Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24Co-55-2018.pdf
PDF · 94.03 KB
Case nature
Subarea
24Co/55/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu V. V., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XX, XXX XX E., právne zastúpená advokátom Mgr. Matúš Macko, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Stropkov, IČO: 35 805 731, likvidátor C/L/A CONSULTANCY, a.s., so sídlom Tomášikova 10/D, 821 03 právne zastúpený De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok - o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 20Csp/169/2017-78 zo dňa 21. marca 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Prešove (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „ Žalovaný je povinný pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 370,00 Eur, a to do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. b), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojených listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila na podporu svojich tvrdení má za to, že návrh je dôvodný a žalobkyňa preukázala v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia nároku úspešnej žalobkyne bude zmarená, a to vzhľadom na vyhlásenia samotného žalovaného, ktorý už od konca roka 2015 neposkytuje žiadne úvery a pôžičky a výrazne obmedzil svoju podnikateľskú činnosť. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal tiež za preukázané, že žalovaný ako obchodná spoločnosť síce nezanikol, avšak z verejne dostupných informácií je známe, že sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný pozastavil a obmedzil výrazne svoju činnosť, súčasnosti žiadne nové úvery neposkytuje, zrušil všetky obchodné pobočky, nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom obchodných zástupcov, ktoré skutočnosti môžu vyvolať dôvodné obavy v súvislosti s budúcim výkonom a vymožiteľnosťou jej nároku uplatňovaného v danom spore. Žalobkyňa predložila ako listinný dôkaz výročnú správu spoločnosti Provident Financial, s.r.o. z ktorej je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu základného imania spoločnosti. Už aj z tejto konštatovanej skutočnosti je možné vyvodiť dôvodnosť obáv žalobkyne, že súčasná utlmená činnosť žalovaného,
výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku, ktorý jej bol v tomto konaní priznaný. Uviedol, že povinnosť žalovaného zložiť predbežne zábezpeku v uvedenej výške do úschovy súdu nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobkyne a táto výška nie je spôsobilá ohroziť prípadnú podnikateľskú činnosť žalovaného.
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti všetkým výrokom. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že nebola splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenie, teda že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a súd prvej inštancie sa uspokojil len s tvrdením žalobcu, že sám žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Zdôraznil, že nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani predĺžený a poukázal na svoju riadnu účtovnú závierku za rok 2016 a na to, že má dlhodobý hmotný majetok. Poukázal na to, že nemôže byť daná obava, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená, pretože je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti International Personal Finance Investments Limited pôsobiacou v 12-tich štátoch a riadiacou sa nadštandardnými etickými kódexmi, plní si všetky svoje splatné záväzky riadne a včas, neukončil podnikanie na území Slovenskej republiky a ak by aj malo dôjsť k jeho likvidácii, tak žalobcovi by sa v takom prípade poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. Poukázal aj na nespôsobilý argument súdu prvej inštancie, a to údajným postupovaním pohľadávok žalovaného voči jeho klientom na iné spoločnosti (KRUK), pretože postupuje v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti aj niektoré svoje nevymožiteľné pohľadávky. Namietal, že okresný súd nesprávne posúdil povinné kumulatívne splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ani len jedna takáto podmienka splnená nebola. Poukázal aj na rozhodnutia iných súdov, ktoré konštatovali, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že ho zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100% a trov odvolacieho konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100%.
5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu v lehote nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.02.2018 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zložiť do úschovy súdu pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi sumu vo výške 370,- Eur a tiež žiadala, aby súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100%. Dôvodila, že u žalovaného prebieha riadený proces, ktorý typicky sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít obchodných spoločností, preto existuje reálna hrozba, že do právoplatného skončenia súdneho konania by už žalovaný nemusel disponovať potrebnými finančnými prostriedkami na zaplatenie pohľadávky prisúdenej úspešnému žalobcovi. Žalobkyňa pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesenia Okresného súdu vo Zvolenie a Krajského súdu v Banskej Bystrici, printscreen z internetovej stránky žalovaného, výsledky hospodárenia žalovaného, výročnú správu žalovaného za rok 2016 a úplný výpis z obchodného registra. Dňa 19.01.2018 rozhodol súd prvej inštancie vo veci samej rozsudkom tak, že určil neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky, pričom žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie žalovaným, o ktorom nebolo ešte právoplatne rozhodnuté.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. b) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
12. Podľa ustanovenia § 326 ods.1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
15. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím civilno-procesným prostriedkom. Nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia sa nenadobúdajú práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorým by sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčiť, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu.
17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
18. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
19. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
20. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka 23439/B vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 080 01 Bratislava od 04.04.2018 zmenila obchodné meno na Endepro, s.r.o.. Z obchodného registra tiež vyplýva, že spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa 01.03.2018 a predmetom jej činnosti sú už len administratívne služby. Poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov bolo jedným z predmetov činnosti Provident Financial, s.r.o. len do 26.01.2018.
21. Na internetovej stránke https://www.provident.sk/ je uverejnený oznam, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery. V sekcii Informácie pre zákazníkov je uvedené, že: „Zákazníci, ktorí dostali oznámenie o postúpení pohľadávky na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., v prípade akýchkoľvek dotazov obracajte sa na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.“.
22. Zo žalobkyňou pripojenej výročnej správy žalovaného za rok končiaci sa 31.12.2016 taktiež vyplýva, že spoločnosť (žalovaný) prestal od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. V dôsledku obmedzenia podnikateľských činností bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek a taktiež došlo k zníženiu počtu zamestnancov. Výročná správa ďalej uvádza, že spoločnosť dosiahla za rok končiaci sa 31.12.2016 zisk 11.956.972,00,- Eur, pričom za rok 2015 bola v strate vo výške 44.884.863,00,- Eur. Spoločnosť teda vykazovala záporné vlastné imanie, ktoré predstavovalo 16.205.010,00,- Eur (za rok 2016). V sekcii kľúčových finančných výsledkov je uvedené aj to, že spoločnosť počas roka 2016 nevynaložila náklady na činnosť v oblasti výskumu a vývoja a v zahraničí nemá dcérske spoločnosti.
23. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný k svojmu odvolaniu nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil jeho vyjadrenia a zároveň vyvracal obavy žalobkyne, že exekúcia bude ohrozená, ale predložil iba riadnu účtovnú uzávierku žalovaného za rok 2016 a nesúvisiace listinné dôkazy - uznesenia krajských súdov, v ktorých súdy Slovenskej republiky konštatovali, že na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné dôvody.
24. K námietke žalovaného, že je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti, ktorá pôsobí v 12-tich štátoch a riadi sa nadštandardnými etickými kódexmi, odvolací súd uvádza, že to nemá žiaden vplyv na posudzovanie toho, či je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že medzi žalovaným a spomínanou britskou obchodnou spoločnosťou nie sú zriadené žiadne ručenia či iné hmotnoprávne inštitúty, ktoré by pri posudzovaní obavy bolo možné brať na zreteľ. Exekúcia by nebola a v súčasnosti ani nie je nariadená voči zahraničnej materskej spoločnosti, ale voči žalovanému, ktorý je slovenskou obchodnou spoločnosťou.
25. K námietke žalovaného, že neukončil podnikanie na území Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že nemá žiaden vplyv na posudzovanie toho či je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd poukazuje na vyššie spomínané informácie vyplývajúce z aktuálneho výpisu z obchodného registra, z ktorých vyplýva, že okrem zmeny obchodného mena žalovaného, sa žalovaný nachádza v likvidácii a jediným predmetom jeho činnosti sú už len administratívne služby. Naviac z výročnej správy žalovaného za rok 2016 vyplýva, že výsledok jeho hospodárskej činnosti je záporný a na jeho internetovej stránke je uvedené, že od 18.12.2015 neposkytuje nové spotrebiteľské úvery. Z týchto skutočností teda možno vyvodiť záver, že všetky postupy žalovaného smerujú k jeho zrušeniu a následnému zániku, a teda je daná dôvodná obava žalobkyne, že exekúcia bude ohrozená.
26. K námietke žalovaného, že je vlastníkom dlhodobého hmotného majetku okrem majetku finančného odvolací súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní tento majetok žiadnym spôsobom nekonkretizuje a nedokladá ho ani listinnými dôkazmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by aj žalovaný nehnuteľný majetok vlastnil a preukázal by aj svoje tvrdenie, v takom prípade by bolo potrebné posudzovať aj existenciu záložných práv na ňom viaznucich, a to v priamom kontexte k postaveniu žalobkyne ako nezabezpečeného veriteľa, a teda potvrdenia alebo vyvrátenia vyvolanej obavy.
27. K námietke žalovaného týkajúcej sa postupovania jeho pohľadávok na iné spoločnosti, odvolací súd poukazuje na to, že v prvom rade je potrebné vychádzať zo základnej premisy, že pohľadávka je majetok a postupovanie pohľadávok žalovaného voči svojim dlžníkom je prevodom majetku žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný sa zbavuje majetku je sama o sebe dostatočne spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu, že exekúcia žalovaného bude ohrozená. Z uvedeného dôvodu bolo na žalovanom, aby v rámci svojho rozsiahleho vyjadrenia vyvrátil túto obavu, pričom tak urobil iba obyčajným konštatovaním, že ide o pohľadávky, ktoré sú prakticky nevymožiteľné. Z čoho tak žalovaný usudzuje, nie je odvolaciemu súdu zrejmé. Žalovaný sám potvrdil, že pohľadávky postupuje, teda táto skutočnosť sporná nebola. Žalovaný však neopísal rozsah a množstvo postupovaných pohľadávok, skladbu a špecifikáciu týchto
pohľadávok, hodnotu týchto pohľadávok a hodnotu výnosu z ich postúpenia, taktiež nepredložil súdu žiaden dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia.
28. Z vyššie uvedených zistení možno vyvodiť záver, že všetky postupy žalovaného smerujú k jeho zrušeniu a následnému zániku. Z internetovej stránky žalovaného ako aj z rozhodovacej praxe je odvolaciemu súdu známe, že spoločnosť postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti, a to najmä na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.. Žalovaný taktiež nepreukázal, že vlastní majetok. Jeho jediným majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči jeho klientom, ktorých počet je neurčitý.
29. Z vyššie uvedených skutočností sa teda možno stotožniť s konštatovaním žalobkyne, že v žalovanej spoločnosti prebieha riadený proces, ktorý sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít žalovaného, a teda existujú aj dôvodné obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia, majetok žalovaného, postúpenie pohľadávok na iné spoločnosti nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku.
30. Odvolací súd konštatuje, že na základe vyššie uvedených skutočností je záver súdu prvej inštancie správny, pretože žalobkyňa osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Uvedenému záveru svedčí aj to, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti, ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery ( viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobca osvedčil.
31. Odvolací súd uvádza, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a žalobkyňa v návrhu na jeho nariadenie uviedla relevantné skutočnosti, v dôsledku ktorých bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
32. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobcu, uplatnenej vo veci samej. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov, jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.
33. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v súlade s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po skončení konania vo veci samej.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).