Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/103/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, R., o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 12. októbra 2016, č.k. 4C/131/2013-56, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 331,94 eur s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.03.2009 až do zaplatenia a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 56 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 a § 99 ods. 8 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ako aj ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov žalobcom a povinnosť majiteľa účtu cenných papierov uhradiť za uvedenú službu žalobcovi odplatu, má povahu zmluvného vzťahu. Uvedený poplatok je najčastejšie vymáhaný v prípadoch, kedy bol tento obligačný vzťah založený ešte na základe zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch medzi SCP a majiteľmi cenných papierov, nadobudnutých v priebehu tzv. kupónovej privatizácie. V dobe účinnosti uvedeného zákona nebola pre vznik uvedeného právneho vzťahu potrebná písomná zmluva, mnohí majitelia cenných papierov až do doby vymáhania odplaty za vedenie účtu, o existencii právneho vzťahu vôbec nevedeli. Podľa ust. § 58 ods. 5 zák. 600/1992 Zb. sa právny vzťah spravoval okrem zákona o cenných papieroch Obchodným zákonníkom (OBZ); prechodné ustanovenie § 161 nového zákona č. 566/2001Z.z. o cenných papieroch (ZoCP) podriadilo správu právneho vzťahu (s výnimkou jeho vzniku a nárokov, ktoré vznikli pred nadobudnutím jeho účinnosti) pod novú právnu úpravu, ktorá však konkrétne ustanovenia upravujúce základné náležitosti zmluvy o vedení účtu majiteľa cenných papierov neobsahuje. Centrálny depozitár uzatvára nové zmluvy ako inomináty podľa ust. § 269 ods. 2 s tým, že zmluvy podriaďuje režimu v zmysle ust. § 262 ods. 1 OBZ. Z hľadiska určenia povahy zmluvy je však možné konštatovať, že ide o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov podľa § 261 ods. 6 písm. c) OBZ, t. j. o tzv. "absolútny obchod". Zo zhora uvedeného je zjavné, že predmetný záväzkový vzťah (a to bez ohľadu na dobu vzniku) pri jeho uzatváraní s nepodnikateľským subjektom mal znaky tzv. spotrebiteľskej zmluvy,

teda aj keby sa vzťah mal s odkazom na zmluvný typ posudzovať podľa ustanovení OBZ, podľa záverov súčasnej judikatúry by analogicky mala premlčacia doba pre uplatnenie nároku na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov voči spotrebiteľovi plynúť po dobu troch rokov (§ 101 , nakoľko je to v zmysle ust. § 52 na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že faktúra č. 8000003688 zo dňa 21.12. 2008, na sumu 10.000,- Sk (331,94 eur), ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému poplatok za vedenie účtu, bola splatná do 28.02.2009. Súd aplikoval pre plynutie premlčacej doby ustanovenia OZ, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy. V súdenej veci premlčacia doba márne uplynula dňom 01.03.2012, nakoľko žalobca podal žalobu na súd až dňa 03.12.2012 (teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty na vykonanie práva). Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom použitie tejto námietky má za následok zánik celého nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno žalobcovi súdne priznať. Súd preto žalobu zamietol, keď mal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 vzhľadom na to, že v spore mal plný úspech žalovaný.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v dôsledku prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1991 a 1992, vznikla okrem iného potreba centrálnej evidencie vlastníctva zaknihovaných cenných papierov, ktorú zákonodarca upravil zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. V zmysle § 1 ods. 3 citovaného zákona, zákonom ustanovenou evidenciou zaknihovaných cenných papierov štát poveril Stredisko cenných papierov SR Bratislava, a. s. (v texte aj ako „SCP“). Podľa § 58 ods. 1 zákona bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie, ktorú povinnosť žalobca voči žalovanému dňa 25.04.1993 aj splnil. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným teda vznikol priamo na základe citovaného zákona, nie na základe zmluvy, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasne tento zákon v ust. § 58 ods. 5 definuje tento vzťah explicitne ako obchodno-právny. Prijatím zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách s účinnosťou od 01.01.2002 bolo SCP podľa ust. § 163 ods. 1 tohto zákona povinné do 31.12.2002 podať žiadosť o povolenie na vznik a činnosť centrálneho depozitára podľa nového zákona. Túto povinnosť si SCP splnilo a dňa 28.08.2003 vydal Úrad pre finančný trh rozhodnutie, v ktorom udelil SCP povolenie na vznik a činnosť centrálneho depozitára s novým obchodným menom Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. Činnosti uvedené v povolení vykonáva Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. za odplatu, pričom jednou z platených činností je vedenie účtu majiteľa. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že vzťah medzi žalobcom a majiteľmi účtov cenných papierov pri vedení účtu majiteľa cenných papierov možno definovať ako spotrebiteľský, keď tento vzťah nevznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona, žalobca a majitelia účtov cenných papierov nenapĺňajú legálnu definíciu dodávateľa a spotrebiteľa, a zákon, na základe ktorého predmetný vzťah vznikol, ho definoval ako obchodno-právny, čo priamo vylučuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa § 387 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom podľa ust. § 391 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, čo v predmetnom prípade vzhľadom na splatnosť faktúry 28.02.2009 je 01.03.2009, odkedy je potrebné počítať premlčaciu lehotu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola súdu doručená dňa 30.11.2012, bola podaná v rámci plynutia štvorročnej premlčacej lehoty.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4C/131/2013 je zaplatenie sumy 331,94 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100%.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že (i podľa odvolateľa) predmetný zmluvný vzťah vznikol 25.04.1993 zo zákona zriadením účtu majiteľa cenných papierov žalobcom vedený na meno žalovaného. Podľa § 99 ods. 8 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, žalobca vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov za odplatu, vrátane roku 2008, keď si za túto službu v súlade s citovaným zákonom, Prevádzkovým poriadkom a Cenníkom vyfakturoval odmenu predloženou faktúrou vo výške uplatnenej pohľadávky. Právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov Centrálnym depozitárom a povinnosť majiteľa účtu cenných papierov uhradiť za uvedenú službu odplatu, má povahu zmluvného vzťahu. Poplatok je najčastejšie vymáhaný v prípadoch, kedy bol tento obligačný vzťah založený ešte na základe zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch medzi Strediskom cenných papierov a majiteľmi cenných papierov nadobudnutých v priebehu tzv. kupónovej privatizácie. V dobe účinnosti uvedeného zákona nebola pre vznik uvedeného právneho vzťahu potrebná písomná zmluva. Preto majitelia cenných papierov až do doby vymáhania odplaty za vedenie účtu o existencii právneho vzťahu nemuseli vôbec vedieť. Podľa § 58 ods. 5 zák. č. 600/1992 Zb., sa právny vzťah spravoval okrem Zákona o cenných papieroch i Obchodným zákonníkom. Prechodné ustanovenie § 161 nového zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, podriadilo správu právneho vzťahu (s výnimkou jeho vzniku a nárokov, ktoré vznikli pred nadobudnutím jeho účinnosti) pod novú právnu úpravu. Táto však konkrétne ustanovenia upravujúce základné náležitosti zmluvy o vedení účtu majiteľa cenných papierov neobsahuje. Centrálny depozitár uzatvára nové zmluvy ako innomináty podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že zmluvy podriaďuje režimu Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z hľadiska určenia povahy zmluvy je však možné konštatovať, že ide o odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov podľa § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka, t. j. skutočne ide o absolútny obchod, ako na to poukázal odvolateľ. Bez povšimnutia však nemohlo zostať, že (i bez ohľadu na dobu svojho vzniku) niesol predmetný záväzkový vzťah pri jeho uzatváraní s nepodnikateľským subjektom znaky tzv. spotrebiteľskej zmluvy.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Občiansky zákonník v citovaných ustanoveniach v znení účinnom ku dňu vzniku práva žalobcu na zaplatenie poplatku, za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

13. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorého predmet činnosti je vymedzený v § 99 ods. 3 až ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z., vo vzťahu k prejednávanej veci okrem iného vedie evidenciu majiteľov zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov a údajov o cenných papieroch na klientskych účtoch členov v rozsahu ustanovenom Zákonom o cenných papieroch. Vo vzťahu k žalovanému v súvislosti s vedením jeho účtu majiteľa cenných papierov má teda postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

14. Doposiaľ žalovaným nebolo sporované, že je majiteľom cenných papierov a ako akcionár má majetkovú účasť v príslušnej akciovej spoločnosti a podieľa sa na jej podnikaní. To však neznamená, že len z dôvodu vlastníctva akcií obchodnej spoločnosti možno považovať žalovaného za podnikateľa. Podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný nadobudol akcie zrejme preto, aby mu priniesli určitý majetkový prospech, je však nepochybné, že nevykonáva samostatne podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť,

lebo sám nerozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, keďže sa len podieľa ako akcionár na činnosti obchodnej spoločnosti, ktorá je podnikateľom. Výkon akcionárskych práv vo vzťahu k akciovej spoločnosti nemožno preto považovať za podnikanie vlastníka akcií. Žalovaným takýmto spôsobom len disponuje s vlastnými majetkovými hodnotami, nejde o jeho vlastnú obchodnú činnosť.

15. Vzhľadom na to, že žalovaný nevyužíva služby poskytované žalobcom v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné považovať ho za spotrebiteľa a právny vzťah účastníkov konania za vzťah spotrebiteľský.

16. Je pravdou, že v § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. účinného od 01.01.2002 je uvedené, že právny vzťah medzi majiteľom účtu a žalobcom sa spravuje uvedeným zákonom a Obchodným zákonníkom. Ak však ide o spotrebiteľský vzťah, z hľadiska poradia aplikovateľnosti (ktorý upravuje premlčanie v obchodných veciach) musí ustúpiť, lebo prednosť má spotrebiteľské právo v širšom slova zmysle, t.j. Občiansky zákonník a ďalšie predpisy upravujúce vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a v jeho vykonávacích predpisoch.

17. Otázkou, aký právny predpis je potrebné aplikovať na posúdenie premlčania v spotrebiteľských veciach, sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25.01.2011 a uzavrel, že pre dôvodnosť vznesenej námietky premlčania je podstatné posúdenie, či ide o obchodnoprávny vzťah, kedy je namieste použitie štvorročnej premlčacej doby alebo občianskoprávny vzťah, kedy je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu v zmysle Občianskeho zákonníka. Z tohto uznesenia ďalej vyplýva, že vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv sú vzťahmi občianskoprávnymi, a teda je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (vrátane ustanovení o premlčaní). Rovnaký režim posudzovania právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je aj v prípade absolútnych obchodov, ktoré upravuje len (napríklad zmluva o úvere, zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte), kde sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka len v prípade, ak ustanovenia Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov, ktoré upravujú vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ, nemá odlišnú, pre spotrebiteľa priaznivejšiu právnu úpravu.

18. S účinnosťou od 01.04.2015 bolo ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o tretiu vetu v znení: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Najvyšší súd SR v rozsudku z 21.04.2015 sp. zn. 3M Cdo 14/2014 judikoval, že citované ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, preto od jeho účinnosti sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

19. Z uvedených dôvodov námietku premlčania nie je možné posúdiť podľa Obchodného zákonníka, pretože táto úprava je v neprospech spotrebiteľa, keďže s uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba a spôsobuje menej priaznivé postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Prednosť preto majú ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 a nasl. , ktoré súd prvej inštancie aj správne aplikoval na prejednávanú vec a dospel tak k správnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovaného nároku.

20. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie včasnosti uplatnenia práva žalobcom na súde, preto sa odvolací súd už ďalšími dôvodmi napadnutého rozsudku a odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal, lebo pre rozhodnutie vo veci už neboli právne významné.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný.

23. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .