Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/119/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej K. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Ň. XX, okres B., o zaplatenie 992,43 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 2. 5. 2017 na tunajší súd žalobou, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 992,43 eur s úrokom 28% ročne od 7. 4. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25. 9. 2012 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanej zriadený osobný účet. Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaná podľa bodu 3.8 VOP bola povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka. Žalovaná porušila zmluvnú povinnosť tým, že sa dostala do nepovoleného debetu na osobnom účte vo výške žalovanej sumy. Nakoľko žalovaná nevyrovnala dlh, žalobca zatvoril účet. Listom a výpisom z účtu ku dňu 6. 4. 2017 oznámil žalobca žalovanej, že eviduje na jeho účte debetný zostatok v sume 992,43 eur. V zmysle 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Keďže žalovaná túto povinnosť nesplnila, žalobca podal na súd žalobu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 4. 9. 2017 žalobca doplnil žalobu a špecifikoval, že žalovaná suma je nepovoleným debetom predstavujúcim (záporný) rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte, ktorý vznikol na základe omeškania žalovanej s úhradou peňažnej sumy, poskytnutej mu v rámci služby povolené prečerpanie. Žalovaná mala poskytnutý limit povoleného prečerpania vo výške 1100 eur. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. V danom prípade bol limit znížený na 0,-- eur, t.j. zrušený ku dňu 01.01.2017, pretože žalovaná opakovane prekračovala povolený limit 1100 eur, čím porušovala zmluvu. Na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu v zmysle ods. 8.9 VOP. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Neuhradením sumy zrušeného limitu sa teda žalovaná dostala do nepovoleného debetu. V prípade

služby povolené prečerpania a ani v prípade nepovoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte, ktorým vznikol dlh žalovanej, ktorý je predmetom tejto žaloby, nejde o plnenie klienta, ktoré sa malo vykonať v splátkach. Na základe uvedeného nie je možné aplikovať ustanovenia §53 ods. 9 v spojení s §565 Obč. zákonníka. Napriek uvedenému bola žalovaná upozornená žalobcom na porušovanie svojich povinností bankovými výpismi zo svojich účtov, ktoré obsahovali upozornenie na zmenu limitov povoleného prečerpania, upomienkou a výzvou napokon aj výzvou v odstúpení od zmluvy, v ktorom bol klient okrem toho upozornený i na následky porušenia svojich povinností. Keďže žalovaná ani na základe upomienok neuhradila predmetný nepovolený debet, žalobca odstúpil od zmluvy o účte a bežný účet žalovaného zrušil.

Poukázal na prehľad operácií, z obsahu ktorého vyplývajú debetné operácie, ktorými žalovaná reálne vyčerpala zo svojho účtu sumu 18 081,11 eur a to: platba kartou 2249,72 eur, výber z automatu žalobcu 9140 eur, výber z automatu inej banky 930 eur, úhrady a prevody z bežného účtu 2195,31 eur (27,88 eur + 2092,43 eur + 75 eur), splátka úveru 3471,67 eur, prevod medzi retailovými účtami 94,41 eur. V prospech týchto debetných operácií boli ďalej započítané poplatky v celkovej výške 869,32 eur a to za transakcie, za balík služieb, za upozornenie - debet, úroky/daň, poplatok za výzvu - debet, zrážková daň, ďalej prenos zostatkov a poplatok za zmenu PIN na AMT. Ďalej z obsahu tohto prehľadu vyplývajú kreditné operácie v celkovej výške 18 258 eur a to: prijatá úhrada na BÚ 15 358,79 eur, úroky/daň 1,51 eur, vklad v hotovosti 649 eur, prijatá úhrada na BÚ v rámci banky 2088,02 eur, odmena za platby PK 10,68 eur a prenos zostatkov 150 eur.

Úrokové sadzby sú uvedené v priloženej výveske „Úrokové sadzby produktov" zverejnenej aj na internetovej stránke banky. V súlade s aktuálnou výveskou úrokových sadzieb (úrok za nepovolené prečerpanie účtu) je istina úročená úrokovou sadzbou vo výške 28 % ročne.

Limit povoleného prečerpania poskytnutý žalovanej na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte bol zrušený dňa 01.01.2017 - na základe znížení limitu PP na 0,-- eur. Zmluva o bežnom účte bola ukončená na základe odstúpenia zo strany banky z dôvodu neuhradenia nepovoleného debetu na účte, a to v zmysle príslušných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok (VOP).

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento oznam bol vyvesený od 18. 5. 2018 do 24. 5. 2018.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Zmluvou o povolenom prečerpaní, Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima Banky, a.s., Úrokovými sadzbami, Sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu, oznámením - odstúpením od zmluvy a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 25. 9. 2012 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol čerpať do výšky poskytnutého limitu. Žalovaná sa zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte.

6. Žalobca súdu predložil listinu - Zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 5. 11. 2015, predmetom ktorej bolo to, že banka zriaďuje klientovi Povolené prečerpanie na účte (ďalej len „PP") do výšky limitu PP 1100 eur pri variabilnej úrokovej sadzbe 19,9% ročne, odplata je 19,9% a to v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení (ďalej len „VOP"), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy (bol 1. Zmluvy).

V súvislosti s PP môžu byt' klientovi inkasované nasledovné poplatky a náklady: Poplatok za prehodnotenie vo výške 0 eur, poplatok za potvrdenia a súhlasy k Úverom vydané bankou na klientovu žiadosť vo výške 25 eur, poplatok za upomienku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 15 eur a

poplatok za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu vo výške 30 eur. Poplatky uvedené v tejto zmluve môže banka zmeniť z vážneho objektívneho dôvodu alebo po dohode s klientom. Klient bude o zmene informovaný zverejnením Sadzobníka, zmena je pre klienta záväzná za podmienok uvedených vo VOR Klient má právo zmenu bezplatne odmietnuť za podmienok uvedených vo VOP (bod II. Zmluvy).

Klient sa výrazne upozorňuje na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu PR Prekročenie limitu PP bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok i) vznik povinnosti platiť popri dohodnutom úroku úrok z omeškania vo výške 5% ročne z prekročenej čiastky limitu PR a prípadne tiež ii) zrušenie limitu PP iii) stanovenie okamžitej splatnosti PP, iv) vymáhanie súdnou cestou (bod III. Zmluvy).

Klient sa zaväzuje vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky a zaplatiť poplatky, úroky a ďalšie príslušenstvo (bod IV. Zmluvy).

Tieto podmienky zmluvy vyplývajú aj z formulára - Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní.

7. Bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky Slovensko, a.s..

Podľa bodu 3.8 VOP Prima banky, a.s., majiteľ účtu zodpovedá za nakladanie s prostriedkami na bežnom účte zákonným spôsobom. Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke.

Podľa bodu 3.12 VOP Prima banky, a.s., pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka upozorní klienta ba nesplnenie povinnosti formou krátkej textovej správy ( SMS ) alebo písomnou zásielkou alebo prostredníctvom elektronickej pošty ( e-mailom ) alebo klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta. V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečrpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.

8. Žalobca súdu predložil Úrokové sadzby produktov, v zmysle ktorého úrok pri nepovolenom prečerpaní je 28%.

V zmysle žalobcom predloženého Sadzobníka poplatkov, mesačný poplatok za osobný účet je 3,90 eur, zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu je 15 eur, zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po upozornení je 15 eur a poplatok za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu je 30 eur.

9. Žalobca súdu predložil jednotlivé Výpisy z účtu, z ktorých vyplývajú kreditné, ako aj debetné obraty za jednotlivé mesiace a to v období od september 2012 - apríl 2017.

Zároveň žalobca v podaní doručenom súdu dňa 4. 9. 2017 zosumarizoval, že debetnými operáciami žalovaná reálne vyčerpala zo svojho účtu sumu 18 081,11 eur a to: platba kartou 2249,72 eur, výber z automatu žalobcu 9140 eur, výber z automatu inej banky 930 eur, úhrady a prevody z bežného účtu 2195,31 eur (27,88 eur + 2092,43 eur + 75 eur), splátka úveru 3471,67 eur, prevod medzi retailovými účtami 94,41 eur. V prospech týchto debetných operácií boli ďalej započítané poplatky v celkovej výške 869,32 eur a to za transakcie, za balík služieb, za upozornenie - debet, úroky/daň, poplatok za výzvu - debet, zrážková daň, ďalej prenos zostatkov a poplatok za zmenu PIN na AMT.

Na kreditné operácie bola započítaná suma 18 258 eur a to: prijatá úhrada na BÚ 15 358,79 eur, úroky/ daň 1,51 eur, vklad v hotovosti 649 eur, prijatá úhrada na BÚ v rámci banky 2088,02 eur, odmena za platby PK 10,68 eur a prenos zostatkov 150 eur.

10. Listom zo dňa 20. 3. 2017 žalobca odstúpil od zmluvy o účte z dôvodu vykazovaného nepovoleného prečerpania 960,15 eur.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia §708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ustanovenia §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

12. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§261 ods. 6 písm. d) a § 708 a nasl. , v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení dodávateľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah zo zmluvy o bežnom účte, ako aj zo zmluvy o povolenom prečerpaní, uzatvorených medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Aj napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

13. Súd mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 20. 3. 2017 odstúpil od zmluvy o bežnom účte.

Podľa Občianskeho zákonníka, v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, §48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 .

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutých medzi stranami sporu sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XMCdo XX/XX).

Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. 3.11.5 zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v §48 v spojení s §54 ods. 1, 5 a §457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. §23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka).

Ustanovenie §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, §54 ods. 1 .

V zmysle čl. 3.11.5. Všeobecných obchodných podmienok, banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Vzájomné záväzky z nej vyplývajúce sú klient a banka povinní vysporiadať bez zbytočného odkladu po zániku zmluvy. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť.

Zmluvná podmienka, ktorá pri odstúpení od zmluvy zaväzuje spotrebiteľa na úhradu nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, potom táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaného spotrebiteľa. Slovami zákona (§54 ods. 1 ide o ,,odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, čím sa zmluva od začiatku zruší, pričom v súlade s ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje §457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

14. Žalobcovi teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovanou. Súd mal v danej veci za preukázané reálne čerpania zo strany žalovanej v celkovej výške 18 081,11 eur (platba kartou 2249,72 eur, výber z automatu žalobcu 9140 eur, výber z automatu inej banky 930 eur, úhrady a prevody z bežného účtu 2195,31 eur (27,88 eur + 2092,43 eur + 75 eur), splátka úveru 3471,67 eur, prevod medzi retailovými účtami 94,41 eur) a kreditné operácie v prospech žalovanej 18 258 eur (prijatá úhrada na BÚ 15 358,79 eur, úroky/daň 1,51 eur, vklad v hotovosti 649 eur, prijatá úhrada na BÚ v rámci banky 2088,02 eur, odmena za platby PK 10,68 eur a prenos zostatkov 150 eur). Žalovaná teda vložila na účet viac peňazí, ako z neho reálne vyčerpala.

Z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalobcom, čím došlo k zrušeniu tejto zmluvy s účinkami ex tunc, tak žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi

reálnymi čerpaniami zo strany žalovanej a jej kreditnými operáciami. Čerpania žalovanej z účtu však sú v nižšej výške ako jej kreditné operácie, preto súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku.

15. Súd má však za to, že aj v prípade, že by žalobca neodstúpil od zmluvy, nepatrili by mu ani úroky a ani poplatky. V danej veci medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní, na ktorú je potrebné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ustanovenia §10 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 psím. f) Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ustanovenia §1 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z.z., na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

V uzatvorenej zmluve o povolenom prečerpaní nie je uvedená ani doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré sú požadované v ustanovení §10 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o povolenom prečerpaní je údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré sú požadované v ustanovení §10 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť v zmysle ustanovenia §1 ods. 4 v spojení s ustanovením §11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z., súd má za to, že zmluvu o povolenom prečerpaní účtu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Teda súd je toho názoru, že aj aplikáciou ustanovenia §10 ods. 1 v spojení s ustanovením §1 ods. 4 a ustanovením §11 ods. 1 písm. citovaného zákona, žalobcovi aj z tohto dôvodu nepatria ani úroky a ani poplatky.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danej veci súd žalobu žalobcu zamietol a teda v konaní bola úspešná v celom rozsahu žalovaná. Preto by jej patrila náhrada trov konania, žalovaná si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.