Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_19CoP-21-2018.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa Y., zastúpeného Q. a otca navrhovateľa H., právne zastúpeného X., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3Pc/24/2017-139 zo dňa 18. januára 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľa k navrhovateľovi Y. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 39,83 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne od 31.07.2017, ktoré výživné je otec navrhovateľa povinný platiť k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 31.17.2017 do 28.02.2018 vo výške 634,10 Eur je otec povinný zaplatiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 11P/527/2005-12 zo dňa 17.10.2005. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 11P/527/05-12 zo dňa 17.10.2005, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne zvýšenia výživného na vtedy ešte maloletého navrhovateľa, a to zo sumy 500,- Sk na sumu 1.200,- Sk (39,83 Eur mesačne). V tom čase rodičia navrhovateľa nežili v spoločnej domácnosti. Vtedy maloletý navrhovateľ bol od septembra 2005 žiakom X. ročníka základnej školy. Podľa daňového priznania za rok 2004 matka mala základ dane vo výške 7.594,30 Eur a daňovú povinnosť 933,11 Eur. Otec navrhovateľa bol v tom čase ženatý, mal vyživovaciu povinnosť k dcére K.. Jeho manželka v tom čase očakávala narodenie druhého dieťaťa. Otec pracoval ako živnostník. Fakturoval okolo 564,30 Eur
- 597,49 Eur, vlastnil 1-izbový byt, za ktorý platil mesačne 66,38 Eur. Podľa daňového priznania za rok 2004 otec mal základ dane 1.751,84 Eur a daňovú povinnosť vo výške 0 Eur. Vykonaným dokazovaním mal nesporne preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorý je plnoletý, sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, ktoré započal dňa 01.09.2017. Nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb, najmä nevyhnutných životných potrieb a potrieb súvisiacich s návštevou školy. Doterajšia suma výživného zo strany otca je jednoznačne nepostačujúca. Matka je onkologickou pacientkou, jej príjem tvorí invalidný dôchodok a príjem zo živnosti, ako aj príjem z nemocenských dávok. V roku 2017 bol jej priemerný mesačný príjem 1.026,45 Eur (4.605,59 Eur príjem z dôchodku + 1.915,40 Eur príjem z nemocenských dávok + 5.796,36 Eur príjem od klientov = 12.317,35 Eur : 12 mesiacov), otec za obdobie roku 2017 dosiahol priemerný mesačný príjem 1.008,25 Eur (9.007,84 Eur je príjem od odberateľa + 1.812,50 Eur nemocenské dávky + 1.278,69 Eur vratka z nemocenského a sociálneho poistenia = 12.099,03
Eur : 12 mesiacov). Popritom má otec pravidelný príjem z prenájmu bytu minimálne v sume 71,54 Eur. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k dcére G.. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol, že počas PN otec nemal výdavky súvisiace s cestovaním do práce. V čase, keď bol práceneschopný, zakúpil chladničku a televízny prijímač do bytu, ktorý prenajíma v sume 648 Eur, čo súd posúdil ako výdavky, ktoré nebolo potrebné použiť. S poukazom na ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť výživné zo strany otca na navrhovateľa. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v schopnostiach a možnostiach otca platiť na navrhovateľa výživné vo výške 130 Eur mesačne s účinnosťou od 31.07.2017. Výživné v určenom rozsahu považoval za dostačujúce na pokrytie odôvodnených potrieb navrhovateľa.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd návrh navrhovateľa zamietne. Zastával názor, že uloženie „ďalšej vyživovacej povinnosti“ je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ o otca neprejavuje žiadny záujem. Otec nie je na príčine tejto skutočnosti. V minulosti sa snažil o navrhovateľa prejavovať záujem, avšak bolo to bez akejkoľvek odozvy zo strany navrhovateľa. Nestotožnil sa so stanoviskom súdu prvej inštancie, že si v minulosti vzťah s navrhovateľom nevybudoval. Súdne rozhodnutie o úprave styku by zaväzovalo matku maloletého a nie jeho samotného. Navrhovateľ neprejavoval o otca žiadny záujem, ale jeho výživné spotrebovával. Navrhovateľ má otca len na platenie výživného. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ študuje na vysokej škole ekonomického smeru a jeho matka podniká v oblasti účtovníctva, má navrhovateľ všetky možnosti, aby si pri podnikateľskej činnosti jeho matky privyrobil a neočkával príjem od otca, o ktorého neprejavuje absolútne žiadny záujem.
3. Navrhovateľ sa k odvolaniu otca nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
6. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery účastníkov.
7. Zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a to nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zmenou ich príjmu, zmenou ich majetkových pomerov, prípadne iných okolností. 8. Povinnosťou súdu v konaní o návrhu na zvýšenie výživného je náležite porovnávať pomery na strane dieťaťa a pomery na strane rodičov v rozhodnom období s obdobím v čase poslednej úpravy výživného. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s touto zásadou postupoval, správne vyhodnotil pomery na strane navrhovateľa ako osoby na výživné oprávnenej s pomermi na strane otca ako osoby povinnej na plnenie vyživovacej povinnosti a správne určil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v rozsahu stanovenom súdom prvej inštancie.
9. Podstata odvolacích námietok otca spočíva v jeho nesúhlase so záverom súdu prvej inštancie, že zvýšenie výživného na navrhovateľa nie je v rozpore s dobrými mravmi. Zotrváva na tom, že navrhovateľ neprejavuje o otca žiadny záujem. Otec nie je na príčine tejto skutočnosti. Nesúhlasil s vysloveným názorom prvoinštančného súdu, že si s navrhovateľom nevybudoval vzťah, a že si mal dať určiť styk s navrhovateľom v minulosti súdom. Zastáva názor, že určenie výživného navrhovateľovi, ktorý ani raz neprejavil o neho ani žiadny minimálny záujem, je v rozpore s dobrými mravmi.
10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nie je možno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
12. V predmetnej veci súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 11P/527/05-12 zo dňa 17.10.2005 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 39,83 Eur na sumu 130 Eur mesačne s účinnosťou od 31.07.2017, keď s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného na navrhovateľa zo strany otca nie je v rozpore s dobrými mravmi. Zo skutkových zistení vyplynulo, že otec sa o navrhovateľa zaujímal od jeho narodenia len minimálne, do 6. roku života navrhovateľa sa s ním otec kontaktoval maximálne jedenkrát do roka, následne väčšinou len telefonicky. Otec sa úpravy styku nedomáhal, a preto za situácie, že otec nevynaložil žiadnu snahu o rozvoj vzťahu s navrhovateľom, sa súd nestotožnil s argumentáciou otca, že výživné by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
13. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí vždy od posúdenia konkrétneho prípadu.
14. Hodnotiť správanie ako správanie v rozpore s dobrými mravmi musí súd vo vzťahu rodič a dieťa posudzovať veľmi citlivo. Nie je totiž možné opomenúť zákonné pravidlo, že rodič má vo vzťahu k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Aplikáciou ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine je potrebné spájať vždy s osobou oprávneného, t. j. so správaním tej osoby, ktorá sa výživného proti povinnému domáha. V danom prípade zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva a účastníkmi konania nie je spochybňované, že navrhovateľ s otcom sa vzájomne nekontaktujú. Navrhovateľ uviedol, že s otcom sa nestretáva, nakoľko nemajú nič spoločné, nevedia si nájsť spoločnú reč. Navrhovateľ si nepamätá, či ho otec pozýval na návštevu, pripustil, že asi áno, ale si to nepamätá. Neoznámil mu, že zmaturoval. Otec poukazuje na to, že navrhovateľ mu neposlal nikdy pohľadnicu, nijakým spôsobom sa o neho nezaujímal, neprejavoval o otca záujem. Matka navrhovateľa, ktorá pred súdom prvej inštancie bola vypočutá ako svedkyňa, uviedla, že s otcom dieťaťa chodila asi rok, potom otehotnela, avšak nechcela si ho zobrať, lebo mala na to osobné dôvody. O zvýšenie výživného nepožiadala, pretože nechcela zažívať výsluchy zo strany otca. O zvýšenie výživného požiadal až samotný navrhovateľ, avšak matka pre navrhovateľa vybrala školu najbližšie k miestu bydliska, aby sa náklady čo najviac eliminovali. Navrhovateľ je študent X. ročníka, v študijnom programe Regionálna ekonomika, rozvoj, denná forma, 1. stupeň (Bc.) so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky, I., Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov.
15. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o rodine). V čase, keď bol navrhovateľ maloletý, rodičia neviedli spoločnú domácnosť. Maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti matky. Právo na výchovu navrhovateľa mal otec možnosť realizovať len prostredníctvom styku otca s maloletým, ktorý nebol súdom upravený. Styk otca s maloletým sa v podstate nerealizoval, a preto sa vzájomný vzťah navrhovateľa s otcom nevytvoril. Navrhovateľ nadobudol plnoletosť, vo vzťahu k otcovi zásadná zmena nenastala, pretrvávajú tak dôsledky toho, že otec styk s navrhovateľom v čase, keď navrhovateľ bol maloletý, nerealizoval, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu za daných okolností nie je v rozpore s dobrými mravmi, že navrhovateľovi je výživné zo strany otca priznané.
16. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V danej veci odvolací súd nevidel dôvody na odklon od všeobecnej zásady nepriznávania nároku na náhradu trov konania v mimosporovom konaní.
18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).