Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Csp-46-2018.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Subarea
6Csp/46/2018
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: J.Á. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. K. XXX/XX, XXX XX D. Y., proti žalovanému: BNP BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v tomto znení:
Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na základe spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.12.2014.
Žalovaný je povinný do 3 dní od doručenia tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti: Univerzitná nemocnica, mzdové oddelenie, so sídlom Mickieviczova 13, 813 69 Bratislava aby nepokračoval v zrážkach zo mzdy žalobcu.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobca je p o v i n n ý v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, príp. aj so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX M. D.G. XX.XX.XXXX. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.05.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 15.12.2014. Z návrhu žalobcu vyplýva, že žalovaný predložil dňa 10.04.2018 zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a žiadal, aby zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy žalobcu až do úplného splatenia pohľadávok, pričom ku dňu 10.04.2018 žalovaný vyčíslil údajný dlh vo výške 1.709,19 €. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť. Žalobca ďalej uviedol, že zamestnávateľ mu začal na základe žiadosti žalovaného vykonávať zrážky zo mzdy pričom on nemá možnosť ich priamo zastaviť a zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom žalovaný ako veriteľ výšku dlhu
sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Uviedol, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nevyjadruje jeho vôľu, túto by nebol uzavrel, keby nebolo jej podpísanie podmienené žalovaným na poskytnutie úveru, pričom dodal, že dohoda bola už vopred predformulovaná pri podpise úverovej zmluvy a on ju nemohol nijako ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienená podpisom žalobcu ako zabezpečovací prostriedok spotrebiteľského úveru. Podľa názoru žalobcu možná neprijateľnosť zmluvných podmienok vyžaduje potrebu tieto právne úkony podrobiť súdnej kontrole za účelom ich prieskumu, aby nedochádzalo k poškodzovaniu práv spotrebiteľa (žalobcu) tým, že sporné nároky nebudú podrobené súdnej kontrole a dôjde k možnému neprimeranému zásahu do majetkových práv žalobcu. Žalobca má za to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom Európskej únie a s medzinárodnou zmluvou, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Ide totiž o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Uzavretá dohoda poskytuje žalovanému priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa (žalobcu), a to vrátane plnení z neprijateľných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Na podporu svojho tvrdenia žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy a to: Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 10.04.2018, spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2014, súčasťou ktorej je aj Dohoda o zrážkach a iných príjmov.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení, opatrenia, ktorých účelom je neodkladná úprava pomerov strán a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe holého návrhu strany sporu, alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia strany, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o potrebe neodkladného opatrenia, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo o obave, že exekúcia bude ohrozená. Obavu z ohrozenia musí strana tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že protistrana robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Strana musí konkretizovať úkony protistrany, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Pri vydaní neodkladného opatrenia musí byť teda reálnosť z obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná.
12. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo
mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným (neodkladným) opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974).
13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či neobsahujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal).
14. Po preskúmaní návrhu žalobcu súd dospel k záver, že žalobca ako spotrebiteľ pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán konania navrhovaným neodkladným opatrením, osvedčil ohrozenie svojho práva. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy (por. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. 25Co/165/2017 zo dňa 20.09.2017).
15. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobcu.
15. Súd sa teda stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrhu na neodkladné opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods .2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Vzhľadom však k tomu, že žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia..
20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
21. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
22. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
23. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
24. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný, avšak za predpokladu, že žalobca bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jeho tvrdení protiprávne zasahované zo strany žalovaného.
25. Súd teda v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP súd preto uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s predmetnou zmluvou o úvere. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde. Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto uznesenie je vykonateľné doručením.