Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-287-2017.pdf
PDF · 119.3 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-20P/287/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. W., nar. XX.XX.XXXX a V. W., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L., X. XXX/XX, bývajúca na adrese N. draždiak, E., zastúpená: K.. R. K., advokátka so sídlom Drieňová 14, Bratislava a otec - Ing. G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E., I. XX, bývajúci na adrese N., V. Y. XX, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava, na návrh otca na úpravu styku, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX žiadal otec súd, aby upravil jeho styk s maloletou Y. a V. nasledovne: - v každom párnom kalendárnom týždni vždy v sobotu v čase od XX.XX hod. do nasledujúcej nedele do XX.XX hod., - mimo sviatkov a školských prázdnin, - s výnimkou letných prázdnin, a to vždy cez víkend 28. týždeň kalendárneho roka od piatka od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a vždy 31. týždeň kalendárneho roka od soboty 10.00 hod. nepretržite do 32. týždňa do soboty do 18.00 hod. s tým, že si maloleté deti prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ich aj následne odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť.
2. V návrhu uviedol, že na návrh matky tunajší súd rozsudkom zo dňa 27.01.2015, č.k. 20P/136/2014 zakázal maloletej Y. a V. styk s otcom. Predmetný rozsudok bol vyhotovený bez odôvodnenia s poukazom na ust. § 157 ods. 3 OSP účinného v čase jeho vyhlásenia, nakoľko sa účastníci konania na pojednávaní 27.01.2015 vzdali odvolania. Otec sa vzdal odvolania z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozsudku prebiehalo na OR PZ v Bratislave trestné stíhanie vedené voči jeho osobe pod č. X.: W.- XX/X-VYS-BX-XXXX na základe trestného oznámenia matky, na čo matka v priebehu uvedeného konania poukazovala. Vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie otec na pojednávaní v predmetnej veci nenamietal skutočnosti tvrdené matkou aj napriek tomu, že s nimi nesúhlasil a namietal ich v svojom písomnom podaní k jej návrhu. Okresná prokuratúra Bratislava V uznesením č. 3PV/82/14/1105-22 z 25.05.2017 vec trestného stíhania postúpila Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy z dôvodu, že výsledky vyšetrovania preukázali, že sa nejedná o trestný čin. Toto uznesenie potvrdila Krajská prokuratúra v Bratislave uznesením č. 1KPt 514/16/1100-5 zo dňa 27.06.2017. Otec sa s poukazom na ust. § 121 CSP /pravdepodobne myslel ust. § 121 CMP/ a uznesenie Ústavného súdu ČR z 13.12.2006, sp. zn. III. ÚS 438/05 a vzhľadom na to, že trestné stíhanie voči nemu už
neprebieha a má záujem obnoviť svoj styk s deťmi, domáha úpravy jeho styku s oboma dcérami. Pre potreby skúmania zmeny úpravy jeho styku s deťmi navrhuje, aby súd vykonal znalecké dokazovanie z odboru psychológie na účely zistenia aktuálneho vzťahu detí k otcovi, ich záujmu o styk s ním a najmä na zistenie vplyvu matky na správanie a vzťah detí k nemu a zistenia, či deti vo vzťahu k nemu vplyvom matky netrpia Syndrómom zavrhnutého rodiča. Tento syndróm je celosvetovo uznaný ako diagnóza lekárskymi a právnymi autoritami podľa MKCH-10 ako F91.0, F92.8, F93.8.
3. K návrhu otec pripojil kópiu uznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 27.06.2017, č. 1KPt 514/16/1100 - 5 a uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 25.05.2017, č. 3 Pv 82/14/1105-22.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, právnej zástupkyne matky, zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V a kolízneho opatrovníka, oboznámením uznesení Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 27.06.2017, č. 1KPt 514/16/1100 - 5 a Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 25.05.2017, č. 3 Pv 82/14/1105-22, správou z 14.05.2018 o poradensko - terapeutickej starostlivosti a vyjadrení maloletých detí W. k stretávaniu s otcom, lekárskymi správami z troch hospitalizácií maloletej V., mailovou komunikáciou medzi rodičmi, oboznámením s obsahom súvisiacich spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P/136/2014, 20P/72/2014, 20P/99/2014, 20P 352/2014 a ďalším na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.
5. Na pojednávaní dňa 31.02.2018 vzal otec návrh v časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletou Natáliou v celom rozsahu späť z dôvodu, že už v čase podávania návrhu uvažoval, že vzhľadom na vek Y. by návrh asi nepodával, ale nechcel ju z toho vynechať. Uznesením zo dňa 31.02.2018, č.k. 20P/287/2017-71, tunajší súd konanie v časti návrhu otca na úpravu styku s maloletou Y. W., nar. 14.01.2001 zastavil.
6. Na tomto pojednávaní otec ďalej vypovedal, že v podstate mu ide o zrušenie zákazu styku s deťmi najmä preto, že aby, ak by sa išiel do školy informovať na ich výsledky a náhodou by ich stretol, nemal problémy s políciou. S deťmi sa chce vídať, má k nim vzťah, ale keby sa deti s ním nechceli vídať, tak z praktického dôvod by aspoň mohol chodiť do školy, na vystúpenie V., ktorá chodí na tanečnú a pod.. Trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené, čo preukázal. Dôvody, pre ktoré sa dobrovoľne rozhodol prerušiť styk s deťmi, neboli preukázané a rád by sa s nimi stretával. Ohľadom priestupkového konania nedostal žiadne predvolanie. Naposledy deti videl niekedy v rokoch 2012-2013. Netrval na konkrétnom petite návrhu, ale styk s V. ponechal na odborníkov. Počas pracovného týždňa pracuje a býva v N., byt na I. XX je prenajatý. Každý víkend chodieva do E., má tu partnerku, ktorú deti nepoznajú. Prenajíma si 2-izbový byt v obci E. a ak prácu skončí vo štvrtok, ide do tohto prenajatého bytu, ktorý je v blízkosti I., kde sa okúpe, zrelaxuje a potom ide do E.. Výživné na deti platí riadne a včas. O deťoch informácie nemá, matka mu mailom v novembri 2016 nejaké informácie dala, pýtala od neho peniaze a po tom, čo jej povedal, že jej ich nedá, s informáciami skončila
7. Z vyjadrenia matky k návrhu doručenom súdu 21.05.2018 vyplýva, že by si veľmi priala, aby si deti vytvorili priateľský vzťah k otcovi, ale nevie ovplyvniť pocity detí, ktoré v minulosti niečo prežili práve v dôsledku konania ich otca. Obvinenie matky zo strany otca za to, že sa deti s ním nechcú stretávať, lebo matka nejakým spôsobom ovplyvňuje ich správanie k nemu, je nepravdivé, práve naopak sama sa ich snaží vysvetľovaním presvedčiť, že to zlé obdobie je už za nimi, treba ísť dopredu a nejakým spôsobom si nájsť naspäť cestu k otcovi. Takýmito obvineniami si otec určite nenájde cestu k svojim deťom. Otec by mal najprv zmeniť svoje správanie k matke, aby deti videli, že prešiel pozitívnou zmenou, nakoľko práve správanie otca k matke je tým mementom, ktoré sa deťom opakuje, na ktoré stále spomínajú. Práve minulosť výrazne ovplyvnila psychický vývoj detí, ktoré pod vplyvom psychického napätia a stresových situácií spôsobených stykom s otcom, vyústili u V. až do takého stavu, že bol potrebný zásah detského psychiatra. Práve obdobie, odkedy má otec zákaz styku, pomohlo obom deťom dostať sa spod stresových situácií a zaradiť sa postupne do pokojného domáceho prostredia, ktoré s otcom nebolo vytvorené. Po tom, ako matka v minulom roku /po doručení návrhu zo súdu/ deťom oznámila, že otec sa chce začať s nimi stretávať, sa u maloletej V. zhoršil zdravotný stav a bolo potrebné nasadiť aj medikamentóznu liečbu. Y., ktorá ako staršia vnímala prostredie s otcom veľmi agresívne, úplne odmietla stretávanie sa s otcom a matke oznámila, že ak sa bude musieť s ním stretávať, „utečie z domu“. Matka hodnotí pozitívne, že otec žiada o styk s deťmi, ale keďže vedel, čo všetko si deti museli vytrpieť, mal zvoliť najskôr cestu mimosúdnu a nie hneď podávať návrh na súd, keď, ako vyplýva z mailovej komunikácie, až celkovo 4x od roku 2015 sa sám zaujímal o svoje deti. Jemu nejde o stretávanie
sa s deťmi, ale skôr o to, aby ubližoval matke, ktorá bude trpieť, keď deti budú v zlom zdravotnom stave a nešťastné. Po tom, ako matka veľmi citlivo deťom oznámila, že sa začnú stretávať s otcom, navštívila za účelom pomoci psychológa. Podľa vyjadrenia psychoterapeutky PaedDr. X., táto neodporúča stretávanie detí s ich otcom na základe jej osobných zistení, keď samostatne vypočula obe deti bez prítomnosti ich matky, a preto navrhuje, aby bol naďalej realizovaný zákaz styku otca s oboma deťmi, nakoľko je predpoklad psychického kolapsu u V. a u Y. je dôvodná obava úniku z tejto situácie - aj útekom z domu. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu detí ako aj možného obnovenia stresujúceho stavu napätia, navrhla matka návrh zamietnuť. K vyjadreniu pripojila mailovú komunikáciu rodičov, správu o poradensko-terapeutickej starostlivosti a vyjadrenie oboch detí k stretávaniu s otcom a lekárske správy o troch hospitalizáciách maloletej V..
8. Zo správy o poradensko-terapeutickej starostlivosti psychoterapeuta I.. N. X. zo dňa 14.05.2018 vyplýva, že sa obe deti spolu s ich matkou zúčastňovali na ňou vedených psychoterapeutických stretnutiach, ktorých frekvencia v porozvodovom období bola pravidelná, neskôr podľa potreby a realizovali sa najčastejšie formou rodinnej terapie. Podľa potreby pracovala s matkou či s dcérami individuálne. Natália študuje s veľkým záujmom a dobrým prospechom na Súkromnej odbornej škole veterinárnej, je priateľská. V. navštevuje druhý ročník tanečného konzervatória s výborným prospechom a vďaka svojmu talentu už vystupuje v divadelných predstaveniach. V období pred rozvodom, kedy rodičia žili už oddelene, otec neprejavoval záujem o styk s dcérami, ani sa o ne nezaujímal /zdravotný stav, učebné výsledky a mimoškolské aktivity, v ktorých boli úspešné/. Po rozvode v roku 2012 začal postupne prejavovať o nich záujem, ale deti jednoznačne odmietali stretnutia s ním. V septembri 2013 súd upravil styk detí s otcom každý druhý víkend. Otec pre deti chodieval, tieto k nemu nechceli chodiť, vyčítali matke, prečo ich núti chodiť k nemu. Matka však rešpektovala súdne rozhodnutie. Po návrate od otca V. plakávala, bola smutná, vyčítala matke, prečo k nemu musí chodiť, keď sa ho bojí. Na základe týchto negatívnych zážitkov sa jej zdravotný stav začal zhoršovať, mávala čoraz častejšie bolesti hlavy, brucha, nechutenstvo, vracala, spala nepokojne so zlými snami a často zo sna vykrikovala. Jej zdravotné ťažkosti sa natoľko prehĺbili, že od XX.XX.-XX.XX.XXXX musela byť hospitalizovaná pre intenzívne bolesti hlavy, plač a vracanie. Po návštevách otca /podľa udania matky/ V. prežívala ťaživé psychické problémy. Matka požiadala o pomoc aj kuratelu, ale bolo jej odporúčané dodržiavať rozhodnutie súdu. Od 09.-18.12.2013 pod nátlakom pravidelných návštev u otca sa psychický stav V. tak zhoršil, že musela byť opätovne hospitalizovaná na detskej psychiatrii na R. a N.. I. v správe uvádza, že V. pred odchodom k otcovi začala mať príznaky bolesti hlavy, očí, nevoľnosť na zvracanie, krvácanie z nosa. Tak sa bála ísť k otcovi, že sa schovávala pod perinou. Vtedy jej bola stanovená Dg.: F XX,X - A. stresová reakcia a F XX,X
- Inak zmiešaná úzkostná porucha. Po ukončení hospitalizácie bola v ambulantnej starostlivosti detskej psychiatričky N.. A. R., kým sa jej stav nestabilizoval. V júni XXXX sa otec išiel informovať o zdravotnom stave V. k N.. A. R.. I. kontrolného vyšetrenia u N.. R. V. táto lekárka povedala, že sa otec chce s ňou stretnúť a chce, aby u neho strávila niekoľko dní počas letných prázdnin. B. V. na túto informáciu bol zhoršujúci sa psychický stav. Keď ju matka chcela k N.. R. zobrať na kontrolné vyšetrenie, nechcela ísť, veľmi sa bála, že ju tam bude otec čakať. Nakoľko bola V. cez letné prázdniny u starých rodičov neďaleko N., matka bola nútená pre jej zhoršený psychický stav vyhľadať odbornú lekársku pomoc v N.. Z dôvodu zhoršeného psychického stavu /akútne rapty úzkostne depresívnych stavov, nekritické a neuvážené správanie s ohrozením zdravia a života/ bola V. v dňoch XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX hospitalizovaná na oddelení detskej psychiatrie UN v Martine. Aj v tomto období mala z otca veľký strach. Otec sa viackrát vlámal do ich domu, v ktorom žili, preto mávala V. stále svoj mobil v ruke a pozerala von z okna, či nejde otec, aby mohla zavolať políciu. Bála sa aj o matku, aby jej otec neublížil, nakoľko sa jej častejšie vynárali niektoré prejavy jeho fyzickej agresivity voči matke. Linda mávala časté migrény a v noci sa začala pomočovať. Bola u nej aplikovaná medikamentózna liečba s návrhom na ambulantnú psychiatrickú starostlivosť u N.. E. a pokračujúcu psychoterapeutickú starostlivosť u Dr. X.. Od roku XXXX doteraz sa V. i jej sestra Y. na základe súdneho zákazu nestretávali s otcom. Linde postupne lekárka vysadila lieky, nakoľko sa jej zlepšil psychický stav, v škole mala dobrý prospech. V tanečnom konzervatóriu dosahuje veľmi dobré výsledky a bola vybratá do baletného predstavenia V. a H., v ktorých účinkuje doteraz. V novembri XXXX matka obe deti informovala, že sa otec súdnou cestou dožaduje styku sa s nimi. Po tejto informácii sa zdravotný stav V. začal zhoršovať natoľko, že jej psychiatrička musela znova nasadiť medikamentóznu liečbu. Odvtedy až doteraz býva V. často chorá, vymeškala pomerne vysoký počet vyučovacích hodín. Triedna učiteľka iniciovala s ňou rozhovor, nakoľko si všimla, že na hodinách baletu bola menej sústredená, plačlivá a stalo sa, že počas tanečnej hodiny v škole ako aj po jednom divadelnom vystúpení stratila vedomie. Uvedenú situáciu riešila matka rozhovorom s triednou učiteľkou. Na základe uvedených ťažkostí má matka opodstatnené obavy z toho, že pod
nátlakom stretnutí s otcom sa môže znovu zhoršiť fyzický i psychický stav V. natoľko, že bude nutná opätovná jej pedopsychiatrická intervencia či hospitalizácia.
9. Na základe stretnutia s matkou aj s oboma maloletými deťmi dňa XX.XX.XXXX uviedla Dr. X. aj vyjadrenie oboch detí: N. Y. sa jednoznačne vyjadrila, že sa „s otcom nechcem stretnúť, lebo pre mňa je to už cudzí človek. N. už XX rokov a čakám, kedy budem plnoletá. A aj keby súd nariadil, aby som sa stretávala s otcom, alebo aby som chodila k nemu, odmietla by som tam chodiť“. N. V. reagovala emotívne - „či sa otec nehanbí za to, čo spravil mame aj nám deťom, prečo sa vôbec ozýva, keď ubližoval nielen jej, ale aj mame a sestre. Jednoducho sa s ním nechcem stretnúť a tráviť s ním čas. Myslím si, že ani nás neľúbi, že sme mu ukradnuté. Už mal šancu ukázať nám, že nás má rád. Štyri roky nebol na nás zvedavý, ani o ňom nič nevieme“.
10. V správe Dr. Franková uviedla, že obe sestry uviedli, že sa im otec počas štyroch rokov ani neozval, ani na ich meniny či narodeniny. Na základe výrazne odmietavého postoja Y. k styku s otcom, ako aj pre veľký strach V. z otca, navrhla realizovať naďalej zákaz styku otca s oboma maloletými deťmi. Y. sa aj tak s ním nebude stretávať /tak sa vyjadrila/ a u Lindy je veľmi vážny predpoklad ďalšieho psychického kolapsu a navyše v tomto citlivom, pubertálnom období, nemožno u nej vylúčiť ani pokus o únik zo situácie napr. formou úteku z domu.
11. Na pojednávaní dňa 24.05.2018 právny zástupca matky žiadal návrh zamietnuť hlavne z dôvodu, že je dôvodné, že bude zhoršený zdravotný stav V., ktorá je v súčasnosti pod dozorom psychiatra. Y., aby otec najprv obnovil kontakt s matkou a prostredníctvom matky by deti možno našli nejakú cestu k otcovi. Matka vypovedala, že deťom o návrhu otca povedala, Y. sa nechce s ním stretávať, má k nemu odpor a agresivitu. V. má strach, ktorý sa vystupňoval tak, že museli vyhľadať psychiatra, je nastavená na medikamentóznu liečbu od decembra 2017. Je stabilizovaná, zase funguje, hrá v divadle. Predtým bola apatická, neschopná účinkovať v divadle, skolabovala v škole i v divadle po predstavení. Matka s otcom nie je v kontakte, neoslovil ju, že by chcel deti vidieť, deti sa na neho nepýtajú. Y. by radšej ušla z domu, ako keby sa musela stretávať s otcom, povedala, že si radšej vybaví internát. Otec bol naposledy s deťmi v roku 2012.
12. Otec na tomto pojednávaní vypovedal, že keď sa s deťmi stretával naposledy, bol problém, že sú v zlom psychickom stave, lebo sa s ním stretávajú. Deti nevidel štyri roky a ich psychický stav sa zhoršil, to ho bolí a je mu to veľmi ľúto. Za takýchto podmienok sa s deťmi nemôže stretávať, toho si je vedomý. Chce vyriešiť jednu vec, že keď náhodou pôjde po ulici a stretne deti, aby ho neodviedli policajti. Aby sa nestalo, že ho matka vláka do nejakej pasce alebo deti náhodou stretne a potom ho udá na polícii. Nevie, ako by sa to malo vyriešiť.
13. Kolízny opatrovník uviedol, že otec vie, že vzájomný vzťah detí a otca nie je zdravý a funkčný. Otec sám znal, že sa s deťmi nemôže stretávať, a že by nebolo v záujme detí a ich psychického zdravia, aby sa s ním kontaktovali. Otec sa naposledy videl s deťmi v októbri 2013 a v tom čase mala V. najväčšie psychické problémy, bola aj hospitalizovaná na psychiatrii. K návrhu otca sa nepripojil, aby nedošlo znovu k destabilizácii psychického prežívania V. a odporučil styk neupravovať.
14. Otec na svojom návrhu netrval, ale súhlasil s návrhom kolízneho opatrovníka, že zákaz styku bude zrušený, ale styk upravený nebude. Myslí si, že ho V. veľmi ľúbi, ľúbia sa vzájomne, ale má pocit, že jej ublížil. Ak bude zrušený zákaz styku, bezpečnosť detí bude zachovaná, aj on potrebuje mať zabezpečenú svoju bezpečnosť.
15. Matka trvala na zamietnutí návrhu otca. Ak by styk upravený nebol v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka, otec by kedykoľvek mohol prísť a domáhať sa styku s deťmi.
16. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V mal za to, že sa zmenili okolnosti od času, kedy bolo rozhodnuté o zákaze styku. Trestné konanie bolo dôvodom pre zákaz styku, toto konanie bolo určitým spôsobom ukončené. Je tu zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu tohto rozhodnutia.
17. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17P 315/2011-70 zo dňa 27.02.2012 bolo manželstvo rodičov rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá Y. a V. zverili do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú Y. sumou XXX eur mesačne a na maloletú V. sumou XXX eur mesačne.
XX. L. súd rozsudkom č.k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX upravil styk otca s maloletou Y. a V. v každom nepárnom kalendárnom týždni od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov a jarných a letných prázdnin, v každom nepárnom kalendárnom roku od 10.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin nepretržite do 17.00 hod. nasledujúcej soboty a v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. pondelka 28. kalendárneho týždňa nepretržite do stredy 17.00 hod. 29. kalendárneho týždňa a v 33. kalendárnom týždni od pondelka 10.00 hod. nepretržite do nedele 17.00 hod..
19. Uznesením zo dňa 19.05.2014, č.k. 20P 99/2014-45, tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk maloletých detí W., Y., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX s ich otcom až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 20P 136/2014.
20. Rozsudkom zo dňa 27.01.2015, č.k. 20P 136/2014-124, právoplatným a vykonateľným dňa 09.02.2015, tunajší súd zakázal styk maloletým deťom W., Y., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX s otcom Q.. G. W., nar. XX.XX.XXXX. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo, že styk otca pod vplyvom jeho správania sa spôsobuje deťom stres a napätie, ktoré pôsobí nepriaznivo na ich psychiku. Obe deti odmietajú stretávanie sa s otcom. Psychické napätie a stresové situácie spôsobené stykom s otcom vyústili u V. až do takého stavu, že bol potrebný zásah detského psychiatra a liečba si vyžiadala aj hospitalizáciu na detskej psychiatrii na R. od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX. W. deti navštevovali základnú školu, v školskom roku XXXX/XXXX bola V. tretiačka a Y. siedmačka. Matka dňa 07.12.2013 podala trestné oznámenie na otca detí z dôvodu, že sa jej od konca septembra 2013 neustále vyhráža, že jej nepošle výživné na deti, kvôli nej musí predať byt na Panenskej 26 v Bratislave, lebo súrne potrebuje peniaze na nejaký biznis; zničí ju a zlikviduje, proste ju zabije, lebo nezaložila dom na N. Z. v I., ktorým potreboval ručiť, nakoľko si chcel požičať peniaze z banky. G. jej nadával jej a fyzicky ju napádal aj pred ich maloletými deťmi a kvôli jeho správaniu sa ho začali obe deti báť. Vyšetrovateľ OKP OR PZ Bratislava pod sp. zn. X.:W.-X/X-VYS-BX-XXXX začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Deti odmietajú styt s otcom. Hlavne na V. zle vplýva jeho správanie, táto bola už aj hospitalizovaná na psychiatrii a je stále pod dohľadom psychiatra. V. si písala denník a zlých snoch a o tom, že sa otca bojí. Zdravotné problémy detí sa začali prejavovať v septembri 2013. Na podnet psychiatrického oddelenia v Y. sv. F. a N. v E. bola matka i obe deti riešené F. nádeje pre pomoc týraným matkám. Od 21.01.2014 sa matka s deťmi začala zúčastňovať na poradenských konzultáciách ohľadne výchovnej starostlivosti o deti súvisiacich so zmenenou rodinnou situáciou v porozvodovom období a požiadala o zaradenie do procesu rodinnej terapie i s dcérami u I.. X., psychoterapeuta. Do tohto procesu chcela zapojiť aj otca, ale on na jej výzvu nereagoval. Otec súhlasil so zákazom styku s oboma deťmi, pretože v prebiehalo trestné konanie, bolo mu vznesené obvinenie pre zločin týrania osoby blízkej alebo zverenej. Vypovedal, že keď sa deťom ozval, odmietli s ním komunikovať, ani mu nedvihli telefón. Naposledy boli u neho 12.10.2013, potom len Natália a začiatkom januára 2014 ich videl po dobu cca 10 minút. Chcel, aby sa vec uzavrela a potom zváži svoje prípadné ďalšie kroky.
21. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmeobmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
22. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 217 ods 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
24. Podľa § 38 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
25. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
26. Podľa § 116 CMP ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia.
27. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti
28. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne a nemožno mu vyhovieť. Nebolo preukázané, že je v záujme maloletej V., aby sa zrušilo rozhodnutie o zákaze jej styku s otcom a aby styk upravený nebol. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti musí súd vždy prioritne chrániť záujmy maloletých detí a to i na úkor záujmov ich rodičov. Súd konštatuje, že od októbra XXXX sa styk otca s maloletou V. nerealizuje vôbec, vzťah maloletej k otcovi je negatívny. V. otca odmieta, pred I.. X. sa vyjadrila jednoznačne, že sa s ním nechce stretnúť a tráviť s ním čas za to, čo urobil mame, ale aj jej a jej sestre. V. správami bolo preukázané, že V. sa následkom stretávania sa s otcom, k čomu ju matka nútila s cieľom rešpektovania rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený styk otca s oboma deťmi, postupne zhoršoval zdravotný stav natoľko, že musela byť celkovo trikrát hospitalizovaná na oddelení detskej psychiatrie /od 12.11.2013 do 15.11.2013; od 09.12.2013 do 18.12.2013 a od 13.10.2014 do 24.10.2014/ a následne je v ambulantnej starostlivosti detského psychiatra. Naposledy sa jej zdravotný stav preukázateľne zhoršil po tom, čo jej matka oznámila, že otec sa súdnou cestou domáha styku s ňou. Opakovane jej musela byť aplikovaná medikamentózna liečba indikovaná detským psychiatrom, zhoršili sa jej výsledky v škole, bola apatická, plačlivá a dvakrát skolabovala - raz v škole a raz po divadelnom vystúpení. Už len myšlienka na stretnutie s otcom jej výrazným spôsobom zhoršuje psychický stav a pohodu. Súd nezisťoval jej názor, nakoľko sa maloletá sama /ako aj jej sestra Y./ jednoznačne vyjadrila k stretávaniu sa s otcom pred psychoterapeutkou Dr. X. a ďalším zisťovaním jej názoru cestou súdu by bola opäť traumatizovaná a bolo by ohrozené jej duševné zdravie, prípadne by mohla opäť skolabovať, čo nie je v jej záujme. L. súd nevykonal otcom navrhované znalecké dokazovanie z dôvodu, že v predmetnom danom konaní by išlo o nadbytočný dôkaz ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko nevhodnosť styku otca s maloletou V. bola preukázaná lekárskou správou a správou vystavenou Dr. X.. Navyše, v rámci takéhoto dokazovania by boli obe deti opätovne traumatizované. Obe sú vzhľadom na svoj vek a vyspelosť schopné vyjadriť svoj názor a tento aj jednoznačne vyjadrili, preto znalecké dokazovanie v tejto veci nie je potrebné nariadiť. Súd na názor oboch detí pri rozhodovaní prihliadol. Nie je vhodné a v prospech detí potrebné retraumatizovať ich, ale je potrebné pokračovať v ich vývoji, keď prospievajú a dosahujú v školských zariadeniach vynikajúce výsledky. Žiaden styk otca s V. nie je v jej prospech a v jej záujme. Tým by sa len otvorili jej stigmy a vrátili by sa jej negatívne zážitky, odôvodnene hrozí zhoršenie jej zdravotného stavu. Otec nepreukázal, že na jeho strane prebehla resocializácia a reštrukturalizácia jeho osobnosti, a teda nie je záruka, že nebude pokračovať v predchádzajúcom konaní. Rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je možné meniť, ak sa zmenia pomery. Otec žiadnu takúto zmenu nepreukázal a žiadna takáto zmena zistená nebola na to, aby došlo k zmene pôvodného rozhodnutia súdu. V. musí nadobudnúť istotu a citovú stabilitu, ktorú jej v súčasnosti zabezpečuje matka. Citové väzby dieťaťa k otcovi nie sú žiadne, dieťa si neželá stretávať sa s ním, dokonca hrozí, že by pred takýmto prípadným stretnutím unikala. Nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o zrušení zákazu styku V. s otcom a na rozhodnutie, že styk otca s maloletou V. sa neupraví. N. V. i jej sestra Y. sú v súčasnosti v poriadku, psychicky dobre kompenzované, veľmi dobre sa im darí, vynikajúco prospievajú. Obe sa veľmi posunuli v živote, ale obe sú psychicky veľmi krehké. Darí sa im zaradiť do života, ale stále si nesú stopy z minulosti. Navyše Linda je v období puberty, takže sa nebude správať tak, ako si to otec predstavuje. Ak by sa aktuálne stretávala s otcom, existuje tu veľké riziko, že by znovu mohlo dôjsť k traumatickým situáciám a zhoršeniu jej psychického stavu. V. má strach z otca, na neho sa nepýta v zmysle, že by túžila stretnúť sa s ním. Snaží sa minulosť vytesniť zo svojho života, ale následky správania sa otca si ponesie do budúcnosti. Otcovi chýba sebareflexia, náhľad na konanie, ktorého sa dopustil. Svoju vinu neprijal, vinníka hľadá niekde inde a sám sa stavia do pozície obete. Pre účely konania bolo dôležité zistiť, či došlo k zmene pomerov a okolností od posledného súdneho rozhodnutia, čo vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Otec detí svoje konanie nikdy neoľutoval, nepracuje na zmene svojej osobnosti a
potenciálne predstavuje nebezpečenstvo pre maloletú V., teda nie je v jej záujme, aby súd zrušil zákaz styku otca s ňou a styk otca s ňou neupravil.
29. Za týchto všetkých okolností a na základe vykonaného dokazovania je pre V. dôležité ponechať rozhodnutie súdu o zákaze styku otca s ňou v platnosti. Otec nehľadí na potreby a záujmy V., ale primárne uprednostňuje záujmy vlastné, ide mu predovšetkým o zabezpečenie bezpečnosti jeho osoby v prípade, keby sa náhodou stretol s oboma maloletými deťmi. Maloleté deti sú momentálne zastabilizované. Sú spokojné. Súd nechce otcovi upierať jeho právo byť otcom. Otec si však musí uvedomiť, že byť otcom a mať právo obnáša aj celý rad povinností a snahu rodiča byť dobrým rodičom. Súd s poľutovaním musí konštatovať, že otec v skutočnosti však nikdy neprijal svoju vinu a celé toto konanie, ktoré inicioval, bolo iba o jeho potrebách, pričom na potreby a záujmy maloletých detí - byť v stabilnom prostredí, zaručujúcom im pokoj a bezpečnosť, neprihliadal. Otec v prvom rade musí zmeniť svoje mentálne nastavenie k minulosti. Musí začať pracovať na sebe, aby sa zmenil a pre deti nepredstavoval hrozbu, ale bezpečie a istotu a správnym spôsobom sa vysporiadať s minulosťou celej rodiny. Len po takomto aktívnom prístupe otca súd môže
30. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia. Takéto rozhodnutie súdu možno zmeniť, ak sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel jednoznačne k záveru, že na strane otca sa od pôvodného rozhodnutia súdu podstatným spôsobom okolnosti nezmenili. Otec žiadnu takúto zmenu nepreukázal a žiadna takáto zmena zistená nebola. Nakoľko preukázateľne nedošlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý naďalej predstavuje hrozbu pre maloleté deti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.