Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/1/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky v konaní zastúpenú opatrovníkom L. práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov : H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, W., prechodne bytom S. XX, W. a otca S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, W., zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, Prešov v konaní o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/513/2016 - 34 zo dňa 13.09.2017 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom, dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je určenie výšky výživného pre maloleté dieťa na čas do rozvodu manželstva rodičov. Matka tvrdila, že v rozhodnom období, ktoré je predmetom návrhu otec neplnil výživné pre dcéru, v spoločnej domácnosti ako rodičia nežili.

2. Otec vo svojej procesnej obrane tvrdil, že platil v rozhodnom období výživne na účet matky v peňažnom ústave s tým, že časť išla na plnenie spoločných záväzkov a časť na výživné.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že: „Otec je povinný prispievať na výživu mal. dcéry P. V., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 80,- Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 15.12.2016 do 25.04.2017 vo výške 400,- Eur, je otec oprávnený splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/272/2015 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené výživné vo výške 80,- Eur mesačne, pričom bol upravený styk otca s maloletou dcérou. V konaní bolo zároveň preukázané, že matka sa v tomto období o dcéru riadne starala, otec nebýval s matkou a dcérou v spoločnej domácnosti. Matka mala obmedzený príjem, pracovala na polovičný pracovný úväzok. Otec v konaní predložil ako listinný dôkaz príkazy na úhradu od septembra 2016 do mája 2017 v rôznych sumách, kde vždy v doplňujúcich údajoch je uvedené úver.

5. Prijal právny záver, že výživné na maloletú dcéru vo výške 80,- Eur mesačne vzhľadom na potreby maloletej dcéry, ktorá navštevuje materskú školu, a nemá zvýšené výdaje na zdravotnú starostlivosť, ani výdaje spojené s návštevou platených krúžkov v rámci voľnočasových aktivít dieťaťa Súd čiastočne vyhovel návrhu matky a priznal jej výživné na maloleté dieťa od podania návrhu teda od 15.12.2016, pretože neuviedla a nepreukázala súdu dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie dlžného výživného pred podaním návrhu. Dlžné výživné za obdobie od 15.12.2016 do 25.04.2017 teda za obdobie 5 mesiacov je vo výške 400,-eur, ktoré vzhľadom k príjmu otca mu povolil splácať v splátkach spolu s bežným výživným vo výške 50,-Eur až do úplného zaplatenie dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie vyššieho výživného ako aj návrh otca zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Poukázal na ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5, 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine.

Obsah odvolania otca

8. Proti výrokom rozsudku Okresného súdu Prešov, ktorým bol otec zaviazaný plniť výživné pre mal. dcéru Dianu a voči výroku o dlžnom výživnom, vrátane výroku o trovách konania podal odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že úhrady, ktoré otec vykonával na jediný účet matky boli úhradami nie na plnenie vyživovacej povinnosti. Podľa jeho názoru aj plnenia na spoločné záväzky možno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Otec už v rozvodovom konaní tvrdil, že suma 150,- Eur je polovica splátky záväzku manželov a polovica je určená na výživu pre dcéru. Táto skutočnosť nebola matkou nikdy rozporovaná ani v konaní o rozvod. Ak by pripustil záver, že takto splácal len záväzky spoločného dlhu, tak matka za peniaze, ktoré nemusela použiť na splátku dlhu mohla použiť na výživu dcéry. Matka sa nijako nepodieľa na spoločných záväzkoch. Jej konanie je čisto ekonomicky zištné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie alebo alternatívne vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie.

9. Kolízny opatrovník sa nevyjadril k podanému odvolania.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že otec si bol vedomý, že zloženie finančných prostriedkov na úverový účet bude automaticky započítané na splátku úveru, ktorú čerpali v tejto banke a k dcére sa nedostanú. Ak tvrdí, že bolo aj výživné, mohol to minimálne do poznámky označiť, že ide o platenie výživného. Navrhla potvrdiť ako vecne správny rozsudok v tých častiach, ktoré boli odvolaním otca napadnuté.

11. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v jeho napadnutých častiach vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

13. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k napadnutým častiam.

14. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie je možné považovať za správne. K nesprávnym skutkovým zisteniam súd dospeje z vykonaných dôkazov nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil.

15. Otec v podanom odvolaní namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ určil výživné vo výške 80,- Eur mesačne za obdobie od 15.12. 2016 do 25. 04. 2017 a súčasne dlh na výživnom mu umožnil splácať v mesačných splátkach a to z dôvodu, že nesprávne sa vyrovnal s jeho tvrdeniami a dôkazmi na preukázanie toho, že výživné platil matke na jej účet, polovica úhrady, teda 75,- Eur predstavovalo výživné.

16. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Určené výživné zodpovedá zákonným kritériám. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Určené výživné s prihliadnutím na vek a odôvodené potreby mal. dieťaťa možno považovať za štandardné. Výživným sa však nerozumejú iba náklady na stravu, ale aj náklady na kultúrny, športový, ako aj celkový spoločenský život. Výživné je osobným právom dieťaťa a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť a výživné z jej strany tak spočíva aj v poskytovaní tejto osobnej starostlivosti.

18. Je potrebné poznamenať, že je zákonnou povinnosťou otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.

19. Otec namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy vo vzťahu k tvrdenému splneniu výživného v rozhodnom období, tým, že na účet matky mal platiť sumu 150,- Eur. Jedna polovica

bola určená na splácanie spoločných záväzkov. Záver súdu o nepreukázaní predmetného tvrdenia je správny. Otec tvrdí, že prispieval sumou 150,- Eur na účet v peňažnom ústave z toho 1 z tejto sumy mala predstavovať výživné pre maloleté dcéru a 1 splátka úveru, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj odvolací súd zastáva názor, že tvrdenie nie je preukázané, pretože z predložených dôkazov vyplýva len to, že otec poukazoval predmetnú sumu na konkrétny účet v peňažnom ústave. Otec za takejto situácie mohol predpokladať, že pri neoznačení účelu platby pri zasielaní finančných prostriedkov priamo na účet, z ktorého sú odpočítavané splátky na splácanie úveru vyvstanú objektívne pochybnosti o inom účele než splnenie záväzku veriteľovi, teda peňažnému ústavu. Navyše pri nevyužití možnosti splácať výživné iným vhodným spôsobom tak, aby neboli pochybnosti o tom, či výživné je alebo nie je súčasťou jednej sumy, ktorá bola mesačne otcom posielaná na predmetný peňažný účet. V prípade, ak otec poukazuje na to, že platil predmetné záväzky, ktoré sú spoločné a vznikli počas existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak v prvom rade vo vzťahu k výživnému maloletej je to bezpredmetné, pretože akékoľvek vyrovnávanie spoločných záväzkov tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho výživnému, pretože záujem maloletého dieťaťa má vždy prednosť pred vyporiadaním majetkových pomerov medzi manželmi.

20. Odvolací súd sa tak stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie odvolací súd poukazuje na fakt, že k inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom potvrdil podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny vrátane správneho výroku o trovách konania.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďže podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z .Civilnom mimosporovom poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Účastníkmi konania návrh na rozhodnutie o trovách nebol podaný.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).