Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-16-2018.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľky F., zastúpenej J. proti J. (osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné), bytom V., o určenie výživného na manželku, na odvolanie J. T. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. decembra 2017, č.k. 7Pc/13/2016-159, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil J. T. (osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné
- ďalej odporca) povinnosť platiť navrhovateľke s účinnosťou od 30.12.2016 do 13.11.2017 manželské výživné vo výške 70 Eur mesačne, najneskôr do 25-teho dňa kalendárneho mesiaca a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 30.12.2016 do 13.11.2017 vo výške 734,99 Eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 Eur, s účinnosťou od januára 2018, najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Konanie o zaplatenie manželského výživného vo výške 30 Eur mesačne za obdobie od 01.07.2017 do 31.10.2017 a o zaplatenie manželského výživného za obdobie od 01.11.2017 do 13.11.2017 vo výške 13 Eur zastavil. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že manželstvo účastníkov konania, ktoré uzavreli dňa 18.07.2009, zaniklo rozvodom, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 7P 65/2016-198 zo dňa 13.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2017. Súd schválil medzi účastníkmi uzavretú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Q., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 01.12.2016 navrhovateľka aj s maloletou Q., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX opustila spoločnú domácnosť, a že v tom čase udržiavala mimomanželskú známosť s iným mužom (ukončila ju v priebehu konania). Tým, že navrhovateľka nadviazala známosť s iným partnerom, porušila povinnosť manželskej vernosti, avšak toto jej konanie nebolo výlučnou príčinou rozvratu manželského zväzku, ale bolo dôsledkom predchádzajúceho stavu. Preto priznanie manželského výživného nemôže byť posudzované ako rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľka nárok o manželské výživné si uplatňovala s účinnosťou od 01.12.2016, návrh na začatie konania podala dňa 30.12.2016, od ktorého dátumu jej súd najskôr mohol priznať manželské výživné. Pokiaľ sa jeho priznania domáhala aj za časové obdobie od 01.12.2016 do 29.12.2016, súd návrh v tejto časti ako neopodstatnený zamietol. V období od 30.12.2016 do 13.11.2017 navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť, nakoľko z dôvodu starostlivosti o maloletú L., nar. XX.XX.XXXX (dieťa mladšie ako tri
roky) čerpala rodičovskú dovolenku, v mesiaci december 2016 až apríl 2017 bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a od mája 2017 až ku dňu právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vo výške 213,20 Eur mesačne. Od decembra 2016 poberala rodinné prídavky 47,04 Eur mesačne. V mesiaci marci 2017 mala príjem 43,30 Eur z titulu vykonávaných upratovacích prác (nepravidelný výkon práce). Pokiaľ si aj „obnovila“ živnosť, starostlivosť o deti jej nedovoľovala ju fakticky vykonávať. Odporca pracuje ako automechanik a podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný netto zárobok 363,12 Eur s tým, že mu zamestnávateľ zabezpečuje stravu (obedy) a pracovné oblečenie. Súd prvej inštancie zistil, že na stránke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. zamestnávatelia ponúkajú uchádzačom o zamestnanie voľné pracovné miesta na pozícii automechanik s vyšším príjmom, než aký dosahuje odporca - napr. pracovné miesto automechanika ponúka Q. P. so mzdou od 600 Eur do 1.100 Eur brutto (v priemere 850 Eur brutto, čo v netto vyjadrení predstavuje 680 Eur), P., A. T., s.r.o., Y. so mzdou 633 Eur, pričom odporca spĺňa kvalifikačné predpoklady na uvedenú prácu, ktorú i v súčasnosti vykonáva. V servise, v ktorom pracuje, sa vykonávajú pneuservisné a autoservisné činnosti na osobných motorových vozidlách (výmena oleja, nastavenie svetiel, výmena a opravy podvozkových častí, servisné prehliadky, montáže, demontáže, opravy pneumatík, vyvažovanie). Práce, a to meranie a nastavenie geometrie síce nevykonáva, ale po zaučení by aj tieto pracovné činnosti vedel vykonávať. Pri posudzovaní v uvedených súvislostiach, pre účely rozhodnutia o uplatnenom nároku o určenie manželského výživného je potrebné vychádzať z toho, že príjem, ktorý by odporca mohol dosahovať, je 633 Eur mesačne (zásada potencionality príjmov). Je to najnižšia suma, ktorú by dosiahol za určitých okolností, ktorými sú: neuspokojenie sa so mzdou na úrovni minimálnej mzdy a aktívne hľadanie si práce na pozícii automechanik s vyšším príjmom, zvlášť za situácie, keď mal vyživovacie povinnosti. Pokiaľ odporca argumentoval tým, že: a) súčasný zamestnávateľ mu zabezpečuje stravu (obedy), tak ide o jeho povinnosť ako zamestnávateľa , ktorá mu vyplýva z § 152 ods. 1 Zákonníka práce (zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti ...), b) súčasný zamestnávateľ mu zabezpečuje pracovný odev, tak i v tomto prípade ide o jeho ako zamestnávateľa povinnosť, ktorá mu vyplýva z Nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Argumenty odporcu súd prvej inštancie preto považoval za účelové. Súd prvej inštancie vychádzal z potencionality príjmov odporcu v rozhodnom časovom období vo výške 633 Eur, ku ktorému príjmu je potrebné pripočítať jeho príjem z brigádnickej činnosti v decembri 2016 sumu 250 Eur, v januári 2017 sumu 200 Eur, vo februári 2017 sumu 180 Eur, v marci 2017 sumu 150 Eur, v apríli až júli 2017 po 150 Eur mesačne, v auguste 2017 sumu 100 Eur, v októbri 2017 sumu 100 Eur, v decembri 2017 sumu 150 Eur. Príjem odporcu (vychádzajúc zo zásady potencionality príjmov plus príjem z brigádnickej činnosti) tak v decembri 2016 predstavoval sumu 883 Eur, v januári 2017 sumu 833 Eur, vo februári 2017 sumu 813 Eur, v marci 2017 sumu 783 Eur, v apríli 2017 sumu 783 Eur, v máji 2017 až júli 2017 sumu 783 Eur mesačne, v auguste 2017 sumu 733 Eur, v septembri 2017 sumu 633 Eur, v októbri 2017 sumu 733 Eur, v decembri 2017 sumu 783 Eur
- priemerný mesačný príjem odporcu predstavoval sumu 758 Eur. Po úhrade nákladov 569,44 Eur mu v mesiaci decembri 2016 zostala k dispozícii suma 313,56 Eur (883 Eur mínus 569,44 Eur), v mesiaci januári 2017 suma 263,56 Eur (833 Eur mínus 569,44 Eur), v mesiaci februári 2017 suma 243,56 Eur (813 Eur mínus 569,44 Eur), v mesiaci marci 2017 suma 213,56 Eur (783 Eur mínus 569,44 Eur), v mesiaci apríli 2017 suma 213,56 Eur (783 Eur mínus 569,44 Eur), v mesiaci máji 2017 suma 213,56 Eur (783 Eur mínus 569,44 Eur). Náklady na úhradu odôvodnených potrieb navrhovateľky (bod 72-77 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) v decembri 2016 predstavovali sumu 252,19 Eur, v januári 2017 sumu 247,66 Eur, vo februári 2017 sumu 253,66 Eur, v marci 2017 sumu 276,66 Eur, v apríli 2017 sumu 280 Eur, v máji 2017 sumu 325,66 Eur. Je potom zrejmé, že v mesiaci decembri 2016 rozdiel v príjmoch účastníkov predstavoval sumu 679,80 Eur (883 Eur mínus 203,20 Eur), v januári 2017 sumu 629,80 Eur (833 Eur mínus 203,20 Eur), vo februári 2017 sumu 609,80 Eur (813 Eur mínus 203,20 Eur), v marci 2017 sumu 536,50 Eur (783 Eur mínus 203,20 Eur mínus 43,30 Eur (príjem z upratovacích prác), v apríli 2017 sumu 579,80 Eur (783 Eur mínus 203,20 Eur), v máji 2017 sumu 569,80 Eur (783 Eur mínus 213,20 Eur). Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o uplatnenom nároku v období december 2016 až máj 2017 zohľadnil celkovú výšku nákladov odporcu na úhradu odôvodnených potrieb, ďalej to, že mal vyživovaciu povinnosť i k maloletým deťom pochádzajúcim z manželského zväzku, a že výlučne sám splácal úver. Pri posudzovaní v uvedených súvislostiach súd prvej inštancie určil rozsah vyživovacej povinnosti sumou 70 Eur mesačne, ktorá zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu. Po zaplatení uvedenej
sumy v decembri 2016 má k dispozícii sumu 243,56 Eur (313,56 Eur mínus 70 Eur), v januári 2017 sumu 193,56 Eur (263,56 Eur mínus 70 Eur), vo februári 2017 sumu 173,56 Eur (243,56 Eur mínus 70 Eur), v marci 2017 sumu 143,56 Eur (213,56 Eur mínus 70 Eur), v apríli 2017 sumu 143,56 Eur (213,56 Eur mínus 70 Eur), v máji 2017 sumu 143,56 Eur (213,56 Eur mínus 70 Eur). Z uvedenej sumy si mohol plniť ešte vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom pri zohľadnení toho, že vyživovaciu povinnosť k ním má i navrhovateľka. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia výživného vo výške 100 Eur mesačne, súd v prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnený zamietol. V priebehu mesiaca mája 2017 obaja účastníci mali k dispozícii finančné prostriedky z výťažku z predaja rodinného domu Y., ktoré ale boli určené pre najbližšiu budúcnosť, a to uspokojenie bytových potrieb (kúpa rodinného domu, jeho následná rekonštrukcia a kúpa zariadenia). Spočiatku navrhovateľka tvrdila, že z výťažku z predaja uvedeného rodinného domu po zaplatení odmeny realitnej kancelárii, úhrade dlžného zostatku úveru Z., a.s., P. jej a tiež manželovi zostala k dispozícii suma po 30.000 Eur, a že z nej zaplatila kúpnu cenu za rodinný dom, O. XXX/XX, V.-P., splatila otcovi dlh, pričom na pojednávaní dňa 01.12.2017 zmenila tvrdenia tak, že z výťažku z predaja domu Y. X. XXX/XX, Y. jej bola vyplatená suma 15.000 Eur, a aby mohla zaplatiť kúpnu cenu rodinného domu O. XXX/XX, V.-P., dňa 07.05.2017 a dňa 20.05.2017 uzavrela zmluvu o pôžičke (na 10.000 Eur a 8.000 Eur). Navrhovateľka nevysvetlila zmenu účastníckej výpovede dňa 01.12.2017 a súd ju hodnotí ako účelovú. Ak by navrhovateľka skutočne dňa 07.05.2017 a dňa 20.05.2017 uzavrela zmluvy o pôžičke, poukázala by na ne vo svojom prednese na pojednávaní dňa 27.06.2017 a netvrdila by (č.l. 101 p. v. spisu 7Pc 13/2016), že pôžičku, ktorú jej otec v predchádzajúcom období poskytol, mu splatila z výťažku z predaja domu (zo sumy 30.000 Eur). Preto pri rozhodovaní o výške manželského výživného súd prvej inštancie na pôžičky vo výške 10.000 Eur a 8.000 Eur neprihliadol. V mesiaci jún 2017 až november 2017 celkové náklady odporcu predstavovali sumu 323 Eur (bod 88.). Splátku úveru 186,44 Eur už neplatil. Jeho príjem (vychádzajúc zo zásady potencionality príjem plus príjem z brigádnickej činnosti) v mesiaci júni 2017 predstavoval sumu 783 Eur, v júli 2017 sumu 783 Eur, v auguste 2017 sumu 783 Eur, v septembri 2017 sumu 633 Eur, v októbri 2017 sumu 758 Eur, v novembri sumu 758 Eur. Po úhrade nákladov 323 Eur v mesiaci júni 2017 odporcovi zostala k dispozícii suma 460 Eur (783 eur mínus 323 Eur), v júli 2017 suma 460 Eur (783 Eur mínus 323 Eur), v auguste 2017 suma 460 Eur (783 Eur mínus 323 Eur), v septembri 2017 suma 310 Eur (633 Eur mínus 323 Eur), v októbri 2017 suma 435 Eur (758 Eur mínus 323 Eur), v novembri 2017 suma 435 Eur (758 Eur mínus 323 Eur). Náklady na úhradu odôvodnených potrieb navrhovateľky (bod 78. až 83 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) v júni 2017 predstavovali sumu 264,33 Eur, v júli 2017 sumu 193 Eur, v auguste 2017 sumu 163 Eur, v septembri 2017 sumu 238,61 Eur, v októbri 2017 sumu 230,40 Eur, v novembri 2017 sumu 239,32 Eur. V mesiaci júni 2017 rozdiel v príjmoch účastníkov predstavoval sumu 569,80 Eur (783 Eur mínus 213,20 Eur), v júli 2017 sumu 569,80 Eur (783 Eur mínus 213,20 Eur), v auguste 2017 sumu 569,80 Eur (783 Eur mínus 213,20 Eur), v septembri 2017 sumu 419,80 Eur (633 Eur mínus 213,20 Eur), v októbri 2017 sumu 544,80 Eur (758 Eur mínus 213,20 Eur). Navrhovateľka s účinnosťou od 01.07.2017 (po čiastočnom späťvzatí návrhu) si uplatnila nárok o manželské výživné vo výške 70 Eur mesačne. Nárok v uvedenej výške považoval súd prvej inštancie za opodstatnený. Suma 70 Eur mesačne od júla 2017 zohľadňuje celkovú výšku nákladov odporcu na úhradu odôvodnených potrieb, ďalej to, že mal vyživovaciu povinnosť i k maloletým deťom pochádzajúcim z manželského zväzku. Po zaplatení uvedenej sumy v júli 2017 by mal k dispozícii sumu 390 eur (460 Eur mínus 70 Eur), v auguste 2017 sumu 390 Eur (460 Eur mínus 70 Eur), v septembri 2017 sumu 240 Eur (310 Eur mínus 70 Eur), v októbri 2017 sumu 365 Eur (435 Eur mínus 70 Eur), v novembri 2017 sumu 365 Eur (435 Eur mínus 70 Eur). Výživné vo výške 70 Eur mesačne súd prvej inštancie určil aj v mesiaci júni 2017, kedy síce odporca už úver nesplácal, avšak súd zohľadnil to, že mal zvýšené výdavky spojené s rekonštrukciou rodinného domu R.. Navrhovateľka po dátume 13.11.2017 (právoplatnosť výroku rozsudku o rozvode manželstva účastníkov) návrh nezobrala späť. Súd prvej inštancie preto návrh ako neopodstatnený (z dôvodu zániku manželstva rozvodom), zamietol i v tejto časti. Výživné za obdobie od 30.12.2016 do 13.11.2017 predstavuje sumu 734,99 Eur (za december 2016 sumu 4,66 Eur (70 Eur delene 31 dní krát 2 dni) plus 10 mesiacov krát 70 Eur plus za november 2017 sumu 30,33 Eur (70 Eur delene 30 dní krát 13 dní). Na zaplatenie uvedenej sumy súd prvej inštancie odporcovi povolil splátky po 70 Eur mesačne, s účinnosťou od januára 2018. Prihliadol na to, že nemá vytvorené úspory (kúpil a rekonštruoval rodinný dom) a zaplatenie sumy 734,99 Eur v hotovosti by mohlo ohroziť plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželského zväzku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2, § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zaplatení výživného navrhovateľke vo výške 734,99 Eur. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mal za to, že od začiatku súdneho konania ide o finančné vydieranie navrhovateľky a jej nejasné výpovede ohľadom financií (úvery a zisk z predaja rodinného domu v X.).
3. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko zistil skutkový stav veci na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
4. Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol účastníkmi spochybnený vo výroku, ktorým bolo konanie v časti zastavené (prvý výrok) a vo výroku, v ktorom bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý (štvrtý výrok), v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho preto nedotýkal.
7. V danej veci sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi ako osobe povinnej platiť podľa návrhu výživné, výživného na manželku z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb a nerovnosti životnej úrovne manželov.
8. Podľa § 71 ods. 1 prvá, druhá veta Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
9. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, smrťou jedného z manželov, alebo vyhlásením manželstva za neplatné. Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Aj v tomto prípade súd musí podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, pričom prihliadne aj na starostlivosť o spoločnú domácnosť (pokiaľ ju účastníci vedú) a starostlivosť o maloleté deti (pokiaľ z manželstva pochádzajú).
10. Súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní a podrobnom vyhodnotení jednotlivých dôkazov zistil, že príjem navrhovateľky v rozhodnom období, t. j. od 30.12.2016 do 13.11.2017 predstavoval rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne za obdobie od decembra do apríla 2017 a od mája 2017 vo výške 213,20 Eur mesačne, poberala rodinné prídavky 47,04 Eur mesačne, pričom jej výdavky predstavovali sumu od 163 Eur mesačne do 325,66 Eur mesačne. Odporca síce deklaroval príjem v zamestnaní vo výške minimálnej mzdy, t. j. 363,12 Eur mesačne netto, súd prvej inštancie však za použitia ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že jeho potencionálny príjem by mohol predstavovať minimálne sumu 758 Eur mesačne (príjem zo zamestnania vo výške 633 Eur mesačne + brigádnická činnosť). Na základe podrobného preskúmania príjmov účastníkov, resp. v prípade odporcu potencionálneho príjmu, ako i výdavkov účastníkov podrobne za každý mesiac a vyčíslenia rozdielu v ich príjmoch a výdavkoch, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky je opodstatnený v sume 70 Eur mesačne za obdobie od 30.12.2016 do 13.11.2017 a následne vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 734,99 Eur. Obaja účastníci majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom - Q., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil podrobne dôkazy v konaní vykonané a významné pre rozhodnutie v danej veci každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne
právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky odporcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré boli totožné ako pred súdom prvej inštancie (predovšetkým úvery a zisk z predaja rodinného domu v X.), s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
12. Odporca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Odporcom uplatnený odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (poučovacia povinnosť), pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami, alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu a pod.
14. Odvolací súd podrobne preskúmal obsah spisu i rozhodnutie vydané súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP daný nebol, nakoľko žiadne pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z obsahu spisu, ani z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplynulo. Takéto pochybenie odvolateľ ani nešpecifikoval.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách konania rozhodol podľa § 396 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).