Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-70-2017.pdf
PDF · 99.81 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: M. Q., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX C. XXX, právne zastúpená: JUDr. Lucia Verešpejová, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 133, Prešov, proti žalovanému: Q. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX C. XXX, právne zastúpený: JUDr. Zdeňka Vokálová, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 61, Prešov, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/288/2014-264 zo dňa 13. 06. 2016 takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni spoluvlastnícky podiel vo veľkosti jednej polovice z nehnuteľnosti - pozemok parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape - č. parcely XXX/ X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady a pozemok parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape - č. parcely XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres A., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Predmetom konania je vrátenie daru a to spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiam ktoré boli predmetom darovacej zmluvy s tým , že žalovaný ako obdarovaný sa správa voči obdarovanej v rozpore s dobrými mravmi, a sú splnené podmienky pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka .
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne o vrátenie daru, ako aj o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou daru a zároveň zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaného s poukazom na jej neúspech v konaní.
3. Svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil ,že účastníci mali počas manželského spolužitia medzi sebou dlhoročné vážne nezhody, ktoré tak, ako to bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 36P/35/2014 o rozvod manželstva, neriešili a došlo medzi nimi k obrovským nezhodám, ktoré vyplynuli z nevhodných, rizikových a nezdravých spôsobov komunikácie, za radikálneho riešenia ich sporov. Vzájomne si ubližovali a opätovali trestnými oznámeniami, či priestupkovými oznámeniami svoje podozrenia zo spáchania trestných činov, resp. priestupkov navzájom. Tieto priestupkové konania a
začaté vyšetrovacie konania spadajú do obdobia pred začatím konania o rozvod manželstva, resp. tesne po ňom. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa XX.X.XXXX a priestupkové konania, resp. začaté trestné vyšetrovania spadajú do obdobia od 30.9.2013 do 17.7.2014. Ako žalobkyňa, tak aj žalovaný v tomto období žili s pocitmi veľkej krivdy a radikálne riešili svoje spory, pričom neboli schopní zdravo komunikovať. Ich vzťahy sa hlboko narušili v posledných 6 rokoch až na hranici únosnosti, pričom spory nedokázali riešiť mimo svojich detí, čo poznačilo aj vzťah detí s rodičmi. Dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný žalobkyňu psychicky týral, že by jej fyzicky ublížil. Všetky trestné oznámenia, ktoré podávala žalobkyňa voči nemu boli zastavené pre nepreukázanie, že spáchal trestný čin, resp. priestupok. Z vyšetrovacích spisov bolo preukázané, že aj žalobkyňa fyzicky napádala žalovaného. Aj udania žalovaného, že ho psychicky týra neboli preukázané pri trestnom šetrení, resp. priestupkových konaniach a všetky podania, ktoré podával žalovaný voči žalobkyni boli taktiež zastavené. Tieto vyšetrovacie konania svedčia tomu, že vzájomne žalobkyňa, aj žalovaný práve pre neschopnosť riešiť problémy, ktoré bežne vznikajú pri manželskom spolužití, teda otázky hospodárenia s financiami, s majetkom, vo vzťahu k deťom, otázky vzájomnej komunikácie riešili extrémnym spôsobom tak, že si navzájom ubližovali a spôsobovali si aj škody na vlastnom majetku. Priestupkové konania i podnety z podozrenia z trestných činov vzájomne na seba podávali ako žalobkyňa, tak i žalovaný. Všetky tieto konania boli zastavené z dôvodu ich nepreukázania, resp. nenaplnenia skutkovej podstaty trestných činov a sú odrazom hlbokých nezhôd, ktoré vyvrcholili v ich rozvrátenom manželstve v priebehu r. 2012 až 2014, teda do rozvodu manželstva. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa len žalovaný správal nevhodných spôsobom, obdobným spôsobom aj žalobkyňa napádala žalovaného, či fyzicky alebo slovne hrubými vulgarizmami.
4. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že za danej situácie, keď aj žalobkyňa ako darca sa správa v rozpore s dobrými mravmi, nie sú splnené podmienky pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu súd žalobu musel zamietnuť.
5. O trovách konania rozhodol tak, že zaviazal na náhradu trov konania neúspešnú žalobkyňu.
Obsah odvolania
6. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietala skutočnosť, že sa voči žalovanému správala v rozpore s dobrými mravmi, pričom prípadná jej reakcia bola spôsobená práve konaním žalovaného, ktorý sa nestaral o rodinu tak, ako by sa otec mal starať. Poukázala na konania žalovaného uvedené v spise, ako aj na skutočnosť, že žalovaný neprispieval na domácnosť a taktiež hnuteľné veci, ktoré zakúpili zo spoločných prostriedkov účelovo previedol na svojho brata. Napriek jej príjmu, ktorý bol na úrovni minimálnej mzdy sa nestaral o zabezpečenie potrieb detí, rodiny a z tohto dôvodu došlo k odpojeniu rodiny od plynu, čím nemohli užívať teplú vodu, Neprispieval ani na nákup potravín v domácnosti napriek tomu, že sa stravoval doma. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nebral do úvahy a nemôžu byť pravdou ani to, že sa na jeho adresu vyjadruje vulgárne, pretože spolu nekomunikujú. Poukázal na skutočnosť, že incidenty, ktoré vyvolal žalovaný sa udiali bez prítomnosti svedkov a všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že z jej strany nedošlo k porušeniu dobrých mravov hrubým spôsobom, pričom všetky tieto situácie vyvolával žalovaný. Hrubým porušením dobrých mravov nie je len jednorazové porušenie značnej intenzity, ale aj sústavné porušovanie, na čo súd prvej inštancie neprihliadol. Z týchto dôvodov navrhovala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, a to napriek výzve doručenej mu súdom prvej inštancie dňa 13. 09. 2016.
Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností prijal nesprávny právny záver. Odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie z uvedeného dôvodu zmenil (§ 388 CSP) a to z nasledovných dôvodov .
11. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo ku členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
12. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).
13. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie./ § 18 zákona o rodine/
14. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. / § 19 ods.1 zákona o rodine/
15. Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ust. § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.
16. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon darcu (nie sú predpísané formálne náležitosti) na vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Domáhanie vrátenia sa daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný dar vrátil. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy.
Pojem „dobré mravy“ (boni mores) je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie ust. § § 3 ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka.
17. Uplatnenie práva na vrátenie daru prebieha vo dvoch fázach. Na základe právom uznaného dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a následne (alebo súčasne) žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Obdarovaný je povinný vrátiť darcovi všetko čo mu bolo darované. Pokiaľ ide o vydanie plodov a úžitkov darovanej veci je potrebné rozlišovať medzi dobou, keď obdarovaný bol vlastníkom veci a dobou, keď sa stal neoprávneným držiteľom. Do momentu zrušenia daru má obdarovaný právo na plody a úžitky veci (§ 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Po odvolaní daru darcom sa obdarovaný stane oprávneným držiteľom a plody a úžitky darovanej veci je povinný vydať darcovi (§ 131 Občianskeho zákonníka).
18. Niet žiadnych pochybností o tom, že právny úkon žalobkyne týkajúci sa vrátenia daru je obsiahnutý v texte žaloby. Okamihom doručenia jednostranného právneho úkonu žalovanému, ktorý je obsiahnutý v texte žaloby, t. j. od okamihu, keď prejav vôle žalobkyne (darkyne) bol doručený žalovanému (obdarovanému) , týmto momentom sa obnovilo vlastnícke právo darkyne a obdarovaný sa týmto momentom stal neoprávneným držiteľom veci (§ 131Občianskeho zákonníka). Z textu žaloby je zrejmé, že sú v nej jednoznačne uvedené dôvody vrátenia daru.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav, z ktorého však prijal nesprávny právny záver. Z listinných dôkazov, ako aj svedeckých výpovedí nepochybne vyplýva, že žalovaný sa správal k žalobkyni, , ale aj ku členom jej rodiny takým spôsobom, že tým hrubo porušil dobré mravy. Odvolací súd poukazuje na závery dokazovania, ktorého závery podporujú tvrdenia žalobkyne uvedené vo výzve na vrátenie daru, o tom, že žalovaný sa voči nej, ale aj voči členom jej rodiny a v danom prípade sa jedná o ich spoločné deti, správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Tieto závery vyplývajú z výsluchu detí strán sporu, kedy z výsluchu Q. W. - syna strán sporu na U. L. dňa 01. 10. 2013 vyplynulo, že sa syn strán sporu musel učiť do školy pod dekou, pretože v dome je zima, otec neprispieva finančne na domácnosť, napriek jeho výzvam s tým, že mama nevládze utiahnuť sama celú domácnosť (č. l. 186 spisu). Rovnaký záver vyplýva aj zo správy psychologického vyšetrenia syna strán sporu vykonaného v A. dňa 16. 09. 2014, kedy uviedol, že „konečne budeme mať pokoj“, čím myslel stav po rozvode strán sporu a poukazoval na trápenie žalobkyne, ako aj na ponižujúce situácie, ktoré rodina musela zakúsiť napríklad tým, že sa musí sprchovať u príbuzných (č. l. 241 spisu) a pod.. Rovnaké závery vyplývajú aj z výsluchu Z. W., dcéry strán sporu, ktorá rovnako potvrdila nezáujem žalovaného podieľať sa na financovaní potrieb rodiny s tým, že sú odpojení od teplej vody a zabezpečenie ich potrieb je možné len s pomocou rodičov zo strany žalobkyne. Rovnako potvrdila skutočnosť fyzického napadnutia žalobkyne zo strany žalovaného, ako aj podávanie trestných oznámení na žalobkyňu (č. l. 243 spisu). Z konaní vedených na Okresnom súde Prešov je zrejmé, že žalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, čo nepochybne nemožno hodnotiť ako konanie súladné s dobrými mravmi(č. l. 34 - 49 spisu), keďže ide o jeho zákonnú povinnosť. Je teda možné konštatovať, že nejde o ojedinelé správanie obdarovaného alebo len jeho reakciu na nevhodné správanie sa darcu . Ide o správanie , ktoré s ohľadom na všetky okolností daného prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
20. V konaní boli vykonané aj dôkazy, ktoré svedčia o určitých vzájomných konaniach zo strany žalobkyne voči žalovanému, no táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby pri nepochybne zistenom skutkovom stave, z ktorého sú zrejmé konania žalovaného a tieto sú dostatočné na ustálené skutočnosti, že zo strany žalovaného voči žalobkyni došlo ku správaniu, ktorým hrubo porušil dobré mravy, naviac za situácie, že sa jedná o bývalých manželov a tieto konania boli dôvodom pred odstúpenie od darovacej zmluvy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významom porušení dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená ani skutková podstata trestného činu či priestupku, čo nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Podľa judikatúry musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie vo forme fyzického napadania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď.. Pokiaľ ide o okruh osôb, voči ktorým sa obdarovaný dopustil hrubej nevďačnosti, judikatúra pripúšťa výklad, podľa ktorého sa toto vzťahuje na osoby uvedené v § 116 Občianskeho zákonníka, teda aj na deti darcu, v danom prípade aj obdarovaného, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. V danom prípade nepochybne ujmu detí strán sporu považovala žalobkyňa ako vlastnú ujmu. Táto skutočnosť
bola správne ustálená súdom prvej inštancie, ktorý však z nej vyvodil nesprávny správny záver, že pokiaľ sa žalovaný správal nevhodným spôsobom a obdobným spôsobom sa správala aj žalobkyňa, nie sú dôvody pre vrátenie daru.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo medzi manželmi vytvára špecifikum tohto prípadu, kedy je nutné od obdarovaného vyžadovať nepochybne vyššiu mieru dodržiavania dobrých mravov, pretože naňho sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú povinní, okrem iného si vzájomne pomáhať a rešpektovať svoju dôstojnosť. Svojím konaním žalovaný nepochybne porušil tieto povinnosti, ktoré vyplývajú manželom zo Zákona o rodine, a to nielen vo vzťahu k žalobkyni, ale aj k ich deťom. V zmysle ustanovení Zákona o rodine je otec ako rodič povinný zabezpečovať okrem iného aj materiálne potreby svojich detí. Nepochybne z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný hrubým spôsobom a sústavne porušoval tieto povinnosti, preto nebolo nutné sa pre rozhodnutie vo veci samej zaoberať už ďalšími skutočnosťami namietanými žalobkyňou ohľadom prevodu hnuteľných vecí a pod..
22. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd za dôvodné zmeniť napadnutý rozsudok v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu o vrátenie daru a zaviazal žalovaného na vydanie predmetu daru žalobkyni postupom podľa § 388 CSP.
23. Odvolací súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, teda v časti určenia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetu daru. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že doručením prejavu vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru nastáva obnova vlastníckeho práva a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení takéhoto vlastníckeho práva pokiaľ bol žalobca, teda darca úspešný v konaní o vydaní daru. V danom prípade nemá darca naliehavý právny záujem na takomto určení pokiaľ je úspešný ako v takomto prípade bola žalobkyňa v žalobe o vydanie nehnuteľnosti , ktorá bola predmetom daru.
24. V preskúmavanej veci žalobkyňa sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva prostredníctvom žaloby na vydanie nehnuteľností, ktorá je typickou vlastníckou žalobou, ktorou vlastník veci uplatňuje vydanie veci proti tomu, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Ide o žalobu na plnenie ,ktorá má vždy prednosť pred žalobou určovacou. Rovnako je pravdou, že základnou podmienkou úspechu takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva . Bez jeho preukázania, nie je totiž žalobkyňa aktívne legitimovaná domáhať sa ochrany, ktorá jej prislúcha ako vlastníkovi. Uplatneniu nároku vlastníka na súde nemôže brániť skutočnosť, že je v katastri ako vlastník zapísaná iná osoba. V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom, musí súd vychádzať zo skutočného stavu, teda je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe riešiť ako predbežnú otázku vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom je oprávnený posudzovať ako predbežné otázky a to, či došlo k naplneniu dôvodov pre vrátenie daru, ktorý má za následok nesúlad medzi stavom v katastri a skutočným stavom . Za toto stavu veci žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem aj na výroku na určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c/ CSP.
25. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, tak že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni s poukazom na jej plný úspech vo veci. Súd pri posudzovaní úspechu vo veci samej mal za to, že žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu napriek zamietavej časti, pričom týmto výrokom len duplicitne žalobkyňa žiadala potvrdiť svoj nárok, v rámci ktorého už bola úspešná; preto jej bol priznaný nový nárok na náhradu trov konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).