Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/260/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 XXX proti žalovanému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. XXX, v konaní zastúpený spoločnosťou: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o. so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 7481,67 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Súd nepripúšťa zmenu žaloby.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1391,27 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,93 eur od 21.8.2011 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.9.2011 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.10.2011 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.11.2011 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.12.2011 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.1.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.2.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.3.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.4.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.5.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.6.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.7.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.8.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.9.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.10.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.11.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.12.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.1.2013 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.2.2013 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1391,27 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1391,27 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 62,8 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 7481,67 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 148,30 eur a 8,5% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 7481,67 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 27.6.2013 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 8100,46 eur. Postupca a žalovaný uzavreli dňa 10.11.2009 Zmluvu č. 213015310, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP). Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 4300,- eur, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami po 76,13 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Predmetom konania je 99 nezaplatených splátok v úhrnnej výške 7481,67 eur, splatných od 20.8.2011 do 20.10.2019, keď splátky splatné od 20.8.2013 do 20.10.2019 sa stali splatnými 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca za dôkaz označil Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluvu, VOP a výstup z bankového systému.

2. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV dňa 28.10.2014 doručilo súdu oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa.

3. Žalobca na výzvu súdu podaním z 24.10.2014 špecifikoval žalovanú sumu tak, že táto pozostáva z istiny vo výške 5809,97 eur, keď z úhrad žalovaného vo výške 189,23 eur bola na istinu úveru započítaná suma 76,74 eur, na poplatky bola započítaná suma 89,59 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 22,90 eur. Ďalej pozostáva z úroku vo výške 1671,70 eur, vyčíslený za obdobie od 1.12.2009do 16.5.2013. Žalobca opäť uviedol, že splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.10.2019 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy on - žalobca - vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému zasielané 19.7.2013, pričom žalovaný mal uhradiť predmetnú pohľadávku do 3.8.2013 a mimoriadna splatnosť s poukazom na § 53 ods. 9 nastala 11.8.2013. Žalobca s uvedeným doplnením predložil výpis transakcií, výzvu k úhrade z 19.7.2013 ako aj podací hárok z neuvedeného dňa, výzvu pôvodného veriteľa z 9.11.2009 na úhradu,.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 26.11.2015 vzniesol námietku premlčania celého práva žalobcu s poukazom na § 101 a § 103 ako aj vzhľadom na súdnu prax, pričom poukázal na rozhodnutie R 28/1984. Namietol aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a za dôkazy označil vo vyjadrení špecifikované rozsudky prvoinštančných súdov. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Nitre uznesením z 29.1.2016 potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie, ktorým prvoinštančný súd pripustil vstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania na strane žalovaného ako vedľajšieho účastníka. Účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. od 1.7.2016 vedľajší účastník na strane žalovaného stratil postavenie strany sporu.

6. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pojednávaní vo veci, ktoré súd otvoril dňa 9.8.2016, zotrval na podanej žalobe, pričom poukázal na svoje písomné vyjadrenie z 24.10.2014, v ktorom je žalovaná pohľadávka podrobne špecifikovaná.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splnenie predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany banky a následného nepretržitého omeškania klienta trvajúceho dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Iba tak možno platne postúpiť pohľadávku banky, s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom možno postúpiť iba splatný dlh, teda nesplácaný dlh a žalobca nie je osobou oprávnenou vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, keďže nepodlieha bankovému dohľadu. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 203/2015, ale aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9.6.2016 sp. zn. 16Co 760/2015.

Právny zástupca žalobcu k tvrdenému premlčaniu uplatneného nároku poukázal na posledný odsek čl. 2 žaloby (zmluva o úvere je absolútny obchod, resp. právny názor Najvyššieho súdu SR zaujatý v rozhodnutí z 27.3.2013 sp. zn. 6MCdo 4/2012) a v súvislosti s potrebou vyzvania dlžníka k úhrade pred postúpením pohľadávky poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/63/2014 z 30.3.2015, v ktorom súd konštatuje, že je nepravdepodobné, že by banková inštitúcia bola dlhšiu dobu nečinná a nevyzývala svojho dlžníka k úhrade. Taktiež súdu predložil k nahliadnutiu výzvu SLSP a.s. z 18.5.2010 adresovanú žalovanému na úhradu omeškanej dlžnej pohľadávky, pričom uviedol, že tieto výzvy boli dlžníkom doručené len obyčajnou poštou. K názoru, že takáto výzva má nasledovať pred 90

dňovým nepretržitým omeškaním dlžníka, právny zástupca žalobcu uviedol, že tento názor je nesprávny. K poukazovaniu žalovaného, že žalobcovi neprináležalo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru predložil súdu k nahliadnutiu aj oznámenie SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súvislosti so zmluvou o úvere 213015310 zo dňa 9.11.2009, a to ku dňu 17.5.2013 spolu s obálkou adresovanou žalovanému. V uvedenom oznámení bola úverová pohľadávka vyčíslená sumou 7925,39 eur a dlžník bol vyzvaný na úhradu v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia. Uvedená zásielka podľa poznámky poštového doručovateľa nebola prevzatá v odbernej lehote.

7. Súd na pojednávaní vo veci dňa 6.12.2016 v súlade s § 181 ods. 2 uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné uzavretie úverovej zmluvy žalovaného so spoločnosťou SLSP, sporná je aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku a v rámci predbežného posúdenia veci sa súdu javí, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, pričom prítomní právni zástupcovia strán sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

8. Rozsudkom zo 6.12.2016 súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 100% náhradu trov konania.

9. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/267/2017-191 z 28.2.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania, umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

Odvolací súd ďalej uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky voči spotrebiteľovi, s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách), bol postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku

uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.

Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Odvolací súd konštatoval, že v danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ pohľadávky, písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu po tom, čo bol v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, a tiež, že na neho boli zmluvou o postúpení pohľadávok postúpené splatné splátky úveru, keď zo strany pôvodného veriteľa nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, resp., že toto vyhlásenie nebolo doručené žalovanému.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a žalobcom predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie nesprávne neakceptoval jednak výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18. 05. 2010, adresovanú žalovanému v prvom rade a tiež aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20. 05. 2013, je dôvodné. Súd prvej inštancie sa s touto výzvou oboznámil, avšak v napadnutom rozsudku ju vyhodnotil ako neexistujúcu z dôvodu nepreukázania jej doručenia žalovanému. Predmetnou výzvou Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava dňa 18. 05. 2010 oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy číslo 213015310 ku dňu 30. 04. 2010 vo výške 303,89 eura s príslušenstvom s tým, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní. Výzva obsahuje i upozornenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, pristúpi Slovenská sporiteľňa, a.s. k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Za situácie, že žalovaný mal mesačne splácať na predmetnom úvere sumu 76,13 eura, a ak k 30. 04. 2010 dlžná suma na úvere bola 303,89 eura, je nesporné, že bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Na druhej strane je však potrebné poznamenať, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by predmetná výzva bola žalovanému v prvom rade skutočne aj doručená. Následne súd prvej inštancie neakceptoval žalobcom predložené oznámenie žalovanému o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom, keď na pojednávaní dňa 09. 08. 2016 mal toto oznámenie súdu prvej inštancie predložiť aj s dôkazom o doručovaní. Súd prvej inštancie skonštatoval, že toto oznámenie predložil žalobca iba k nahliadnutiu. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 20. 05. 2013, ktoré žalobca predložil súdu k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie, vyplýva, že pôvodný veriteľ ku dňu 17. 05. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a žiadal uhradenie celej výšky pohľadávky 7 925,39 eura uhradiť do 10 dní od prevzatia. K tomuto oznámeniu pripojil i doručenku, z ktorej vyplýva, že predmetné oznámenie bolo žalovanému doručované a dňa 27. 05. 2013 bolo uložené na pošte. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebolo žalovanému doručované, je nesprávne.

Podľa odvolacieho súdu k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 27. 06. 2013, t.j. po tom, ako pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť a po uplynutí lehoty, v ktorej mal žalobca dlžnú sumu zaplatiť. Tento postup odôvodňuje záver, že predmetom postúpenia pohľadávky bola pohľadávka veriteľa voči žalovanému, ktorá bola už v celom rozsahu splatná. Za situácie, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil súdu výzvu pôvodného veriteľa adresovanú žalovanému, z ktorej vyplývalo, že je v omeškaní viac ako 90 dní so splátkou úveru a ktorá obsahovala výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, taktiež predložil súdu dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého žalovanému pôvodným veriteľom a to ešte pred postúpením pohľadávky a súd prvej inštancie napriek tomu vyhlásil, že neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre neexistenciu výzvy a splatnosť pohľadávky, odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako predčasne vydaný. Keďže súd prvej inštancie, po prijatí záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, sa zmluvnými podmienkami a opodstatnenosťou nároku žalobcu, nezaoberal, odvolací súd nemal dostatok podmienok na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizovať svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a následne vec podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v závere poznamenal, že sa stotožnil s názorom odvolateľa v tom smere, že nesprávne označený dátum uzavretia úverovej zmluvy nemôže mať za následok neplatnosť úkonu, nakoľko úverová zmluva je dostatočným spôsobom špecifikovaná jej číslom, samotným predložením tejto zmluvy. Vzhľadom na prílišnú formálnosť vyhodnotenia tohto pochybenia žalobcu, spočívajúceho v chybe v písaní, súdom prvej inštancie, sa odvolací súd s týmto vyhodnotením nestotožnil.

10. Súd po zrušení v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom pojednával opäť dňa 24.5.2018.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE z 28.6.2013 (dátum overenia podpisov štatutárov zmluvných strán) spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila v prospech žalobcu ako postupníka aj pohľadávku z úverovej zmluvy č. 213015310 uzavretej 10.11.2009 vo výške 8100,46 eur, z ktorej suma 5809,97 eur predstavuje istinu, čo vyplýva z prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení.

12. Súd mal dokazovaním vykonaným podľa § 295 preukázané, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa 10.11.2009 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0213015310, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 4300,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť, a to od prvého čerpania úveru do 30.11.2009 vo výške 43,63 eur mesačne a 119 mesačnými splátkami od 20.12.2009 po 76,13 € mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 16,60% ročne, so spracovateľským poplatkom 89,59 eur uhradenom pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru, s RPMN vo výške 19,75%, pri priemernej hodnote RPMN 17,46%, pričom konečná splatnosť úveru bola 20.10.2019. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 € mesačne, celkové náklady spojené s úverom mali predstavovať sumu 4890,52 eur.

13. Súd na daný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ, zákon č. 258/2001 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

14. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava vo výzve z 18.5.2010 oznamovala žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy číslo 213015310 zo dňa 9.11.2009 ku dňu 30.4.2010 vo výške 303,89 eur s príslušenstvom s tým, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní. Výzva obsahuje i upozornenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, pristúpi Slovenská sporiteľňa, a.s. k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.

Prípisom z 9.7.2013 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky zo zmluvy uzavretej 10.11.2009 vo výške 8100,46 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu.

Žalobca v podaní z 13.2.2014 označenom ako pokus o zmier oznamoval žalovanému, že dňa 0292/140/13 bola pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mu (údajne) bola oznámená. Žalobca súčasne vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 8573,48 eur do 20.2.2014.

15. V danom prípade žalobca v žalobe tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil on dňa 11.8.2013, a tak sa splátky splatné od 20.8.2013 do 20.10.2019 stali splatnými 11.8.2013, pričom Zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. (SLSP) a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá ešte 27.6.2013, teda pred v žalobe tvrdeným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca na pojednávaní vo veci dňa 9.8.2016, teda už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP) súdu len predložil k nahliadnutiu oznámenie SLSP z 20.5.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 9.11.2009, pričom v súvislosti s touto listinou súdu neponúkol žiadne svojej tvrdenie, aj keď s poukazom na § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Povinnosťou žalobcu je opísať, teda uviesť, tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosťou súdu potom je posúdiť, či tvrdené skutočnosti majú oporu v označených a predložených dôkazoch. Nie je ale povinnosťou, no ani právom súdu si skutočnosti rozhodujúce pre ten ktorý uplatnený nárok domýšľať a hľadať ktorým z predložených dôkazov by asi takto nezdôvodnený nárok mohol byť preukázaný, aby mohol nárok priznať. V kontradiktórnom sporovom

konaní, kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu sporu, nie je ani povinnosťou súdu žalobcu vyzývať k splneniu týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe.

Žalobca v odvolaní zdôraznil, že v konaní nielen tvrdil (avšak neuviedol kedy a ako), ale zároveň aj preukázal, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň preukázal, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou z 18.5.2010 a výzvou označenou ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.5.2013. Až v odvolaní žalobca tvrdil, že v súdenom prípade došlo pred postúpením pohľadávky k jej zosplatneniu zo strany postupcu, čo bolo v konaní preukázané predloženým oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Taktiež v odvolaní uviedol, že (až) po podaní žaloby z doplnenej spisovej dokumentácie od postupcu vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená už postupcom. Podľa žalobcu táto skutočnosť po právnej stránke ničím neovplyvňovala oprávnenosť nároku žalobcu. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.

16. Podľa § 139 Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 140 ods. 2 Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

Podľa § 294 Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

17. S poukazom na zmenu skutkových tvrdení žalobcu uvedených v odvolaní žalobcu z 25.1.2017 o tom kto a kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru čerpaného na základe zmluvy o úvere č. 213015310, pričom podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností je s poukazom na § 140 ods. 2 zmenou žaloby, súd v súlade s § 294 rozhodol, že nepripúšťa zmenu žaloby v danom spotrebiteľskom spore, v ktorom je žalovaným spotrebiteľ. Preto súd pri opätovnom posudzovaní nároku žalobcu vychádzal len zo skutočností uvedených v žalobe, v znení jej doplnenia z 24.10.2014, v ktorom žalobca zopakoval, že si v danom konaní uplatňuje splátky splatné od 20.8.2011 do 20.10.2019 v celkovej výške 7481,67 eur, keď splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.10.2019 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (čl. 51). V prílohe uvedeného doplnenia žalobca súdu predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (čl. 56), ktoré vyhotovil žalobca dňa 19.7.2013, a podľa ktorého mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 19.7.2013, aj keď aj v žalobe a aj v jej doplnení tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru mal vyhlásiť 11.8.2013.

18. Aj keď žalobca už v pokuse o zmier z 13.2.2014 (čl. 33) oznamoval žalovanému, že dňa 0292/140/13 bola pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mu (údajne) bola oznámená, napriek tomu v žalobe z 24.2.2014, doručenej súdu 28.2.2014, žalobca tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil on dňa 11.8.2013. V rozpore s obsahom pokusu o zmier z 13.2.2014 žalobca v odvolaní tvrdil, že až po podaní žaloby z doplnenej spisovej dokumentácie od postupcu vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená už postupcom. Navyše, na obálke adresovanej žalovanému Slovenskou sporiteľnou, a.s. na čl. 166 je uvedená nad menom adresáta značka 0292/78/13-233, ktorá je uvedená aj v Oznámení SLSP z 20.5.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pritom táto značka je odlišná od značky uvedenej žalobcom v pokuse o zmier.

19. Vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby, vychádzajúc zo skutočností vymedzených v žalobe, súd s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a názor odvolacieho súdu, podľa ktorého predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, súd nárok žalobcu považoval za dôvodný len titulom dlžných splátok splatných od 20.8.2011 do 20.2.2013 vrátane, v úhrnnej výške 1391,27 eur, keď v čase uzavretia zmluvy o postúpení medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom dňa 27.6.2013, vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby ohľadne novej skutočnosti tvrdenej žalobcom až v odvolaní z 25.1.2017 o tom, kto a kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, žalovaný nebol so splátkami splatnými od 20.3.2013 a neskôr v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, a preto tieto splátky nemohli byť predmetom účinného postúpenia v prospech žalobcu, vzhľadom na žalobcom tvrdené skutočnosti

do vyhlásenia v poradí prvého rozsudku. Žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že uvedené splátky svojmu veriteľovi uhradil. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu vo výške 1391,27 eur zamietol ako nedôvodnú.

20. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo súm neuhradených splátok splatných od 20.8.2011 do 20.7.2013 vrátane od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty ich splatnosti do 11.8.2013 vo výške 8,5% ročne a zo sumy 7481,67 eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 1, 2 a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky z jednotlivých súm prisúdených dlžných splátok splatných od 20.8.2011 do 20.2.2013 vrátane, a to nielen od prvého dňa nasledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých prisúdených splátok až do 11.8.2013, ale aj z ich úhrnnej výšky 1391,27 eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Aj keď výška úrokovej sadzby ECB k 21.8.2011, 21.9.2011, 21.10.2011 bola 1,50%, k 21.11.2011 bola 1,25%, k 21.12.2011, 21.1.2012, 21.2.2012, 21.3.2012, 21.4.2012, 21.5.2012, 21.6.2012 bola 1%, k 21.7.2012 až k 21.2.2013 bola 0,75%, súd o výške úroku z omeškania s poukazom na § 216 ods. 2 rozhodol v jeho prísudku v súlade so žalobným návrhom (8,5% ročne) a žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

21. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (18,60%), pričom jeho neúspech v časti istiny a v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného (81,40%). Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1, 2 a § 396 ods. 3 tak, že procesne úspešnejšiemu žalovanému priznal 62,80% náhradu trov konania.

22. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.