Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoZm-1-2021.pdf
PDF · 131.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoZm/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ INNOUI, s.r.o., Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 46 307 516, 2/ Z. Č., N.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX A., 3/ P. G., N.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XXX, XXX XX V., žalovaný 2/ a žalovaný 3/ zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., Hrabový chodník 4, 831 01 Bratislava, IČO: 51 247 798, o zaplatenie 33.729,23 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovaného 2/ a žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1256/2015-159 zo dňa 15.10.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1256/2015-159 zo dňa 15.10.2019 v napadnutej časti II. a III. výroku potvrdzuje.
Žalobca má proti žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol. II. výrokom žalovaných 2/ a 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 33.729,23 eur s úrokom 6 % ročne zo sumy 33.729,23 eur od 28.10.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 112,43 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalovaných 2/ a 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. IV. výrokom rozhodol, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2015 sa žalobca domáhal, aby žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 33.729,23 eur so 6 % ročným úrokom z tejto sumy od 28.10.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 112,43 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Delta Security, s.r.o. ako právny predchodca žalovaného 1/ vystavila v prospech žalobcu (v tom čase spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.) dňa 14.03.2014 vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazala zaplatiť sumu 35.000 eur. Za zaplatenie zmenky sa zaručili žalovaní 2/ a 3/. Zmenku ani jeden zo žalovaných neuhradil. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2016 uviedli, že dňa 14.03.2014 spoločnosť Delta Security, s.r.o. ako žiadateľ podala žalobcovi na základe jeho ponuky žiadosť o poskytnutie financovania č. K., ktorú žalobca schválil, čím sa žiadosť stala zmluvou o financovaní a žalobca poskytol spoločnosti kontokorent vo výške 35.000 eur. Vlastníkom účtu, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané bola spoločnosť, ktorá bola žiadateľom. Dňa 14.03.2014 bola medzi žalobcom a spoločnosťou Delta
Security, s.r.o. ako vystaviteľom a žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami uzavretá zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke k zmluve o financovaní. V ten istý deň vystavila spoločnosť zmenku, na ktorej ako zmeneční ručitelia figurujú žalovaný 2/ a žalovaný 3/. Všetky dokumenty vyhotovoval samotný žalobca, pričom žalovaní 2/ a 3/ ich podľa inštrukcií zamestnanca žalobcu v dobrej viere parafovali. Štatutárnym orgánom spoločnosti v tom čase bol V.. N. K.. Žalovaní 2/ a 3/ boli v tom čase spoločníkmi. Žalovaní uviedli, že tieto skutočnosti žalobca vedel a zároveň poukázali na princíp materiálnej publicity obchodného registra. Keďže uvedené dokumenty nepodpísala osoba oprávnená konať v mene spoločnosti, zmluva o financovaní, zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke a zmenka sú absolútne neplatné. Tiež uviedli, že im nie je zrejmé, na základe čoho žalobca vyplnil splatnosť zmenky na deň 27.10.2015, nakoľko tento dátum nevyplýva ani zo zmluvy o financovaní, ani zo zmluvy oprávňujúcej k vyplneniu blankozmenky. Splatnosť bola dohodnutá tak, že finančné prostriedky bola spoločnosť povinná vrátiť najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy, t.j. do 14.03.2015. Žalovaní zdôraznili, že jedným z dôvodov absolútnej neplatnosti je aj skutočnosť, že právny úkon urobí osoba, ktorá naň nemá spôsobilosť, teda osoba, ktorá ho zo zákona vykonať nemôže, a ktorá nemohla v mene právnickej osoby takýto úkon urobiť. Tiež mali za to, že zo zmenky nie je možné určiť, či záväzkový vzťah súvisí, resp. nesúvisí s podnikateľskou činnosťou. Na samotné zmenkové vzťahy je preto možné aplikovať podporne len Občiansky zákonník, a nie Obchodný zákonník. Vzhľadom na neaplikovateľnosť Obchodného zákonníka na právne vzťahy vyplývajúce zo samotnej zmenky, nie je potom možné hovoriť ani o relatívnej neplatnosti v zmenkovoprávnych vzťahoch v zmysle § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaní 2/ a 3/ žiadali na základe uvedeného, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v stanovisku zo dňa 21.03.2017 uviedol, že na základe generálnej plnej moci zo dňa 23.01.2013 spoločnosť Delta Security, s.r.o. splnomocnila Z. Č. na všetky právne úkony v jej mene. Z. Č. teda nevystupoval pri jednotlivých úkonoch ako spoločník spoločnosti Delta Security, s.r.o., ale ako splnomocnenec na základe generálnej moci. Kauzálny a zmenkový záväzok spoločnosti Delta Security, s.r.o. preto riadne vznikol, a to na základe platných právnych úkonov. Ako dôkaz predložil generálnu plnú moc zo dňa 23.01.2013. V súvislosti s údajom splatnosti na zmenke uviedol, že v súlade s čl. 3 zmluvy o vyplňovacom práve bol žalobca po splatnosti úveru oprávnený vyplniť zmenku, a to najskôr v deň, kedy splatnosť úverovej pohľadávky nastala. Údaj o zročnosti zmenky pritom musel zodpovedať dátumu uplatnenia vyplňovacieho práva. Dátumom splatnosti zmenky preto mohol byť každý nasledujúci deň odo dňa splatnosti úverovej pohľadávky. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení zo dňa 05.06.2017 tvrdili, že žalobca priložil generálnu plnú moc účelovo až po námietkach žalovaných, pričom nie je zrejmé, že generálna plná moc bola žalovaným 2/ predložená žalobcovi práve na tento účel. Žalovaný 2/ nemal vedomosť o tom, že by plnú moc predložil žalobcovi práve so žiadosťou o poskytnutie financovania, zmluvou a zmenkou. Z dokumentov nevyplýva, že by mal žalovaný 2/ konať na základe generálnej plnej moci. Žalobca vyhotovil žiadosť, z ktorej sa po schválení žalobcom stala zmluva o financovaní tak, že žiadateľom síce bola spoločnosť, avšak k jej parafovaniu pokynoval a vyzval žalovaných 2/ a 3/, ktorí neboli oprávnení k takémuto úkonu. Osobou oprávnenou konať za spoločnosť v tom čase bol iba konateľ V.. N. K.. Generálna plná moc predložená žalobcom nič nemení na tom, že žiadosť parafovali dvaja spoločníci tak, ako ju vyhotovil samotný žalobca, v ktorej aj výslovne uviedol toto ich postavenie. Na pojednávaní dňa 15.10.2019 žalovaní 2/ a 3/ nad rámec písomných vyjadrení uviedli, že žalobca nezdokladoval reálne čerpanie úverového limitu zo strany žalovaného 1/. Tabuľku predloženú žalobcom nepovažovali za preukázanie čerpania úverového limitu, keďže ide len o excelovskú tabuľku. Súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že zmenka, ktorej plnenia sa žalobca domáha v tomto konaní, mala zabezpečovaciu funkciu k zmluve o kontokorentnom úvere, ktorá vznikla schválením žiadosti o poskytnutie financovania. Uviedol, že žalovaný 3/ bez akejkoľvek pochybnosti nebol oprávnený konať v mene právneho predchodcu žalovaného 1/, čo v konaní nebolo ani sporné. Spornou bola skutočnosť udelenia generálnej plnej moci zo strany spoločnosti Delta Security, s.r.o. žalovanému 2/. Skutočnosť, že žalovaný 2/ bol právnym predchodcom žalovaného 1/ splnomocnený na všetky právne úkony, súd nepovažoval za spornú. Rozhodujúce však bolo určiť, či žalovaný 2/ konal na základe takto udelenej plnej moci aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktorých neplatnosti sa žalovaní 2/ a 3/ dovolávajú, t.j. žiadosti o poskytnutie financovania, zmluvy oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky, ako aj samotnej zmenky. Pri konaní v mene splnomocniteľa musí byť z prejavu vôle zrejmé, že splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa. Z podpisu musí byť zrejmé, že ide o vzťah zastupovania. Súd mal za to, že v danom prípade nemohol konať spoločník a podpísať sa ako spoločník, ale mal sa podpísať ako splnomocnený zástupca spoločnosti. Ak splnomocnenec robí na základe plnomocenstva právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene, potom už z právneho úkonu musí byť zrejmé, že ho za neho
uzavrel jeho splnomocnenec. Zo žiadosti o poskytnutie financovania vyplýva, že žiadateľmi majú byť žalovaní 2/ a 3/ za spoločnosť Delta Security, s.r.o. konajúci v jej mene ako spoločníci, pričom žiadosť podpísali ako žiadatelia. Z uvedeného podľa názoru súdu nevyplýva, že žalovaný 2/ konal ako zástupca právneho predchodcu žalovaného 1/, keďže je označený svojím postavením ako spoločník. Súd citoval ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že samotní žalovaní 2/ a 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2016 uviedli, že vlastníkom účtu, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané, bola spoločnosť Delta Security, s.r.o.. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Prima banky, a.s. zo dňa 07.06.2018, ktoré potvrdzuje, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX je spoločnosť INNOUI, s.r.o. (predtým Delta Security, s.r.o.), pričom ku dňu 14.03.2014 bol klientovi poskytnutý kontokorentný úver. Z prehľadu čerpania úverového rámca vyplýva, že na tomto účte v období od poskytnutia kontokorentného úveru, t.j. od 14.03.2014, kedy bol na účte povolený úverový rámec 35.000 eur, až do 10.04.2018 prebiehali debetné a kreditné transakcie, ktoré predstavovali jednotlivé sumy čerpania úveru a sumy, ktorými bol úver splácaný. Treba uviesť, že žalovaný 1/ ako majiteľ účtu, na ktorom bol povolený úverový rámec, žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadom povolenia kontokorentného úveru na danom účte a jeho čerpania majiteľom účtu, ktorým mal byť žalovaný 1/. Z uvedeného vyplýva, že hoci žiadosť o poskytnutie financovania nebola podpísaná osobami, ktoré boli oprávnené konať v mene právneho predchodcu žalovaného 1/, keďže vo vzťahu k žalovanému 2/ v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru súdu nemožno hovoriť ani o konaní na základe generálnej plnej moci, následným správaním žalovaného 1/, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý čerpal úverový limit poskytnutý na základe tejto žiadosti, došlo k schváleniu tohto právneho úkonu, a teda aj k vzniku zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke, v tejto je ako vystaviteľ označená spoločnosť Delta Security, s.r.o. a pri podpisovej doložke tejto spoločnosti je uvedené meno žalovaného 2/ a 3/ s dodatkom „vystaviteľ zmenky“. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný 3/ nemal udelené oprávnenie konať v mene spoločnosti Delta Security, s.r.o. a pokiaľ ide o žalovaného 2/ s odkazom na rovnakú argumentáciu ako pri posúdení jeho konania pri podaní žiadosti o poskytnutie financovania súd uviedol, že z právneho úkonu nevyplýva, že by medzi spoločnosťou Delta Security, s.r.o. a žalovaným 2/ malo ísť v tomto prípade o vzťah zastúpenia. Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke tak žalovaného 1/ nezaväzuje v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nespôsobuje to však jej neplatnosť, ako sa mylne domnievali žalovaní 2/ a 3/. Súd dodal, že túto zmluvu žalovaní 2/ a 3/ podpísali tiež v postavení avalistov. Čo sa týka námietky neplatnosti zmenky, súd poukázal na čl. III § 3 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“), podľa ktorého neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj, za koho podpisuje. V danom prípade nejde o neplatný zmenkový prejav. Uvedené ustanovenie by sa aplikovalo v prípade, ak sa splnomocnenec podpíše menom splnomocniteľa, t.j. napodobňuje alebo falšuje podpis splnomocniteľa. Z prvopisu zmenky vyplýva, že ako vystaviteľ zmenky je označená spoločnosť Delta Security, s.r.o. s uvedením osôb Z. Č., spoločník a P. G., spoločník. Za vystaviteľa teda zmenku podpísali žalovaní 2/ a 3/. Ako avalisti sú podpísaní tiež žalovaní 2/ a 3/. V zmysle čl. III § 3 ods. 1 ZZŠ k úkonom súvisiacich so zmenkou je možné nechať sa zastúpiť. Splnomocnenie nemusí byť vyznačené priamo na zmenkovej listine. Splnomocnenec sa však musí podpísať tak, že uvedie za koho podpisuje, t.j. vyznačí meno splnomocniteľa a sám sa podpíše. Z podpisu však musí byť zrejmé, že ide o vzťah zastupovania. V danom prípade je však pri mene osôb podpisujúcich zmenku v mene vystaviteľa uvedené ich postavenie „spoločník“, z ktorého nevyplýva, že konajú ako splnomocnení zástupcovia spoločnosti (resp. žalovaný 2/), ale ako spoločníci, ktorí z titulu svojho postavenia nemajú oprávnenie spoločnosť zaväzovať. Podľa čl. I § 8 ZZŠ, kto sa podpíše na zmenku ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať, je sám zmenečne zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba, za ktorú podľa svojich údajov konal. To platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho oprávnenia. V danom prípade zmenku v mene právneho predchodcu žalovaného 1/ podpísali osoby, ktoré z titulu svojho postavenia neboli oprávnení v jej mene konať a zároveň žalovaný 2/ pri podpise tejto zmenky nekonal na základe generálnej plnej moci, keďže táto skutočnosť z jeho podpisu nevyplýva. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia tak platí, že žalovaní 2/ a 3/ sú zaviazaní ako vystavitelia zmenky, ide o ich vlastný zmenkový zäväzok, ktorý nespôsobuje neplatnosť zmenky. Zároveň zmenku podpísali aj ako avalisti. Súd teda argumentáciu žalovaných, že by zmenka mala byť neplatnou, neakceptoval. Zmenka sa neplatnou nestala, iba osobu žalovaného 1/ nezaväzuje. V tejto súvislosti súd dodal, že názor žalovaných 2/ a 3/, že jedným z dôvodov absolútnej neplatnosti má byť skutočnosť, že právny úkon urobí osoba, ktorá naň nemá spôsobilosť, teda osoba, ktorá ho zo zákona vykonať nemôže, nie je správny. O absolútne neplatný právny úkon by šlo len v prípade, ak ho urobí ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38
Občianskeho zákonníka), nie však osoba, ktorá nie je na tento právny úkon oprávnená, či už zo zákona alebo v dôsledku nedostatku plnomocenstva. Skutočnosť, že takáto osoba nemá oprávnenie konať, nemožno stotožňovať s nespôsobilosťou na právne úkony. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že nie je zrejmé, na základe čoho žalobca vyplnil splatnosť zmenky dňa 27.10.2015, súd poukázal na znenie čl. 3 zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke. Žalovaní 2/ a 3/ uviedli, že konečný termín splatnosti úveru bol 14.03.2015, čo vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie financovania. V zmysle ustanovení zmluvy oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky ako dátum splatnosti mohol byť vyplnený každý nasledujúci deň po konečnej splatnosti úveru, keďže najskorším dňom na vyplnenie zmenky bol deň 15.03.2015. Splatnosť zmenky bola vyplnená na deň 27.10.2015, t.j. v súlade s vyplňovacím oprávnením. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ nie je zo zmenky zaviazaný, preto vo vzťahu k nemu súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalovaných 2/ a 3/, ich obranu, že predmetné právne úkony sú neplatné, súd nepovažoval za dôvodnú. Súd mal za to, že žalovaní 2/ a 3/ sú zmenkovo zaviazaní, a to nielen z titulu ich postavenia ako avalistov, ale aj preto, že sú zaviazaní aj ako vystaviteľ zmenky. Platnosť zmenkového ručiteľa vzniká na základe jeho právneho úkonu (podpisu) zmenky „per aval“, pričom táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom zo strany avalistov spochybnená. Žalobca mal v konaní plný úspech vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému 1/ bol žalobca neúspešný, avšak žalovanému 1/ žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/ a žalovaný 3/, a to v časti II. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnili tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. S poukazom na § 38 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný 2/ a žalovaný 3/ namietali absolútnu neplatnosť Zmluvy o financovaní č. K. zo dňa 14.03.2014, Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke k Zmluve o financovaní č. K. zo dňa 14.03.2014, ako aj samotnej zmenky z nasledovných dôvodov:
- Za spoločnosť koná a podpisuje konateľ, ktorým dňa 14.03.2014 bol V.. N. K..
- Žalobca vyhotovil žiadosť, z ktorej sa po schválení žalobcom stala zmluva 1 tak, že žiadateľom síce bola spoločnosť, avšak k jej parafovaniu pokynoval a vyzval žalovaného 2/ a žalovaného 3/, ktorí boli vtom čase iba spoločníkmi, a teda neboli oprávnení k takémuto právnemu úkonu vo vzťahu k spoločnosti. Osobou oprávnenou konať za spoločnosťou v tom čase bol iba konateľ V.. N. K..
- Je zrejmé, že žalobca ani nežiadal od žalovaného 2/ a žalovaného 3/ žiadne listiny oprávňujúce ich k takému konaniu vo vzťahu k spoločnosti, nakoľko (i) k podpisovej doložke žiadosti uviedol žalobca meno žalovaného 2/ a meno žalovaného 3/, spolu s ich skutočným postavením vo vzťahu k spoločnosti, a to „spoločník“, (ii) k podpisovej doložke zmluvy 2 uviedol žalobca názov spoločnosti a pod jej názov meno žalovaného 2/ a meno žalovaného 3/, spolu s „vystaviteľ zmenky“, (iii) k podpisovej doložke na zmenke uviedol žalobca názov spoločnosti a pod jej názov meno žalovaného 2/ a meno žalovaného 3/, spolu s ich skutočným postavením vo vzťahu k spoločnosti, a to „spoločník“. Žalovaný 2/ bol konateľom spoločnosti do 05.09.2011. Žalovaný 3/ bol konateľom spoločnosti do 11.11.1997. Vyššie uvedené skutočnosti žalobca vedel okrem iného aj z verejne dostupných zdrojov, napr. www.orsr.sk, tak ako výpis spoločnosti z obchodného registra predložil aj v tomto konaní, o čom svedčí aj fakt, že k menám žalovaného 2/ a žalovaného 3/ uviedol ich skutočné postavenie vo vzťahu k spoločnosti, a to „spoločník“. Zdôraznili význam princípu materiálnej publicity. Uviedli, že všetky vyššie uvedené dôkazy (žiadosť, zmluva 2 a zmenka) predložené žalobcom ako dôkazné prostriedky v tomto konaní vyhotovoval samotný žalobca, pričom žalovaný 2/ a žalovaný 3/ ich podľa inštrukcií zamestnanca žalobcu v dobrej viere parafovali. Rovnako všetky vyššie uvedené dôkazy boli uzavreté v pobočke žalobcu. Nedostatky zmluvy idú na vrub jej vyhotoviteľa. Mali za to, že konanie žalovaných 2/ a 3/ vzhľadom na vyššie uvedené nemožno považovať za konanie, ktorým prekročili svoje oprávnenie. Navyše žalovaný 2/ a 3/ nikdy nepopierali, že bol poskytnutý žalovanému 1/ kontokorentný úver. Žalovaný 1/ nikdy nenamietal konanie žalovaných 2/ a 3/, čím konkludentne schválil dodatočne ich konanie. Osobitná forma schválenia nie je zákonom určená. Žalovaný 2/ a 3/ však namietali, že žalobca nepreukázal, že došlo zo strany žalovaného 1/ k reálnemu čerpaniu kontokorentného limitu, ktorá skutočnosť by následne zaväzovala k jeho splácaniu. Predloženie potvrdenia žalobcom, parafované jeho zamestnancami, rovnako ani predloženie excelovskej tabuľky, v ktorej sú síce uvedené sumy pravdepodobného čerpania úverového limitu, nie sú dôkazy preukazujúce namietanú skutočnosť, od
ktorej sa následne odvíjajú platobné povinnosti žalovaných. S uvedeným súvisí aj vyplňovacie právo k blankozmenke. S poukazom na uvedené žalovaný 2/ a 3/ navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti, teda vo výroku II. a vo výroku III. a žalobu v celom rozsahu, resp. v odvolaním napadnutej časti zamietol a priznal žalovanému 2/ a žalovanému 3/ právo na náhradu trov konania voči žalobcovi spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
3. K odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.02.2020. Ohľadne namietaného nesplnenia procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP) uviedol, že žalovaní nekonkretizovali, v čom má spočítať namietaná vada, preto sa k nej žalobca nemôže vyjadriť. Mal za to, že procesné podmienky na strane súdu, strán, vecné aj negatívne boli splnené. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP taktiež uviedol, že žalovaní nekonkretizovali, v čom má spočívať namietaná vada, preto sa k nej žalobca nemôže vyjadriť a vyjadril názor, že konanie netrpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že namietaná neplatnosť zmluvy o financovaní č. K. a zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke (s poukazom na § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ich nepodpísal konateľ, ale spoločníci, ktorí na to nemali oprávnenie) nepredstavuje tzv. inú vadu konania. S touto argumentáciou žalovaných sa navyše súd prvej inštancie riadne vysporiadal v rozsudku. Inou vadou konania nie je ani to, že žalobca údajne nepreukázal čerpanie úverového limitu zo strany žalovaného 1/, a že táto skutočnosť vyplýva len z písomného potvrdenia predloženého žalobcom. Namietaný nedostatok pri vyhodnotení dôkazov, by mohol hypoteticky zakladať vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorú však žalovaní nenamietajú. Navyše, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k námietke, že úver nebol čerpaný, zaťažuje žalovaných. Žalovaní by primárne mali tvrdiť a preukázať, z akého dôvodu dlh nevznikol. Rovnako toto tvrdenie zahŕňa kvalifikované rozporovanie dôkazu predloženého žalobcom. Pokiaľ mali žalovaní námietky proti pravdivosti alebo autentickosti tohto dôkazu, nič im nebránilo procesne relevantným spôsobom produkovať iné dôkazy, ktoré by preukázali opak. Súd pritom správne zistil, že úver bol zo strany žalovaného 1/ čerpaný a záväzok zo zmluvy o úvere riadne vznikol. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca poukázal na to, že odvolatelia namietajú neplatnosť zmluvy o financovaní č. K. a zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke s poukazom na § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ich nepodpísal konateľ úverového dlžníka, ale spoločníci, ktorí na to nemali oprávnenie. Z ich odvolania sa javí, že práve v tejto otázke mal súd dospieť k nesprávnemu právnemu posúdeniu. S týmto názorom však nemožno súhlasiť. Súd prvej inštancie podrobne skúmal námietku žalovaných. Žalobca v spore preukázal, že zmluvu podpisoval žalovaný 2/ na základe generálneho splnomocnenia. Súd však jeho argumentáciu odmietol z dôvodu, že pri podpise zmluvy za úverového dlžníka neuviedol, že koná ako splnomocnenec. Tým vyhovel námietke žalovaného 2/. Uvedená námietka pritom nič nemení na fakte, že žalobca sa domáhal zaplatenia zmenky, na ktorej sa nachádzajú podpisy žalovaných 2/ a 3/, podpisujúcich zmenku vo vlastnom mene za vystaviteľa, aj ako avalisti. Žalovaní 2/ a 3/ navyše podpísali zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke ako vystavitelia, čím je pre nich táto zmluva záväzná. Súd preto, podľa žalobcu, správne a s poukazom na čl. I § 8 ZZŠ uviedol, že žalovaní 2/ a 3/ sú zmenkovo zaviazaní ako avalisti, aj ako vystavitelia, a vzhľadom na vadu pri zastúpení, zmenka nezaväzuje žalovaného 1/. Tým však nie je spôsobená neplatnosť zmenky ani záväzku odvolateľov. Z uvedeného dôvodu je právne posúdenie súdom prvej inštancie správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaný 2/ a 3/ podaním doručeným súdu dňa 27.04.2020. Poukázali na to, že žalobca dôvodnosť odvolacieho dôvodu žalovaných 2/ a 3/ podľa § 365 ods. 1 písm. f) pripustil. Zotrvali na dôvodoch svojho odvolania. Trvali na tom, že žalobca nepreukázal, že došlo zo strany žalovaného 1/ k reálnemu čerpaniu kontokorentného limitu, ktorá skutočnosť by následne zaväzovala k jeho splácaniu, a teda nepreukázal, že dlh vznikol. Predloženie potvrdenia žalobcom, parafované jeho zamestnancami, rovnako ani predloženie excelovskej tabuľky, v ktorej sú síce uvedené sumy pravdepodobného čerpania úverového limitu podľa žalovaných 2/ a 3/ nie sú dôkazy preukazujúce namietanú skutočnosť, od ktorej sa následne odvíjajú platobné povinnosti žalovaných. S uvedeným súvisí aj vyplňovacie právo k blankozmenke. Žalobca mal možnosť toto svoje skutkové tvrdenie, o ktorom nesie dôkazné bremeno, preukázať iným dôkazom. Nestačí predložiť dotknutú zmluvu a tvrdiť, že došlo k vzniku dlhu bez preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nedisponujú účtovníctvom žalovaného 1/.
5. K vyjadreniu žalovaných 2/ a 3/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.02.2021. Žalobca uviedol, že vo svojom podaní sa nevyjadril k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP z dôvodu, že ho odvolatelia žiadnym spôsobom nekonkretizovali. Nedostatočné substancovanie a absencia relevantnej argumentácie nevytvorili priestor pre zmysluplnú reakciu žalobcu. Špekulatívny záver odvolateľov, že žalobca tým odvolací dôvod sám pripúšťa, vyznieva absurdne. Ďalej uviedol, že Civilný sporový poriadok nepredpisuje konkrétny spôsob dokazovania na preukázanie tvrdenia o poskytnutí kontokorentného úveru. Žalobca ho preukázal potvrdením a záznamami o pohyboch na účte, ktoré súd v zmysle § 187 ods. 1 CSP považoval za prípustné dôkazné prostriedky. Ako dôkaz boli vyhodnotené podľa § 191 ods. 1 CSP aj v súlade s tvrdeniami žalovaných, ktoré potvrdili časť v nich uvedených údajov. Dôkazom, z ktorého je zrejmé, kedy a akým spôsobom dochádzalo k čerpaniu kontokorentného úveru, žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal. Ak žalovaní v prvoinštančnom konaní nenavrhli dôkaz na preukázanie opaku, nemôžu sa v odvolacom konaní úspešne brániť námietkou, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 1CbZm/1256/2015-159 zo dňa 15.10.2019 je potrebné v napadnutej časti II. a III. výroku potvrdiť ako vecne správny.
8. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
9. Podľa čl. III § 3 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“), neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj, za koho podpisuje.
10. Podľa čl. I § 8 ZZŠ, kto sa podpíše na zmenku ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať, je sám zmenečne zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba, za ktorú podľa svojich údajov konal. To platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho oprávnenia.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1256/2015-159 zo dňa 15.10.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný 2/ a žalovaný 3/ neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
14. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/, 2/, 3/ zaplatenia sumy 33.729,23 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu voči žalobcovi 1/ zamietol, pričom žalovanému 1/ nepriznal právo na náhradu trov konania a žalovaných 2/ a 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 33.729,23 eur s úrokom 6 % ročne zo sumy 33.729,23 eur od 28.10.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 112,43 eur,
zároveň žalovaných 2/ a 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. Žalovaní 2/ a žalovaný 3/ s uvedeným nesúhlasili a odvolaním napadli rozhodnutie súdu prvej inštancie namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) CSP.
15. Žalovaní 2/ a 3/ ako odvolací dôvod uviedli aj nesplnenie procesných podmienok podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, avšak opomenuli uviesť, ktorá konkrétna procesná podmienka podľa ich názoru nebola splnená, neuviedli v čom má spočívať namietaná vada. Odvolací súd tento odvolací dôvod považoval za nedôvodný, keďže v danom prípade boli splnené všetky procesné podmienky na to, aby mohol súd vo veci konať a rozhodnúť. Boli splnené procesné podmienky na strane súdu, ako i na strane žalobcu a žalovaných, vecné procesné podmienky i negatívne procesné podmienky. Rovnako neboli naplnené ani ďalšie žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, nakoľko konanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
16. S poukazom na § 38 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný 2/ a 3/ v odvolaní namietali absolútnu neplatnosť Zmluvy o financovaní č. K. zo dňa 14.03.2014, Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke k Zmluve o financovaní č. K. zo dňa 14.03.2014, ako aj samotnej zmenky. Odvolací súd poukazuje na to, že s uvedenou námietkou sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysporiadal súd prvej inštancie, na ktoré odvolací súd zároveň odkazuje. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie obranu žalovaných, že predmetné právne úkony sú neplatné, nepovažuje za dôvodnú. Zo žiadosti o poskytnutie financovania vyplýva, že žiadateľmi majú byť žalovaní 2/ a 3/ za spoločnosť Delta Security, s.r.o. konajúci v jej mene ako spoločníci, pričom žiadosť podpísali ako žiadatelia. Konajúci súd správne uviedol, že hoci žiadosť o poskytnutie financovania nebola podpísaná osobami, ktoré boli oprávnené konať v mene právneho predchodcu žalovaného 1/, následným správaním žalovaného 1/, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý čerpal úverový limit poskytnutý na základe tejto žiadosti, došlo k schváleniu tohto právneho úkonu, a teda aj k vzniku zmluvy o úvere. V Zmluve oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke je ako vystaviteľ označená spoločnosť Delta Security, s.r.o. a pri podpisovej doložke tejto spoločnosti je uvedené meno žalovaného 2/ a 3/ s dodatkom „vystaviteľ zmenky“. Keďže žalovaný 3/ nemal oprávnenie konať v mene spoločnosti Delta Security, s.r.o. a z právneho úkonu nevyplýva, že by medzi spoločnosťou Delta Security, s.r.o. a žalovaným 2/ malo ísť v tomto prípade o vzťah zastúpenia, Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke žalovaného 1/ nezaväzuje v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo však nespôsobuje jej neplatnosť, ako sa mylne domnievali žalovaní 2/ a 3/. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že túto zmluvu žalovaní 2/ a 3/ podpísali tiež v postavení avalistov. V konaní nebola preukázaná ani neplatnosť samotnej zmenky. Z prvopisu zmenky konajúci súd zistil, že ako vystaviteľ zmenky je označená spoločnosť Delta Security, s.r.o. s uvedením osôb Z. Č., spoločník a P. G., spoločník. Za vystaviteľa teda zmenku podpísali žalovaní 2/ a 3/, ktorí sú podpísaní tiež ako avalisti. Pri mene osôb podpisujúcich zmenku v mene vystaviteľa je uvedené ich postavenie „spoločník“. V danom prípade zmenku v mene právneho predchodcu žalovaného 1/ podpísali osoby, ktoré z titulu svojho postavenia neboli oprávnené v jej mene konať a zároveň žalovaný 2/ pri podpise tejto zmenky nekonal na základe generálnej plnej moci, keďže táto skutočnosť z jeho podpisu nevyplýva. V zmysle čl. I § 8 ZZŠ tak platí, že žalovaní 2/ a 3/ sú zaviazaní ako vystavitelia zmenky, ide o ich vlastný zmenkový záväzok, ktorý nespôsobuje neplatnosť zmenky. Zároveň zmenku žalovaný 2/ a žalovaný 3/ podpísali aj ako avalisti. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že zmenka sa neplatnou nestala, iba osobu žalovaného 1/ nezaväzuje.
17. Pokiaľ odvolatelia namietajú, že žalobca mal z verejne dostupných údajov, napr. www.orsr.sk <http:// www.orsr.sk> vedieť, kto bol oprávnený konať v mene spoločnosti Delta Security, s.r.o., odvolací súd podotýka, že žalovaní 2/ a 3/ mali vedieť, že z titulu svojho postavenia, ako spoločníkov Delta Security, s.r.o., nie sú oprávnení svojimi podpismi zaväzovať spoločnosť. Podpísanými dokumentmi sú viazaní oni samotní v zmysle čl. I § 8 ZZŠ. Právnym dôsledkom nedostatku zastúpenia je, že osoba ktorá nedisponuje oprávnením konať za zastúpeného, je z takéhoto konania sama viazaná.
18. Žalovaní 2/ a 3/ v konaní nepreukázali žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že dotknuté právne úkony svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Neobstojí ani tvrdenie o neplatnosti právneho úkonu s poukazom na § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny
úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uviedol, že o absolútne neplatný právny úkon by v zmysle § 38 Občianskeho zákonníka šlo len v prípade, ak ho urobí ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, nie však osoba, ktorá nie je na tento právny úkon oprávnená, či už zo zákona alebo v dôsledku nedostatku plnomocenstva. Skutočnosť, že takáto osoba nemá oprávnenie konať nemožno stotožňovať s nespôsobilosťou na právne úkony.
19. Ohľadne námietky žalovaných 2/ a 3/, že žalobca nepreukázal, že došlo zo strany žalovaného 1/ k reálnemu čerpaniu kontokorentného úveru, ktorá skutočnosť by následne zaväzovala k jeho splácaniu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť zistenú súdom prvej inštancie, a síce, že z prehľadu čerpania úverového rámca vyplýva, že na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je spoločnosť INNOUI, s.r.o. (predtým Delta Security, s.r.o.) v období od poskytnutia kontokorentného úveru, t.j. od 14.03.2014, kedy bol na účte povolený úverový rámec 35.000 eur, až do 10.04.2018, prebiehali debetné a kreditné transakcie, ktoré predstavovali jednotlivé sumy čerpania úveru a sumy, ktorými bol úver splácaný. Žalovaný 1/ ako majiteľ účtu, na ktorom bol povolený úverový rámec, žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadom povolenia kontokorentného úveru na danom účte a jeho čerpania majiteľom účtu, ktorým mal byť žalovaný 1/. Odvolací súd prisvedčil argumentácii žalobcu, že žalovaní by mali tvrdiť a preukázať, z akého dôvodu dlh nevznikol a pokiaľ mali žalovaní námietky proti pravdivosti alebo autentickosti dôkazu predloženého žalobcom, nič im nebránilo procesne relevantným spôsobom produkovať iné dôkazy, ktoré by preukázali opak. Žalobca dôvodne podotkol, že ak žalovaní v prvoinštančnom konaní nenavrhli dôkaz na preukázanie opaku, nemôžu sa v odvolacom konaní úspešne brániť námietkou, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvedenú námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
20. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaných 2/ a 3/ odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1256/2015-159 zo dňa 15.10.2019 v napadnutej časti II. a III. výroku potvrdil ako vecne správny.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).