Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoP-20-2018.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Subarea
11CoP/20/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. N. Z. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V A. XXX/X, XXX XX B., proti manželovi: Ing. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní manžela proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 42Pc/42/2017-30 zo dňa 31.01.2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že manžel j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 70,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia súdu prvej inštancie.
Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á podať na Okresnom súde Žilina v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia návrh na začatie konania o určenie výživného pre manželku proti manželovi.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť manželovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 37P/322/2017. Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dôvodil, že zákonná úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle § 71 ZoR je premietnutím koncepcie manželských vzťahov. Uvedená vyživovacia povinnosť je koncipovaná na zásade rovnosti životnej úrovne manželov tak v rovine kultúrnej, ako i hmotnej a taktiež na zásade potencionality, ktorá je závislá od možností a schopností oboch manželov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko súd mal osvedčené, že v danom prípade je v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia daný základ nároku v súlade § 71 ods. 1 ZoR. Ďalej dôvodil, že mal osvedčené, že životná úroveň účastníkov konania ako manželov je zásadne na nerovnakej úrovni. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti a každý z nich si hradí výdavky spojené so zabezpečovaním svojich osobných potrieb z vlastného príjmu. Mesačný príjem manžela navrhovateľky je však neporovnateľne vyšší ako mesačný príjem navrhovateľky, pričom odôvodnené mesačné výdavky, ktoré znáša navrhovateľka, vrátane platenia spoločnej hypotéky manželov, zďaleka presahujú jej mesačný príjem. Súd prvej inštancie mal preto osvedčenú naliehavú potrebu úpravy pomerov navrhovateľky, ktorej hrozí bezprostredná ujma v dôsledku náhleho a nepredvídateľného nedostatku finančných prostriedkov, pričom vzhľadom na osvedčenú výšku mesačného príjmu manžela
navrhovateľky nemal pochybnosti o primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil manželovi navrhovateľky povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 37P/322/2017.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý namietal, že vydané uznesenie je v rozpore s ustanovením § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p., keďže v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uviedol tiež, že nemal žiadnu možnosť vyjadriť sa k návrhu pod novou spisovou značkou 42Pc/42/2017-30 a uznesenie vychádza výlučne z vyjadrení navrhovateľky. Poukázal na to, že dňa 29.12.2017 mu bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 21P/287/2017, ktorý podala navrhovateľka dňa 14.12.2017, pričom žiadala prispievať na výživné na maloleté deti sumou 500,- eur a na seba sumou 350,- eur. K uvedenému návrhu sa na základe doručenej výzvy vyjadril a vyjadrenie podal osobne dňa 05.01.2018. Súd vydal dňa 10.01.2018 uznesenie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia výživného na maloleté deti, nakoľko na tieto prispieva sumou 400,- eur mesačne dobrovoľne. Uviedol tiež, že bola zmenená spisová značka z 21P/287/2017 na 42Pc/42/2017. Zo súdu mu však bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 21P/287/2017. O zmene spisovej značky nebol informovaný. Poukázal na to, že prikladá svoje vyjadrenia, ktoré podal v rámci konania 21P/287/2017. Dôvodil tým, že navrhovateľka ho dňa 19.10.2017 bez jeho prítomnosti vysťahovala zo spoločnej domácnosti, kým bol na služobnej ceste. Nasledujúci deň po príchode zo služobnej cesty našiel svoje osobné veci vo svojom vozidle, ktoré navrhovateľka odstavila na parkovisko pred firmu a oznámila mu, že vymenila zámky na nehnuteľnosti. Ďalej dôvodil, že navrhovateľka odmietla dohodu, v rámci ktorej navrhoval platiť maloletým deťom výživné po 200,- eur mesačne, pričom ponúkol, že zvyšok hypotéky kvôli deťom doplatí i napriek tomu, že nehnuteľnosť je „napísaná na otca navrhovateľky“. Má za to, že navrhovateľka vedie proti nemu osobnú vojnu a napísala hanlivý mail jeho zamestnávateľovi. Nikdy ho nekontaktovala za účelom dohody o vyživovacej povinnosti mimosúdnou cestou. Vyslovil názor, že nie je pravda, čo tvrdí navrhovateľka ohľadne odstrihnutia od financií, nakoľko októbrovú aj novembrovú splátku za hypotéku zaplatil a ponechal navrhovateľke kreditnú kartu k účtu, ktorú mala k dispozícii viac ako 6 rokov. Túto nakoniec zablokoval potom, ako sa z nej navrhovateľka pokúsila vybrať značnú finančnú hotovosť. Sama navrhovateľka mu oznámila, že si nechala finančnú hotovosť, čo našla doma - vo výške 2.000,- eur a že predala jeho bicykel v hodnote 1.500,- eur. Ďalej uviedol, že zaplatil novembrovú splátku hypotéky a na jej platení sa naďalej podieľa. V januári podal žiadosť o predčasné splatenie hypotéky a vo februári vložil na účet hypotéky 1.540,- eur, čo vtedy činilo 20 % zostatku hypotéky. Navrhovateľka sa nikdy na platení hypotéky nepodieľala, až do decembra 2017. Poukázal na to, že navrhovateľka sa zamestnala po skončení 6-ročnej materskej dovolenky až v júni 2016 v obchode, ktorý patrí jej otcovi, a to od počiatku na skrátený úväzok. Spochybnil pracovnú zmluvu navrhovateľky s otcom, ako aj rozsah pracovného úväzku. Od navrhovateľky má vedomosť, že táto dostávala spočiatku 300,- eur mesačne a od začiatku roku 2017 sumu 500,- eur mesačne. Maloleté deti nepotrebujú sústavnú starostlivosť, a preto by sa navrhovateľka vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie mohla zamestnať. Bol nútený si zabezpečiť vlastné bývanie, kde má náklady 550,- eur mesačne. Jeho celkové výdavky predstavujú sumu 1.737,- eur, keď do kalkulácie zarátal aj mimoriadne výdavky (nákup mobilného telefónu pre dcéru vo výške 107,- eur, vystavenie nového kľúča od vozidla 200,- eur, vyplatenie navrhovateľkinej kreditnej karty 814,- eur.
4. K podanému odvolaniu manžela sa navrhovateľka nevyjadrila.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania manžela podľa ustanovenia § 2 ods. 1, 2, § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné zmeniť, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
6. Odvolanie manžela je čiastočne dôvodné.
7. Podľa ustanovenia § 366 C. m. p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 C. m. p., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 C. s. p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 C. s. p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1 C. s. p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa ustanovenia § 336 ods. 2 C. s. p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
18. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a potrebné pre záver o nevyhnutnosti neodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
19. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich urči rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
20. Podľa ustanovenia § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým stanovil manželovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné pre manželku, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia o neodkladnom opatrení, v sume 350,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súd prvej inštancie začiatok plnenia výživného stanovil počnúc dňom vykonateľnosti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení tak, ako začiatok plnenia výživného navrhovala stanoviť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia, keď manžel na výživu navrhovateľky neprispieval v nevyhnutnej miere. Manžel prispieva mesačne na výživu detí po 200,- eur mesačne na každé z detí, čo nie je postačujúce na zabezpečenie výživy v nevyhnutnej miere aj pre navrhovateľku. Navrhovateľka osvedčila rodinný vzťah s povinným, ktorý opodstatňuje
platenie výživného pre ňu ako manželku. Navrhovateľka osvedčila, že povinný je schopný prispievať výživným pre ňu v nevyhnutnej miere, keďže jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 2.131,- eur. Súd prvej inštancie vychádzal iba z deklarovaného príjmu navrhovateľky vo výške cca 107,94 eur, avšak neprihliadol na tvrdenie manžela, ktorý vo svojom vyjadrení k návrhu matky ohľadne úpravy práv a povinností uviedol, že v roku 2016 mala navrhovateľka príjem cca 300,- eur a od začiatku roku 2017 mala príjem vo výške 500,- eur mesačne, keďže je zamestnaná u svojho otca. Rovnako nezohľadnil ďalšie skutočnosti tvrdené manželom, keď tento uviedol vo svojom vyjadrení, že manželka si ponechala sumu v hotovosti vo výške 2.400,- eur a neprihliadal ani na tú skutočnosť, že manžel bol nútený si zaobstarať nové bývanie, s ktorým má spojené náklady. Uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie k dispozícii pri svojom rozhodovaní z pripojených spisových materiálov súdu prvej inštancie v konaní o rozvod manželstva, ako aj v konaní o návrhu matky o neodkladnom opatrení na určenie výživného k maloletým deťom.
22. Výživné v neodkladnom opatrení podľa ustanovenia § 366 C. m. p. sa určuje len v nevyhnutnej miere, t.j. bez ohľadu na rozsah oprávnených potrieb oprávnenej osoby má výživné postačovať na uhrádzanie len základných životných potrieb. Výživné v nevyhnutnej miere sa v neodkladnom opatrení určuje aj v prípade, že by rozsah možností a schopností povinnej osoby umožňoval výživu oprávnenej osoby uspokojovať vo vyššej miere.
23. Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný, nakoľko priznaním vyššieho výživného neodkladným opatrením by už nešlo len o zabezpečenie výživy navrhovateľky v nevyhnutnej miere. Súd zároveň rozhodol, že navrhovateľka je povinná podať na Okresnom súde Žilina v lehote 15 dní odo dňa doručenia jej tohto uznesenia návrh na začatie konania o určenie výživného pre manželku. V prípade ak žaloba nebude v tejto lehote podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 C. s. p.).
24. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C. m. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 2 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)