Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/237/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Groupama Bisztosító Zrt. Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapest, Maďarsko č. 01-10-041071 konajúca prostredníctvom: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO : 47 236 060 zapísaná v OR OS BA I. odd. Po, vložka č. 2019/V, vedúci organizačnej zložky Mgr. Ladislav Gajdoschík, v konaní zastúpený Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: BONASERA, s.r.o., Záhradnícka 10, Komárno 945 01, IČO : 36 772 208, v konaní zastúpený advokátkou Mgr. Ľubomírou Beňovou, Župná 1147, 945 01 Komárno o zaplatenie 321,41 eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom zo dňa 4.6.2013 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému o vydanie platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť v prospech žalobcu 321,41 eur a trov konania 19.- eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poisteným vozidlom EČ: KN- XXXOO došlo k spôsobeniu poistnej udalosti a to na území Maďarskej republiky dňa 9.11.2009, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla patriaceho maďarskému štátnemu občanovi EČV:H Žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 321,41 eur. Žalovaný v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. žalobcovi písomne neoznámil vznik poistnej udalosti a rovnako neposkytol súčinnosť v zmysle §10 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.Z. (žalovaný nepostupoval podľa pokynov žalobcu uvedených v liste zo dňa 8.12.2009).

2. Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz pod číslom 4Rob/79/2013-33, dňa 2.7.2013, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný písomný odpor s odôvodnením. V dôvodoch svojho písomného odporu považoval nárok žalobcu za nedôvodný. Potvrdil tú skutočnosť, že naozaj došlo k poistnej udalosti dňa 9.11.2009 na území Maďarskej republiky, ktorú spôsobil resp. bola spôsobená motorovým vozidlom tvoriaci predmetu poistenia. Poprel však tú skutočnosť, že by z jeho strany nedošlo k spolupráci resp. k oznámeniu skutočností na ktoré žalobca poukazuje. Nakoľko sa žalovaný nachádzal na území Maďarskej republiky, oznámil vznik škodovej udalosti, telefonicky dňa 11.11.2011 pracovníkovi žalobcu, a to P. Q. so sídlom H. ul. č. XX, XXXXX X.. P. Q. oznámil škodovú udalosť z dôvodu, že s predmetným pracovníkom žalobcu komunikoval pri uzatváraní poistnej zmluvy. Uviedol ďalej, že zo strany žalovaného došlo k nahláseniu poistnej udalosti a to zástupcovi žalobcu v Maďarskej republike a to G. Kft. Uvedenej spoločnosti teda zástupcovi žalobcu v Maďarskej republike poskytol všetky údaje o vzniku škodovej udalosti potrebné na vybavenie poistného plnenia a na náležité posúdenie jeho oprávnenosti. Vznik

poistnej udalosti následne spoločnosť G. Kft., teda zástupca žalobcu pre Maďarskú republiku oznámila dňa 19.11.2009 žalobcovi. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol návrh žalobcu, po vykonanom dokazovaní ako nedôvodný zamietnuť.

3. K podanému odporu podal písomné vyjadrenie žalobca v ktorom poukázal na platné znenie Zákona č. 381/2001 Z.z. v zmysle ktorého poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia SR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný voči žalobcovi túto svoju povinnosť nesplnil považoval svoj nárok za dôvodný, resp. obranu žalovaného považoval za účelovú. Samotné oznámenie vzniku poistnej udalosti zástupcovi žalobcu v Maďarskej republike G. Kft. nepovažoval za splnenie povinnosti v súlade s ustanovením §10 Zákona č. 381/2001 Z.z., z uvedeného dôvodu trval na dôvodnosti svojho nároku.

4. Súd uznesením č.k. 5Cb/237/2013-131 zo dňa 25.8.2014 konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia veci 5Cb/103/2011 z dôvodu , že vo veci 5Cb/103/2011 sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na prejednávanú vec. Predmetné konanie právoplatnosť nadobudol v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre XXCob/XXX/XXXX dňom 11.8.2017.

5.Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na ktorom žalobca uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa vysloveného v rozhodnutí v konaní 5Cb/103/2011, že by nesplnenie povinnosti žalovaným oznámiť vznik poistnej udalosti v zákonnej lehote by mohlo byť nahradené oznámením likvidačnému zástupcovi v zahraničí. Poukázal na to, že najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil z dôvodu procesnej chyby a nezaujal stanovisko práve k vyššie naznačenej oblasti z čoho vyplýva, že Najvyšší súd SR nevyslovil svoj právny názor. Je pravdou, že žalobca opätovné dovolanie vo veci nepodal, teda na to aby Najvyšší súd SR sa mohol zaoberať predmetnou problematikou. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných vyjadrení najmä zo dňa 17.3.2014. Poukázal ďalej na to, že žalovaný nesplnil voju zákonnú povinnosť uloženú §10 ods.1 písm. b) Zákona č. 381/2001 a to oznámiť vznik PU ak v zahraničí písomne v lehote do 30 dní poisťovni. Samotné smernice, na ktoré žalovaný poukázal boli zákonodarcom zapracované do zákona č. 381/2001, ktoré vyplývajú z prílohy zákona. Likvidačný zástupca žalobcu síce podal dňa 19.11.2009 oznámenie o vzniku škodovej udalosti na základe oznámenia žalovaného, avšak zo žiadneho predpisu nevyplýva, že toto oznámenie by malo zbavovať zákonnej povinnosti žalovaného obsiahnutého v uloženú §10 ods.1 písm. b) Zákona č. 381/2001. Nakoľko žalovaný svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil (aj svedkovi P. Q. oznámil skutočnosť len telefonicky), žalobný návrh žalobcu titulom regresného nároku je dôvodný. Žalovaný na ústnom pojednávaní uviedol, že sa v plnej miere pridržiava svojho vyjadrenia vo veci zo dňa 13.3.2014. Poukázal na to, že v danom prípade už zo samotného nahlásenia poistnej udalosti vyplýva, že v jednočinnom súbehu žalovaný poškodil dve motorové vozidlá ako to vyplýva aj z hlásenia z poistnej udalosti G. Kft, teda likvidačnému zástupcovi žalobcu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v súvislosti s predmetným prípadom (poškodenie motorového vozidla EČ:H. XXX) hlásenie vykonal v jednom podaní aj za poškodené vozidlo EČ:S. XXX. Nakoľko v pripojenom spise 5Cb 103/2011 boli nazhromaždené všetky listinné dôkazy, na ne poukazuje. Skutočnosť, že povinnosť oznámiť PU v zahraničí prechádza na likvidačného zástupcu a nie na poisťovňu vyplýva z viacerých smerníc 200/66 ES zo dňa 16.5.2000, a to článok 11,15 a 18. Ako i z ďalších nariadení Európskeho parlamentu, Smernica zo dňa 14.5.1990, 90/232/ EHS. V článku 2 a článku 5 bod.1. V závere poukázal na to, že žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť a to oznámiť vznik škodovej udalosti jednak pracovníkovi žalobcu ako i likvidačnému zástupcovi, ktorý podal písomné oznámenie o vzniku PU teda žalobca sa v zákonnej lehote dozvedel o vzniku PU. Sám žalobca riadne a včas poskytol i poistné plnenie. V neposlednom rade §15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. z čoho vyplýva, že likvidačný zástupca v zahraničí koná v mene a na účet poisťovne z čoho vyplýva, že oznámenie žalovaného tomuto zástupcovi splnil svoju zákonnú povinnosť. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi: Zmluva o predaji podniku č.l. 4 - 14, fotodokumentácia č.l. 15, oznámenie o poistnom plnení č.l. 16 - 17, list č.l. 18 - 20, likvidačná správa č.l. 21 - 26, potvrdenie o zahraničných poistných zástupcoch č.l. 41, dohoda medzi právnym predchodcom a AVUS č.l. 59 - 62, oznámenie škodovej udalosti č.l. 63 - 66, oznámenie G. s.r.o. č.l. 81 - 103, oznámenie slovenskej kancelárie poisťovateľov č.l. 104 - 112, oznámenie G. Kft. č.l. 117 - 129, poisťovací spis G. Kft. vrátane fotodokumentácie o poškodených vozidlách. A z pripojeného spisu 5Cb 103/2011 : Poistná zmluva č.l. 5, list G. Kft č.l.7, list navrhovateľa č.l. 8, zahlásenie vzniku poistnej udalosti č.l. 9 - 12, komunikácia medzi navrhovateľom a G. č.l. 12, 13, oznámenie o poistnom plnení č.l. 14 -

15, výpis z poštovej knihy č.l. 16 - 17, výzva na zaplatenie poistného plnenie č.l. 18 - 19, žiadosť o zrušenie č.l. 20 -21, reklamácia poistnej udalosti č.l. 34a, internetová stránka o zahraničných zástupcoch slovenských poisťovní č.l. 37, výpis z účtu hovorov zamestnanca odporcu, oznámenie poistného č.l. 51 - 53, všeobecné poistné podmienky č.l. 56 - 58, dohoda medzi navrhovateľom a G. internationale č.l. 78 - 80, všeobecné podmienky navrhovateľa č.l. 90 - 93, všeobecné poistné podmienky č.l. 100 - 103, zmluva o predaji podniku č.l. 122 - 134, opakovaná výzva č.l. 153, stanovenie výšky náhrady č.l. 157 - 158, smernica č.l. 159 - 179, úhrada poistného plnenia č.l. 184, likvidačná správa č.l. 191 - 201, oznámenie G. Z. č.l. 202 - 203 spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustanovil nasledujúci skutkový a právny záver.

6. Medzi pôvodným žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 1110001467 dňa 12.12.2008 na motorovom vozidle Volkswagen, EČ: KN-XXXD.. Dňa 19.11.2009 bolo žalobcovi zo strany jeho zmluvného partnera pri likvidácii poistných udalostí v zahraničí (G. Z., spol. s r.o.) oznámené, že dňa 9.11.2009 došlo ku škodovej udalosti mimo územia SR, v Maďarskej republike pri ktorej bolo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen, EČ: KN-XXXM. patriace žalovanému v jednočinnom súbehu poškodené motorové vozidlá Y. s maďarským EČ: S.-XXX a T. R. s maďarským EČV:H. XXX. Žalovaný, ktorý spôsobil poistnú udalosť, túto skutočnosť oznámil pracovníkovi žalobcuQ. G. ako aj likvidačnému zástupcovi žalobcu v zahraničí M. XX.XX.XXXXKft. Žalobca vyzval žalovaného obyčajnou listovou zásielkou dňa 26.11.2009 aby vyplnil údaje uvedené na predpísanom tlačive, ktoré bolo k listu priložené. Žalovaný však tento list od žalobcu neprevzal v odbernej lehote. Následne bolo prostredníctvom spoločnosti G. Z., spol. s r.o. žalobcovi zaslané oznámenia maďarskej pobočky G. U. X.. zo dňa 19.11.2009 spolu so správou o priebehu škodovej udalosti. Žalobca po doručení likvidačnej správy týkajúce sa škodovej udalosti vykonal preplatenie - poistné plnenie pre poškodeného v Maďarskej republike a to prostredníctvom spoločnosti G. pre poškodeného Y. s maďarským EČ: S.- XXX vo výške 4.686,69 eur a pre poškodeného T. R. s maďarským EČV: H. XXX vo výške 321,41 eur. Následne žalobca listom zo dňa 11.3.2010 vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v plnej výške z dôvodu nesplnenia si jeho povinnosti v súlade s ustanovením §10 ods. 1 písm. b) zákona 381/2001 Z.z., a to oznámiť vznik poistnej udalosti v prípade zahraničia do 30dní po vzniku poistnej udalosti. Žalovaný žalovanú istinu žalobcovi nezaplatil.

7. Podľa §10 ods.1 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z.: poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

8. Podľa §10 ods. 3 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z.: poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške.

9. Podľa §12 ods. 1 písm. e) Zákona č. 381/2001 Z.z.: poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poisteného plnenia, alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

10. Podľa §15a Zákona č. 381/2001 Z.z. v znení Zákona č.144/2010 Z.z. účinného do 31.5.2010: poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem toho členského štátu v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorý musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte v ktorom vykonáva činnosť.

11. Podľa §15a ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z.: likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet, likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa, alebo viacerých poisťovateľov, vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa.

12. Podľa §15a ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z. : likvidačný zástupca zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nároku poškodeného na náhradu škody a vykonáva činnosť potrebnú na ich uspokojenie,

ak škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla na území iného členského štátu, ako aj členský štát v ktorom má poškodený trvalý pobyt, alebo sídlo.

13. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009 v odseku druhom poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (poistenie motorového vozidla) je osobitne dôležité pre občana Európy, či sú držiteľmi poistenia alebo poškodenými pri nehode.

14. Podľa odseku 37 citovanej Smernice: malo by sa zabezpečiť, aby členský štát, v ktorom je poisťovňa oprávnená pôsobiť má požiadať poisťovňu aby určila likvidačného zástupcu s bydliskom alebo usadeného v inom členskom štáte, ktorý by zhromaždil potrebné informácie súvisiace s nárokmi vyplývajúcimi z takých nehôd a prijal by príslušné opatrenia na likvidáciu škôd v mene poisťovne a na jej náklady, vrátane vyplatenia náhrady v tejto veci. Likvidační zástupcovia by mali mať dostatočné právomoci na zastupovanie poisťovne vo vzťahu k osobám, ktoré utrpeli škodu následkom takých nehôd a taktiež na zastupovanie poisťovne pred vnútroštátnymi orgánmi a tam, kde je to potrebné, aj pred súdmi, a to do takej miery, do akej je to zlučiteľné s princípmi medzinárodného práva súkromného týkajúceho sa udelenia právomoci.

15. Podľa článku 21 odsek štvrtý citovanej Smernice likvidačný zástupca vo vzťahu k poistným udalostiam zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí a príma opatrenia potrebné pre dohodnutie likvidácie škôd.

16. Súd výsledkom vykonaného dokazovania má za preukázané, že v danom prípade nárok žalobcu je nedôvodný. Súd v prvom rade poukazuje na to, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu platného záväzko právneho vzťahu založeného na Poistnej zmluve - zmluve o poistení zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla. V predmetnom prípade sa jedná o subjekty slovenského práva tak v osobe žalobcu ako i v osobe žalovaného. Motorovým vozidlom žalovaného poisteného u žalobcu došlo k spôsobeniu dopravenej nehody na území iného členského štátu, konkrétne v Maďarsku. Súdu tak z výpovede zamestnanca žalovaného ako i z predložených listinných dôkazov vyplynula skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo v Maďarskej republike. Zamestnanec žalovaného následne na druhý deň telefonicky kontaktoval zamestnanca žalobcu - svedka P. Q., ktorý síce na ústnom pojednávaní nevedel bližšie uviesť obsah rozhovoru, resp. či došlo k oznámeniu poistnej udalosti. Každopádne však zamestnanec žalovaného do súdneho spisu založil výpis hovorov z jeho telefónu, na ktorom v rozhodnom období figuruje i mobilné číslo zamestnanca žalobcu. V ďalšej časti žalovaný súdu preukázal tú skutočnosť, že likvidačnému zástupcovi žalobcu pre územie Maďarskej republiky poskytol potrebnú súčinnosť a vyplnil všetky potrebné tlačivá. Poskytol všetku súčinnosť za účelom likvidovania poistnej udalosti. O tejto skutočnosti do súdneho spisu boli založené všetky listinné dôkazy. Sám žalobca v písomnom návrhu uvádza, že k písomnému oznámeniu vzniku poistnej udalosti zo strany likvidačného zástupcu z Maďarska G. Kft. došlo dňa 19.11.2009 a dopravná nehoda sa stala dňa 9.11.2009. Likvidačný zástupca žalobcu pre územie Maďarskej republiky poskytol a zhromaždil všetku potrebnú dokumentáciu za účelom likvidácie poistnej udalosti. Výsledkom jeho činnosti bola aj skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo i k poistnému plneniu v prospech poškodených občanov Maďarskej republiky titulom uzatvorenej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Súd poznamenáva, že v danom prípade zákonodarca v ustanovení §10 Zákona č.381/2001 Z.z. ustanovuje povinnosť poistenému oznámiť vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak škoda vznikla mimo územia SR. Význam tejto uloženej povinnosti zákonodarcom spočíva v tom, aby poistený poskytol poisťovni všestrannú súčinnosť za účelom likvidovania poistnej udalosti. Žalovaný túto oznamovaciu povinnosť ohľadne ohlásenia poistnej udalosti a poskytnutia súčinnosti poskytol likvidačnému zástupcovi žalobcu na území Maďarskej republiky. Sám zástupca žalobcu v konaní 5Cb/103/2010 na ústnom pojednávaní dňa 15.3.2012 uviedol, že samotná súčinnosť zo strany žalovaného by mala spočívať v tom, aby podal bližšie vysvetlenie o spôsobe nehody, najmä či dopravnú nehodu zavinil, alebo nie, a aj k okolnostiam ktoré mohli mať vplyv na výšku škody. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, súd mal za to, že zo strany žalovaného došlo k splneniu zákonom požadovanej podmienky a to oznámiť poisťovni v danom prípade jeho likvidačnému zástupcovi, ktorý je oprávnený konať za žalobcu a to vznik škodovej udalosti do 30 dní ak vznikla mimo územia SR. Ďalším dôkazom o splnení tejto povinnosti je skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo i k poistnému plneniu pre poškodených, pre občanov Maďarskej republiky a to prostredníctvom G. kft. v Maďarskej republike. V neposlednom rade súd poukazuje na ustanovenie §15a ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. v znení zákona č. 144/2010 Z.z. účinného do 31.5.2010 v zmysle ktorého likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Z uvedeného vyplýva, že všetky

právne úkony smerujúce k likvidačnému zástupcovi tej ktorej poisťovne sa považujú za úkony vykonané priamo v poisťovni z dôvodu, že likvidačný zástupca koná v mene poisťovateľa. Obdobný právny záver ako súd prvého stupňa zastával i Krajský súd v Nitre v rozsudku 15Cob/ 148/2016, s ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v konaní 5Cb/103/2010 potvrdil. „Vo veci samej, odvolací súd kladie dôraz na tú okolnosť, že žalovaný škodovú udalosť - nehodu, ktorá sa stala v Maďarskej republike, oznámil nielen pracovníkovi žalobcu, s ktorým komunikoval pri uzatvorení poistnej zmluvy, ale aj zástupcovi žalobcu pre likvidačné udalosti v Maďarskej republike, ktorej žalovaný poskytol podklady a potrebnú súčinnosť k likvidácii poistnej udalosti. O riadne poskytnutej súčinnosti svedčí aj žalobcom poskytnuté plnenie poškodenému v Maďarsku. Keďže škodovú udalosť zo dňa 09.11.2009 žalobcovi jeho zmluvný partner pre likvidáciu poistných udalostí v zahraničí oznámil dňa 19.11.2009, žalobca sa o vzniku škodovej udalosti dozvedel v zákonnej lehote v konečnom dôsledku na základe prvotného oznámenia žalovaným prostredníctvom svojho likvidačného zástupcu.“ Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol, nakoľko nie sú splnené podmienky na regresnú náhradu poistného plnenia.

17.Podľa §255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.

18.Podľa §262 ods.2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.