Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-110-2017.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/110/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža s sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému D. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. A., adresa pre doručovanie písomností A., K. F. 1, o zaplatenie 1.298,52 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 4C/185/2016-58 zo dňa 14. 10. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.298,52 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27. 01. 2007 do zaplatenia z dôvodu, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 EUR, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť s poplatkom vo výške 634,67 EUR v 12 mesačných splátkach po 108,21 počnúc dňom 22. 12. 2006. V zmluve žalobca a žalovaný dohodli, že tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy. Žalovaný porušil zmluvné dojednania, v dôsledku čoho sa celý dlh stal splatným 27. 01. 2007. Súčasne žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 2T/180/2007-37 zo dňa 18. 12. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 03. 01. 2008, uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 16. 11. 2006 uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úveru vo výške 663,88 EUR, ktorý sa zaviazal splácať s príslušným poplatkom v sume 634,67 EUR odo dňa 22. 12. 2006 po dobu 12 mesačných splátok vo výške 108,21 pričom vedel, že k žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojho príjmu, o výške svojich výdavkov a na podklade ktorých mu bol úver poskytnutý, avšak úver nesplácal v zmysle zmluvných podmienok, čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Bratislava škodu vo výške 1.298,52 EUR. V tomto trestnom konaní súd odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.
2. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody a z výsledku trestného konania proti žalovanému mal preukázané, že žalobcovi ako poškodenému spôsobil škodu vo výške 1.298,55 EUR. Okresný súd mal existenciu protiprávneho úkonu žalovaného preukázanú rozhodnutím vydaným v trestnom konaní. Pokiaľ ide o druhý predpoklad, ktorým je existencia škody, okresný súd zistil, že žalovaný spornú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ a že táto zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úverová zmluva obsahuje len výšku poskytnutého úveru 663,88 EUR, výšku poplatku 634,67 EUR, celkovú sumu, ktorú mal žalovaný vrátiť 1.298,52 EUR, počet splátok 12 a výšku splátky 108,21 EUR ako aj splatnosť prvej splátky 22. 12. 2006. Vzhľadom na § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je posudzovaný úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru, na základe čoho sa úver stal splatným 27. 01. 2007. Na základe § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa okresný súd zaoberal premlčaním uplatneného žalobného nároku a zistil, že poškodený nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá okamžikom splatnosti pohľadávky 27. 01. 2007. Do úvahy ďalej vzal skutočnosť, že dňa 18. 04. 2007 žalobca riadne uplatnil svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, kedy sa plynutie premlčacej doby zastavilo až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci žalovaného, t. j. do 03. 01. 2008, kedy premlčacia doba viac ako 8 mesiacov spočívala. Po skončení trestného konania dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 14. 10. 2009. Keďže žalobca podal žalobu na súde až 30. 06. 2016 po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, žalobu zamietol.
3. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 420 ods. 1, ods. 3, § 39, § 52, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
4. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a ďalej, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo zmluvné strany sa dohodli, že ich právny vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Žalobcom uplatnený nárok nebol premlčaný, lebo právo na náhradu úmyselne spôsobenej škody sa podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčí za desať rokov od 03. 01. 2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok 2T/180/2007-37 z 18. 12. 2007 a nárok bol uplatnený na súde včas. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie. 7. Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní sa žalobca domáha náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný prečinom úverového podvodu, pre ktorý bol žalovaný uznaný vinným a odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/180/2007-37 z 18. 12. 2007. Okresný súd z uvedeného rozhodnutia správne vychádzal, keď uviedol, že protiprávnym úkonom žalovaného bolo preukázané jeho zavinenie a zodpovednosť za škodu. Pri zisťovaní ďalších predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu vychádzal z obsahu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorú považoval za bezúročnú a bez poplatkov a z toho dôvodu za škodu považoval iba sumu poskytnutého úveru. Žalobcovi náhradu škody nepriznal vzhľadom na to, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Okresný súd podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z úradnej moci prihliadol na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
9. V posudzovanej veci súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z toho dôvodu musí súd zisťovať a hodnotiť skutočnosti rozhodné pre ustálenie výšky škody nielen z hľadiska charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere, ktoré sú právne významné pre vedenie spotrebiteľského sporu, či žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník v postavení spotrebiteľa.
10. Okresný súd bol pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného z uplatneného nároku na náhradu škody viazaný skutkovým stavom zisteným v trestnom konaní z ktorého vychádzal (odsek 34 odôvodnenia). Pokiaľ zistil jeho zavinenie aj príčinnú súvislosť s uplatnenou škodou, posudzovaným ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu ani výškou škody sa nezaoberal, keď nesprávne prihliadol na premlčania, hoci chýba vznesenie námietky premlčania dlžníkom. Okresný súd určil začiatok uplynutia premlčacej doby dňom zosplatnenia úveru, hoci neurobil skutkový záver o tom, či posudzovaná úverová zmluva je neplatný alebo relatívne platný právny úkon.
11. V ďalšom konaní bude okresný súd vychádzať z toho, že rozhodnutím pléna Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 11/2016-60 z 07. 02. 2018 bol vyslovený nesúlad § 5b zák., č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1. Na premlčanie dlhu preto nemôže prihliadnuť z úradnej povinnosti, ale iba na námietku dlžníka. Zavinenie žalovaného dlžníka bolo síce preukázané z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/180/2007-37 z 18. 12. 2007, ale pre zistenie ďalších rozhodujúcich skutočností musí okresný súd urobiť záver o tom, či úverový podvod žalovaného mal za následok absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy alebo či je tento právny úkon platný, lebo dotknutý veriteľ neplatnosť nenamietal postupom podľa § 40a v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka.
12. Žalobca žalovanú pohľadávku odôvodňuje zo zmluvného vzťahu, čo nasvedčuje tomu, že sa relatívnej neplatnosti úverovej zmluvy nedovolal. Potom je namieste, aby súd vykonal dokazovanie ohľadne existencie skutočnej škody aj ušlého zisku. Okresnú súd sa vysporiada s obranou poškodeného, ktorá vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/180/2007-37 z 18. 12. 2007 a pripojeného trestného spisu Okresného súdu Lučenec, keď v odpore proti trestnému rozkazu (č. l. 32 trestného spisu) žalovaný namietal výšku poskytnutého plnenia pri podpise úverovej zmluvy aj úhrady, ktoré vykonal v prospech žalobcu. Okresný súd bude zisťovať, či škoda nebola spôsobená aj zavinením poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka, napríklad tým, žalobca pred uzavretím neplatnej zmluvy mal možnosť presvedčiť sa, že žalovaný nespĺňal podmienky pre poskytnutie úveru. Okresný súd sa bude zaoberať tým, či ušlý zisk, v zmluve označený ako poplatok za poskytnutie úveru, mohol žalobcovi vzniknúť aj vzhľadom na právnu úpravu podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá by sa na vec vzťahovala, ak by bola úverová zmluva uzavretá platne. Ušlý zisk by poškodenému nemohol vzniknúť, ak v spotrebiteľskej zmluve, ktorú vyhotovil žalobca, chýbali predpísané náležitostí, pre ktoré by bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov.
13. Na námietku premlčania môže okresný súd prihliadnuť len ak ju uplatní dlžník. Pri náhrade škody nie je pre začiatok počítania subjektívnej premlčacej doby rozhodujúca dátum splatnosti úveru, ale kedy sa poškodený dozvedel o tom, že žalovaný za škodu zodpovedá. Táto skutočnosť sa spája s trestným konaním vedeným proti žalovanému a doručením rozsudku v trestnom konaní poškodenému žalobcovi. Po márnom uplynutí subjektívnej doby nemôže poškodený úspešne preukazovať, že v čase uplatnenia nároku na súde ešte neuplynula 10 ročná objektívna premlčacia doba.
14. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP.