Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/194/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: D. proti žalovaným: 1/ E., 2/ O. o zaplatenie 2.442,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 08.decembra 2016, č.k. 3C/13/2016-61, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného 1/ a 2/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.442,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 2.442,- eur dôvodiac, že Trestným rozkazom č.k. 1T/92/2008-214 z 13.05.2008 okresný súd Partizánske uznal vinným žalovaného 2/ zo spôsobenia dopravnej nehody. Žalovaný 2/ viedol motorové vozidlo žalovaného v 1/ v rámci plnenia si pracovných povinností. D. vyplatila poistencovi K. X. dávky dôchodkového poistenia za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, keďže v dôsledku dopravnej nehody a zranení sa stal K. X. invalidom. Podľa Zákona o sociálnom poistení, má D. nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla poskytnutím dávok K. X., keďže nevyhnutnosť poskytnutia týchto dávok bola spôsobená žalovaným 2/. Žalobca si náhradu škody uplatňuje jednak od žalovaného 2/, ktorý dopravnú nehodu spôsobil a takisto aj od žalovaného 1/, ako od prevádzkovateľa motorového vozidla vzhľadom na objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa. Žalobca pred podaním žaloby písomne vyzval žalovaných na úhradu náhrady škody. Výzvu si obaja žalovaní prevzali, ale náhradu škody odmietli uhradiť, pričom sa odkazujú jeden na druhého. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu vedením motorového vozidla žalovaného 1/ pri plnení si pracovných povinností. Žalovaný 2/ porušil svoju povinnosť, keď nešiel po trase určenej žalovaným 1/ a ani nemal jeho súhlas na zmenu trasy, ktorá zmena bola spôsobená tým, že žalovaný 2/ išiel k lekárovi a teda dopravná nehoda nevznikla pri plnení si pracovných povinností. V neposlednom rade uviedol, že náhradu škody by mala platiť T., u ktorej bolo motorové vozidlo poistené. Žalovaný 2/ uviedol, že sa necíti zodpovedný za škodu, spôsobenie dopravnej nehody nebolo úmyselné, vzhľadom na to, že odpadol a dopravnej nehode tak nevedel zabrániť.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie následne cituje ust. § 238 ods. 1 zák. č. 46/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 429, § 438 ods. 1, § 439, § 442 ods. 1, 3 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré uvádza, že dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. V rámci dokazovania zistil, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný. Žalobca riadne preukázal príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným 2/ a vyplácaním dávok K. X.. Mal za preukázané, že žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu motorovým vozidlom žalovaného 1/

a počas výkonu pracovných povinností. Žalovaný 1/ svoje tvrdenia, že žalovaný 2/ konal v rozpore s nariadeniami žalovaného 1/ a že dopravná nehoda vznikla v čase, keď žalovaný 2/ nevykonával pracovné povinnosti nepreukázal. Preto mal súd za to, že žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou. V tomto prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť za škodu, ako prípad osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, čo podľa názoru súdu nezbavuje zodpovednosti osobu, ktorá priamo škodu zavinila. Preto súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi spôsobenú škodu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalujúcej strane náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bola v spore plne úspešná.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný 1/, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, namietajúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ (nesprávne skutkové a právne závery) a vychádzajúc z obsahu podaného odvolania tiež dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/ resp. d/ (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku vadného procesného postupu súdu prvej inštancie, resp. existencia inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a v konečnom dôsledku tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). Dôvodil, že ako uvádzal pred súdom prvej inštancie a v konaní nebolo sporným a vyplýva to aj z trestného spisu sp. zn. 1T/92/2008, v čase, kedy žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu, neplnil pracovné povinnosti, úlohy dané mu zamestnávateľom - žalovaným 1/, nakoľko bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu žalovaného 1/ namiesto doručenia pekárenských výrobkov navštívil lekára, čím priamo porušil povinnosti, ktoré mu nariadil zamestnávateľ, teda je nespochybniteľné, že i keď dopravnú nehodu zavinil v čase, keď bol v pracovno-právnom vzťahu so žalovaným 1/, nemôže žalovaný 1/ objektívne zodpovedať za exces žalovaného 2/, nakoľko jeho konanie nemohol ovplyvniť, v súvislosti s čím poukázal na ust. § 220 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Tvrdenie žalovaného 1/ produkované v priebehu konania o excese žalovaného 2/ a ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 04.04.2016, žalobca ani žalovaný 1/ počas konania ani raz nepopreli, pričom boli s týmto vyjadrením oboznámení, teda v tomto prípade ide o nespornú skutočnosť podľa § 151 CSP. Žalovaný 1/ nemôže zodpovedať za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, naviac žalovaný 1/ tieto svoje skutkové tvrdenia náležite podľa jeho názoru preukázal, keďže vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu konajúcemu súdu navrhol, aby si vyžiadal trestný spis 1T/92/2008, ktorý obsahuje skutočnosti preukazujúce, že žalovaný 2/ v čase dopravnej nehody porušil svoje pracovné povinnosti nariadené mu žalovaným 1/ ako zamestnávateľom. Poukázal na list OR PZ G. zo dňa 27.08.2007, v ktorom sa uvádza, že vo veci dopravnej nehody bola o.i. vypočutá aj ošetrujúca lekárka žalovaného 2/ C.. K. P., spolu so sestričkou S. C., ktoré uviedli, že žalovaný 2/ pri svojej návšteve v jej ordinácii odmietol práceneschopnosť v dôsledku úrazu hlavy, ktorý predtým utrpel, čo preukazuje, že navštívil C.. P. za účelom lekárskeho vyšetrenia práve v čase, kedy spôsobil dopravnú nehodu, bol na ceste z tohto vyšetrenia, keďže dopravná nehoda sa stala cca 200 m od nemocnice a túto spôsobil teda mimo plnenia pracovných úloh. V uvedenom liste sa tiež aj uvádza, že žalovaný 2/ po tom, čo sa mu 07.03.2007 stal úraz hlavy, navštívil za účelom ošetrenia C.. E. G., u ktorého podpísal aj poučenie o svojom zdravotnom stave. S odkazom na § 4 ods. 3 písm. c/ zák. č. 315/96 o premávke na pozemných komunikáciách, účinného v čase dopravnej nehody, poukázal na to, že vodič nesmie viesť vozidlo, ak je jeho schopnosť znížená najmä užívaním liekov, úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou. Neobstojí ani preto obrana žalovaného 2/, ktorý sa necíti byť zodpovedný za dopravnú nehodu, nakoľko odpadol, pretože C.. G. ho informoval o jeho zdravotnom stave po úraze hlavy, aj o tom, že v takomto stave nesmie viesť vozidlo. Žalovaný 1/ má za nespochybniteľne preukázané, že nemôže byť na jeho strane zodpovednosť za škodu, ktorú svojím konaním spôsobil žalovaný 2/, keďže sa dopustil excesu, použijúc dopravný prostriedok bez vedomia a proti vôli žalovaného 1/ ako zamestnávateľa, a teda jedine on môže za škodu zodpovedať. Závery v tomto smere vyvodené súdom prvej inštancie považuje za nesprávne. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné. Súd sa nevysporiadal s rozhodujúcimi námietkami žalovaného 1/. Poukázal na to, že žalobca podľa jeho názoru mal vymáhať škodu od T. u ktorej mal žalovaný 1/ uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená a ktorá aj tieto nároky plnila až do 31.12.2013, pričom súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou, ktorú v konaní namietal, ako ani s tým, prečo už táto poisťovňa naďalej nároky prestala hradiť, nezaoberal ani nevysporiadal. S odkazom na ust. § 179 písm. e/ zák. č. 461/2013 Zb. o sociálnom poistení má za to, že si škodu mal žalobca uplatniť u poisťovateľa žalovaného 1/. Podaná

žaloba je podľa jeho názoru tiež v rozpore s účelom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol tiež žalovaný 2/, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu odvolania namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, čím uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP. Dôvodil, že predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 je prejav vôle fyzickej osoby, ktorý je protiprávny, teda v rozpore s objektívnym právom. Z pripojeného trestného spisu však vyplýva, že on ako žalovaný 2/ dopravnú nehodu spôsobil tak, že za volantom motorového vozidla, ktoré patrilo žalovanému 1/, odpadol, stratil vedomie, takže išlo o stav, ktorý nezávisel od jeho konania, ale z pohľadu práva išlo o stav, ktorý nezavinil. Týmto nebola splnená podmienka psychickej stránky, ktorá spočíva v prítomnosti vedomia pri samotnom protiprávnom úkone a nemôže teda byť daná ani zodpovednosť na jeho strane za vzniknutú škodu, keďže nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Aj z vykonaného dokazovania podľa jeho názoru mal súd za preukázané, že dopravná nehoda bola síce spôsobená ním, ale nie jeho zavineným konaním. K dopravnej nehode a následne k vzniku škody na zdraví u K. X. došlo pri výkone pracovných povinností pre žalovaného 1/, teda jeho vtedajšieho zamestnávateľa, takže zodpovednostným subjektom je z titulu objektívnej zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1 žalovaný 1/, z ktorého dôvodu mala byť žaloba voči nemu ako žalovanému 2/ zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného 1/ považuje za nedôvodné. Tvrdil, že žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Poukázal na to, že OS G. Trestným rozkazom č.k. 1T/92/2008-2014, právoplatným a vykonateľným čo do viny a trestu dňa 27.05.2008, uznal žalovaného 2/ vinným z dopravnej nehody, pri ktorej K. X. utrpel zranenia, ktorým neskôr v nemocnici podľahol, čo bolo v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením ust. § 7 ods. 1 zák. č. 315/96 Z.z. Žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu vedením vozidla, ktoré patrilo jeho zamestnávateľovi, žalovanému 1/ pri plnení si svojich pracovných povinností, ktoré mu priamo vyplývali z pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou od 01.12.2006. Žalobca vyplatil poistencovi K. X. dávky dôchodkového poistenia vo výške 2.442,- eur, nakoľko poistenec sa v dôsledku nehody stal invalidným. Žalobcovi tak v zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznikla v tejto výške škoda, ktorá je upravená v ust. § 427 až § 431 OZ. Pokiaľ ide o náhradu škody z poistenia motorového vozidla u T. ktorú žalovaný 1/ namieta, tak poistná zmluva bola uzatvorená medzi uvedenou poisťovňou a žalovaným 1/ dňa 19.12.2006, podľa ktorej poisťovňa nemala zákonom stanovenú povinnosť uhradiť preukázané náklady na dôchodkové poistenie. Táto povinnosť bola zakotvená až novelou zákona č. 381/2001 Z.z. od 01.04.2007, pričom § 28c ods. 6 tohto zákona zakazoval retroaktivitu. Teda T.. si svoju povinnosť plnila v rámci zákona platného v čase vzniku poistnej udalosti. Uvedené dokladuje stanoviskom T. zo dňa 27.08.2015. Hmotnoprávnym základom na uplatnenie práva žalobcu je ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý má postavenie lex specialis. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o protiprávne konanie, čo preukazuje vydaný trestný rozkaz, všetky predpoklady na uplatnenie náhrady škody spôsobenej D. vyplatením dávok dôchodkov poistenia poistencovi sú splnené a preto trvá na žalobe.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ zhodne navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a jeho odvolanie považoval za nedôvodné. Rovnako ako v prípade vyjadrenia k odvolaniu žalovaného 1/ poukazuje na rovnaké ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúce zodpovednosť za škodu v danej veci a tiež poukazuje aj na trestný rozkaz, ktorým bol uznaný žalovaný 2/ vinným z dopravnej nehody. Prakticky replikuje svoje písomné vyjadrenie, ktoré podal vo vzťahu k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného 1/.

8. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že toto považuje za v celom rozsahu nedôvodné. Nemôže súhlasiť s tvrdeniami žalovaného 2/, že v súvislosti s jeho konaním nemožno voči nemu vyvodzovať zodpovednosť za vzniknutú škodu pre absenciu protiprávneho činu a protiprávneho úkonu, ktoré tvrdenia označil za zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný 2/ sa dopustil excesu, keď bez vedomia žalovaného 1/ ako zamestnávateľa a jeho súhlasu namiesto doručenia pekárenských výrobkov navštívil lekára, čím priamo porušil povinnosti, ktoré mu nariadil zamestnávateľ, na čo poukazoval žalovaný 1/ už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a z ktorého dôvodu za

túto škodu rozhodne nemôže zodpovedať žalovaný 1/. Opakovane ako vo svojom odvolaní poukazuje na predchádzajúce zranenie hlavy u žalovaného 2/ a skutočnosť, že tento odmietol v dôsledku neho práceneschopnosť, podpísal poučenie o svojom zdravotnom stave, teda reverz. Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní uvádza, že malo z dokazovania vyplynúť, že dopravná nehoda mala byť ním spôsobená, ale nie jeho zavinením, takéto tvrdenie z rozsudku v žiadnom prípade nevyplýva. Žalovaný 2/ nepreukázal v priebehu konania skutočnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti. Naproti tomu žalovaný 1/ nemôže za túto škodu z dôvodov ním uvádzaných zodpovedať.

9. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že toto nepovažuje za dôvodné. Uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich tvrdení, ktoré produkoval pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Zdôraznil, že on nikdy ako vodič nemal zamestnávateľom určenú, alebo dohodnutú konkrétnu trasu pre rozvoz, takže nechápe tvrdenia žalovaného 1/, odkiaľ a na základe čoho ten dospel k záverom, ktoré vyvodil, že sa mal on, teda žalovaný 2/ v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou dopustiť excesu. Jeho tvrdenia, že mal mať stanovenú presne určenú trasu na rozvoz pekárenských výrobkov, neboli ničím podložené. Za najabsurdnejšie považuje poukaz žalovaného 1/ na zák. č. 315/96 Z.z. v súvislosti so znížením schopnosti na strane žalovaného 2/ viesť v danom čase a mieste vozidlo. Zdôraznil, že k nehode došlo tak, že za volantom stratil vedomie, čo nemohol predpokladať. Jeho schopnosť viesť vozidlo v čase, keď sadal za volant, nebola znížená, došlo k náhlemu a nepredpokladanému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo sa môže stať hociktorému vodičovi, teda tvrdenia žalovaného 1/ sú účelové, v snahe znaviť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu. Opakovane poukázal na zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Obč. Zákonníka. V zmysle ods. 1 uvedeného ustanovenia podľa jeho názoru jednoznačne za škodu zodpovedá žalovaný 1/. Nemôže byť právne akceptovateľné zbavenie sa zodpovednosti na jeho strane poukazom na ust. § 430 Obč. zákonníka, pretože dôvody, ktoré žalovaný 1/ uvádza v odvolaní, nie sú také, ktoré by mohli byť aplikovateľné na tento prípad. Súhlasil však s tvrdením uvedeným žalovaným 1/ v odvolaní, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal námietkami, že v danom prípade bolo potrebné si škodu zo strany žalobcu uplatňovať od T., s poukazom na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a touto poisťovňou, čo podľa jeho názoru má na rozhodnutie v danej veci zásadný právny význam.

10. Žalovaný 1/ vo svojej replike k písomnému vyjadreniu žalovaného 2/ skutočnosti v ňom uvedené označil za účelové a nepravdivé, prakticky replikuje svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní a v predchádzajúcom vyjadrení, poukazuje na to, že žalovaný 2/ mal zvážiť charakter svojho predchádzajúceho úrazu, a to či môže alebo nemôže mať vplyv na vedenie vozidla, pričom pri podcenení daného úrazu, ako sa tomu stalo i v tomto prípade, je povinný niesť dôsledky svojho rozhodnutia, keďže použil naviac dopravný prostriedok bez vedomia a proti vôli svojho zamestnávateľa, teda dopravnú nehodu nespôsobil pri plnení pracovných povinností. Stanovisko žalobcu k jeho odvolaniu považuje za nedôvodné a účelové. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení priznáva, že v čase dopravnej nehody bola už v zákone zakotvená povinnosť hradiť dávky dôchodkového poistenia zo strany poisťovateľa, teda T., preto jednoznačne žalobca si mal náhradu škody uplatniť u tejto poisťovne.

11. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení k replike žalovaného 1/ zotrvával na dovtedajších tvrdeniach. Podľa jeho názoru si tento nárok u T. nemohol uplatňovať.

12. Žalovaný 1/ v následnom vyjadrení označil tvrdenia žalobcu za zavádzajúce a prakticky v stručnosti replikuje svoje predchádzajúce podania.

13. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.

14. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 (a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 , a to z nasledovných dôvodov:

17. Posúdiac obsah odvolania, tak žalovaný 1/ namietal o.i. porušenie práva na spravodlivý proces, naplnenie ktorého vzhliadal v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čím uplatnil dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, príp. § 365 ods. 1 d/ (existenciu inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

18. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či na strane druhej pre ktoré nároku vyhovené bolo, napriek produkovanej obrane, môže byť obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

19. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ , inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ , v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

20. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd vzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

21. Pravdou je, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP, čo znamená, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Všeobecný súd teda nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

22. V posudzovanej veci odvolací súd posúdiac obsah odôvodenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie nielenže nedal v odôvodnení odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ale odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa základné požiadavky dané ust. § 220 ods. 2 a netvorí tak dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Odôvodnenie síce obsahuje prednesy strán sporu, súd prvej inštancie v ňom cituje ustanovenia právnych predpisov, a obsahuje aj právny záver, absentuje v ňom však akákoľvek zmienka o tom, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, to znamená absentujú skutkové závery a ich pramene, v ktorých by mali pôvod závery právne, pričom pre rozhodnutie súdu podstatné skutkové poznatky o veci, získava súd práve dokazovaním.

23. Žalobca uplatňoval vychádzajúc zo žalobného návrhu náhradu škody voči žalovaným 1/ a 2/, vzniknutej mu v dôsledku vyplatenia dávok dôchodkového poistenia v sume 2.442,- eur K. X. v súvislosti s jeho ujmou na zdraví v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným 2/, ako vodičom motorového vozidla, ktorý bol v čase nehody v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným 1/, ktorý bol prevádzkovateľom tohto vozidla. Ani jeden zo žalovaných v priebehu konania nárok neuznal a svoju zodpovednosť spochybňoval. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalovaný 1/ počas konania svoje procesnú obranu zakladal na skutkovom tvrdení o protiprávnom konaní žalovaného 2/, ktorý škodu ako tvrdil spôsobil síce v čase, keď s ním bol v pracovnoprávnom vzťahu, avšak dopustil sa tzv. excesu, ktorý zbavuje žalovaného 1/ zodpovednosti za vzniknutú škodu, ktorá je žalobcom uplatňovaná v konaní a za účelom preukázania svojho tvrdenia navrhol pripojiť spis Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T 92/2008, v ktorom konaní bol žalovaný 2/ trestným rozkazom uznaný za vinného zo spôsobenia dopravnej nehody, v ktorej má pôvod vznik škody na zdraví u K. X., v súvislosti s ktorou mu mal žalobca vyplácať dôchodkové dávky, ktoré ako náhradu škody nárokuje od žalovaných. Žalovaný 1/ tvrdí, že v priebehu vyššie uvedeného trestného konania mali vyjsť najavo skutočnosti, ktoré sú zaznamenané rovnako v uvedenom v trestnom spise, ktoré majú preukazovať jeho tvrdenia o tom, že žalovaný 2/ škodu nespôsobil pri plnení si svojich pracovných povinností a so súhlasom žalovaného 1/. S touto obranou žalovaného 1/ sa súd prvej inštancie nevysporiadal vôbec, v odôvodnení absentuje akákoľvek zmienka o úvahách súdu v tomto smere. Vyššie uvedený trestný spis si síce súd prvej inštancie pripojil, ale z odôvodnenia nevyplýva, že by dôkaz jeho oboznámením bol vykonal (nevyplýva to ani zo zápisnice z pojednávania na čl. 49 a nasl. spisu), či aké skutočnosti z tohto spisu z hľadiska uplatnenej obrany žalovaného 1/ vyvodil. Identicky má v tomto spise pôvod tiež produkovaná procesná obrana žalovaného 2/, ktorý tvrdí absenciu zodpovednosti na jeho strane dôvodiac vznikom náhlej nepredvídanej situácie v podobe jeho bezvedomia za volantom, následkom čoho malo dôjsť k nehode, pričom ani jeho obrana nebola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Nemožno tiež zistiť, ako sa súd vysporiadal s ich námietkami týkajúcimi sa v konaní preukázaného zmluvného poistného vzťahu medzi žalovaným 1/ a T.., predmetom ktorého je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola vzniknutá škoda spôsobená, v dôsledku existencie ktorej skutočnosti obaja namietajú, že nie sú nositeľmi zodpovednostného vzťahu tvrdeného žalobcom, teda spochybňujú vecnú pasívnu legitimáciu na ich strane.

24. Keďže teda z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné ani v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, nebolo ho možné považovať za iné, ako nepreskúmateľné, porušujúce právo strán na spravodlivý proces, upierajúce im právo poznať dôvody, pre ktoré ich procesná obrana nebola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako dôvodná (možno sa len domnievať, že ju súd posúdil ako nedôvodnú, keďže žalobe vyhovel), nemožno zistiť v akých skutkových zisteniach a v akej argumentácii má pôvod takýto záver, čo nemohlo mať za následok iné, ako zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu uvedeného v ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 , pričom vzhľadom k dôvodu pre ktorý odvolací súd rozhodnutie zrušil, vecnému prieskumu napadnuté rozhodnutie nepodrobil, čo vzhľadom k zisteným nedostatkom ani nebolo v konečnom dôsledku možné.

25. Nedostatky konania a súdneho rozhodnutia tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní a pri novom rozhodnutí. Zákonom predpísaným spôsobom (§ 185 a nasl. vykoná dokazovanie v rozsahu návrhov strán sporu, vysporiada sa zodpovedajúcim spôsobom so získanými skutkovými poznatkami,

tiež so všetkými skutočnosťami uvádzanými stranami nielen pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní, dôkazy vyhodnotí v zmysle zásad daných ust. § 191 a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

26. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

27. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .