Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/209/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: H.. P. F., Y. X. R. Ú.R. O.- O. G. P. P. R. G..Y.., Y. Y. W. X, XXX XX M., zastúpeného: Futej & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša č. 1, 813 25 Bratislava o náhradu škody vo výške 1.036.814,83 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody na tom skutkovom základe, že prenechal finančné prostriedky spoločnosti CI HOLDING, a.s., (ďalej CIH) na základe zmenky vystavenej CIH dňa 14.4.2009, splatnej dňa 14.7.2009. Podľa vyjadrenia žalobcu CIH na zhodnocovanie peňažných prostriedkov a na nadobudnutie majetkových hodnôt používala výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p. (ďalej Obchodník s CP), ktorá bola obchodníkom s cennými papiermi zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s CP podľa zákona o cenných papieroch, na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb Národnou bankou Slovenska (ďalej NBS) do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Obchodník s CP zabezpečoval pre CIH okrem investičnej činnosti aj právne služby, konkrétne činnosťou J.. S.. F., ktorý bol prokuristom Obchodníka s CP s poverením právneho dohľadu nad právnou a inou dokumentáciu a dohľadom nad komunikáciou s NBS na základe plnej moci. Rovnako Obchodník s CP zabezpečoval pre CIH ekonomický a finančný servis. Členovia predstavenstva Obchodníka s CP riadili centralizovaný finančný tok CIH. Nad činnosťou Obchodníka s CP mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle ustanovenia § 136 a nasl. Zákona o cenných papieroch. Kompetencie dohľadu vyplývajú NBS aj podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. Žalobca v žalobe poukázal na zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, ktorý taktiež upravuje účel, postup, zásady činnosti aj podmienky výkonu dohľadu NBS. Žalobca peňažné prostriedky CIH vložil výhradne z dôvodu, že sa spoľahol na to, že CIH a Obchodník CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, a tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú, nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Žalobca sa v máji 2010 dozvedel, že Obchodník s CP s CIH 30.4.2010 skončil činnosť, že CIH neodovzdal žiadne portfólio CP, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu CIH nemá prostriedky na výplatu žalobcom zverených prostriedkov CIH vrátane ich zhodnotenia. V tejto súvislosti v žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako uvádzal CIH a Obchodník s cennými papiermi počas trvania Zmluvy mu predkladal vyúčtovania, ktorých obsah však bol v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní CIH ubezpečoval žalobcu, že zhodnotenie vkladov, ktoré CIH zverili veritelia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej

výške. Takéto ubezpečovanie vyplývalo okrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia v CIH. V dôsledku konania Obchodníka s CP spojený s jeho činnosťou pre CIH vznikla žalobcovi škoda, ktorá predstavuje sumu o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu, pretože túto sumu mu CIH nevrátil, a ani nevráti. Žalobca na preukázanie výšky škody doručil súdu listinné dôkazy obsah, ktorých súd bude citovať v odôvodnení rozsudku. Žalobca v žalobe uviedol, že NBS ako jediný kompetentný orgán verejnej moci je zodpovedný s účinnosťou od 1.1.2006 za dohľad nad finančným trhom Slovenskej republike, má právnymi predpismi stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike a zodpovednosť za jeho riadne vykonávanie. NBS nepostupovala s právnymi predpismi na obsah, ktorých sa žalobca v žalobe odvolával, v oblasti jej pôsobnosti a právomocí pri výkone dohľadu, čím objektívne zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu porušením zákonných ustanovení pre konanie NBS z jej stany pri dohľade vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu, vznikla žalobcovi škoda. Žalobca má za to, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, konkrétne pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával pre CIH činnosť, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na nich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela z charakteru zistených porušení, resp. musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov CIH vo vzťahu jeho záväzkom voči veriteľom, z ktorých jedným bol aj žalobca, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. NBS vo vzťahu k CIH nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý CIH zveril Obchodníkovi s CP, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä, neupozornila včas CIH na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP po ich zistení, aby mohol CIH a aj iní veritelia ochrániť svoje investície. NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď bola o problémoch informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu CIH a tretích osôb, vrátane žalobcu až do 1.3.2011, keď NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS inými zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Obchodníkovi s CP vhodné opatrenie, ktorými by zabezpečila, že Obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, resp. tretích osôb, aj keď vedela NBS, resp. musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní činností porušuje zákon o CP. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad Obchodníkom s cennými papiermi, tak aby bol splnený účel zákona o dohľade. Žalobca v žalobe uviedol, že zo sprostredkovaných informácií od CIH sa dozvedel ,že NBS o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s CP skutočne vedela, minimálne na základe kontroly, ktorú NBS vykonala u Obchodníka s CP v roku 2007, a keď vydala dňa 1.8.2008 Rozhodnutie NBS OPK-9750/3/2007, ktorým uložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 500.000,- Sk a 20.augusta vydala rozhodnutie NBS OPK-9750/5/2007 (po druhostupňovom rozhodnutí Bankovej rady zo 6.5.2008 číslo GUV-841/2008), ktorým uložila Obchodníkovi s CP pokutu 300.000 Sk za porušenie povinnosti Obchodníka s CP. Žalobca v žalobe uviedol, že Obchodník s CP sa vzdal práva voči rozhodnutiu podať rozklad, čím podľa názoru žalobcu uznal dôvodnosť zistení NBS. Žalobca v tomto kontexte poukázal na časť rozhodnutia NBS OPK-9750/5/2007, kde NBS uviedla, že spoločnosť Obchodník s cennými papiermi, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti obchodníka s cennými papiermi a očakáva sa od nej profesionálny prístup v oblasti kapitálového trhu, bola povinná pri svojej činnosti dodržiavať aj tie ustanovenia zákona o cenných papieroch, ktoré sa vzťahujú k Prospektu investícií. Pojem odborná starostlivosť zahŕňa nielen povinnosť konať v súlade s profesionálnymi znalosťami v danom odbore, ale aj povinnosť konať v súlade správnymi predpismi. Žalobca v žalobe konštatoval, že je nepochybné, že ku škode žalobcu by nedošlo, ak by vykonávala NBS dohľad nad Obchodníkom s CP riadne, urobila by potrebné opatrenia na nápravu vo vzťahu k Obchodníkovi s CP a aj vo vzťahu k CIH. Tým, že NBS nepostupovala v súlade s právnymi predpismi na obsah, ktorých sa žalobca v žalobe odvolával pri výkone dohľadu - objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pretože škoda žalobcovi vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS porušením pre ňu záväzných ustanovení citovaných zákonov žalobcom v žalobe vzťahujúcich sa na výkon dohľadu vykonávaného NBS. Žalobca má zato, že je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla. NBS po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP nekonala v súlade so zásadou prevencie, ak by tak konala, nevznikol by škodlivý následok na strane žalobcu, pretože jeho finančné prostriedky v CIH by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov v činnosti u Obchodníka s CP boli v súlade s prijatými opatreniami prostredníctvom Obchodníka s CP riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. NBS mala z kontrol u

Obchodníka s CP, pri ktorých sa dozvedela o zásadných porušeniach v jeho činnosti vo vzťahu k CIH, povinnosť prijať a vykonať účinné opatrenia, ktorými by sa zamedzilo vzniku škôd na právach veriteľov CIH, ktorí vložili do CIH svoje peniaze na investovanie. Nekonanie NBS, resp. konanie NBS v rozpore s účelom zákona o dohľade je v priamom rozpore štátom proklamovanou zásadou ochrany vkladov občanov do subjektov dohľadaných v rámci finančného trhu. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanému domáha nároku na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 § 9 a § 14 Zákona 514/2003 Z.z. 2. Žalovaný súdu dňa 9.10.2015 doručil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle ktorého žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že vo vzťahu k uplatnenému nároku nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, žaloba je podaná predčasne a žalobca nepreukázal, že by žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie nároku. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaný namietal aj vo vzťahu k samotnému uplatnenému nároku. Žalovaný uviedol, že žaloba vychádza z nesprávneho, resp. mylného tvrdenia, že žalobcovi vznikla škoda preto, lebo NBS, podľa tvrdení žalobcu, nepostupovala v súlade správnymi predpismi o dohľade nad finančným trhom pri výkone dohľadu nad spoločnosťou CIH a tiež nad Obchodníkom s CP. Podľa názoru žalovaného na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej súvislosti s eventuálnym údajným nesprávnym úradným postupom NBS pri dohľade nad Obchodníkom s CP podľa Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona o dohľade. Žalovaný uviedol, že žalobca nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s cennými papiermi, žalovaný uviedol, že ak žalobca dočasne prenechal - čiže ponechal, poskytol finančné prostriedky CI HOLDING, a.s. ide o obchodno-záväzkový vzťah, za ktorého následky, resp. údajnú škodu žalobcu nemôže v žiadnom prípade niesť zodpovednosť žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení poukázal, že spoločnosť CI HOLDING, a.s. je podnikateľský subjekt, akciová spoločnosť, ktorý vznikol a vyvíjal svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka. Žalobca, ktorý dočasne prenechal finančné prostriedky spoločnosti CI HOLDING, a.s. na základe zmenky konal na vlastnú zodpovednosť, na vlastné riziko. Žalovaný namietal, že žalobca predmetnú zmenku ako základný dôkaz spolu so žalobou nedoručil, pričom v čase údajného vystavenia zmenky mala spoločnosť CI HOLDING, a.s., sídlo na Poľnej ulici 1 v Bratislave, a nie na Kopčianskej ulici 10, tak ako to uvádza žalobca v žalobe. Podľa tvrdení žalobcu zmenka bola žalobcovi vystavená s pevným termínom splatnosti do 14.7.2009. Zmenka je forma cenného papiera, ktorou sa dlžník - CI HOLDING, a.s. zaviazal veriteľovi - žalobcovi uhradiť dohodnutú sumu peňazí v mieste a čase určenom zmenke. Ak mal žalobca voči CI HOLDING, a. s. pohľadávku vyplývajúcu mu zo zmenky, ide o nárok vyplývajúci z obchodno-právneho vzťahu, ktorú si mal žalobca uplatniť voči spoločnosti u CI HOLDING, a. s. vo všeobecnej premlčacej lehote, resp. súdnou cestou. Žalovaný poukázal taktiež, že tak pri vysokej pohľadávke mal žalobca konať s odbornou starostlivosťou, maximálne obozretne, pohľadávku si mal riadne a dôkladne zabezpečiť a nie tvrdiť v žalobe, že sa spoliehal na dohľad vykonávaný NBS. Žalovaný uviedol, že spoločnosť CI HOLDING, a. s. nie je obchodníkom s cennými papiermi, CI HOLDING, a. s. je podnikateľským subjektom, ktorý má formu akciovej spoločnosti, nespadá do kategórie právnických osôb, nad ktorými vykonáva dohľad NBS v rozsahu vymedzenom Zákonom o dohľade, Zákonom o cenných papieroch, Zákonom o NBS a v súlade s Ústavou SR. Žalovaný uviedol, že ak by NBS vykonávala dohľad nad CI HOLDING, a.s. a inými podnikateľskými subjektmi by výkonom dohľadu prekročila rámec kompetencií NBS. Vo vzťahu k záväzkovému vzťahu medzi žalobcom a CI HOLDING, a.s. žalovaný konštatoval, že išlo o ich súkromný obchodno-záväzkový vzťah. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe tvrdí, že ako investor dočasne prenechal finančné prostriedky spoločnosti CI HOLDING, a.s. na základe informácie, že CI HOLDING, a.s. využívala na zhodnocovanie peňažných prostriedkov a nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne Obchodníka s CP. Zo zmenky nevyplýva dôvod, na základe ktorého boli žalobcom spoločnosti CI HOLDING, a.s. poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobca poskytol peňažné prostriedky CI HOLDING, a.s., ktorá ich mohla použiť akýmkoľvek spôsobom. Ak žalobca údajne ako investor chcel peňažné prostriedky zhodnotiť prostredníctvom Obchodníka s cennými papiermi je nepochybné, že v prípade pravdivosti tohto tvrdenia mal tieto prostriedky zveriť priamo Obchodníkovi s cennými papiermi a nie spoločnosti CI HOLDING, a.s., ktorá nebola dohľadaným subjektom NBS. Žalovaný poukázal, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu, spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný taktiež poukázal na článok 2 ods. 3 Ústavy SR, ako aj na čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd podľa, ktorých každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalovaný taktiež poukázal na čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády SR vydaným na vykonanie ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe SR do EÚ. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že NBS môže ukladať sankcie výhradne dohľadanému subjektu a len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohľadanému subjektu uložené zákonom a súčasne patria do kompetencií dohľadajúceho orgánu. Žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal všetky atribúty vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik žalobcom uplatnenej škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, a taktiež nepreukázal, že škoda mu vznikla bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom NBS pri vykonávaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. Žalobca taktiež nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku škody. Žalovaný uviedol, že žalobca nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s cennými papiermi a preto je irelevantné tvrdenie žalobcu, že aj keď ním nepreukázaným nesprávnym úradným postupom NBS vo vzťahu k Obchodníkovi s cennými papiermi mu škoda nevznikla v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti. Žalobca bol v obchodno-záväzkovom vzťahu s CI HOLDING, a.s., ktorá nepodliehala dohľadu vykonávaným NBS a iba spoločnosti CI HOLDING, a.s. vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky. Žalobca teda nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom NBS. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.5.2012 č.k. 2K 5/2012 právoplatným dňa 2.6.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok CI HOLDING. Žalobca si mohol svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní a preto má zato žalovaný, že žaloba je vo vzťahu k žalovanému podaná predčasne, nakoľko konkurzné konanie stále prebieha a nie je právoplatne skončené. 3. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods.1,2 . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods.1,2 . Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§154 . 4. Z obsahu výsluchu žalobcu a z obsahu listinného dôkazu s označením Konfirmácia o uzavretom obchode je zrejmé, že vystaviteľ zmenky CI HOLDING, a.s. vystavil dňa 14.4.2009 zmenku pre majiteľa zmenky - žalobcu. Z obsahu listinného dôkazu vyplýva, že bola vystavená vlastná zmenka vystaviteľom zmenky, v počte jeden kus, s nominálnou hodnotou 1 036 814,83 €, odplata za vystavenú zmenku bola v sume 1 029 011,49 €. Dátum splatnosti zmenky bol určený na deň 14.7.2009. Z obsahu listinného dôkazu ďalej vyplýva, že suma k plateniu v deň expirácie bola uvedená vo výške 1 036 814,83 € a suma k plateniu bola uvedená vo výške 1 029 011,49 €. Žalobca počas konania súdu doručil aj rovnopis zmenky. Žalobca súdu doručil písomné podanie zo dňa 4.1.2010, ktorým spoločnosť CI HOLDING, a.s. mu oznamovala, že ním poskytnuté finančné prostriedky investovala do rozvojových projektov, ktoré v čase ich investovania sa ukazovali ako veľmi perspektívne. Boli to pozemky v lukratívnych lokalitách v Bratislave a bezprostrednom okolí, nakupované za výhodných podmienok na výstavbu bytov, rezidenčných komplexov, polyfunkčných objektov. Taktiež spoločnosť investovala finančné prostriedky do vývoja a výroby športových automobilov v čase najväčšieho rozmachu automobilizmu na Slovensku, do poisťovníctva, budovania čerpacej stanice. CI HOLDING, a.s. zároveň žalobcovi oznámila, že sa spoločnosť v roku 2009 dostala do situácie, keď sa skumulovali viaceré negatívne faktory. Zahynul spolumajiteľ spoločnosti (poznámka súdu bez bližšej špecifikácie osoby), po smrti ktorého prestali platiť dohovory a viacerí manažéri nezvládli bez jeho dohľadu svoje úlohy. Taktiež kríza znehodnotila mnohé projekty a spôsobila aj zhoršenie platobnej disciplíny a neplatenie záväzkov voči CI HOLDING, a.s.. CI HOLDING, a.s. v závere listu uviedla, že sa hlási ku svojim záväzkom voči žalobcovi vo výške 1 029 011,49 € s 3% ročným úrokom z omeškania od 14.7.2009 a navrhla ich vyrovnanie v rámci splátkového kalendára. Žalobcovi v zmysle uvedeného listinného dôkazu vzniklo právo na splatenie záväzku voči CI HOLDING, a.s. Žalobcovi finančné prostriedky CI HOLDING, a.s. vyplatené neboli. Z výsluchu žalobcu, ako aj z citovaného obsahu žaloby mal súd preukázané, že svojho nároku sa žalobca domáha titulom

náhrady škody voči štátu, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb.o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa vyjadrenia žalobcu CI HOLDING, a.s. finančné prostriedky zverila Obchodníkovi s CP. Žalobca v žalobe ako aj počas výsluchu uviedol, že NBS nevykonávala riadne dohľad nad CI HOLDING, a.s. ako ani na Obchodníkom s CP v dôsledku čoho mu vznikla ním uplatnená škoda. Žalobca počas konania uviedol, že si pohľadávku v sume 1 036 814,83 € prihlásil do konkurzu, ktorý bol na CI HOLDING, a.s. vyhlásený uznesením tunajšieho súdu č.k. 2K 5/2012 dňa 28.5.2012. 5. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods.1,2 . Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods.1,2 .Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods.1CSP). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods.1 . 6. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by CI HOLDING, a.s. finančné prostriedky zverila Obchodníkovi s CP - CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Z obsahu listu 4.1.2010 vyplýva, že ich sama investovala do rôznych projektov. V dôsledku neočakávaných okolností - úmrtia jedného z majiteľov spoločnosti a v dôsledku krízy spoločnosť nemohla finančné prostriedky žalobcovi na základe zmenky vyplatiť a zaviazala sa ich žalobcovi vyplatiť v sume 1 029 011,49 € spolu s 3% ročným úrokom z omeškania od 14.7.2009 v rámci splátkového kalendára. 7. Žalobca dňa 21.11.2014 doručil žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Z obsahu písomnosti vyplýva, že sa nároku na náhradu škody sa žalobca domáhal titulom nesprávneho úradného postupu NBS vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi CAPITAL INVEST o.c.p., a.s. a vo vzťahu k PODIELOVÉMU DRUŽTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do ktorého vložil žalobca finančné prostriedky. Z obsahu žiadosti nevyplýva, že by NBS žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku vo vzťahu vzniku škody v súvislosti s neprávnym úradným postupom NBS k CIH. 8. Čl.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 , písmeno d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného ku dňu 1.6.2010 kedy vznikla NBS povinnosť dohliadať na skutočnosti či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 9. Súd žalobu prejednal aj napriek tomu, že žalobca žalovaného riadne nepožiadal o predbežné prerokovania nároku vo vzťahu k uplatnenému žalobou. Žalobca požiadal, žalovaného o predbežné prerokovania nároku titulom vzniku škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS vo vzťahu k dohliadanému CAPITAL INVEST o.c.p., a.s. a vo vzťahu sčasti dohliadanému subjektu k PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do ktorého podľa obsahu písomnosti - žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vložil žalobca finančné prostriedky. Z obsahu žiadosti nevyplýva, že by žalobca požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku vo vzťahu vzniku škody v súvislosti s neprávnym úradným postupom NBS k CIH. Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle ustanovenia § 9 zákona č.514/2003 Z.z. Žalobca v konaní bol povinný preukázať súdu všetky tri podmienky vzniku

zodpovednosti žalovaného za vznik škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad CI HOLDING, a.s. a Obchodníkom s CP

- CAPITAL INVEST o.c.p., a.s., ktoré musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť, ak sú všetky tri podmienky kumulatívne splnené. Ak nie je splnená čo len jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. V prípade zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postup musí žalobca v konaní nesprávny úradný postup orgánu štátu spoľahlivo preukázať, taktiež musí preukázať, tak ako súd uviedol vyššie, že mu škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosť s neprávnym úradným postupom štátneho orgánu, výšku škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k CI HOLDING, a.s. bola povinná vykonávať dohľad, a že by vo vzťahu k Obchodníkovi s CP zanedbala svoje povinnosti vo vykonávaní dohľadu. V konaní bolo preukázané, že žalobca mal uzatvorený výlučne obchodnoprávny vzťah iba so spoločnosťou CI HOLDING, a.s., žalobca nebol v priamom záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad činnosťou CI HOLDING, a.s., ktorá nebola subjektom, nad ktorým NBS vykonáva dohľad. CI HOLDING, a.s. je podnikateľským subjektom, ktorý má právnu formu akciovej spoločnosti, a teda nespadá do kategórie právnických osôb, nad činnosťou ktorých vykonáva dohľad NBS v rozsahu jej vymedzenom zákonom o dohľade, zákonom o cenných papieroch, zákonom o NBS. Ak by NBS dohľad nad uvedeným subjektom vykonávala, konala by v rozpore s článkom 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. O Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP) ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 10. Súd žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepreukázal jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, a to nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k subjektu, s ktorým žalobca mal obchodnoprávny vzťah - k CI HOLDING, a.s.. NBS, tak ako súd uviedol vyššie, nevykonávala dohľad na spoločnosťou CI HOLDING, a.s., nakoľko nebola subjektom, nad ktorého činnosťou vykonáva dohľad NBS. Súd sa už v konaní ani nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody a zisťovaným príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom NBS, keďže nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k CIH nebol žalobcom v konaní preukázaný. 11. Súd žalobu zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť( avšak za predpokladu preukázania všetkých podmienok zodpovednosti štátu za vznik škody vo vzťahu k poškodenému). Žalobcovi vznikla pohľadávka voči subjektu CI HOLDING, a.s., ktorý si svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil pred vyhlásením konkurzu. Žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 2K 5/2012 voči úpadcovi - CI HOLDING, a.s., s ktorým mal uzavretý obchodno-záväzkový vzťah, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - žalobcu ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobcu na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. 12. Súd na záver dodáva, že žalobca ako podnikateľský subjekt, v konkurze v zastúpený vtedajším správcom konkurznej podstaty Ing. Noskom, teda podnikateľom, ktorý nemal dostatok finančných prostriedkov na plnenie svojich záväzkov voči jeho veriteľom bol povinný v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii pri nakladaní s majetkom v konkurze konať s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 zákona, tiež v ustanovení § 86 podľa ktorého správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením. Správca nekonal v súlade s citovanými ustanoveniami zákona a poskytol finančné prostriedky podnikateľskému subjektu CI HOLDING, a.s., ktorý nebol obchodníkom s cennými papiermi, a ktorého činnosť nebola chránená zákonom o ochrane vkladov a ani zákonom o garančnom fonde investícií. Z dôkazov, konkrétne predloženej zmenky vyplýva, že žalobca poskytol finančné prostriedky spoločnosti CI HOLDING, a.s. ako protihodnotu získal zmenku, z ktorej nemožno určiť účel a spôsob nakladania s poskytnutými finančnými prostriedkami, pričom iná zmluva medzi stranami nebola predložená. Žalobca je teda v obchodnom vzťahu so spoločnosťou CI HOLDING, a.s. a iba tá mu je povinná tieto prostriedky vrátiť, prípadne osoby Z.. M. H. G. Z.. S. Č., ktoré sa ako fyzické osoby podpísali na zmenku ako ručitelia, pripojením slov per aval. Žalobca nepredložil dôkaz, že finančné prostriedky vymáhal od týchto ručiteľov. Tieto skutočnosti o neexistencii inej zmluvy ako zmenky, predmetom ktorej by bolo zverenie finančných prostriedkov žalobcom obchodníkovi s

cennými papiermi preukazuje aj súdom citovaný listinný dôkaz - list spoločnosti CI HOLDING, a. s. zo 4.1.2010 založených v súdnom spise, v ktorom je jednoznačne uvedené, že spoločnosť CI HOLDING, a.s. investovala žalobcom poskytnuté finančné prostriedky do rozvojových projektov. Ďalšie žalobcom predložené dôkazy týkajúce sa rokovania predstaviteľov družstiev v NBS sú irelevantné, pretože sa týkali samotných družstiev- ako v obmedzenom rozsahu dohľadaných subjektov, od ktorých žalovaný požadoval, aby v hodnejšie rozložili svoje investičné riziko a odporučil zosúladiť štruktúru aktív družstiev v súlade nimi vypracovaných projektov investícií. Tvrdenia žalobcu, že žalobcovi vznikla škoda príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS sú účelové a nepravdivé. Práve žalobca, tak ako už bolo povedané, nekonal s odbornou starostlivosťou a porušoval ustanovenia zákona o konkurze. Žalobca nepreukázal ani škodu, pretože si uplatnil svoju pohľadávku voči CI HOLDING, a.s. ktorá je toho času v konkurze, konkurz nebol ukončený a tiež si uplatnil možno totožnú pohľadávku v konkurznom konaní Podielového družstva Slovenské investície, čo vyplýva z Obchodného vestníka, ktorý dôkaz založila poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.5.2018.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní taktiež konanom dňa 23.5.2018 predložila v dvoch rovnopisoch listinné dôkazy o tom, že žalovaná nebola nečinná v prípade obchodníka s cennými papiermi a to v roku 2010 vydala predbežné opatrenie, ktorým mu zakázala nakladať s majetkom klientov, ktoré boli zverené obchodníkovi s cennými papiermi, vykonala v roku 2010 dohľad na mieste u Obchodníka CP a následne mu odobrala povolenie na poskytovanie finančných služieb. Tieto dôkazy však súd vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom považoval za právne irelevantné z dôvodu, že žalobcovi mohla vzniknúť škoda iba konaním spoločnosti CI HOLDING, a.s., kde vložil svoje finančné prostriedky a nie konaním obchodníka s cennými papiermi. Činnosťou obchodníka CP mohla teoreticky vzniknúť škoda iba spoločnosti CI HOLDING, a.s.

13.Podľa ustanovenia § 218 ods.1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia §262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Súd nepriznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal z dôvodu, že žalovanému v súvislosti s prejednávanou vecou trovy konania nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1 CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.