Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: R. G., L.. X. X. XXXX, trvalý pobyt na adrese: C.Á. B. Č.. XXX, zast.: JUDr. Ján Falis, advokát so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 032,89 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 032,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 9. 2. 2018 do zaplatenia.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) 26. 2. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 1 032,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 9. 2. 2018 do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela zo žalovanou 27. 5. 2014 (ďalej len „zmluva“), súčasťou ktorej sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere žalovanej (ďalej len „zmluvné dojednania“). Na základe zmluvy žalovaná sa zaviazala poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky v sume 1 500 €. Žalovaná však na začiatku pred vyplatením úveru si odpočítala od poskytnutej sumy poplatok za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru (bod 8.1 predmetnej zmluvy) vo výške 215,75 €, teda reálne jej bola poskytnutá suma úveru vo výške 1 281,25 €.

3. Žalobkyňa sa zaviazala splácať úver v 42 mesačných splátkach po 80,37 € a spolu tak mala zaplatiť 3 375,54 €. Žalobkyňa uhradila na účet žalovanej sumu vo výške 2 314,14 €. V rozsahu 1 032,89 € tak došlo k plneniu nad rámce istiny poskytnutého úveru. Ďalej žalovaná vo svojej žalobe uviedla, že medzi ňou a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva v súlade s ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a taktiež sa na uvedené právny vzťah majú aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“).

4. Poskytnutý úver žalobkyňa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, pretože predmetná zmluva podľa jej názoru neobsahuje zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), j), k) a y ZSU. V zmluve podľa jej názoru chýba uvedenie konečného termínu splatnosti, ktorý má byť vyjadrený dátumom a nie je zrejmá ani doba trvania zmluvy. V zmluve je taktiež uvedená

nesprávna ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“), a to v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaná totiž uviedla sumu poskytnutého úveru 1 500 €, pričom podľa žalobkyne mala uviesť sumu 1 281,25 €, ktorá jej aj reálne bola poskytnutá. V zmluve je uvedená RPMN v bode 5. zmluvy 70,01 % avšak o zadaní údajov žalobkyňou v kalkulačke pre výpočet RPMN zverejnenou na webovej stránke www.fininfo.sk jej bola vypočítaná RPMN vo výške 92,02 %. Ďalej namieta aj výšku odplaty za poskytnutý úver, ktorá mala niekoľkonásobne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, pretože podľa štatistiky NBS priemerná úroková miera obdobných úverov predstavovala 12,67 % p. a. Napokon považuje zmluvu za neplatne uzavretú pre absenciu písomnej formy. Odôvodňuje to tým, že 22. 5. 2014 podpísala ako spotrebiteľ len žiadosť, teda išlo o návrh na uzavretie zmluvy. Avšak do tohto návrhu žalovaná doplnila ďalšie údaje vrátane RPMN, čo považuje za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý musí byť prijatý aj druhou zmluvnou stranou podľa § 43c ods. 1 OZ. Žalovaná nebola oprávnená jednostranne meniť akýkoľvek údaj obsiahnutý v návrhu. Z dôvodu, že v zmluve absentujú náležitosti, ktoré podľa ustanovení ZSU majú za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez akýchkoľvek poplatkov, žalobkyňa navrhuje, aby jej súd priznal bezdôvodné obohatenie, teda sumu, ktorú plnila nad rámec poskytnutej istiny vo výške 1 032,89 € spolu zo zákonným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po dni kedy uplynula lehota na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré žiadala žalované listom z 5. 2. 2018.

5. K žalobe priložila žalobkyňa kópiu zmluvy spolu s zmluvnými dojednaniami, ktoré tvoria súčasť zmluvy, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia z 5. 2. 2018, priemerné úrokové miery z úverov za rok 2014, doklady o úhradách jednotlivých splátok úveru, oznámenie žalovanej o splatení úveru zo zmluvy z 5. 10. 2015,

6. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním z 23. 3. 2018, v ktorom uviedla, že suma úveru vo výške 1 500 € bola žalobkyni poskytnutá tak, že časť tejto sumy bola súčasťou kompenzácie pohľadávok v súlade s bodom 8. ods. 8.4 Dohody o poskytnutí služby a časť bola vyplatená žalobkyni. Pod poskytnutím úveru žalovaná rozumie splnenie záväzku poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky zmluvne dohodnutým spôsobom. Teda žalobkyni nebol poskytnutý nižší úver, ale došlo k započítaniu odplaty za možnosť odkladu splátok, čo vyplýva zo samotného obsahu zmluvy. Dohodu o poskytnutí služby spotrebiteľ uzavrieť nemusel a nebola ani podmienkou pre uzavretie zmluvy, o vyplýva z bodu 8. ods. 8.6 zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná a preto ju považuje za individuálne dojednanú podľa § 53 ods. 2 OZ. Z tohto dôvodu nemohla byť odplata za dohodu súčasťou výpočtu RPMN úveru s poukazom na § 2 písm. g) ZSU, podľa ktorého sa do celkových nákladov zaratúvajú iba tie doplnkové služby, ktoré sú podmienkou uzavretia zmluvy alebo aby ho spotrebiteľ získal za ponúkaných podmienok.

7. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, žalovaná popiera tvrdenia žalobkyne a tvrdí, že v zmluve bol riadne uvedený termín konečnej splatnosti, a to konkrétne v článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní podľa ktorého je deň splatnosti poslednej splátky úveru dňom konečnej splatnosti úveru. Tento deň je uvedený aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená zákonná požiadavka. Žalovaná poukazuje aj na znenie zákona, ktorý výslovne nepožaduje, aby bol v zmluve uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, inak by to zákonodarca aj takto formuloval. Podporne poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ktorý sa touto otázkou zaoberal a dospel k záveru, že postačuje uvedenie takých údajov, ktoré umožňujú identifikovať termín konečnej splatnosti.

8. V prípade výšky odplaty žalovaná uviedla, že žalobkyňa porovnáva nesprávne údaje. Z ust. § 53 ods. 6 účinného v čase uzavretia zmluvy jasne uvádza, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Odplata je širší pojem ak úrok a zahŕňa celkové náklady spotrebiteľa. Odplata za úver nebola podľa žalovanej prekročená podstatným spôsobom, pretože priemerná odplata bola v tom čase podľa údajov ministerstva financií SR vo výške 49,67 %, pričom podstatné prevýšenie sa rozumie o 25 až 27 %. 9. Napokon, čo sa týka neplatného uzavretia predmetnej zmluvy, žalovaná poukazuje na znenie zmluvných dojednaní, konkrétne čl. 2 ods. 2.1, podľa ktorého dlžník mal vyplniť požadované údaje a veriteľ mal na základe týchto údajov posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver a na základe toho bol oprávnený výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre úveru s tým že úrok a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom. Žalobkyňa pripúšťa jediný rozdiel, ku ktorému došlo a to v RPMN v bode 5. zmluvy kde je uvedený predpokladaný údaj o RPMN a presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6. zmluvy. Rozdiel v RPMN vyplýva z toho, že presne možno tento údaj určiť až po schválení

úveru, pretože pre jej správny výpočet majú význam údaje o dátume prvej splátky, sume úveru, celkových nákladoch, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Vzhľadom na uvedené žalovaná namieta zjavnú nedôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na to, že zmluvu považuje za platne uzavretú, ktorá mala všetky zákonom požadované náležitosti, preto navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

10. Na pojednávaní dňa 24. 5. 2018 žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, ktorá bola súčasťou zmluvy, o tejto dohode nevedela a službu, ktorá jej na základe toho bola poskytnutá ani nevyužila.

11. Okresný súd na základe vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav.

12. Žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 27. 5. 2014 zmluvu, ktorej súčasťou sú aj zmluvné dojednania. Na základe uvedenej zmluvy žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1 500 €, ktorý po odpočítaní odplaty za dohodu o poskytnutí služby vo výške 215,75 €, predstavoval sumu 1 281,25 €. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver 42 mesačnými splátkami vo výške 80,37 €. Celkovú čiastku, ktorú mal dlžník uhradiť predstavovala sumu 3 375,54 €. Žalobkyňa úver predčasne splatila a zaplatila tak celkovo sumu 2 314,14 € a zánik jej záväzku potvrdila žalovaná listom z 5. 10. 2015. RPMN za úver činila 68,95 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN za úver 49,67 %.

13. Na druhej strane zmluvy, ktorá je formulárová, je v bode 8 upravená dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaná zaväzuje povoliť žalobkyni odklad najviac 3 splátok a žalobkyňa sa zaväzuje zaplatiť odplatu za poskytnutie služby, a to vo výške 215,75 € za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a vo výške 122,08 € za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Dlžník je oprávnený nie však povinný požiadať o odklad splátok za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, najskôr však od uzavretia tejto dohody a trvajúca najmenej tri týždne alebo pokiaľ bol s dlžníkom ukončený pracovný pomer. O odklad môže požiadať aj z iných dôvodov, ale je vždy podmienený schválením zo strany veriteľa. Táto dohoda je včlenená medzi jednotlivé body s tým, že za ods. 8.6 je vyčlenené miesto na uvedenie miesta, dátumu a podpis dlžníka, príp. spoludlžníkov a veriteľa. Následne pokračujú body 9 až 13 zmluvy a ma konci zmluvy je osobitné uvedené, že ide o miesto a dátum podpisu Žiadosti/Zmluvy zmluvnými stranami a opäť prázdne miesto pre uvedenie miesta, dátumu a podpisu zmluvných strán.

14. Podľa § 497 zákona č. 503/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) k) a y) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 9 ods. 12, 13 a 14 ZSU v znení účinnom od 23. 12. 2015, všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté. Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov. Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu; na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.

21. Podľa § 25g ZSU, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.

22. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovanou ako veriteľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré odkazujú na predmetný zákon.

23. Vzhľadom na uvedené okresný súd, pristúpil ku kontrole zmluvných podmienok, či obsahujú všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 ZSU, a teda či zároveň predmetná zmluva neobsahuje aj niektorú z neprijateľných podmienok podľa § 53 OZ.

24. V prvom rade okresný súd zistil, že zmluva obsahuje dohodu o poskytnutí služby v podobe odkladu splátok, čo opakovane bolo skoršími právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásené za neprijateľnú podmienku. V rozsudku z 5. 5. 2016 sp. zn. 19C/419/2015, okresný súd uviedol, že „...predmetná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dojednaná v bode 8.1., ktorej predmetom bola dohoda o poskytnutí služby odporkyni spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, ktorá bola spoplatnená poplatkom vo výške 215,75 €. V predmetnom bode zmluvy sa síce konštatuje, že uvedená služba bola poskytnutá odporkyni na základe jej žiadosti, avšak odporkyňa ani v konaní pred súdom nemala o uzatvorení takejto dohody žiadnu vedomosť, nevedela z akého titulu jej boli pri poskytnutí úveru strhnuté peňažné prostriedky vo výške 215,75 €. Súd má za to, že sa jedná o nekalú praktiku navrhovateľa, ktorý uvedený poplatok účtuje všetkým spotrebiteľským subjektom, ktorým poskytuje úver, pričom predmetné ustanovenie zmluvy je skryté v množstve neprehľadných zmluvných podmienok uvedených menším písmom, s ktorými sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy. Jedná sa o formulárové znenie zmluvy, pričom do obsahu takejto zmluvy nemala možnosť navrhovateľka ako spotrebiteľka žiadnym spôsobom zasiahnuť a prípadne si vymieniť zmenu obsahu danej zmluvy. Odporkyňa ako aj ostatní spotrebitelia uzatvárajúci predmetnú zmluvu mala možnosť predmetnú zmluvu len podpísať a akceptovať tak aj predmetné ustanovenie uvedené v bode 8.1. zmluvy, resp. daný zmluvný vzťah s navrhovateľom neuzavrieť. Uvedené ustanovenie preto obsahuje značnú nerovnováhu v právach aj povinnostiach medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (odporkyne). Je úplne neprijateľné, aby navrhovateľ, pokiaľ chcel uzatvoriť s odporkyňou dohodu ohľadne odkladu splátok úveru, predmetnú odplatu účtoval z priamo poskytnutých peňažných prostriedkov úveru, pričom uvedené ustanovenie nedáva spotrebiteľom na výber, či môžu zmluvu uzatvoriť aj bez neho. Z vyššie uvedeného dôvodu súd považuje danú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.1. v súlade s § 153 ods. 3 OSP za neprijateľnú, a teda v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.“

25. V rozsudku z 23. 2. 2018 sp. zn. 2Csp/7/2017, Okresný súd Stará Ľubovňa vo výroku tohto rozsudku vyhlásil dohodu o poskytnutí služby, ktorú žalovaná uzatvára v rámci zmluvy o revolvingovom úvere v bode 8 , za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má za následok, že v súlade s 53a ods. 1 OZ, je žalovaná povinná zdržať sa jej ďalšieho používania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „...Z bodu 8, bod 8.1. a 8.4. zmluvy o úvere, ktorý upravuje dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, vyplýva, že cenu za túto službu si žalobca započítal s vyplatenými prostriedkami, teda o túto sumu znížil požičané finančné prostriedky. Odplata za odklad splátok úveru bola dohodnutá vo výške 60,06 eur, čo predstavuje 88,94 % zo súčtu 3 splátok, odklad ktorých by sa mal povoliť. Odklad splátok je dlžníkovi povolený bez schválenia veriteľa iba v prípade dlhodobej nezamestnanosti alebo pri skončení jeho pracovného pomeru, v ostatných prípadoch sa na odklad splátok vyžaduje schválenie veriteľa. Za povolenie odkladu splátok dlžník platí hneď pri uzavretí zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, či reálne požiada o odklad splátok, resp. či mu vôbec bude odklad povolený. Dlžník teda platí za službu, ktorá mu v konečnom dôsledku ani nemusí byť poskytnutá, resp. o ktorú ani nemusí požiadať a využiť ju. Dohoda o odklade splátok je pritom formulárová písaná drobným čiernym písmom na sivom podklade, čo podstatne sťažuje jej čitateľnosť (aj keď sivý podklad mal byť zrejme vyznačením, že ide o nejakú dohodu nad rámec úverovej zmluvy, resp. označením textu samostatnej dohody, v konečnom dôsledku čierne písmená na sivom podklade sťažujú jej čítanie). Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí za ňu poplatok v uvedenej výške. Aj keď v tejto dohode je ustanovenie o tom, že táto nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, z úradnej činnosti súdu je známe, že v drvivej väčšine je táto dohoda podpísaná, čo naznačuje, že aj keď si žalobca do formuláru dohody uviedol uvedené ustanovenie, prakticky sú dlžníci smerovaní k uzavretiu tejto dohody. Z úradnej činnosti súdu je známe, že odplaty za odklad splátok, ktorý nakoniec dlžník ani nemusí využiť, resp. mu nemusí byť povolený, sa pritom pohybujú v rozpätí od cca 50 -70 % sumy predstavujúcej súčet 3 splátok. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že takáto dohoda je neprijateľná, a teda neplatná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 298 ods. 1 túto podmienku zároveň uviedol aj do výrokovej časti tohto rozsudku. Súdu z úradnej činnosti je známe, že uvedená podmienka bola vyhlásená za neplatnú viacerými rozsudkami súdov napr. č. k. 6C/55/2013 zo dňa 10.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2015. Rozsudok bol potvrdený KS v Prešove rozsudkom 20Co99/2014 zo dňa 31.3.2015. Súd preto na jej neprijateľnosť musí prihliadať.“

26. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná používa štandardné (vopred naformulované) zmluvy o revolvingovom úvere, v rámci ktorej je obsiahnutá aj dohoda o poskytnutí služby v rovnakom znení ako aj v prípade posudzovanej zmluvy. Okresný súd prihliadol na uvedené rozhodnutia a z rovnakých dôvodov považuje dohodu o poskytnutí služby za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou sa snaží obísť ustanovenia ZSU tak, aby s poukazom na údajne osobitné dojednanie dohody, ktorá nebola podmienkou poskytnutia úveru, nemusel poplatok za ňu zahnúť do celkových nákladov úveru, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí v priaznivejšej RPMN, keďže celkové náklady úveru je jedným zo vstupných údajov, z ktorých sa vypočíta RPMN.

27. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje aj na novelizované znenie ust. § 9 ods. 12, 13 a 14 ZSU v znení účinnom od 23. 12. 2015, ktoré sa v súlade s § 25g ZSU uplatňujú aj na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou týchto ustanovení, podľa ktorých by dohoda v znení ako ju uzatvára žalovaná so svojimi dlžníkmi, neprešla testom prijateľnosti zmluvných podmienok, pretože zákonodarca reagoval na takéto praktiky zo strany veriteľov, ktorými spolu so zmluvami o spotrebiteľskom úvere uzatvárali súvisiace zmluvy, ktorých predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Možnosť odkladu splátok úveru na žiadosť dlžníka je plnením alebo službou zo strany veriteľa, ktorú môže poskytovať bez potreby uzavretia osobitnej zmluvy. Navyše, je absolútne neprijateľné, aby spotrebiteľ vopred zaplatil za službu, ktorú ani nevyužije a aj ak by ju využil, nemá na ňu automatický nárok aj keď za ňu vopred zaplatil, pretože, to či nakoniec bude povolený odklad, závisí od rozhodnutia veriteľa, teda žalovanej. Aj v zmysle týchto ustanovení má byť poplatok vyplývajúci z tejto dohody súčasťou odplaty za poskytnutie úveru a má byť zahrnutý do celkových nákladov. Okresný súd zároveň nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od záverov citovaných rozhodnutí súdov.

28. Okresný súd ďalej poukazuje aj na nesprávny postup žalovanej, ktorá poplatok za dohodu o poskytnutí služby započíta do istiny úveru a reálne poskytne spotrebiteľovi sumu úveru zníženú o uvedený poplatok. Uvedený postup žalovaná nepoprela, naopak, vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdila tento postup a opierala sa ustanovenie zmluvy, podľa ktorých sa so žalobkyňou na tomto postupe dohodli. Okresný súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 (R. N. O., Y. O. proti FINWAY a. s.), v ktorom o štvrtej z predložených prejudiciálnych otázok rozhodol tak, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Uvedený postup zo strany žalovanej poškodzuje priamo žalobkyňu, pretože žalobkyni sa úročí suma istiny, avšak reálne má k dispozícii sumu zníženú o započítaný poplatok. Úrok pritom predstavuje odplatu, teda odmenu za to, že veriteľ poskytne svoje peňažné prostriedky dlžníkovi. V tomto prípade si časť poskytnutých prostriedkov vzal priamo veriteľ na úhradu poplatku za službu, ktorú dlžník ani nevyužil, čo potvrdila žalobkyňa na pojednávaní.

29. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že suma poplatku za dohodu o poskytnutí služby mala byť zahrnutá do celkových nákladov. Preto údaj o RPMN uvedený v zmluve pod bodom 6., ako aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sú v predmetnej zmluve uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU. Okresný súd sa už ďalej nezaoberal ďalšími náležitosťami zmluvy, ktoré namietala žalobkyňa, pretože by viedli k rovnakému záveru, teda že úver je bezúročný a bez poplatkov.

30. Žalobkyňa sčasti plnila žalovanej bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, a to v rozsahu sumy prevyšujúcej istinu poskytnutého úveru, a to presne v sume 1 032,89 €, keďže mal súd za preukázané, že reálne bola žalobkyni poskytnutá iba suma 1 281,25 € a žalovanej uhradila sumu 2 314,14 €. Okresný súd preto zaviazal vo výroku žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie s poukazom na to, že plnenie v časti presahujúcej rámec istiny predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, pretože poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej zo zaplatením žalovanej sumy. Okresnému súdu žalobkyňa preukázala, že žalovanú vyzvala na dobrovoľné plnenie listom z 2. 5. 2018, v ktorom určila lehotu na dobrovoľné plnenie do 8. 2. 2018. Od 9. 2. 2018 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 9. 2. 2018 bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona