Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci navrhovateľa H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. nad S., Y. I XX/XXX, proti povinnej osobe H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W. nad Váhom, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.novembra 2017, č. k. 21Pc/6/2017-60 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. z m e ň u j e tak, že povinná osoba je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 16.02.2017, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšujúcej časti návrh na určenie výživného za obdobie od 01.01.2017 do 15.02.2017 z a m i e t a .

Napadnutý rozsudok vo výroku II. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil povinnej osobe /odporcovi/ povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2017, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo výroku II. povinnej osobe uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2017 do rozhodnutia súdu v sume 500 eur, a to v splátkach po 20 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý zostatok nedoplatku na zročnom výživnom. Vo výroku III. v zostávajúcej časti návrh zamietol. Vo výroku IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil povinnej osobe povinnosť prispievať mu na jeho výživu sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2017. O vyživovacej povinnosti povinnej osoby k navrhovateľovi bolo rozhodované reálne posledný krát rozsudkom Okresného súdu Trenčín, zo dňa 20.10.2011, č. k. 31P/72/2011-38, a to tak, že povinnej osobe bola uložená povinnosť platiť navrhovateľovi výživné 100 eur mesačne. Ďalším rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.03.2016, č. k. 27C/13/2016-41, táto vyživovacia povinnosť bola zrušená s účinnosťou od 01.01.2016. Navrhovateľ uviedol, že štúdium na SŠ ukončil v r. 2015, od decembra 2015 do septembra 2016 bol zamestnaný. Od septembra 2016 študuje dennou formou na Univerzite Komenského v Bratislave, fakulte telesnej výchovy a športu, Odbor kondičné trénerstvo a učiteľstvo. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú 55,- eur ubytovanie, 60 - 70,- eur strava, 10 -15,- eur doprava, 20 - 30,- eur výdavky na nákup športových vecí a oblečenia. Jednorazové výdavky na začiatku štúdia boli cca 800 eur. Ďalšie výdavky súvisia s návštevou posilňovne 20,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, má iba nevlastnú sestru B. A., ktorá rovnako študuje na vysokej škole. S matkou bývajú v garsónke, ktorá je v

jej vlastníctve. Výdavky s bývaním sú 140,- eur mesačne, internet a TV 26,- eur mesačne, poistky pre obidvoch 27,- eur mesačne, obidva telefóny 50 eur mesačne. Notebook, ktorý potreboval, stál 840,- eur, mal našetrené na akontáciu, to bolo 500 eur a na zvyšok si matka zobrala úver, celkom vo výške 560,- eur. Bol nútený absolvovať turistické sústredenie, s ktorým boli celkom výdavky 250 eur, na ktoré si matka opätovne zobrala úver, išlo o to, že bez účasti na tomto sústredení by neukončil ročník. Boli za to kredity. Na turistické sústredenie bolo treba zaplatiť poplatok 140,- eur, musel si požičať bicykel 30 eur a ďalšie výdavky boli na vreckové a nevyhnutné ošatenie. Počas letných prázdnin robil v detskom tábore animátora, potom na festivale v SBS, dokopy zarobil asi 300,- eur, ale ešte ich nedostal. Nemajú žiadny majetok, ani matka, ani on, okrem uvedenej garsónky. Povinný uviedol, že cez sprostredkovateľskú agentúru pracuje v Prostějove v železiarňach ako robotník. V terajšom zamestnaní je od 01.03.2017. Zarobí 420 eur v čistom, predtým pracoval ako robotník vo firme Y. A. od r. 2015 do r. 2017, čistý príjem mal 650,- eur. Má dve vyživovacie povinnosti, jednu k navrhovateľovi a druhú k dcére B.. Súd určoval výživné k dcére B. pôvodne v nižšej sume, výživné bolo napokon zvýšené na sumu 100,- eur. Nemá byt, keď ide na Slovensko, býva u rodičov v L.. V Českej republike býva na ubytovni, platí 2700,- Kč mesačne. Jeho mesačné výdavky sú 100,- eur výživné, 100,- eur exekúcia, poplatok za ubytovanie a ostatné minie na stravu. Je t. č. rozvedený, v minulosti bol 2x ženatý. Podlžnosti na výživnom voči synovi nemá, nikdy neprispieval nad rámec súdom určeného výživného, pretože na to nemal finančné prostriedky. S deťmi nie je v žiadnom kontakte. Zamestnávateľ mu vypláca aj diéty, ale to podľa neho nie je zárobok, je to asi 300 Kč na deň, čo je za mesiac asi 6 000,- Kč. Je to na ubytovanie a stravu v ČR. V Y. skončil pracovný pomer po vzájomnej dohode, z toho dôvodu, že v ČR je lepšie, je to z viacerých dôvodov, aj politika, aj všetko, tu na Slovensku mu nič nesedí. Dcére B. A. platí síce 100,- eur mesačne, pretože mu to určil súd, ale dal návrh na zníženie výživného na súd asi pred dvoma mesiacmi. 16.03.2017 mal pracovný úraz, priznali mu odškodné, ale ho ešte nevyplatili, je to 250,- Kč za jeden bod v rozsahu 55 bodov, čo je dokopy 13.700,- Kč. Matka navrhovateľa dosiahla čistý priemerný zárobok 550,45 eur mesačne za obdobie január - december 2016, za obdobie január - júl 2017 606,40 eur. Odporca v období marec - august 2017 dosiahol čistý zárobok 221,32 eur, v období marec - júl 2017 mu boli vyplácané diéty priemerne 3.656,- Kč mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia je povinný práceneschopný od augusta 2017 doposiaľ, sú mu vyplácané nemocenské dávky cca 6 000,- Kč mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok na určenie vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne. Navrhovateľ pokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej škole dennou formou. S takouto formou štúdia sú nepochybne spojené vyššie náklady. Nevyhnutné sú výdavky na ubytovanie, stravu, dopravu, čo je len v najnutnejšej miere 200 eur mesačne. Ďalšie pravidelné výdavky, návšteva posilňovne, nákup nevyhnutných osobných vecí predstavuje sumu 60 eur mesačne, pričom v tom nie sú zahrnuté výdavky jednorazové, ale tiež nevyhnutné, spojené so štúdiom, ako je nákup počítača, účasť na turistickom sústredení. Aj keď časť týchto výdavkov pokryl navrhovateľ sám prácou a brigádami, je nevyhnutné, aby si vyživovaciu povinnosť plnili aj jeho rodičia. V prípade povinného súd však mal povinnosť prihliadať na jeho zárobkové možnosti a schopnosti. Nemožno mu uprieť právo na zabezpečenie základných životných potrieb, preto vychádzajúc z jeho príjmu, prihliadajúc na to, že si plní ďalšiu vyživovaciu povinnosť, mu súd určil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi sumou 50 eur mesačne, v zmysle návrhu s účinnosťou od 01.01.2017. Do rozhodnutia súdu tak vznikol nedoplatok celkom 500,- eur, ktorý súd povinnému povolil splácať v splátkach 20 eur mesačne. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine nebral do úvahy, že sa povinný dobrovoľne vzdal zamestnania vo firme Y. A., kde mal čistý mesačný príjem 650 eur a odišiel pracovať do A. v Českej republike, kde údajne zarobí 420 eur mesačne v čistom + 6000 Kč diéty, spolu 620 eur. Poukázal na to, že keď povinný pracoval v Y. A. bol schopný na jeho výživu prispievať sumou 100 eur mesačne a aj na výživu nevlastnej sestry tiež 100 eur mesačne. Pokiaľ povinný platí exekúciu 100 eur, ako uviedol, tak si ju spôsobil sám vlastnou vinou, nakoľko si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči jeho nevlastnej sestre. Jeho matka L. C. má nižší príjem ako povinný, stará sa o neho od narodenia, je zodpovedná, úžasná matka, ktorá pracovala 30 dní v mesiaci, aby ho uživila. V súčasnosti chodí do práce 6 dní v týždni, tiež mala úraz ruky, má bolesti a pracuje, aby spoločne zvládli jeho denné štúdium na vysokej škole. Vytýkal súdu, že prihliadol k tomu, aby povinnému zostali peniaze na jeho výživu, ale na to, že jeho matka tiež potrebuje pri všetkých výdavkoch peniaze na svoju výživu a potreby neprihliadol. Keď povinný zarobí 620 eur mesačne, zaplatí výživné na jeho nevlastnú sestru, exekúciu, výživného na neho a ubytovanie v ČR, zostáva mu na jeho výživu 280 eur. Jeho matka zarobila v roku 2016 v priemere 550 eur mesačne, v roku 2017 január - júl v priemere 606 eur mesačne, ich výdavky bez stravy na domácnosť 280 eur, výdavky na neho na

štúdium a stravu 260 eur, spolu 540 eur, tak potom jeho matke nezostáva na výživu a potreby takmer nič. Preto sa snaží, keď má príležitosť a dovolí mu to rozvrh, si nejaké peniaze zarobiť, aby matku trochu odbremenil. Podľa jeho názoru takýto nepomer, že povinný má na svoju výživu 280 eur mesačne a jeho matka 50 - 60 eur mesačne, lebo sa stará o jeho budúcnosť, je absolútne nespravodlivý. Povinný má možnosť platiť na jeho výživu 100 eur mesačne, a stále mu zostane životné minimum na jeho výživu.

3. Povinná osoba sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o určení výživného na plnoletého navrhovateľa na to právnom názore, že navrhovateľ pokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej škole dennou formou a s takouto formou štúdia sú nepochybne spojené vyššie náklady. Nevyhnutné sú výdavky na ubytovanie, stravu, dopravu, čo je len v najnutnejšej miere 200 eur mesačne. Ďalšie pravidelné výdavky, návšteva posilňovne, nákup nevyhnutných osobných vecí predstavuje sumu 60 eur mesačne, pričom v tom nie sú zahrnuté výdavky jednorazové, ale tiež nevyhnutné spojené so štúdiom, ako je nákup počítača, účasť na turistickom sústredení. Aj keď časť týchto výdavkov pokryl navrhovateľ sám prácou a brigádami, je nevyhnutné, aby si vyživovaciu povinnosť plnili aj jeho rodičia. Za primerané považoval, aby povinná osoba prispievala na výživu navrhovateľa sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2017.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ je odkázaný na výživu od povinnej osoby, vzhľadom k tomu, že pokračuje v dennom štúdiu na vysokej škole. Nesúhlasí však s výškou určeného výživné v sume 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2017 z nasledovných dôvodov:

7. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 ) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani ťaživé osobné, sociálne a ekonomické pomery bez ďalšieho nezbavujú rodiča zodpovednosti za výživu svojho dieťaťa /čo už maloletého alebo plnoletého odkázaného na výživu/. Zákonná úprava v § 62 ods. 3 Zákona o rodine určuje povinnosť rodiča bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. To znamená, že aj v prípade, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neumožňovali určiť výživné, je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v tomto minimálnom rozsahu. Ak má povinná osoba zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinná vyvinúť dostatočné úsilie k tomu, aby jeho výživu zabezpečila.

9. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinností nestačí len zistenie, že povinná osoba zmenila zamestnanie, v ktorom dosahuje nižší zárobok oproti predchádzajúcemu zamestnávateľovi. Musí zistiť dôvody, pre ktoré povinná osoba zmenila zamestnanie a tieto vyhodnotiť.

10. Súd prvej inštancie síce zistil, že povinný pracoval v spoločností U. G. s.r.o, so sídlom v A. od 14.10.2015 do 27.02.2017 a k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou na návrh povinného, ale túto skutočnosť nevyhodnotil. Povinný na pojednávaní uviedol, že pracovný pomer v tejto spoločnosti skončil z dôvodu, že mu nič na Slovensku nesedí a preto odišiel pracovať do Českej republiky. Podľa vyjadrenia povinného mal v spoločnosti U. G. s.r.o. čistý mesačný príjem 650 eur a u terajšieho

zamestnávateľa W., s.r.o. , so sídlom W. nad S., ktorý mu sprostredkováva zamestnanie v Českej republike, od 01.03.2017 má čistý mesačný príjem 420 eur, diéty 300 Kč denne, mesačne 6000 Kč. Z vykonaného dokazovania vyplýva, aj to, že povinný utrpel pracovný úraz a bol PN od 16.03.2017 do 26.05.2017, počas ktorej doby mu boli vyplácaná PN, druhá PN od 22.08.2017 s predpokladanou dobou ukončenia PN do konca októbra 2017. Počas tejto doby mu mali byť vyplácané nemocenské dávky vo výške po 340 Kč na jeden deň. Za pracovný úraz mu malo byť vyplatené odškodné vo výške 13 700 Kč, t. j. okolo 500 eur. S navrhovateľom neudržiava žiadny kontakt. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére B. vo výške 100 eur mesačne.

11. Navrhovateľ navštevuje vysokú školu, od septembra 2016 študuje dennou formou na Univerzite Komenského v Bratislave, fakulte telesnej výchovy a športu, Odbor kondičné trénerstvo a učiteľstvo. Jeho náklady predstavujú okolo 200 eur mesačne. Pripravuje sa na svoje budúce povolanie a nemá vlastný príjem, z čoho logicky vyplýva, že ani nemá schopnosť sám sa živiť a je výživou odkázaný na výživné od svojich rodičov. Štúdium plnoletého dieťa na vysokej škole, predstavuje okolnosť, od ktorej sa odvíja vyživovacia povinnosť rodičov, nakoľko rodičia sú zodpovední aj za všestranný rozvoj svojich detí. Matka navrhovateľa dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 606 eur /január - júl 2017/, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

12. Všetky tieto okolnosti prípadu podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú, že je v schopnostiach a možnostiach povinnej osoby prispievať na výživu navrhovateľa vyššou sumou ako určil súd prvej inštancie. Treba vychádzať z priemerného čistého mesačného zárobku povinnej osoby 650 eur, ktorý dosahoval v predchádzajúcom zamestnaní v spoločnosti U. G. s.r.o, so sídlom v A., a v ktorej skončil pracovný pomer z vlastného rozhodnutia. To znamená, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, ku ktorej okolnosti bol súd povinný prihliadnuť.

13. Za primerané výživné odvolací súd aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinnej soby považuje sumu 100 eur mesačne. Toto výživné je povinný platiť navrhovateľovi s účinnosťou od 16.02.2017, t. j. od podania návrhu na určenie výživného. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, preto v časti o určenie výživného za dobu od 01.01.2017 do 15.02.2017 odvolací súd návrh navrhovateľa zamietol.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti I. a III. tak, ak je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a § 391 ods. 1 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. - o zročnom výživnom a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom k tomu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolací súd nemal k dispozícii informácie, v akej výške povinná osoba už navrhovateľovi plnila výživné, vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom. Zároveň zrušil aj výrokovú časť IV. napadnutého rozsudku, nakoľko ide o výrok o náhrade trov konania ako súvisiaci so zrušujúcim výrokom II.

16. V ďalšom konaní súd prvého stupňa je povinný zistiť výšku zročného výživného a opätovne o nej rozhodnúť spolu s výrokom o náhrade trov konania /§ 391 ods. 3, § 396 ods. 3 CSP/, pričom vysloveným právnym názorom je viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).