod položkami 1 - 13.

III. Z titulu úplného vyporiadania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 14 175,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok vo výške 1 165,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 9,60 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 9,60 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Súd vracia žalobkyni: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. XX/XX, sumu 44,44 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2014 domáhala voči žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), pretože po rozvode manželstva sa so žalovaným dohodnúť nevedela. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/110/2014-17 zo dňa 04.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.08.2014. Strany sporu viedli spoločnú domácnosť do novembra 2013. V žalobe uviedla, že masa BSM s poukazom na doplnenie žaloby zo dňa 08.12.2014 (č. l. 13) pozostáva z hnuteľností pod bodmi 1 - 14 a z nehnuteľnosti, t. j. dvojizbového bytu nachádzajúceho sa v H. na ulici C. XX na XX poschodí, ktorý je vykazovaný na LV č. XXXX. BSM navrhla vyporiadať tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného by bola prikázaná nehnuteľnosť ako aj hnuteľnosti pod bodmi 1 - 14 s tým, že žalovaný je povinný titulom vyporiadania vyplatiť žalobkyni 17 500,- eur.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 15.01.2015 (č. l. 20), v ktorom uviedol, že súhlasí so žalobou v časti navrhovaného vyporiadania BSM, čoho dôvodom bola hlavne tá skutočnosť, že byt, ktorý je predmetom sporu, užíva spolu so synom strán sporu. I napriek tomu, že syn bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, avšak stará sa o neho len žalovaný. Žalovaný navrhol určiť hodnotu bytu znaleckým dokazovaním. Uvedený spôsob vyporiadania BSM s dôrazom na predmetný byt je dôvodný a správny vzhľadom na spôsob obstarania bytu, resp. zabezpečenia finančných prostriedkov na kúpu bytu. Byt bol nadobudnutý z prostriedkov získaných zo stavebného sporenia VUB Wüstenrot s tým, že cieľová suma bola 280 000,- Sk. Podmienkou poskytnutia cieľovej sumy bolo nasporenie aspoň polovice, ktoré prebehlo tak, že žalovaný zaplatil na účet sporiteľne 2 x 60 000,-Sk a jedenkrát 40 000,- Sk, ktoré mu boli poskytnuté ako dar od rodičov. Strany sporu boli nemajetné a z vlastného majetku a príjmov si kúpu bytu nemohli dovoliť. O tom, že kúpa bytu bola financovaná z finančných prostriedkov rodičov žalovaného, vedela aj matka žalobkyne, ktorá pri stretnutí so žalovaným za prítomnosti syna strán uviedla „viem o tom, že žalovanému na kúpu bytu poskytli peniaze jeho rodičia“. V predmetnom byte bola vykonaná rekonštrukcia, dokúpenie ďalších častí kuchynskej linky pri rekonštrukcii bytového jadra v roku 2009 v hodnote 300,- eur, výmena podláh v kuchyni, predsieni a v detskej izbe v hodnote 4 400,- eur, prerobenie obývacej izby v roku 2013 v hodnote 550,- eur, ktorá bola realizovaná z peňažných prostriedkov, ktoré žalovanému darovali rodičia. Žalovaný vynaložil zo svojho individuálneho majetku na spoločný majetok pri nadobudnutí bytu sumu 5 311,- eur a pri rekonštrukciách sumu 5 250,- eur, t. j. celkovo sumu 10 561,- eur. K hnuteľnostiam, ktoré patria do BSM v zmysle žaloby, žalovaný uviedol, že do BSM nepatrí spálňový nábytok (skriňa a posteľ), pretože sa jedná o svadobný dar od rodičov žalovaného, zariadenie detskej izby, TV LCD FUNAI, počítač ASUS, pretože sa jedná o hnuteľnosti, ktoré strany sporu zakúpili pre ich syna, ktorému ich darovali a tvoria jeho výlučné vlastníctvo. Chladnička Beco bola pokazená, nefunkčná, zlikvidovaná. V súčasnosti žalovaný používa chladničku s mrazničkou Gorenje. Televízor TV LCD PHILIPS sa v byte nenachádza, pretože si ho zobrala žalobkyňa, keď opustila spoločnú domácnosť. Hodnota hnuteľností uvádzaných v žalobe má podľa žalovaného nižšiu hodnotu ako uviedla žalobkyňa. Žalovaný nesúhlasil s výškou vyrovnania 17 500,- eur, pretože od tejto sumy by mala byť odpočítaná čiastka 10 561,- eur, ktorú žalovaný vynaložil zo svojho individuálneho majetku na spoločný majetok.

Žalovaný mal za to, že pri vyporiadaní BSM by mal byť podiel žalovaného 70 % a podiel žalobkyne 30 % s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka. 3. Žalobkyňa v replike zo dňa 23.02.2015 (č. l. 28) uviedla, že stavebné sporenie splácali spolu a rovnako jej matka prispela sumou 200 000,- Sk. Nie je pravdou, že by jej matka vedela o tom, že rodičia žalovaného darovali žalovanému finančné prostriedky na kúpu a rekonštrukciu bytu. Žalobkyňa zdôraznila, že i jej matka prispela sumou 200 000,- Sk a 100 000,- Sk na výmenu podláh a obývacej izby. Spálňu si kúpili zo svadobných peňazí. Nie je pravdou, že si zobrala televízor, pretože ho žalovaný rozbil, keď bol opitý a potrhal jej šaty.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, znaleckým dokazovaním a oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 7P/110/2014 mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 27.03.2014 sa navrhovateľ I. W. domáhal voči odporkyni K. W. rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Rozsudkom č. k. 7P/110/2014-17 zo dňa 04.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2014 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej mal. dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na čas po rozvode manželstva s tým, že matka je povinná platiť výživné na mal. dieťa v sume 35,- eur mesačne. Štátne dávky na mal. dieťa bude poberať otec.

5.1 Návrhom zo dňa 28.01.2015 sa otec mal. dieťaťa, I. W. domáhal zverenia mal. dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Uznesením č. k. 7P/22/2015-9 zo dňa 30.03.2015 súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP, z dôvodu späťvzatia návrhu a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2015.

6. Zo spisu pod sp. zn. 16D/922/2012 mal súd preukázané, že poručiteľka G. W., rod. W., matka žalovaného zomrela dňa 02.05.2012 a v zmysle osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/922/2012 Dnot 148/2012 zo dňa 24.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2012 podľa bodu IV čistú hodnotu dedičstva vo výške 21 660,67 eur na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva podľa bodu V osvedčenia nadobudol manžel poručiteľky bez povinnosti výplaty spoludedičom, t. j. otec žalovaného.

X. F. D., rod. E., nar. XX.XX.XXXX zomrela XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D 2615/98 Dnot 443/98. Osvedčením o dedičstve č. k. D 2615/98-27 zo dňa 02.06.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.1999 podľa článku III čistá hodnota dedičstva bola 691 829,- Sk, ktorá pozostávala z nehnuteľnosti v kat. území Štúrovo na LV č. XXXX v hodnote 609 426,- Sk, záhrady v kat. území Štúrovo v hodnote 82 000,- Sk a poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. území Štúrovo v hodnote 7 010,- Sk. Podľa bodu IV osvedčenia dedičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej domovú nehnuteľnosť a záhradu prevzali rovnakým dielom deti poručiteľky, každý v 1/5, t. j. i matka žalobkyne G. I., ktorá nadobudla i poľnohospodárske nehnuteľnosti v celosti z dôvodu zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy s tým, že bola povinná vyplatiť dedičom náhradu ich dedičských podielov, každému sumou po 1 402,- Sk.

7.1 V zmysle návrhu matky žalobkyne G. I. zo dňa 31.01.2005 bolo zahájené dodatočné dedičské konanie po poručiteľke, pretože v pôvodnom dedičskom konaní neboli prejednané nehnuteľnosti v kat. území Štúrovo vo vložke č. 233 - nová parcela č. XXX záhrada a dom v intraviláne v hodnote 37 900,- Sk, čo bola i čistá hodnota dedičstva a v zmysle osvedčenia o dedičstve č. k. 16D/247/2005-24 zo dňa 12.08.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.08.2005 podľa bodu IV osvedčenia dedičia uzavreli dedičskú dohodu, v zmysle ktorej nehnuteľnosti nadobudli rovnakým dielom.

7.2 Dodatočným dedičským konaním po poručiteľke v zmysle návrhu zo dňa 15.11.2013, ktorý bol evidovaný pod sp. zn. 16D/1627/2013 bol prejednaný majetok poručiteľky pozostávajúci z poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. území Nána na LV č. XXXX a v kat. území Štúrovo na LV č. XXXX v čistej hodnote dedičstva vo výške 900,- eur. Osvedčením o dedičstve č. k. 16D/1627/2013-22 zo dňa 03.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.06.2014 mal súd preukázané, že uvedené nehnuteľnosti nadobudla v zmysle dohody o vyporiadaní dedičstva podľa bodu IV osvedčenia dedička Y. G., ktorá bola povinná v prípade prevodu zdedeného majetku informovať spoludedičov o plánovanom prevode a vyplatiť im sumu pripadajúcu na ich dedičské podiely zo získanej ceny z predaja zdedeného majetku.

8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že po uzavretí manželstva pracovala 6 rokov v Štúrove na stanici, kde vyrábali servítky a jej čistý mesačný príjem bol 10 000,-Sk. Od roku 1997 bola na materskej dovolenke tri roky a potom pracovala štyri roky v závode, kde rovnako zarábala 10 000,- Sk a potom pracovala na Poliklinike v Štúrove, kde jej príjem pozostával z minimálnej mzdy a stravných lístkov vo výške 420,- eur. Žalovaný počas manželstva pracoval v rodinnej firme u svojho brata a jeho príjem bol okolo 10 000,- Sk, potom pracoval pol roka v Suzuki v Maďarskej republike s približne rovnakým príjmom. Asi štyri roky bol zamestnaný v Bytovom podniku v Štúrove s príjmom asi 10 000,- Sk a následne začal pracovať u brata v rodinnej firme. V roku 2000 kupovali byt, na ktorý si zobrali stavebné sporenie a úver. Jej matka jej dala do ruky u nich v byte v kuchyni sumu 200 000,- Sk v zimných mesiacoch za prítomnosti žalovaného v bankovkách v nominálnej hodnote 1 000,- Sk, ktoré si ona neprepočítala. Jej matka má stredoškolské vzdelanie a mala príjem okolo 9 000,- Sk. Otec má ukončené základné vzdelanie, 30 rokov pracoval v JCP Štúrovo s príjmom okolo 12 000,- Sk a náklady na bývanie predstavovali sumu 100,- eur s tým, že rodičia žiadnu pôžičku nemali a v tom čase nič nezdedili a nikto im nič nedaroval. Asi o štyri roky jej matka rovnako u nich v byte za rovnakých okolností, za prítomnosti žalovaného dala sumu 100 000,- Sk. Pri preukazovaní sumy v rámci stavebného sporenia boli použité finančné prostriedky, ktoré jej darovala matka a 100 000,- Sk mali našetrených, pretože tri roky bývali u jej starej matky a nemali žiadne výdavky. Žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že by rodičia žalovanému poskytli sumu 100 000,- Sk. V tom čase žalovaný hral automaty a ona žiadne peniaze nevidela. Na pojednávaní dňa 16.01.2018 sa strany sporu podrobne vyjadrili k mase BSM ohľadne hnuteľností a k ich zostatkovým hodnotám. Žalobkyňa jednoznačne uviedla, že nemá k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného.

8.1 Právny zástupca žalobkyne v písomnej záverečnej reči (č. l. 264) uviedol, že predmetom masy BSM je byt v kat. území Štúrovo na LV č. XXXX a hnuteľnosti, ktoré boli špecifikované stranami sporu s ustálením ich hodnoty na pojednávaní dňa 16.01.2018 s tým, že žalobkyňa vyslovene uviedla, že súhlasí s hodnotami, ktoré uviedol žalovaný. Navrhol vyporiadať BSM tak, že byt bude daný do podielového spoluvlastníctva strán sporu každému v 1 a všetky hnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. Alternatívne navrhol byt prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že tento je povinný vyplatiť žalobkyni titulom vzájomného finančného vyrovnania 19 000,- eur s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného v rámci sporu znalkyňou B.. T.. Žalobkyňa bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a vysťahovať sa z bytu s dvomi taškami v noci o druhej. Preto si nemohla zobrať žiadnu hnuteľnú vec, pretože jej v tom žalovaný výslovne zabránil. Žalobkyňa o žiadne hnuteľnosti záujem nemá, pretože si ich nemá kam dať. K finančným prostriedkom nadobudnutých od rodičov žalovaného poukázal na výpoveď svedka B.. B. W., ktorý uviedol, že žalovaný dostal 7 800,- eur z dedičstva. Táto výpoveď je objektívna, keď svedok uviedol, že jeho brat mohol takto obdržať celkove asi 10 500,- Sk. S poukazom na výpoveď matky žalobkyne, G. I. je nepochybné, že i ona dala počas manželstva žalobkyni sumu 200 000,- Sk a 100 000,- Sk, čo vyplýva z dedičských spisov. Z judikatúry z NR SR a z právnej praxe je zrejmé, že to, čo obdržia účastníci BSM počas manželstva od rodinných príslušníkov sa má tak, že títo tieto peniaze darovali výlučne svojmu rodinnému príslušníkovi a nie obom manželom. Obe strany sporu nadobudli finančné dary, každý v sume okolo 10 000,- eur.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil, že byt kupovali v roku 1999 a nasťahovali sa v lete v roku 2000. Rodičia mu dali 2 x 60 000,- Sk, ktoré spolu za prítomnosti žalobkyne vložil do Stavebnej sporiteľne VUB Wüstenrot. Stavebné sporenie uzatvárali na jar v roku 1997 s dohodnutou cieľovou sumou najprv 1 000 000,- Sk, znížila sa cieľová suma na 330 000,- Sk a na jeseň došlo k zníženiu konečnej sumy na výšku 280 000,- Sk. Mesačne žiadne splátky nesplácali, pretože naraz vložili 2 x po 60 000,- Sk tak, aby im vznikol nárok na štátnu prémiu. K zníženiu cieľovej sumy došlo preto, že mali vyhliadnutý byt, ktorého kúpna cena bola približne rovnajúca sa najnižšej cieľovej sume. Vložili 2 x po 60 000,- Sk, bola im pripísaná štátna prémia 2 x po 18 000,- Sk a poskytnutý medziúver vo výške 140 000,- Sk s tým, že dohodnutá kúpna cena bytu bola 320 000,- Sk, ktorú vyplatili tak, že 280 000,- Sk bolo zaplatených zo stavebnej sporiteľne a 40 000,- Sk dostal od rodičov a vyplatili to v hotovosti predávajúcim. Uvedenú sumu mu rodičia dali v ten týždeň, keď podpísali kúpnu zmluvu za prítomnosti žalobkyne v byte jeho rodičov. Finančné prostriedky mali i jeho rodičia, pretože v tom čase aktívne pracovali, otec ako THP pracovník, elektrotechnik v JCP, kde zarábal okolo 13 000,- Sk a mal živnosť, na základe ktorej si privyrábal. Matka bola vedúca laboratória v Dechtocheme v JCP s príjmom okolo 13 000,- Sk. Výdavky na bývanie neboli až také vysoké. Otec si finančne privyrábal v oblasti podnikania ako elektrotechnik, pretože v tom čase dvaja bratia študovali. Pri odovzdaní sumy 60 000,- Sk žalobkyňa nebola, avšak spoločne ju zobrali v decembri 1997 do stavebnej sporiteľne v Nových Zámkoch v bankovkách v nominálnej hodnote 5 000,- Sk a 1 000,- Sk. Rodičia nemali žiadne

pôžičky a žalovaný nepoprel, že hrával automaty predtým ako uzavreli manželstvo, avšak nemal žiadne podĺžnosti, ktoré by za neho vyrovnávali rodičia. Žalovaný zdôraznil, že nikdy nebol prítomný pri tom, že by matka žalobkyne odovzdávala finančné čiastky, tak ako uvádzala žalobkyňa. Po smrti starej matky žalobkyne jej matka dala 10 000,- Sk a žalobkyňa sa vyjadrila v tom smere, že jej matka touto sumou vypichla oko po smrti matky z dedičstva z domu. Dva mesiace po svadbe bývali u jeho rodičov, mali malú svadbu preto, aby im mohli jeho rodičia poskytnúť finančné prostriedky. Je pravdou, že tri roky bývali u starej matky žalobkyne, kde neplatili žiadne náklady na bývanie a s príjmov, ktoré mali, nič neušetrili, peniaze minuli na živobytie rodiny. Žalovaný nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, ktorý bol v spore vypracovaný. K zostatkovej hodnote hnuteľností a mase BSM sa vyjadril podrobne na pojednávaní dňa 16.01.2018. Žalovaný jednoznačne žiadal zohľadniť finančné prostriedky, ktoré mu darovali jeho rodičia na kúpu a rekonštrukciu bytu.

9.1 Právny zástupca žalovaného v písomnej záverečnej reči (č. l. 266) navrhol, aby pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z toho, že podiel žalovaného je 70 % a podiel žalobkyne je 30 %. Navrhol prihliadnuť na mieru pričinenia sa žalovaného o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí (najmä bytu a jeho rekonštrukciu), na starostlivosť žalovaného o rodinu a spoločnú domácnosť, ako aj na to, že od rozvodu sa o spoločného syna staral výlučne žalovaný. Žalovaný súhlasí s vyporiadaním BSM tak, že byt spolu s jeho vybavením nadobudne do svojho výlučného vlastníctva, iba ak suma náhrady, ktorú bude povinný žalobkyni zaplatiť, bude predstavovať najviac 11 000,- eur za byt (vrátane vybavenia), ktorú vyplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedená suma predstavuje výrazný ústupok žalovaného, pretože podľa jeho názoru hodnota bytu s vybavením je najviac 32 000,- eur. Žalovaný vynaložil na obstaranie čiastku 9 233,- eur a žiadne dary od matky žalobkyne strany nikdy nedostali. Podiely na vyporiadaní BSM sú pri takejto sume takmer rovnaké. Žalovaný preukázal všetky svoje tvrdenia týkajúce sa zabezpečenia bytu a vyplatenia kúpnej ceny, ktorá bola uhrádzaná z darov rodičov žalovaného vo výške 60 000,- Sk dňa 27.12.1997, dňa 20.03.1998 vo výške 60 000,- Sk a vo výške 40 000,- Sk dňa 03.12.1999 s tým, že celkovo darovali žalovanému sumu 120 000,- Sk, t. j. 3 983,- eur. Strany sporu nemohli zaplatiť predmetné sumy, pretože boli nemajetní a z ich vlastného majetku si kúpu bytu nemohli dovoliť. Poskytnutie predmetných darov žalovanému potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi otec žalovaného, ktorý ich mal zapísané v zošite, v ktorom si s manželkou zapisovali finančné výdavky a zároveň preukázal, že takýmito finančnými prostriedkami disponovali. Predmetné dary boli poskytnuté v rámci rodičovskej podpory svojich všetkých troch synov, ktorým tiež rozdelili dedičstvo nadobudnuté po svojich rodičoch, čo potvrdil i brat žalovaného, ktorému rodičia s týmto vysvetlením ponúkli rovnakú čiastku približne 10 000,- Sk. Žalobkyňa na pojednávaniach nevedela uviesť, kedy boli predmetné platby uhrádzané a akým spôsobom. Svedecká výpoveď matky žalobkyne je rozporná a nepotvrdila, že byt bol obstaraný s prostriedkov, ktoré im ona poskytla, pretože platby na nasporenie čiastky potrebnej pre poskytnutie cieľovej sumy stavebného sporenia museli byť poskytované oveľa skôr, než strany sporu byt nadobudli a skôr ako matka žalobkyne obdržala peniaze z dedičstva, ktoré im údajne poskytla v kuchyni nového bytu. Je nezmyselné tvrdenie matky žalobkyne, že darovala obom účastníkom celkovo 300 000,- Sk (200 000 + 100 000), nakoľko úver zo stavebného sporenia bol iba 140 000,- Sk, pričom žalobkyňa uviedla, že ho splácali šekom v sume 1 400,- Sk mesačne. Tieto tvrdenia žalobkyne žalovaný popiera, považuje ich za rozporuplné, nepravdivé a účelové. Svedkyňa, matka žalobkyne nepreukázala, že by v danom čase disponovala takýmito finančnými prostriedkami ani, že by ich odovzdala, pretože najskôr až v roku 2003 mohla nadobudnúť finančné prostriedky, t. j. 5 rokov po smrti matky. Žalovaný uznáva sumu 10 000,- Sk, ktorú matka žalobkyne darovala žalobkyni. Žalovaný vynaložil zo svojho individuálneho majetku, nadobudnutého darom od svojich rodičov na spoločný majetok sumu 3 983,- eur na kúpu bytu a na rekonštrukciu 5 250,- eur, t. j. celkovo 9 233,- eur. Uvedené skutočnosti z týchto dôvodov musia byť pri vyporiadaní zohľadnené. Čo sa týka hodnoty hnuteľností poukázal na dohodu strán, avšak mal za to, že niektoré sú neprimerane vysoké. Záverom zdôraznil, že žalovaný sa snaží predmetný byt zabezpečiť za účelom bývania pre syna, ktorý v byte býva aj v súčasnosti. Žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasil so závermi znaleckého posudku vypracovaného v konaní.

10. Svedok K. W., otec žalovaného vo svojej výpovedi upresnil, že viedli s nebohou manželkou presnú evidenciu o tom, aké finančné prostriedky kedy komu poskytli. Dňa 27.12.1997 poskytli synovi I. sumu 60 000 Sk, aby si mohli nasporiť na byt. Túto sumu odovzdávali doma v byte synovi, keďže vedeli, v akých podmienkach žijú strany sporu, snažili sa im pomôcť. Druhú sumu vo výške 60 000 Sk darovali synovi 20.03.1998, bolo to rovnako doma u nich v byte, prišiel syn, ktorý im oznámil, že už sa im rysuje nejaký byt a aby mohli dostať pôžičku, alebo medziúver z Wüstenrotu darovali synovi ďalšiu sumu. Keď sa strany dohodli s bývalým majiteľom bytu na kúpnej cene, syn im povedal, že kúpna cena bytu je 320

000,- Sk, že spolu s pôžičkou majú k dispozícii 280 000,- Sk a prišiel si požičať 40 000,- Sk. Povedali mu s manželkou, že mu tieto finančné prostriedky darujú, bolo to 03.12.1999. Finančné prostriedky, ktoré darovali synovi mali nasporené a nadobudli ich i titulom dedenia, čo vie potvrdiť z daňových priznaní z toho obdobia, v tom čase v r. 1997 až 1999 bol zamestnaný a do dôchodku išiel v r. 01.03.1998. Svedok uvedené údaje prečítal zo zošita, ktorý mal pred sebou s tým, že zároveň uviedol, že prevzatie týchto finančných čiastok potvrdil svojim podpisom i žalovaný. Keď zdedil majetok po mojich rodičoch a bratovi v Eliášovciach, predal ho a dal žalovanému a synovi K. 7 800 eur, vnučke a vnukom po 1 700 eur, s tým, že syn B. si neprebral túto čiastku, pretože uviedol, že má dostatok finančných prostriedkov. Bolo to 28.02.2009. Okrem týchto finančných čiastok sa snažili pomáhať stranám sporu, pri príležitosti Vianoc im dávali 1 000 eur a na prilepšenie pre rodinu 100, 200 eur príležitostne, keďže mali malý príjem. Keď si prerábali kuchyňu a spálňu, poskytli im na to peniaze, jednalo sa o sumy okolo 300, 400 eur. Žalobkyňa im za prítomnosti jej matky, žalovaného, ich syna, jeho a brata žalovaného povedala, si je vedomá toho, že na kúpu bytu im dávali peniaze, tak ako povedal, jednalo sa o našetrené finančné prostriedky a dedičstvo. Finančné prostriedky mali doma. Žalobkyňa bola prítomná pri tom, keď bola odovzdávaná suma 7 800 eur z dedičstva po rodičoch a bratovi. Matka žalobkyne dala finančné prostriedky, pretože na návšteve žalobkyňa povedala, že keď predali starý dom v starej ulici, matka jej dala 10 000 Sk. Svedok poprel, že by poskytol finančné prostriedky pre syna na automaty. Finančnú čiastku vo výške 4 400 eur poskytli na výmenu podláh v kuchyni, predsieni a detskej izbe. Jednalo sa o poskytnutie finančných prostriedkov naviac, bolo to tak, že im syn povedal, že chce prerábať kuchyňu, našiel im odborníka a i fyzicky im pri tom pomáhal, urobil celú elektrinu kompletne. Synovi darovali sumu 160 000,- Sk na kúpu bytu a 7 800 eur ako podiel z dedičstva po rodičoch.

11. Matka žalobkyne, G. I. vo svojej výpovedi upresnila, že keď sa strany zobrali, a zobrali si pôžičku pomohla im sumou 200 000 Sk k pôžičke na prilepšenie, tieto peniaze mala doma, neboli uložené v peňažnom ústave. Následne potom po 5 rokoch im opäť poskytla pomoc vo výške 100 000 Sk, keďže v tom čase nadobudla dedičstvo po matke vo výške 400 000 Sk. Finančné prostriedky im odovzdávala u nich doma, za prítomnosti oboch strán. Sumu 200 000 Sk im odovzdala v zimnom období, je po chemoterapii a má horšiu pamäť. Nepamätá si, kedy strany uzavreli manželstvo. Okrem žalobkyne má ešte jednu dcéru, ktorej rovnako poskytla finančné prostriedky pred 3 rokmi, keď predala záhradu za 12 000 eur a dostala to isté, čo žalobkyňa. Finančné prostriedky boli v podstate jej, dostala peniaze od matky, keď predávala záhradu a manžel mal dedičstvo po rodičoch, bolo to v podstate 2 x po 40 000 Sk a zvyšok si našetrili z dobrého príjmu, pretože v tom čase sa to dalo, ona zarábala 6 000 Sk v uholných skladoch a manžel v celulózkach ďalších 6 000 Sk, viedlo sa im veľmi dobre. V uholných skladoch pracovala od r. 1984 desať rokov vkuse. Dom po matke nadobudnutý titulom dedenia predali za 2 milióny korún asi po 5 rokoch. Vtedy z tejto sumy rovnako poskytla pomoc stranám sporu vo výške 100 000 Sk. Strany sporu pri kúpe sporného bytu zaťažili ich byt, avšak ťarcha bola už vymazaná, pretože tak isto postupovala i pri druhej dcére. S manželom mali záhradu, ktorú si kúpili a ktorú predali pred 3 rokmi. Kúpili ju za 100 000 Sk a predali ju za 12 000 eur, jednalo sa o 4 árový pozemok s chatkou, ktorú prerobili, bolo to v kat. úz. Štúrovo. Sumu 200 000 Sk odovzdala stranám v ich novom byte v kuchyni, kde boli prítomní oni traja. Rovnako i druhá čiastka 100 000 Sk bola odovzdaná stranám u nich doma v kuchyni.

12. Uznesením č. k. 16C/169/2014-116 zo dňa 23.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.04.2016, súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého úlohou bolo vypracovať znalecký posudok a určiť všeobecnú cenu nehnuteľnosti ku dňu vypracovania znaleckého posudku vykazovanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX, obec H., kat. územie H., byt č. XX na XX poschodí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“ č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, v BSM strán sporu.

12.1 Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 77/2016 a v závere znaleckého posudku určila všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov vo výške 38 100,- eur. Žalobkyňa so závermi znaleckého posudku súhlasila. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 24.10.2016 uviedol, že predložený znalecký posudok vykazuje zásadné metodické pochybenia, nakoľko použitá metóda polohovej diferenciácie je nevhodná a nesprávna a trval na tom, že je potrebné vykonanie stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou metódou, vzhľadom na predložené vyjadrenie B.. F. T. zo dňa 18.10.2006, v zmysle ktorého trhová hodnota nehnuteľnosti ku dňu obhliadky s prihliadnutím na polohu nehnuteľnosti, stavebno-technické riešenie, technický stav a opotrebenie stavby po porovnaní

s inými nehnuteľnosťami s porovnateľnou polohou je 30 000,- Sk. Realitná kancelária Reality Štúrovo potvrdením zo dňa 19.10.2006 potvrdila, že v zmysle obhliadky zo dňa 18.10.2016 zistený stav nehnuteľnosti podľa trhovej hodnoty a lokality je cca 23 500,- eur.

12.2 Ustanovená znalkyňa B.. I. T., vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2016 (č. l. 179) uviedla, že všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ocenenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Všeobecná hodnota sa stanoví porovnávacou metódou, kombinovanou metódou, výnosovou metódou a metódou polohovej diferenciácie s tým, že výber vhodnej metódy vykoná znalec. Pri výpočte podľa porovnávacej metódy sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch nehnuteľností a stavieb. Hlavné faktory porovnania sú ekonomické, polohové, konštrukčné a fyzické. Podklady na porovnanie musia byť identifikovateľné. Ponuky realitných kancelárií sú len ponuky a zatiaľ sú to nezrealizovateľné prevody, jedná sa o inzerované ceny. Rôzna ponuková cena na tú istú nehnuteľnosť vo viacerých realitných kanceláriách. Porovnávacia metóda nie je o porovnaní rôznych ponúk rôznych realitných kancelárií na tú istú nehnuteľnosť, ale porovnanie minimálne troch podobných nehnuteľností. V ponukách realitných kancelárií sa málokedy dajú zistiť polohové faktory porovnania, neuvádza sa, či k bytu patrí spoluvlastníctvo na pozemku pod bytovým domom, ďalej nie je možné určiť či pivnica, resp. pivničná kobka je započítaná do podlahovej plochy bytu. Fotky sú vyhotovené pre kupujúceho s cieľom transakčného prístupu. Ponuky realitných kancelárií sú uvedené aj na strane č. 7

- 8 znaleckého posudku a vzhľadom na neprehľadnosť realitných kancelárií, trvala na výbere metódy stanovenia všeobecnej ceny v znaleckom posudku.

12.3 Znalkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že v zmysle metodiky výber metódy výpočtu si určuje znalec podľa podkladov, ktoré má k dispozícii. Iné podklady, ako uviedla na strane 3 znaleckého posudku, k dispozícii nemala. Vzhľadom na výhradu jednej strany sporu uviedla, že nie je možné postupovať v súlade s porovnávacou metódou, ak takéto podklady k dispozícii nie sú. Podklady, ktoré je potrebné mať musia byť dostatočné tak, aby preukazovali popis nehnuteľnosti, v podstate by sa malo jednať o zmluvy ohľadne uskutočnených prevodov, kde by bol riadny opis nehnuteľnosti. Čo sa týka výhrad žalovaného, s poukazom na predložené ponuky z realitných kancelárií, zdôraznila, že tieto listiny sú nepostačujúce, pretože dostatočne nepopisujú nehnuteľnosť a jedná sa len o ponuky, z ničoho nevyplýva, že by sa uskutočnili prevody za daných podmienok. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza z podkladov, ktoré má k dispozícii a podľa toho zvolí metódu. Ak existujú podklady a bol uskutočnený prevod, má prednosť porovnávacia metóda. Okrem nahliadnutia do spisu, si prezrela ponuky realitných kancelárií na internete, lebo inú možnosť nemá. Ponuky na internete sú neprehľadné a preto ich nepovažuje za dostatočné. Nepoprela, že niektorí znalci ich používajú aj pri použití porovnávacej metódy. Vo svojej praxi už využila porovnávaciu metódu a vychádzala z podkladov, ktoré mala. Je problém získať v oblasti Štúrova podklad, ktorý by mohla využiť pri porovnávacej metóde, pretože jej to kataster ani realitné kancelárie neposkytnú. Na hypotetickú otázku, či by bola hodnota nehnuteľnosti určená porovnávacou metódou nižšia alebo vyššia, odpoveď dať nevedela. Nie je povinnosťou znalca zabezpečovať podklady pre porovnávaciu metódu, nevyplýva to zo zákona.

XX. B.. B. W., brat žalovaného upresnil, že keď zomreli rodičia jeho matky, matka darovala synom finančné prostriedky, mohlo to byť v rokoch 2006, 2007, bolo to po skončení dedičského konania. O pár rokov neskôr, zomrela stará matka zo strany otca a otec v roku 2009 rozdelil výnos z dedičstva trom synom. Počas týchto dvoch aktov im boli rozdelené finančné prostriedky všetkým trom deťom, rovnako vo výške 10 500,- eur. Finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu bytu strán sporu, hovorilo sa o tom v rodinnom kruhu. Navštevoval i stany sporu, avšak viac o tom, ako sa majú, hovorili na návšteve u rodičov. Predmetný byt strany sporu nadobudli skôr, pred aktami, ktoré uvádzal. Dali si dokopy finančné prostriedky, nasporené peniaze, ktoré mali a peniaze od rodičov a niečo riešili cez stavebné sporenie. Nemal vedomosť akou sumou rodičia prispeli na byt stranám sporu. Finančné zázemie zo strany žalobkyne ako rodiny bolo rádovo nižšie ako finančné zázemie žalovaného. Bol prítomný v novembri 2013 v byte strán sporu, kde bola i matka žalobkyne, pani G. I., otec, žalovaný a syn strán sporu, kedy sa otec opýtal matky žalobkyne, či vie z čoho bol financovaný predmetný byt a rekonštrukcia, na čo ona odpovedala, že vie v plnej miere zo strany W.. Videl u rodičov ručne napísaný záznam ohľadne finančných prostriedkov, ktoré boli poskytované deťom. Finančné prostriedky, ktoré im poskytli rodičia, on osobne dostal v hotovosti, konkrétne sa jednalo o rok 2009, kedy túto čiastku vrátil

rodičom, pretože mal vysoký príjem. Obidvaja súrodenci túto sumu dostali, nevedel, akým spôsobom. Rovnako postupoval i vo vzťahu k financiám, ktoré im dávala matka po dedičských konaniach. Sumár z darov bol vo výške 10 500,- eur.

14. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

15. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

17. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

18. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Občiansky zákonník kladie v ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o vyporiadanie BSM, na prvé miesto dohodu účastníkov a až potom, keď sa nerealizuje vyporiadanie týmto spôsobom vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov) súd. Všeobecne možno povedať, že pre dohodu o vyporiadaní BSM nie je stanovená písomná forma, preto môže byť dohoda uzatvorená písomne, ústne i konkludentným činom, pokiaľ z neho možno bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. V písomnej forme však musí byť uzatvorená dohoda o vyporiadaní, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť (§ 149a . Pod vyporiadaním je treba rozumieť nie len rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkých vecí patriacich do BSM.

19. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne, ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, profesiu, zdravie a pod.), než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Prichádzalo by to do úvahy v prípade, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobudnutí a udržiavaní spoločných vecí pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti si neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a nadobúdali veci do BSM (Zborník IV). Prípady, kedy disparita prichádza do úvahy, možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a to: negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní. Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblérstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo zničeniu veci. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa jeden z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku, pričom judikatúra vychádza z tézy, podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov na majetku je na mieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúce vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela.

20. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom alebo aj veci, ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

21. Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola (napr. z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebenia). Tento stav je určujúci aj pri ocenení vecí, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Konanie o vyporiadaní BSM sa síce začína len na návrh niektorého z účastníkov, súd však nie je návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah BSM, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené a medzi stranami sporu po rozvode manželstva k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprišlo. Súd nepopiera, že žalobkyňa kontaktovala žalovaného a žiadala od neho, aby jej kúpil v meste 1-izbový byt, s čím žalovaný nesúhlasil, pretože si to nemohol dovoliť. Súd po vykonanom dokazovaní vychádzal z toho, že BSM strán sporu s poukazom na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka pozostáva z hnuteľností a nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Do masy BSM súd pojal hnuteľnosti existujúce, nachádzajúce sa v byte strán sporu a vychádzal zo zostatkových hodnôt, na ktorých sa strany sporu dohodli na pojednávaní dňa 16.01.2018. Súd nepojal do masy BSM chladničku Beko, ktorú navrhovala žalobkyňa, pretože považoval za preukázané, že táto chladnička neexistuje a žalobkyňa nevedela uviesť žiadne iné skutočnosti, ani predložiť listinné dôkazy uvedenej hnuteľnosti a v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako súd postupoval i ohľadne hnuteľností uvádzaných žalobkyňou, a to televízorov Philips, Orava a Funai, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uvedené hnuteľnosti už neexistujú, v byte sa nenachádzajú, opak žalobkyňa súdu preukázať nevedela a žalovaný uznal, že v byte sa nachádza televízor Samsung, ktorý patrí do masy BSM. S nerozporovaným súhlasom strán sporu súd pojal do masy BSM o nehnuteľnosť byt č. XX, v kat. území Štúrovo.

22.1 S poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, na návrh žalovaného, aby súd pri vyporiadaní BSM strán sporu vychádzal z toho, že podiel žalovaného je 70 % a žalobkyne 30 % súd udáva, že v konaní neboli preukázané žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť žalovaným požadovanú disparitu. Ak za dôvody pre disparitu navrhol prihliadnuť na mieru pričinenia sa žalovaného o nadobudnutie bytu a udržanie spoločných vecí (najmä bytu a jeho rekonštrukciu) súd mal za to, že uvedené skutočnosti budú zohľadnené v konečnej sume určenej na záverečné vyrovnanie medzi stranami sporu. Čo sa týka starostlivosti žalovaného o rodinu a spoločnú domácnosť, súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/110/2014-17 zo dňa 04.08.2014, v zmysle ktorého bolo manželstvo účastníkov na návrh navrhovateľa rozvedené a vtedy mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti oboch rodičov na čas po rozvode a matka zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 35,- eur mesačne. Súd poukazuje i na príčiny rozvratu manželstva uvádzané v návrhu zo dňa 27.03.2014, kde navrhovateľ sám uviedol, že manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v lete 2013 z dôvodu nadmerného používania alkoholu navrhovateľom, ktorý od 23.06.2013 nepije. Až následne spolu so synom zistili, že odporkyňa má od mája 2013 mileneckú známosť. Dieťa strán sporu krátko po rozvode nadobudlo plnoletosť, t. j. vo februári 2015. I z týchto dôvodov mal súd za to, že navrhovaná disparita podielov do úvahy neprichádza. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z toho, že podiely oboch strán sporu sú rovnaké.

22.2 Súd vyporiadal BSM strán sporu tak, že hnuteľnosti ako aj nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pretože tieto hnuteľnosti pozostávajú jednak zo zariadenia bytu a elektroniky s tým, že žalobkyňa uviedla, že o hnuteľnosti záujem nemá, pretože si ich nemá kde uskladniť, nakoľko nemá vyriešenú bytovú otázku. Bolo by nespravodlivé, aby súd uvedené hnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobkyne, keď bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa predmetný byt opustila v roku 2013 na naliehanie žalovaného len s osobnými vecami v dvoch igelitových taškách, po vzájomných nezhodách, keď bolo preukázané a rodinnými príslušníkmi zistené, že žalobkyňa mala od mája 2013 mileneckú známosť. Tieto skutočnosti potvrdila i vo svojej účastníckej výpovedi v konaní o rozvod manželstva, kde však zdôraznila, že manžel požíval alkoholické nápoje a preto nežili dobre. Od tohto

obdobia byt užíva spolu so zariadením žalovaný, prípadne ich syn. Súd nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý o ňu jednak prejavil záujem, aj keď za podmienok, ktoré uvádzal vo svojich vyjadreniach, s dôrazom na to, že sám uviedol, že jednak chce zabezpečiť byt pre ich spoločného syna a je schopný zaplatiť sumu 11 000,- eur žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa zdôraznila, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného a preto navrhla, aby bolo vyporiadané BSM strán sporu tak, že byt bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne v tomto smere, pretože takýmto konaním by sa daná situácia medzi stranami sporu nevyriešila a založili by sa ďalšie možné spory týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd vychádzal z vyjadrenia žalovaného, majúc za to, že z finančnej hotovosti si bude môcť žalobkyňa vyriešiť bytovú otázku. Tvrdenia žalobkyne, že suma nižšia ako 19 000,- eur je nepostačujúca na zabezpečenie a vyriešenie bytovej otázky, súd považoval za irelevantné, pretože je nepochybné, že bolo potrebné v predmetnom spore zohľadniť i prínos strán sporu do majetku BSM.

22.3 Súd považoval za preukázané a svedeckými výpoveďami svedkov, otca žalovaného ako aj jeho brata preukázané, že rodičia žalovaného poskytli žalovanému finančné prostriedky za účelom nadobudnutia sporného bytu strán sporu. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného ako aj otca žalovaného ohľadne skutočností týkajúcich sa nadobudnutia bytu, pretože vedeli jednoznačne, konkrétne uviesť okolnosti, za akých nadobudli strany sporu predmetný byt, na základe čoho im bol poskytnutý stavebný úver tak, aby spolu s ďalšími finančnými prostriedkami, ktoré boli darované žalovanému mohli vyplatiť celú kúpnu cenu. Súd si osvojil tvrdenie žalovaného, že na kúpu bytu mu boli poskytnuté finančné prostriedky od rodičov (2 x 60 000,- Sk a jedenkrát 40 000,- Sk), čo spolu predstavuje 5 311,- eur. Sumy boli darované žalovanému 27.12.1997, 20.03.1998 a dňa 03.12.1999. Tieto dátumy korešpondujú i so správou stavebnej sporiteľne Wüstenrot ( č. l. 95 - 102) týkajúcich sa uzavretia zmluvy o stavebnom úvere zo dňa 29.12.1997, zostatku na účte strán sporu, ktorý bol účinný od 29.12.1997 ku dňu 31.12.1999 vo výške 153 648,90 Sk. Na účte bol poskytnutý stavebný medziúver vo výške 280 000,- Sk na základe úverovej zmluvy zo dňa 12.03.1999 so začiatkom splácania medziúveru odo dňa 01.03.2000 s mesačnou splátkou vo výške 1 610,- Sk a od 01.07.2000 mesačnou splátku vo výške 1 400,- Sk. Stavebný úver bol splatený dňa 20.03.2008 a účet bol zrušený. Disponovanie finančnými prostriedkami rodičov žalovaného potvrdil i brat žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uznal, že všetkým trom súrodencom rodičia darovali finančné prostriedky, ktoré nadobudli sporením a titulom dedenia, jednak po rodičoch matky žalovaného a následne po rodičoch a brata otca žalovaného, keď predali nehnuteľnosti v Y.. Rovnako bolo potvrdené, že okrem príjmu, mali rodičia žalovaného i príjem z podnikateľskej činnosti otca žalovaného, ktorý podnikal v oblasti elektroniky na základe živnostenského listu za účelom finančného zabezpečenia rodiny i v čase, keď súrodenci žalovaného študovali. Úspory rodičov žalovaného mal súd potvrdené i z osvedčenia o dedičstve po matke žalovaného, kedy zostatok na účte predstavoval sumu 5 271,77 eur. Na základe týchto skutočností súd považoval za preukázané i tvrdenia žalovaného týkajúce sa poukázania ďalších finančných prostriedkov zo strany jeho rodičov na rekonštrukciu bytu spolu vo výške 5 250,- eur. Svedok B.. B. W. potvrdil, že všetkým trom súrodencom boli rozdelené finančné prostriedky vo výške 10 500,- eur. Súd zobral do úvahy i podporný listinný dôkazy predložený otcom žalovaného, z ktorého svedok prečítal jednoznačné a konkrétne údaje z daného obdobia. O lepšom finančnom zabezpečení rodičov žalovaného svedčí i dôchodok otca žalovaného, ktorý poberá vo výške 579,70 eur, ktorý pozostáva zo starobného dôchodku 439,90 eur a vdovského dôchodku 139,80 eur.

22.4 Tvrdenia žalobkyne, že rovnako aj jej matka darovala finančné prostriedky v rovnakej sume a výške ako rodičia žalovaného v dvoch sumách vo výške 200 000,- Sk a 100 000,- Sk preukázané neboli a žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Samotná žalobkyňa nevedela presne, kedy, kde a za akých okolností mali byť darované finančné prostriedky a svedkyňa, matka žalobkyne tvrdila, že sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré nadobudla titulom dedenia. Vzhľadom na vyššie uvedené citované dedičské konania po poručiteľke F. D., mal súd preukázané, že matka žalobkyne nadobudla titulom dedenia po svojej matke spoluvlastnícky podiel k domovej nehnuteľnosti v kat. území H. osvedčením o dedičstve č. k. D/2615/98 zo dňa 02.06.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.1999, kedy hodnota nehnuteľnosti dom a záhrada predstavovala sumu 691 426,- Sk a uvedenú nehnuteľnosť predali v zmysle vyjadrenia svedkyne asi o 5 rokov, t. j. najskôr v roku 2003 alebo 2004. Matka žalobkyne z kúpnej ceny podľa jej vyjadrenia mala nadobudnúť 1/5, t. j. 400 000,- Sk, čo však žiadnymi inými listinnými dôkazmi doložené nebolo. Rovnako neboli preukázané tvrdenia svedkyne, že mala doma našetrené finančné prostriedky a že sa jednalo o dedičstvo, ktoré nadobudol otec žalobkyne, pretože to žiadnymi

listinnými dôkazmi nepreukázali a nenavrhli výsluch žiadneho svedka, ktorý by dané skutočnosti vedel potvrdiť. Z týchto dôvodov tvrdenia svedkyne, že poskytla finančné prostriedky, ktoré nadobudla titulom dedenia v byte strán sporu v roku 2000 je nelogické a nepreukázané. Súd poznamenáva, že ak by matka žalobkyne chcela darovať finančné prostriedky za účelom vyriešenia bytovej otázky, nebolo by potrebné, aby si strany sporu brali úver a zaťažovali jej byt. Nijakým spôsobom svedkyňa nepreukázala vlastníctvo finančných prostriedkov, pretože i následne v dodatočných dedičských konaniach, tak ako je vyššie uvedené nadobudla iba oveľa nižšie sumy. Súd zdôrazňuje a dáva do pozornosti tú skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe ani v doplňujúcej žalobe skutočnosti ohľadne darov vo výške 200 000,- Sk a 100 000,- Sk neuvádzala, reagovala tak, až po vyjadrení žalovaného s tým, že do spisu predložila listinný dôkaz len ohľadne dodatočného dedičského konania po starej matke žalobkyni, v zmysle ktorého matka žalobkyne nadobudla podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiach, ktorých hodnota predstavovala sumu 37 900,- Sk a jej prislúchala 1/5.

22.5 Súd pri určení hodnoty masy BSM vychádzal zo súm, na ktorých sa strany sporu dohodli na pojednávaní dňa 16.01.2018 a zo všeobecnej hodnoty bytu určeného znaleckým posudkom v zmysle znaleckého dokazovania v spore i s dôrazom na podrobné upresňujúce vyjadrenie znalkyne v písomnom podaní ako aj v jej výpovedi. Predložený znalecký posudok súd považoval za správny a vypracovaný v súlade so Zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch s tým, že všeobecná hodnota bytu bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 472/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 77/2016 na stranách 7 až 8 uviedla ponuky realitných kancelárií, ktorých cena bytov sa pohybovala od 31 900,- eur do 48 500,- eur, čo v priemere predstavovalo sumu 39 800,- eur. Súd zamietol návrh žalovaného na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku na základe porovnávacej metódy i s poukazom na vyjadrenie znalkyne, ktorá jednoznačne uviedla, že v spise sa nenachádzajú dôkazy, na základe ktorých by mohla určiť všeobecnú hodnotu bytu porovnávacou metódou. K listinným dôkazom predloženým žalovaným ohľadne nižšej všeobecnej trhovej hodnoty bytu, t. j. potvrdenie B.. F. T. (č. l. 157) vo výške 30 000,- eur a potvrdenie o trhovej hodnote vydané realitnou kanceláriou Reality Štúrovo (č. l. 161) vo výške 23 500,- eur, súd udáva, že uvedené potvrdenia nevydali odborníci z daného odvetvia, nie sú evidovaní v zozname znalcov a v neposlednom rade z nich vyplýva rozdielna výška všeobecnej trhovej hodnoty bytu, i napriek tomu, že bola vykonaná obhliadka v jeden deň a trhové hodnoty sú rozdielne približne v 1/3. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný v spore ako hodnoverný, spĺňajúci všetky zákonné náležitosti a vychádzal z jeho záverov pri určení všeobecnej hodnoty bytu.

22.6 S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a záverečné ustanovenia súd ustálil, že podiely strán sporu pri vyporiadaní masy BSM sú rovnaké. Hodnota masy BSM predstavuje sumu 38 850,- eur, z ktorej podiel jednej zo strán predstavuje sumu 19 425,- eur, ktorú by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni, pretože mu boli prikázané všetky hnuteľnosti i nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Súd pri vyporiadaní zohľadnil prínos žalovaného, ktorý predstavuje sumu 10 500,- eur, tak ako je vyššie uvedené, pozostáva jednak zo sumy 5 311,- eur, ktorá bola darovaná žalovanému rodičmi pri kúpe bytu (2 x 60 000,- Sk a 1 x 40 000,- Sk) a zo zvyšku sumy 5 189,- eur, ktorá bola poskytnutá opäť rodičmi žalovaného na rekonštrukciu bytu. Z týchto dôvodov bolo potrebné odpočítať z podielu, ktorý má vyplatiť titulom vyporiadania žalovaný žalobkyni sumu 5 250,- eur (10 500,- eur : 2). Na základe týchto skutočností po zohľadnení prínosu žalovaného a nepreukázania prínosu žalobkyne a zistení všeobecnej ceny masy BSM, je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 14 175,- eur.

23. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnom spore súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl v tom, že rozhodnutie v spore o vyporiadanie BSM je v záujme oboch sporových strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v spore nie je viazaný žalobným návrhom.

25. Súd zaviazal strany sporu na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 3, § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení noviel, čo prestavuje 3 % zo sumy 38 850,- eur.

26. Súd v rámci dokazovania vyžiadal správu z Wüstenrot stavebná sporiteľňa a. s. Bratislava, ohľadne stavebného úveru strán sporu a za podanú správu v zmysle žiadosti si poisťovňa vyfakturovala sumu 19,20 eur faktúrou č. 1160001 zo dňa 05.01.2016 s dátumom splatnosti 19.01.2016. Uvedená faktúra bola doručená učtárni Okresného súdu Nové Zámky na preplatenie dňa 22.01.2016. Konanie v spore bolo začaté pred účinnosťou a preto o trovách štátu súd rozhodol podľa čl. 4 odsek 2 a na ich zaplatenie zaviazal každú zo strán v 1, teda v sume 9,60 eur (19,20 eur : 2).

27. Súd v rámci dokazovania nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej ceny bytu uznesením č. k. 16C/169/2014-116 zo dňa 23.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.04.2016. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok v zmysle pokynov súdu, vyúčtovala si odmenu, ktorá jej bola priznaná uznesením č. k. 16C/169/2014-147 zo dňa 28.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.10.2016. Súd upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatil odmenu zo zálohy, ktorú zaplatila žalobkyňa vo výške 200,- eur a zvyšok zálohy ponechala na účte. Keďže v spore neboli vykonávané ďalšie dokazovania, súd vracia žalobkyni rozdiel zloženej zálohy vo výške 44,44 eur (200,- eur - 155,56 eur).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.