Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-328-2017.pdf
PDF · 117.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/328/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: P. B., O.. XX.X.XXXX, V. X. E., V. XXX, zastúpená JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti žalovanému : X. G., O.. XX.X.XXXX, V. X. D., T.. P. XXXX/XX, Č. E., za účasti intervenienta na strane žalovaného : Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, o zaplatenie náhrady škody vo výške 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C/300/2015 - 69 zo dňa 18. januára 2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Zaväzuje žalovaného a intervenienta nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalované zaplatiť žalobkyni 5.000,- eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 22.01.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle pri dopravnej nehode.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 07.02.2013 v čase okolo 09.00 hodine došlo k dopravnej nehode zapríčinenej vodičom osobného motorového vozidla zn. Š.M. D., W.: XTXXXXX, pri ktorej došlo k poškodeniu protiidúceho motorového vozidla zn. E. G., W.: M. XXX V., vedeného žalobkyňou. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla žalobkyne vyplýva, že zamestnanec poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. po zistení rozsahu poškodenia motorového vozidla konštatoval, že išlo o tzv. „totálnu škodu“. Poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. dňa 13.02.2013 žalobkyni oznámila, že doklady preukazujúce vznik nároku na náhradu škody postúpila do poisťovne Generali Slovensko a.s., ktorá je likvidačným zástupcom poisťovne vinníka dopravnej nehody, u ktorej škodová udalosť bola zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Dňa 04.03.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu škody vo výške 3.500,- eur pozostávajúcej z nákladov vynaložených v súvislosti s nehodou, a to telefón, taxík, liečenie, minimálna cena náhradného motorového vozidla. Žalobkyňa kúpnou zmluvou č. M. XXXXX K. XX.XX.XXXX, ako kupujúca si u predajcu motorových vozidiel, spoločnosti F. F..E..D.. M. zakúpila motorové vozidlo I. I. X.X XXXK W. U. X-Y..F. J., za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 15.690,- eur s DPH. Dňa 06.05.2013 uhradila sumu 250,- eur za vydanie evidenčného čísla k motorovému vozidlu. Žalovaný dňa 04.03.2013 v rámci pred súdnej komunikácie so žalobkyňou uviedol, že je ochotný jej poskytnúť sumu 2.000,- eur na zakúpenie nového motorového vozidla. Ďalej vychádzal zo zistenia, že
podľa Kalkulácie opravy motorového vozidla č. 2015/008 zo dňa 12.01.2015, vypracovanej spoločnosťou SWAM servis, s.r.o. Košice, náklady na opravu motorového vozidla žalobkyne by predstavovali sumu 9.118,52 eur vrátane DPH. Česká pojišťovnou a.s z poistenia žalovaného vyplatila poškodenej z dopravnej nehody zo 07.02.2013 žalobkyni škodu na vozidle v sume 1.100,82 eur dňa 24.3.2013, bolestné a posudok v sume 1.101,- eur + 10,- eur dňa 20.9.2013 a nemocenské poistenie v sume 1.439,78 eur dňa 16.04.2015. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 3T/10/2015-192 z 28.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.10.2015, obžalovaný X. G. bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, za čo mu bol uložený trest. Poškodená bola z nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Z potvrdenia spoločnosti P. P.-P.-N. F. vyplynulo, že žalobkyňa tejto spoločnosti ako autorizovanému spracovateľovi starých vozidiel odovzdala motorové vozidlo E. G., W.: M. XXX V. v stave nepojazdné, nebola vyplatená žiadna kúpna cena, lebo použiteľné hodnotné časti nevykryli ani náklady na ekologické spracovanie tohto vozidla z dôvodu nezáujmu o diely zo strany potenciálnych zákazníkov.
4. Po právnom posúdení veci podľa § 420, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 415, §517 ods. 1., 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) , § 10 písm. c), § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. s prihliadnutím na ust. § 563 OZ, § 193 ods. 1, tretia veta CSP, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný dňa 07.02.2013 porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu nielen z cestného zákona ale aj z § 415 OZ a v príčinnej súvislosti s týmto porušením právnej povinnosti spôsobil škodu na majetku žalobkyne v rozsahu predpokladaných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, vo výške 9.118,52 eur vrátane DPH, pričom náklady na opravu by boli presiahli všeobecnú hodnotu motorového vozidla. Uzavrel, že poisťovňa žalobkyni doposiaľ uhradila škodu vo výške 1.100,82 eur. Pri odpočítaní tejto sumy od sumy 9.118,52 eur ako predpokladaných nákladov na opravu totálnej škody, zostáva neuhradená časť škody na majetku žalobkyne vo výške 8.017,70 eur. Žalobkyňa si včas uplatnila nárok na zaplatenie čiastočnej škody vo výške 5.000,- eur. Preto v súlade so zásadou, že nemožno priznať viac ako bolo žalované, priznal žalobkyni náhradu škody vo výške 5.000,- eur, predstavujúcej skutočnú škodu, t.j. hodnotu zmenšenia majetku žalobkyne, ako poškodenej pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným. Dospel k záveru, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný.
5. Keďže žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, v súlade s § 517 OZ vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Za počiatok omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy stanovil deň nasledujúci po uplynutí 5 dňová lehota na plnenie od kedy žalobkyňa o plnenie požiadala žalovaného (14.01.2015), t.j. od 22.01.2015. O výške úroku z omeškania 5,5 % ročne rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorých výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola k 22.01.2015 vo výške 0,5 % ročne.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, priznal jej náhradu trov konania vo výške 100 %.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom určenej lehote intervenient so súhlasom žalovaného z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), d) C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že súd prvej inštancie sa neriadil ust. § 220 ods. 2 C.s.p., pretože uviedol, že pri právnom posúdení sporu sa riadil podľa ust. § 442 ods. 1 OZ aj podľa § 443 OZ. Pritom však z bodov 39. až 41. odôvodnenia vyplýva, že pri určení výšky skutočnej škody žalobkyne nevychádzal z ceny vody v čase poškodenia, ale za túto škodu považoval predpokladané náklady na opravu vozidla, čo je rozhodujúci nesprávny záver súdu. Bol toho názoru, že navyše uviedol aj nezrozumiteľnú formuláciu, že „škoda vzniknutá na majetku žalobkyne vychádza z kúpnej ceny nového vozidla, avšak maximálne do výšky kalkulácie opravy poškodeného motorového vozidla“. Uvedené časti rozsudku si navzájom odporujú a odôvodnenie je z týchto dôvodov nedostatočné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Súd dostatočne nevysvetlil, prečo považoval za škodu vzniknutú žalobkyni predpokladané náklady na opravu vozidla, a nie zníženie hodnoty vozidla nehodou, vychádzajúce z všeobecnej hodnoty vozidla v čase jeho poškodenia, na základe ktorého určil výšku škody na vozidle žalobkyne. Poukazoval na odbornú literatúru, podľa ktorej pri určení výšky spôsobenej škody je potrebné aplikovať ust. § 443 OZ, podľa ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Uviedol, že je
pravdou, že v zmysle § 442 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou OZ, má poškodený právo, aby sa poškodená vec uviedla do predchádzajúceho stavu, avšak zároveň si treba uvedomiť vzájomný súvis a logické prepojenie týchto dvoch zmienených zákonných ustanovení tak, že predchádzajúci stavom je stav veci v čase škodovej udalosti. Toto bolo premietnuté aj do postupu pri stanovení výšky škody v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Nestotožnil sa s tvrdením, že cena motorového vozidla sa po poškodení dopravnou nehodou zásadne znižuje. Zhodnotenie v prípade znehodnotenie motorového vozidla podľa neho je vecou výpočtu, ktorá závisí od veku motorového vozidla, opotrebovanosti a rozsahu opravy a podobne. O znehodnotení motorového vozidla možno hovoriť iba pri novom motorovom vozidle. Z uvedených dôvodov mal zato, že súd dospel pri hodnotení dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Navyše rozsudok je nepreskúmateľný, lebo ho dostatočne neodôvodnil.
8. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a žalobkyňa bola zaviazaná na náhradu trov konania žalovanému a intervenientovi.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že s odvolaním intervenienta súhlasí.
10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok považovala za správny po stránke vecnej i právnej. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, dôsledne sa riadil zákonnými ustanoveniami na vec sa vzťahujúcimi, stotožnila s odôvodnením rozsudku. Poukázala na to, že žalovaný záver súdu uvedený v bode 39. až 41. odôvodnenia považuje za nesprávny, ale svoj názor ničím nezdôvodnil, nepredložil dôkaz, ktorý by mal byť jeho názor práve tým správnym. Poukázala na rozhodnutie ÚS ČR II.ÚS2221/07, v ktorom bola riešená otázka, čím je daná výška škody, ak za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Ďalej poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2002, ktoré sa takisto zaoberá riešením otázky náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle, z obsahu ktorého je zrejmé, že účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných za súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR. Zdôraznila, že je nesporné, že rozdiel medzi jej majetkovým stavom pred dopravnou nehodou a po dopravnej nehode bol tiež v škode vo výške 9.100,- eur. Vynaložením tejto sumy by mohla dosiahnuť prevádzkyschopný stav svojho motorového vozidla, ktorý by sa približoval k prevádzkyschopnému stavu v čase pred nehodou. Riadila sa odporúčaním pracovníka poisťovne a servisným spolupracovníkom poisťovne, ktorý zhodne neodporúčali vynaložiť tieto finančné prostriedky na opravu totálne znehodnoteného motorového vozidla dopravnou nehodou a rozhodla sa zakúpiť nové motorové vozidlo. Jej postup bol v súlade s § 442 OZ. Mala právo rozhodnúť sa o spôsobe náhrady škody. Poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/78/2008, z obsahu ktorého vyplýva, že dovolací súd považoval za spravodlivé, aby v takých prípadoch obdobne ako pri zničení vecí sa pri stanovení výšky skutočnej škody vychádzalo z nákladov, potrebných na obstarávanie porovnateľného vozidla (určených cenou vozidla v čase poškodenia) po odpočítaní prípadného výťažku z predaja použiteľných zbytkov z poškodeného vozidla“. Poukaz intervenienta v bode II., 2. odvolania považovala za nenáležitý nakoľko protiprávnym konaním žalovaného došlo k zmenšeniu jej majetku a žalovaný nie je ochotný spôsobenú škodu nahradiť, no v súdnom konaní sa odvoláva na požiadavku výchovy k zachovávaniu zákona. Upriamenie pozornosti intervenienta na označené rozhodnutia súdov o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku podľa nej nedopadajú na predmetnú vec a napadnutý rozsudok nemá vady, o ktorých rozhodovali súdy v citovaných súdnych konaniach.
11. Intervenient v duplike k replike žalobkyne uviedol, že trvá na svojom podanom odvolaní a na celej doterajšej argumentácii, v zmysle ktorej nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú najmä v tom, že súd nesprávne považoval predpokladané náklady na opravu poškodeného vozidla žalobkyne za škodu spôsobenú žalobkyni. Nevychádzal pri určení výšky skutočnej škody z ceny vozidla v čase poškodenia, ale za túto škodu považoval predpokladané náklady na opravu vozidla. Nie je podľa neho pravdou tvrdenie žalobkyne, že svoj názor ničím nezdôvodnil a nepredložil dôkaz, keďže tento názor vychádza z ním citovanej právnej úpravy najmä § 443 OZ aj z odbornej literatúry. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že „ je nesporné, že rozdiel medzi majetkovým stavom pred dopravnou nehodou a
po dopravnej nehode bol k jej v škode vo výške 9.100,- eur“, keďže sama dodala, že vynaložením tejto sumy by mohla dosiahnuť prevádzkyschopný stav svojho motorového vozidla, ktorý by sa približoval k prevádzkyschopnému stavu pred nehodou. Zdôrazňoval, že aj v žalobkyňou citovanom rozsudku NS SR sp.zn. 4Cdo/77/2008 sa výslovne uvádza, že pri stanovení výšky skutočnej škody sa má vychádzať z nákladov potrebných na obstaranie porovnateľného vozidla, avšak určený cenou vozidla v čase poškodenia, nie z nákladov na obstarávanie drahšieho alebo úplne nového vozidla. Náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na nerentabilnú opravu poškodeného vozidla, v žiadnom prípade nemožno považovať za škodu, ktorá bola žalobkyni spôsobená. Takúto škodu môže predstavovať iba zníženie hodnoty vozidla, ku ktorému došlo jeho poškodením a túto škodu nahradil. Tento jeho postup nemožno hodnotiť v žiadnom prípade ako postup v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi by bolo obohatenie žalobkyne, ku ktorému by došlo v prípade, keď jej boli nahradené náklady na nerentabilnú opravu poškodeného vozidla. Ďalej poukázal na to, že nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle jeho nezrozumiteľnosti, nelogickosti, nepresvedčivosti podrobne popísal vo svojom odvolaní.
12. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k replike intervenienta uviedla, že intervenient v odvolacej replike tvrdí, že „právne posúdenie zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie bolo nesprávne“, no nekonkretizoval ako mal danú vec súd právne posúdiť. Súd právne posúdil podľa § 420 a nasl. OZ ako náhradu škody, ktorá nastala v jej majetkovej sfére následkom dopravnej nehody a toto právne posúdenie považuje za správne. Intervenient iné právne posúdenie v replike ani neuviedol. Poukázala na to, že intervenient v odvolaní nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a uviedol, že „náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na nerentabilnú opravu poškodeného vozidla, v žiadnom prípade nemožno považovať za škodu“, ale neuviedol za čo je potrebné tieto náklady považovať. Bola toho názoru, že ak za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred poškodením, musí aj rozsah škody zohľadniť výšku nutných prostriedkov, ktoré bola nútená vynaložiť na obnovu pôvodného majetkového stavu. Pred nehodou mala plne funkčné motorové vozidlo, neporušila žiaden právny predpis a následkom dopravnej nehody došlo k totálnej škode na jej motorovom vozidle. K tomu, aby bolo jej motorové vozidlo plne funkčné, potrebovala vynaložiť sumu 9.100,- eur, no pri vynaložení tejto sumy by nedosiahla technický stav svojho motorového vozidla, aké jej vozidlo malo pred nehodou. Ku kúpe motorového vozidla bola v podstate protiprávnym konaním žalovaného donútená. Pokiaľ žalovaný ako škodca v celom rozsahu zodpovedá za spôsobenú škodu a ak plnenie intervenienta ako poisťovateľa na základe poistnej zmluvy nepokrýva celý rozsah vzniknutej škody, tak mala za to, že výšku škody, ktorá jej vznikla a ktorá jej presahuje plnenie poisťovne, má povinnosť nahradiť žalovanej na základe osobitných ustanovení o náhrade škody. Z uvedených dôvodov navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie intervenienta ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu intervenienta nie je možné vyhovieť.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.05.2018 o 09.45 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.05.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.
16. Odvolateľ namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 C.s.p.
19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192
- § 194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. Súd prvej inštancie vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo stranami sporu navrhované, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
23. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
24. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení Cs.p., v zmysle § 185 ods. 1 C.s.p. Ustanovenie § 132 v spojení s § 185 ods. 1 C.s.p. zakotvuje dôkaznú zodpovednosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania, vychádzajúc zo zásady, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určeným výsledkom vykonaného dokazovania.
25. V prejednávanej veci je predmetom nároku náhrada škody spočívajúca medzi výškou plnenia poskytnutého intervenientom za žalovaného a výškou škody na osobnom motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody. Odvolateľ namieta nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pri posudzovaní výšky škody vzniknutej žalobkyni.
26. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Skutočnou škodou je potrebné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Hmotná škoda znamená škodu na majetku (na hmotných statkoch). V podstate nie je obsahový rozdiel medzi pojmami "škoda" ako predpokladu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu „hmotnou škodou" (stanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 87/70 publikované pod Č. 55 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971).
27. Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle §. 442 OZ nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody nemôže byt' preto ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami, napríklad tým, že poškodený si škodu na motorovom vozidle nedá opraviť alebo neopraví, ale je závislý na objektívnych skutočnostiach nezávislých na okolnostiach súvisiacich so škodnou udalosťou. V prípade uplatnenia náhrady škody na veci v peniazoch je potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložil' na uvedenie veci do pôvodného stavu (§. 442 ods. 3 OZ). Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcej náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a určiť objektívne a nezávislé od okolnosti súvisiacich so škodnou udalosťou. Pre určenie výšky náhrady škody sa vychádza z výšky nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako uvedením do pôvodného (predchádzajúceho) stavu (viď R 25/1990).
28. Ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený povinný vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu (v danom prípade na opravu motorového vozidla) tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodou udalosťou.
29. V predmetnom prípade výška všetkých potrebných prostriedkov, ktoré by boli potrebné na obnovenie pôvodného majetkového stavu (prevádzkyschopnosť motorového vozidla) boli vyčíslené sumou 9.118,52 eur. Žalovaný aj intervenient namietali takto vyčíslenú výšku škody, preto bolo ich povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie pravdivosti ich tvrdenia o nimi tvrdenej výške škody. Okrem poukazu na prísl. zákonné ustanovenia a právnu teóriu však žiadne dôkazy na preukázanie výšky škody nenavrhli a ani nepreukázali na základe akých skutočnosti vypočítali výšku škody na osobnom motorovom vozidle, ktorú žalobkyni vyplatili. Za takýchto okolností, súd nemal inú možnosť, iba vychádzať z dôkazov, ktoré boli v konaní navrhnuté a vykonané, nakoľko, vychádzajúc z § 185 C.s.p. súd môže vykonať iné ako navrhnuté dôkazy iba dôkazy na zistenie či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva a o taký prípad v predmetnej veci nejde. O výške majetkovej ujmy, t.j. o nevyhnutnej výške nákladov na uvedenie predmetného osobného motorového vozidla do stavu pred jeho poškodením, neboli pochybnosti lebo tak žalovaný ako ani intervenient tvrdenie žalobkyne o výške týchto nákladov nepopreli. Keďže žalovaný ani intervenient nenavrhli dôkazy o pravdivosti svojho tvrdenia o výške škody, správne súd prvej inštancie vychádzal za skutočnú škodu považoval výšku nákladov potrebných na opravu motorového vozidla. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nepristúpila k uvedeniu motorového vozidla do pôvodného stavu, ale zaobstarala si iné motorové vozidlo, sama o sebe nie je dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu škody. Ku kúpe nového motorového vozidla v prípade, keby nebolo došlo k dopravnej nehode a takémuto znehodnoteniu motorového vozidla, by nebola pristúpila, teda uvedený postup jej bol „vnútený“ protiprávnym konaním škodcu.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému a intervenientovi, ktorý podal odvolanie proti rozsudku. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), zohľadňujúc ustanovenie § 251 C.s.p.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).