Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: B., proti žalovanej G., v spore o zaplatenie 4.998,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.októbra 2017, č.k. 6Csp/59/2016-154, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a spor v r a c i a súdu prvej inštancie v zrušujúcom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd výrokom I. odvolaním napadnutého rozsudku nepribral do konania ako osobitný subjekt E.. Výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 630 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne: zo sumy 70 eur od 19.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 70 eur od 22.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 70 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 70 eur od 12.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 70 eur od 12.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 70 eur od 16.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 70 eur od 14.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 70 eur od 04.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 70 eur od 19.09.2017 do zaplatenia, zastavil. Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom VI. rozhodol, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore v rozsahu 74,80%. Výrokom V. rozhodol o vrátení žalobcovi zodpovedajúcej časti súdneho poplatku za žalobu vo výške 30,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému platby súdnych poplatkov X. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 2, § 95 ods. 1 CSP, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z., § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2, § 54 ods. 1 Obč. zákonníka. Osobitný subjekt do konania nepribral z dôvodu, že nebola naplnená hypotéza ustanovenia § 95 ods. 1 in fine CSP, a to vzhľadom k tomu, že do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súhlas strany, na strane ktorej má subjekt vystupovať, predložený nebol. Následne rozhodol o čiastočnom zastavení konania z dôvodu, že žalobca písomným podaním zo dňa 26.10.2017 z dôvodu čiastočného splnenia dlhu žalovanou po začatí konania vzal žalobu späť. Vzhľadom k tomu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého pojednávania vo veci, nesúhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím by bol bez právneho významu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 630 eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých zaplatených splátok odo dňa nasledujúcich po ich zaplatení zastavil. Následne sa zaoberal vecným posúdením sporu v rozsahu, v akom ostal predmetom konania po čiastočnom zastavení konania. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Konštatoval, že žalobca ju odôvodňuje od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.10.2015 medzi postupcom X. a ním ako postupníkom. Predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka pôvodného veriteľa proti žalovanej, ktorú si žalobca uplatnil v tomto súdnom spore. Dôvodil, že v súlade s § 525 ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu. Postúpenie pohľadávky v prípade, ak je veriteľom banka, upravuje ako lex specialis k ustanoveniu § 524 a nasl. zákon o bankách. Vzhľadom k tomu, že pôvodným veriteľom bola banka, mal byť pred postúpením veci dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca nepreukázal, že by taký postup bol

dodržaný. Vyslovil názor, že nie je možné obísť tento postup ani poukazom na bod 18.14. Všeobecných obchodných podmienok, pretože v súlade s § 54 ods. 1 nemožno spotrebiteľskou zmluvou zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa. Nie je teda možné vylúčiť dohodou účastníkov zmluvy aplikáciu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej uviedol, že hoci žalobca uvádza, že je aktívne vecne legitimovaný (boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky proti žalovanej na žalobcu) súd listiny predložené žalobcom nepovažuje za dôkazy preukazujúce postup pôvodného veriteľa podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Výzva zo dňa 09.09.2015 preukazuje, že právny predchodca žalobcu mal upozorniť žalovanú na omeškanie, vyzvať ju na plnenie do 15 dní a upozorniť ju na uplatnenie mimoriadnej splatnosti, avšak v prípade tohto dôkazu ide o výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vyhotovenia výzvy, nie o výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a z výzvy nemôže byť pre spotrebiteľa zrejmé, že banka v prípade jeho nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 dní postúpi svoj splatný záväzok. Konštatoval, že výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je ani oznámenie zo dňa 30.09.2015, ktoré je len oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti podľa čl. I bod 7 Zmluvy. V písomnosti sa nikde neodkazuje na postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal dodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách pôvodným veriteľom pred postúpením pohľadávky, súd prvej inštancie vyhodnotil postúpenie v zmysle § 525 ods. 2 ako rozporné so zákonom. Žalobca teda nepreukázal, že by sa stal veriteľom pohľadávky uplatnenej v tomto spore. Nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol. Záverom konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal základ svojho nároku, sa už výškou uplatneného nároku nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP. Vychádzal z toho, že v spore bol čiastočne úspešný žalobca (súd k jeho úspechu pripočítal zaplatenie sumy 630 eur po začatí sporu žalovanou, pretože žalovaná v tejto časti splnila to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal) a čiastočne úspešná žalovaná - čo do zaplatenia sumy 4.368,10 eur s príslušenstvom. Procesný úspech žalovanej predstavuje vzhľadom k predmetu konania 4.998,10 eur pomer 87,4%. Procesný úspech žalobcu predstavuje vzhľadom k predmetu konania pomer 12,6%. Čistý procesný úspech žalovanej je po odpočítaní jej neúspechu vo výške 74,8%. Preto súd prvej inštancie žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,8%. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník. O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol podľa § 7 ods. 7, § 11 ods. 3, 4, 6 písm. b/, 10 zák. č. 71/92 Zb.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok III.), podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 18.14 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca však zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaná bola v nepretržitom omeškaní najneskôr od 03.07.2013, kedy prestala splácať pohľadávku riadne a včas, t.j. prestala splácať pohľadávku v splátkach v dojednanej výške 143,53 eur, ale len v splátkach po 50 eur a k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 23.10.2015) a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 09.09.2015 a výzvou zo dňa 30.09.2015, označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. K obom výzvam žalobca pripojil aj kópiu doručenky, resp. vrátenej obálky, ktoré preukazovali doručenie týchto výziev žalovanej. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník vo výzve upozornený na omeškanie, ako aj na jeho následok a zároveň, aby bol v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení tejto výzvy. Takýto výklad s dikciou ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva. Ust. § 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva len o písomnej výzve banky (bez akýchkoľvek osobitných náležitostí tejto výzvy) voči svojmu klientovi, t.j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v

ustanovení § 92 ods. 8 ZoB výslovne a jednoznačne uvedené. Keďže v danom spore si zmluvné strany dojednali plnenie v splátkach, dlžník sa ocitol v omeškaní ihneď po tom, čo nezaplatil splátku v dohodnutej dobe splatnosti. Zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých dochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Mal za to, že splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, čo znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Obč. zákonníka. S nedoručením výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Mal za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Zároveň upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bola žalovaná ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 549 dní (v nepretržitom omeškaní bola žalovaná najneskôr od 03.07.2013, kedy prestala splácať svoj záväzok dohodnutým spôsobom riadne a včas), teda súčet všetkých omeškaní žalovanej so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Záverom uviedol, že splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB v konaní preukázal prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru, ako aj výzvami zo strany postupcu. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 388 ho zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, resp. v zmysle ust. § 389 ods. 1 ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Súhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia, a to z dôvodu, že ustanovenie bodu 18.14 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti X. je podľa názoru žalovanej ako neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je postúpenie absolútne neplatné.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej je potrebné v napadnutej časti výroku III. a závislý výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 22.10.2008 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej predchodca žalobcu spoločnosť X. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) poskytol žalovanej úver vo výške 9.626,24 eur (290.000,- Sk) a žalovaná sa zaviazala predmetný úver splatiť v 102 mesačných splátkach vo výške 143,53 eur. Súčasťou uvedenej zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 nadobudol predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere žalobca. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo dňa 09.09.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie zameškaných splátok najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalobca žalovanej zaslal na adresu W., čo preukázal kópiou zaslanej obálky. Predmetná obálka obsahujúca uvedenú výzvu bola poštovým podnikom vrátená odosielateľovi s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30.09.2015 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 5.943,76 eur do 15 dní od doručenia výzvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručované na rovnakú adresu ako vyššie uvedená výzva zo dňa 09.09.2015 s tým, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaná prevzala.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že nebola splnená podmienka podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky. Výzvu žalobcu zo dňa

09.09.2015 síce súd prvej inštancie považoval za doručenú žalovanej, no mal ďalej za to, že nejde o výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a z výzvy nemôže byť pre spotrebiteľa zrejmé, že banka v prípade jeho nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 dní postúpi svoj splatný záväzok.

7. S takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Naopak, odvolací súd dospel k záveru, že výzvu predchodcu žalobcu zo dňa 09.09.2015 možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorou predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 08.09.2015, vyzval ju na jej uhradenie a upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

8. Odvolací súd ďalej uvádza, že podmienkou platného postúpenia bankovej pohľadávky je písomná výzva banky a omeškanie klienta s plnením čo len časti svojho dlhu trvajúce dlhšie ako 90 dní, pričom ale nie je nevyhnutné, aby uvedená doba omeškania klienta uplynula až po písomnej výzve banky, tzn., že banka nie je povinná čakať, aby mohla platne postúpiť svoju pohľadávku na uplynutie 90 nepretržitých dní po výzve, ak je klient v takomto omeškaní už v čase predmetnej výzvy. Omeškanie dlžníka je časový úsek, ktorý nastal od splatnosti pohľadávky, alebo jej časti, od ktorého dlžník bol povinný plniť, ale neplnil až do jeho zaplatenia. Omeškanie dlžníka však nemožno počítať od doručenia výzvy, ale odo dňa, keď omeškanie nastalo, teda od prvého dňa, kedy mal dlžník povinnosť plniť svoju splatnú pohľadávku, alebo jej časť a neplnil.

9. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj k výzve zo dňa 09.09.2015, ktorú súd považoval za doručenú. V predmetnej veci tak bolo potrebné preskúmať, či omeškanie žalovanej ako dlžníka zo zmluvy o úvere trvalo nepretržite dlhšie ako 90 dní pred postúpením pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V takom prípade by bolo potrebné považovať postúpenie pohľadávky medzi predchodcom žalobcu a žalovanou za platné, a teda žalobca by bol aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Následne by bolo úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vec na základe podanej žaloby žalobcu meritórne prejednať a vo veci rozhodnúť.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania zrušil a spor mu vrátil v zrušujúcom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .