Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/174/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés

- advokát, sídlo AK Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: Y. Č., W..: XX.XX.XXXX, F. Y. XXX, o zaplatenie 818,72 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.12.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 818,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že právny predchodca - Všeobecná úverová banka, a.s. - žalovanej bola na základe zmluvy uzavretej dňa 19.11.2009 vydaná kreditná platobná karta VÚB, a.s., na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 34683516. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,20% ročne. Žalovaná mala schválený úverový rámec do výšky 300 Eur a bola veriteľovi povinná platiť mesačnú splátku 10 Eur. Žalovaná si povinnosti zo zmluvy neplnila. VÚB, a.s. pred odstúpením na vymáhanie vystavil k 16.11.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.10.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady v celkovej výške 818,72 Eur.

3. Žalovanej sa žaloba, prílohy i procesné poučenie nepodarilo doručiť. Súd vykonal všetky dostupné šetrenia pobytu žalovanej, ale bezúspešne. Preto postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. zverejnením na úradnej tabuli súdu i webovom sídle oznámil, že proti žalovanej bola podaná žaloba spolu s poučením, že ak si žalobu neprevezme do 15 dní, bude sa považovať za doručenú. Oznámenie bolo zverejnené dňa 03.10.2017, zvesené dňa 29.10.2017. Žalovaná si žalobu, prílohy a poučenie neprevzala. Za použitia fikcie podľa § 116 ods. 2 C.s.p. súd tieto listiny považoval za doručené.

4. Podaním súdu doručeným dňa 06.04.2017 pôvodne VÚB, a.s. oznámil, že pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby, zmluvou zo dňa 18.01.2017 postúpil na žalobcu. So zmenou strany sporu súhlasil. Súd uznesením zo dňa 31.10.2017, č.k.: 7Csp/174/2016 - 74 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.12.2017. Dňa 15.02.2018 súd žalobcovi doručoval výzvu, aby preukázal písomnú výzvu adresovanú žalovanej v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a špecifikoval uplatnenú pohľadávku. Na výzvu žalobca nijako nereagoval.

5. Na verejné vyhlásenie rozsudku sa strany nedostavili. Bolo konštatované, že oznam o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) bol na úradnej tabuli Okresného súdu Bardejov vyvesený a na webovom sídle zverejnený dňa 20.04.2018.

6. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

7. Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z., poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

8. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

9. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

10. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. V zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu. Súd preto zisťoval, či postúpenie pohľadávky medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom podľa nimi uzavretej zmluvy zo dňa 18.01.2017, neodporuje zákonu.

16. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Veriteľom a zároveň postupcom bola Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá je bankou. Možnosť postúpenia pohľadávky banky z úveru na iný subjekt obmedzuje citované zákonné ustanovenie, určujúce podmienky, za ktorých banka takúto pohľadávku môže postúpiť.

18. Žalobca svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18.01.2017 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. preukázal Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.08.2016, žiadosťou o postúpenie a prevod z 18.01.2017, prílohou č. 3 a oznámením o postúpení pohľadávok z 23.01.2017 vrátane podacieho hárku.

19. Napriek tomu súd dospel k záveru, že uvedenou zmluvou zo dňa 18.01.2017 nedošlo k prechodu pohľadávky voči žalovanej, úhrada ktorej je predmetom tohto konania, na žalobcu.

20. Ako už bolo súdom uvedené, zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, pre prípad, že medzi bankou, ako veriteľom a dlžníkom, nedôjde k dohode, vo svojom ustanovení § 92 ods. 8 možnosť banky, svoju pohľadávku, ktorú má z poskytnutého úveru, postúpiť na inú osobu ako nového veriteľa, podmieňuje splnením v citovanom zákonnom ustanovení uvedených podmienok. Okrem iného sa žiada v prípade omeškania dlžníka s úhradou úveru, aby banka dlžníka písomne vyzvala k úhrade omeškaných splátok a až v prípade, že dlžník napriek výzve, je naďalej, po dobu najmenej 90 dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka aj bez súhlasu dlžníka, svoju pohľadávku postúpiť na inú osobu.

21. Žalobca v žalobe a ani na výzvu súdu neuviedol žiadne skutočnosti, prípadne dôkazy, z ktorých by súd mohol vyvodiť záver, či Všeobecná úverová banka, a.s. pred postúpením pohľadávky, ktorú mala proti žalovanej, a ktorá bola predmetom postúpenia, postupovala v súlade s už citovaným ustanovením § 92 ods. 8 zák. o bankách. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukázal len s ohľadom na naplnenie podmienok podľa § 526 Občianskeho zákonníka.

22. Súd preto musel konštatovať, že Všeobecná úverová banka, a.s. pohľadávku proti žalovaným, splnenia ktorej sa žalobca v konaní domáha, na žalobcu postúpila bez splnenia podmienok, ktoré pre ňu ako banku vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, a teda v rozpore s týmto zákonným ustanovením.

23. Pohľadávka, ktorej úhrady sa žalobca v konaní voči žalovanej domáha, bola na žalobcu od Všeobecná úverová banka, a.s. postúpená v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. V konaní nebolo preukázané, aby k postúpeniu pohľadávky došlo prípadne na základe dohody medzi Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovanou, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca dňa 18.01.2017 uzavrel so Všeobecná úverová banka, a.s. a ktorou, podľa žalobcu, bolo založené jeho vlastníctvo k tejto pohľadávke a tým aj jeho aktívna legitimácia, požadovať úhradu pohľadávky žalovanou pred súdom, je pre rozpor so zákonom, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatnou.

24. Právny úkon, v tomto prípade zmluva o postúpení pohľadávky, postihnutý absolútnou neplatnosťou, je neplatný od samého počiatku, v dôsledku čoho z tohto právneho úkonu nevznikajú žiadne práva ani

povinnosti, čo znamená, že k postúpeniu pohľadávky zo Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu nedošlo a žalobca sa nestal jej vlastníkom. Žalobcovi preto nevzniklo ani právo požadovať od žalovanej úhradu tejto pohľadávky a súd z tohto dôvodu musel žalobu žalobcu, pre nedostatok jeho aktívnej legitimácie, zamietnuť.

25. V súdnej praxi sa v súvislosti s riešenou otázkou pomerne často objavuje argumentácia postupníkov, podľa ktorej vzhľadom na tematické zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, skutočnosťami vyplývajúcimi z tohto ustanovenia nie je možné podmieňovať platnosť postúpenia pohľadávky. S takouto argumentáciou však nie je možné súhlasiť.

26. V predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku súd opakovane konštatoval, že pohľadávka, ktorej úhrady sa žalobca žalobou domáha, vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak žalovaná mala pri uzatváraní zmluvy a jej plnení postavenie spotrebiteľa (§ 52 Občianskeho zákonníka). Rovnaké postavenie žalovaná má aj v samotnom konaní a tak, čo do jej procesných práv a povinností sa na ňu vzťahujú osobitné ustanovenia C.s.p. týkajúce sa sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. C.s.p.).

27. Súdy, v prípade sporov, v ktorých na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ, sú obzvlášť povinné starostlivo vyhodnocovať všetky skutočnosti, ktoré bez príslušnej zákonnej úpravy by mohli byť využité v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľovi poskytnúť potrebnú ochranu, v súlade s úpravou jeho postavenia nielen vnútroštátnym právom, ale tiež právom EÚ. V tomto smere súd poukazuje najmä na Smernicu Rady číslo 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom číslo 150/2004 Z.z. Rovnako poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Práve preto je nutné vykladať v prospech spotrebiteľa aj citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vzťahu na obmedzenie možnosti banky postúpiť svoju pohľadávku, ktorú má voči spotrebiteľovi, na inú osobu.

29. Zákonodarca ustanovenie § 92 ods. 8 zaradil do štrnástej časti zákona o bankách upravujúcej ochranu klientov banky a bankové tajomstvo (§ 89 a násl.). Z obsahu tejto časti zákona vyplývajú predovšetkým povinnosti banky pri nakladaní s informáciami, ktoré získa pri styku so svojimi klientmi, vrátene informácií, ktoré banka získa pri poskytovaní úverov, nesporne aj úverov spotrebiteľských. Ustanovenia zákona sú zamerané tak na úpravu povinnosti banky vo vzťahu k možnému protiprávnemu konaniu klientov banky aj na ochranu údajov, okrem iného, o ich majetkových pomeroch, vrátane ochrany pred neoprávneným zverejňovaním takýchto informácií. K tomuto účelu slúži aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré má zabrániť banke poskytnúť tretej osobe informácie, že klientovi bol poskytnutý úver i jeho podmienky, teda informácie, ktoré sú súčasťou informácií o jeho majetkových pomeroch, a to bez toho, aby s poskytnutím takýchto informácií klient súhlasil a bez jeho súhlasu, len z dôvodov na strane klienta, t. j. iba v prípade, ak klient poruší zmluvné podmienky, keď napriek písomnej výzve zo strany banky, neplní svoje povinnosti poskytnutý úver splácať a naďalej je v omeškaní, najmenej po dobu 90 dní.

30. Nemôžu byť pochybnosti v tom, že obmedzenia banky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách treba považovať za imanentnú súčasť ústavného práva či už fyzickej alebo právnickej osoby na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov (čl. 19 ods. 3 Ústavy) v tomto prípade údajov o jeho majetkových pomeroch. Odovzdanie údajov o poskytnutom úvere a jeho podmienkach bankou tretej osobe bez splnenia podmienok § 92 ods. 8 zák. o bankách je tak treba považovať za neoprávnené zverejnenie údajov o osobe dlžníka včítane údajov o jeho majetkových pomeroch. Bez významu v tejto súvislosti nie je ani skutočnosť, že poskytovateľ úveru, v tomto prípade banka, je v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie úveru, povinný zo zákona (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.) zisťovať schopnosti žiadateľa o úver, úver splácať a nesporne v rámci toho zisťovať aj jeho najmä rodinné a majetkové pomery, pričom tieto údaje tvoria obsah dokumentácie o záväzkovom vzťahu, ktorú ako to výslovne vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, je banka povinná pri postúpení pohľadávky, odovzdať postupníkovi.

31. Vzhľadom na uvedené tak nemôžu byť pochybnosti o tom, že podmienky postúpenia pohľadávky bankou tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, treba považovať za zákonom stanovené podmienky, ktoré musia byť naplnené pre možnosť banky svoju pohľadávku z úveru postúpiť na inú osobu. Bez ich splnenia je postup banky v rozpore s týmto zákonným ustanovením, teda odporuje zákonu, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú by banka bez súhlasu dlžníka, napriek tomu s treťou osobou uzavrela, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

32. Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

33. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

34. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

35. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú sporné, keď žalovaná napriek výzve súdu ich nepoprela a spornými sa nejavia ani súdu. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. V tejto súvislosti súd uvádza, že spornosť tvrdení strán nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že žalobca niektoré, pre rozhodnutie významné, skutočnosti v žalobe neuviedol alebo ich nedoplnil na výzvu súdu. Preto žalobu zamietol.

36. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaná by mala podľa výsledku sporu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. V konaní ale zostala nečinná, keď sa ani len nevyjadrila k žalobe. Žiadne trovy jej preto nevznikli a súd preto rozhodol, že nárok na ich náhradu žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.