Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci navrhovateľky (manželky): N., adresa na doručovanie: B. a manžela: H., o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletej T. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., na odvolania manžela (otca maloletej) proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. decembra 2017, č.k. 14P/42/2017-43, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú T. vo výške 80,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, s účinnosťou od 30.01.2018.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo manželky T. K. a manžela H. K., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B. L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. L., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X (výrok I.), maloletú T. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky (výrok II.). Otcovi uložil povinnosť odo dňa právoplatnosti rozsudku platiť výživné na maloletú T. vo výške 120 eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca (výrok III.). Styk otca s maloletou neupravil (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Rozhodnutie zdôvodnil tým, že manželka sa domáhala rozvodu manželstva a maloletú dcéru pôvodne navrhla zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na pojednávaní uviedla, že dospela k názoru, že už so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, keďže manžel pracuje v nepretržitej prevádzke a striedavú starostlivosť by nebolo možné realizovať. Navrhla, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti. Manželovi však nebráni v stretávaní sa s maloletou, môže si ju kedykoľvek zobrať. Výživné požadovala v sume 150 eur. Uviedla, že manžel a dcéra sa spolu stretávajú často, aj niekoľkokrát do týždňa. Zo škôlky maloletú vyberá ten, kto má práve čas. Podľa manžela navrhované výživné je vyššie než je v jeho možnostiach.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie okrem iného preukázané, že manželia už nebývajú v spoločnej domácnosti, manželka opustila domácnosť ešte v mesiaci september 2017 a odišla spolu s maloletou bývať k svojim rodičom. Matka maloletej je od 10.10.2017 zamestnaná v spoločnosti U., s.r.o., za šestnásť odpracovaných dní v mesiaci október 2017 dosiahla čistú mzdu 399,95 eur. Poberala tiež rodičovský príspevok 213,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Maloletá navštevuje materskú školu, je zdravá, žiadnu záujmovú činnosť ešte nemá. Čo sa týka nákladov na maloletú, matka uviedla, že za stravu v škôlke platí približne 30 eur, ďalšie poplatky sú asi 12 eur,

oblečenie asi 40 eur mesačne. Otec maloletej pracuje v spoločnosti V., a.s. v nepretržitej prevádzke. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných dvanásť mesiacov je 652,24 eur. Uviedol tieto mesačné náklady: elektrina 30 eur, plyn 80 eur, voda 8 eur, káblová televízia 5 eur, rozhlas 5 eur, cestovné do zamestnania 70 eur - 80 eur, každý mesiac si odkladá 10 eur na platby za odpad a miestnu daň, mobil 30 eur, matke spláca 50 eur mesačne. Zo zvyšnej sumy uhrádza náklady na stravu a oblečenie. S maloletou sa pravidelne stretáva, trávia spolu veľa času, matka mu nebráni v stretávaní s maloletou.

1.3 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie s odkazom na ustanovenia § 18, § 22, § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 24 ods. 1, ods. 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine okrem iného tým, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené, manželia už nedodržiavajú povinnosti podľa § 18 Zákona o rodine, a to najmä povinnosť žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Manželstvo už tak nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva. Rozvod podľa názoru súdu nie je ani v rozpore so záujmom maloletej, keďže permanentné konflikty rodičov jej nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, keďže toto riešenie je podľa názoru súdu v súčasnej dobe v najlepšom záujme maloletej. Maloletá má síce výborný vzťah s oboma rodičmi, avšak v súčasnosti ešte nie je možná praktická realizácia pôvodne navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletou súd neupravil, pretože rodičia to nepožadovali a súd mal preukázané, že otec sa s maloletou stretáva v značnom časovom rozsahu a matka mu v tom nebráni.

1.4 K výške výživného súd prvej inštancie uviedol, že prihliadol na mesačný príjem otca vo výške 652,24 eur a na rozsah jeho výdavkov. Otec vyčíslil výdavky v sume 298 eur s tým, že ďalšie prostriedky vynakladá na stravu a oblečenie. Pri týchto dvoch položkách výšku výdavkov nekonkretizoval. Súd vychádzal z názoru, že pokiaľ otcovi po vynaložení výdavkov na živobytie zostane mesačne ešte 300 eur a z týchto prostriedkov hradí stravu a oblečenie len pre seba, zostane mu mesačne dosť prostriedkov na to, aby platil maloletej výživné v sume 120 eur, ktoré súd prvej inštancie považoval za primerané aj potrebám maloletej.

2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej, a to len pokiaľ ide o určenie výšky výživného. Uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že jeho majetkové pomery sú dostatočné na mesačné výživné vo výške 120 eur, v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné. Podľa neho matka nedokáže relevantným spôsobom preukázať oprávnené potreby a výdavky maloletej do výšky 120 eur. Náklady, ktoré matka uviedla, predstavujú sumu 82 eur, pričom netvrdila, že v súvislosti s bývaním u rodičov jej vznikajú nejaké náklady na bývanie. Otec má za to, že značná časť sumy výživného bude spotrebovaná na vlastné potreby matky, čo je v rozpore s konštantnou judikatúrou, podľa ktorej výživné je určené výlučne pre potreby dieťaťa. Otec na pojednávaní vychádzal z návrhu matky, ktorá chcela upraviť osobnú starostlivosť o maloletú formou striedavej osobnej starostlivosti, bez úpravy vyživovacej povinnosti. Na zmenu jej postoja na pojednávaní nebol dostatočne pripravený. Preto by súd mal pri určení výživného vychádzať z jeho mesačných výdavkov takto: energie 120 eur, cesta do práce 85 eur, mobil 30 eur, strava 210 eur, káblová TV 5 eur, koncesionársky poplatok 5 eur, škôlka 30 eur, ošatenie a hygiena 70 eur, splátka pôžičky matke 50 eur, čo predstavuje spolu 605 eur mesačne. Práca baníka je veľmi fyzicky náročná a je spojená so zvýšeným nárokom na stravovanie a osobnú hygienu. Naviac, maloletá s ním trávi počas týždňa aj víkendov dostatok času a vtedy s ňou matka nebude mať žiadne výdavky. Po rozvode manželstva otec maloletej nebude poberať daňový bonus vo výške 30 eur, teda jeho čistý príjem bude vo výške 620 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti otec maloletej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho výživné určí v sume 70 eur mesačne.

3. Opatrovník maloletej T. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa uviedol, že vyživovaciu povinnosť, určenú súdom prvej inštancie, považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Otec maloletej k vyjadreniu opatrovníka uviedol, že napadnutý rozsudok náležite nereflektuje odôvodnené potreby maloletej vyčíslené matkou na pojednávaní a nezodpovedá ani jeho majetkovým pomerom.

6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti (vo výroku o výživnom) zmeniť s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h), § 388 a § 62 až 66 CMP. Ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie neboli odvolaním napadnuté a odvolací súd ich nepreskúmaval.

7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

8. Okrem schopností, možností a majetkových pomerov rodičov podstatným kritériom pre určenie výšky výživného sú odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by súd prvej inštancie bol venoval primeranú pozornosť odôvodneným potrebám maloletej T. a schopnostiam a možnostiam matky. Súd prvej inštancie zdôvodnil určenú výšku výživného v zásade len príjmami a výdavkami otca maloletej, pričom uviedol, že pri výške výživného 120 eur mesačne zostane otcovi dosť prostriedkov.

9. Výdavky na maloletú uviedla matka vo výške 30 eur strava v materskej škole, ďalšie poplatky 12 eur (aj keď otec v odvolaní tieto poplatky spochybnil, z kontextu vyjadrenia matky bolo zrejmé, že ide o poplatky za materskú školu), oblečenie asi 40 eur mesačne. Žiadne ďalšie výdavky matka neuviedla, je však zrejmé, že nešlo o všetky výdavky na maloletú - napríklad matka neuviedla výdavky na stravu maloletej v čase, keď maloletá nie je v materskej škole (suma 30 eur predstavuje len výdavky za stravu v materskej škole). Odvolací súd nepovažoval za potrebné na tento účel dopĺňať dokazovanie a vychádzal z primeraných potrieb zdravého dieťaťa vo veku maloletej T. (O. roky) - približne 80 eur - 100 eur mesačne (vzhľadom k tomu, že v pracovných dňoch je v materskej škole zabezpečovaná desiata, obed a olovrant, nie však raňajky a večera, cez víkendy stravu plne zabezpečujú rodičia). Matka tiež neuviedla výdavky na bývanie. K tomu otec v odvolaní uviedol, že v súvislosti s bývaním u rodičov matke pravdepodobne nevznikajú žiadne náklady. Odvolací súd je toho názoru, že ak matka maloletej býva s maloletou u svojich rodičov, majú jej rodičia, resp. vlastníci domu právo na úhradu primeranej časti nákladov. Ak matka neuviedla náklady na bývanie, súd - aj keď vo veciach starostlivosti o maloletých môže vykonávať dokazovanie aj bez návrhov - by nemal nahrádzať aktivitu tretích osôb (v tomto prípade vlastníkov domu, v ktorom býva matka s maloletou). Preto odvolací súd aj pri nákladoch na bývanie vychádzal z primeraných nákladov vo výške 180 eur - 200 eur mesačne pri štyroch osobách žijúcich v spoločnej domácnosti. Na jednu osobu tak pripadajú náklady do 50 eur.

10. Na druhej strane odvolací súd vzal do úvahy aj to, že otec sa s maloletou pomerne často stretáva (matka maloletej uviedla, že dieťa sa s otcom stretáva v pracovných dňoch aj niekoľkokrát za týždeň a jeden víkend v mesiaci), a teda náklady na bývanie a stravu dieťaťa znáša v čase, keď je dieťa s ním, otec. Ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého má súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, nemožno vykladať tak, že sa má prihliadať len na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov. Je potrebné brať do úvahy aj to, v akej miere sa o dieťa osobne stará ten z rodičov, ktorému dieťa nie je súdom zverené, v čase, keď sa realizuje jeho styk s dieťaťom (či už styk určený súdom alebo dohodou medzi rodičmi). Vzhľadom na uvedenú frekvenciu stretávania sa otca s maloletou T. vychádzal odvolací súd z toho, že otec skutočne znáša náklady na stravu dieťaťa (mimo stravy v materskej škole) približne v rozsahu 1/4 a matka v rozsahu 3/4 celkových nákladov na stravu dieťaťa mimo materskej školy.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nebolo zrejmé, ako súd prvej inštancie vzal do úvahy príjem matky maloletej, ktorý zistil vo výške 399,95 eur mesačne a jej výdavky. Odvolací súd dospel k záveru, že takto zistený príjem matky (zvýšený o daňový bonus, na ktorý má matka nárok od právoplatnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti) dostatočne pokrýva výdavky samotnej matky (ktorá nevyčíslila svoje výdavky na bývanie a na stravu ani

pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní) a umožňuje tiež čiastočnú úhradu oprávnených výdavkov na maloletú T..

12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti (najmä na príjmy a výdavky matky dieťaťa a na starostlivosť o dieťa zabezpečovanú čiastočne aj otcom dieťaťa), ktoré súd prvej inštancie nevzal do úvahy, odvolací súd určil výživné v nižšej výške, než ho určil súd prvej inštancie. Náklady otca, ktoré uviedol už na súde prvej inštancie, spojené s cestovaním do práce (70 eur mesačne) a bývaním (asi 120 eur mesačne), neboli v konaní spochybnené. Od príjmu otca, zisteného súdom prvej inštancie (652 eur), je potrebné okrem týchto nákladov odpočítať ešte daňový bonus 30 eur, o ktorý sa jeho príjem znížil po právoplatnosti výroku rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky (a naopak na strane matky je potrebné pripočítať k jej príjmu vo výške 399 eur daňový bonus asi 25 eur a odpočítať už vyššie uvedené náklady na bývanie pripadajúce na jej osobu v sume 50 eur). Na splátku pôžičky, ktorou argumentoval otec dieťaťa, súd pri určení výživného nemohol prihliadať. Svoje náklady na stravu a oblečenie nevyčíslili ani otec, ani matka, preto ich odvolací súd považoval v zásade za rovnaké (aj keď je možné predpokladať - tak ako uviedol otec v odvolaní, že otec ako baník má tieto náklady vyššie). Takto dospel odvolací súd k mesačnej disponibilnej sume na strane otca asi 430 eur (652-70-120-30 eur) a na strane matky asi 370 eur (399-50+25 eur). Náklady na dieťa, ktoré uviedla matka (materská škola, oblečenie) vo výške 82 eur, by mali rodičia znášať podľa pomeru týchto svojich príjmov očistených od výdavkov, t. j. otec asi 44 eur, matka asi 38 eur. Náklady na bývanie a stravu dieťaťa by mali znášať podľa toho, v akom rozsahu sa o dieťa starajú (viď bod 10 tohto odôvodnenia), t. j. na vyrovnanie nákladov na bývanie a stravu dieťaťa mimo materskej školy (približne 50 + 90 eur) by mal otec nahradiť matke - okrem 1/4 týchto nákladov, ktoré znáša v čase, keď je maloletá s ním - ďalšiu 1/4 týchto nákladov, t. j. 35 eur. Takto dospel odvolací súd k výške výživného 80 eur (44 eur + 35 eur po zaokrúhlení), ktoré sú primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa.

13. Ako deň, odkedy je otec maloletej povinný platiť výživné, určil súd prvej inštancie deň právoplatnosti rozsudku, neuviedol však, právoplatnosť ktorého výroku mal na mysli (výroky o rozvode a o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky nadobudli právoplatnosť dňa 30.01.2018; odvolacím súdom zmenený výrok o výživnom nadobudne právoplatnosť až doručením tohto rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd preto spresnil tento údaj tak, že výslovne uviedol ako deň, odkedy je otec povinný platiť výživné, dátum právoplatnosti výrokov rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode a o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky (30.01.2018), keďže matka nežiadala upraviť výživné na čas do rozvodu.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže podanie odvolania je procesným právom každého účastníka a nie je možné to považovať za také konanie účastníka, ktorým by zavinil trovy, ktoré by inak neboli vznikli (§ 54 a odvolací súd nezistil ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania (§ 55 .

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.