Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11P-12-2017.pdf
PDF · 87.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. A., narodenú XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky L. V., narodenej X.XX.XXXX, trvale bytom V. U. XX a otca O. A., narodeného XX.X.XXXX, bytom P., Z., XXXX, A. X/X o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú Z. A., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke dieťaťa.
Súd zaväzuje otca dieťaťa prispievať na výživu maloletej Z. A., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, a to od 1.1.2017, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.
Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú Z. A., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.1.2017 do 31.5.2018 predstavuje sumu 464,44 EUR, súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 20 EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra 17.1.2017 domáhala, aby súd zveril maloletú Z., nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200 EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti v rakúsku do októbra 2016, kedy sa ona odsťahovala bývať aj s maloletou na Slovensko, nakoľko otec neplatil nájomné, neprispieval na výživu maloletej ani na chod domácnosti. Všetko zabezpečovala ona z materského príspevku. Otec sa o maloletú nezaujímal, chodil von s kamarátmi, míňal peniaze v dôsledku čoho začali medzi nimi vznikať problémy. Od odchodu na Slovensko sa otec s maloletou stretol len jedenkrát, aj to v Rakúsku, kde s maloletou bola ešte u detskej lekárky. Na maloletú neprispel otec od jej odchodu zo spoločnej domácnosti žiadnou finančnou čiastkou.
2. Na nariadené pojednávanie dňa 23.5.2018 sa nedostavil otec maloletej, ktorý mal riadne doručené predvolanie na pojednávanie na adresu vo Viedni. Otec maloletej svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd pojednával podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku aj v neprítomnosti otca maloletej.
3. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletej nie sú manželia a ani spolu nežijú. Z ich vzťahu pochádza dcéra Z. A., nar. XX.X.XXXX, o ktorú sa v súčasnej dobe stará ona. Otec na jej výživu nijako neprispieva a nestretáva sa s ňou. Dcérka ho vlastne ani nepozná. Matka je s maloletou na rodičovskej dovolenke. Dcéra je zdravá. Zatiaľ platené aktivity nemá. Ešte nosí plienky, na ktoré vynaloží mesačne poplatok okolo 30 eur. V strave má dcéra zaradené všetko. Bežné výdavky u nej sú na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby a kozmetiku. Matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok 214,70 eur mesačne a prídavok na dieťa 23,50 eur mesačne. Iný príjem nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Býva v obci V. U. v rodinnom dome, ktorý patrí jej babke. Obýva ho s maloletou aj babkou M. B., ktorá má XX rokov a sestrou, ktorá chodí ešte do školy. Babke prispieva na bývanie čiastkou 30-40 eur mesačne. Babka je starobná dôchodkyňa. Matka ďalej uviedla, že nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Žiadne výchovné problémy s dcérou nemá. Vie, že otec maloletej sa učil za kuchára asi dva roky, pričom túto školu neukončil. Pracoval v minulosti ako pomocný kuchár, a to v Čechách a vo Viedni. Aktuálne pomery na jeho strane nepozná a vlastne ani nevie kde by presne mal žiť, bývať a či s niekým žije. Nevie či má otec maloletej ďalšie dieťa, ale o mal. Z. sa a absolútne nezaujíma. Jeho nezáujem trvá už asi pol roka.
4. Matka v konečnom návrhu požadovala, aby súd zveril mal. Z. A., nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti. Nežiadala, aby súd upravil jej styk s otcom, keďže otec sa vôbec o dieťa nezaujíma. Uviedla, že ak by otec prejavil záujem, ona by mu v kontakte s dcérou rozhodne nebránila. Výživné žiadala určiť vzhľadom na zistený stav pomerov na strane otca v minimálnej výške. Žiadala výživné určiť v minimálnej výške v nadväznosti na podaný návrh v tejto veci od podanie jej návrhu. Potvrdila pred súdom, že za obdobie od podania jej návrhu v tejto veci otec na výživu mal. žiadnym výživným doteraz neprispel.
5. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje zveriť mal. Z. A., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky dieťaťa. Otca žiadal zaviazať prispievať na mal. výživným v rozsahu minimálneho výživného. Styk otca s mal. nepožaduje upraviť vzhľadom na nezáujem otca o dieťa. Výživné žiadal na dieťa určiť od podania návrhu matkou dieťaťa.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: návrh matky, rodný list dieťaťa, správu UPSVaR Nitra zo šetrenia pomerov u matky, formuláre tlačív zasielaných príslušnému súdu v Rakúsku, a to listiny, ktoré tunajší súd doručoval otcovi dieťaťa, ktoré však neboli úspešne doručené, otec dieťaťa si ich neprevzal, šetrenia súdu k pomerom a bydlisku otca v ČR, oznámenie matky k aktuálnym adresám otca dieťaťa a zistil tento skutkový a právny stav veci.
7. Maloletá Z., nar. XX.X.XXXX, pochádza z mimomanželského vzťahu matky L. V., narodenej X.XX.XXXX a otca O. A., narodeného XX.X.XXXX. Doposiaľ nebol súdom upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti v Rakúsku do októbra 2016. Matka maloletej odišla zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že otec maloletej sa nestaral o domácnosť, neplatil nájom, nezaujímal sa ani o maloletú, nezabezpečoval jej výživu ani výchovu u maloletej. To všetko bolo len bremenom matky dieťaťa. Od odchodu zo spoločnej domácnosti otec žiadnym spôsobom na výživu maloletej neprispieval. S maloletou bol v osobnom kontakte len jedenkrát na základe iniciatívy matky, ktorá ho s maloletou navštívila v Rakúsku. V súčasnosti býva matka s maloletou v dvojizbovom rodinnom dome spolu s matkinou sestrou a matkinou starou matkou. Dom je vo vlastníctve starej matky. Šetrenie pomerov ÚPSVaR v domácnosti matky maloletej umožnilo súdu zistiť, že matka s maloletou obýva samostatnú izbu. Dom je riadne vybavený a zariadený. Matka maloletej poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 238,20 EUR. Nie je vlastníčkou nehnuteľnosti ani motorového vozidla. Výdavky na bývanie matka vyčíslila v sume 30 až 40 EUR ako čiastku ktorou prispieva mesačne na bývanie. Stará matka matky je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 461 EUR mesačne. U maloletej má matka bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby. Na plienky matka mesačne vynaloží sumu 30 EUR. Maloletá je zdravá a zatiaľ nemá žiadne platené aktivity. Otec maloletej je občan Českej republiky. V súčasnosti býva v Rakúskej republike. Z vyjadrenia matky vyplýva, že o maloletú dcéru sa vôbec nezaujíma. Matka nepozná bytové ani sociálne pomery na strane otca. Súdu sa nepodarilo zisť jeho pracovné zaradenie a vedomosti o stave pomerov na jeho strane nevedela prezentovať ani matka dieťaťa. Táto v priebehu konania pred súdom súhlasili s určením výživného zo strany otca na maloletú vo výške minimálneho výživného. Maloletú žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a styk maloletej s otcom neupraviť, keďže otec sa o
maloletú vôbec nezaujíma, pričom ona by bola ochotná v prípade jeho záujmu, otcovi kontakt umožniť na základe ich vzájomnej dohody.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne. Súčasný stav pomerov matky vo vzťahu k maloletej Z. odôvodňuje jej zverenie do osobnej starostlivosti matke. Osobnú starostlivosť, výživu aj výchovu o maloletú zabezpečuje výlučne matka dieťaťa. Otec sa o maloletú žiadnym spôsobom nezaujíma, neprispieva na ňu výživným ani iným spôsobom, neinformuje sa o jej zdravotnom stave, vývoji dieťaťa ani o potrebách maloletej. Matka má vytvorené podmienky na starostlivosť o maloletú a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec je občan Českej republiky aktuálne žijúci v Rakúskej republike. Súdu sa nepodarilo prešetriť pomery na strane otca maloletej. Otec maloletej so súdom nespolupracoval, nereagoval na predvolanie ani návrh matky maloletej. Vzhľadom na to, že otec sa absolútne o maloletú dcéru nezaujíma a nezistený stav pomerov
na strane otca maloletej, matka požadovala určenie minimálneho výživného zo strany otca. Súd v súvislosti so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a vyššie uvedené skutočnosti určil otcovi výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd určil vyživovaciu povinnosť od času podania návrhu matkou v tejto právnej veci, pretože si vyživovaciu povinnosť neplní k času vyhlásenia rozsudku vôbec. Nakoľko súd zaviazal otca maloletej výživným v sume 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 1.1.2017, vzniklo otcovi do 31.5.2018 zročné výživné vo výške 464,44 EUR / 27,32 eur mesačne x 5 mesiacov/. Uvedenú sumu zročného výživného súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 EUR mesačne spolu s bežným výživným, a to s poukazom na § 232 ods. 4 CSP, pod následkami straty výhody splátok. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadol aj na ekonomické pomery matky, jej príjem z poberania rodičovského príspevku, osobnú starostlivosť o mal. dieťa, vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby, ktoré majú v zásade bežný charakter. S poukazom na uvedené skutočnosti na strane matky a dieťaťa ako aj v stave neznámych a nezistených pomerov na strane otca dieťaťa žijúceho v cudzine, preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozhodnutia. Prihliadol pritom aj na vyjadrenie matky, ktorá sa nevedela k pomerom na strane otca dieťaťa vyjadriť, napriek stavu, že kedy spolu žili ako aj na to, že dlhšiu dobu spolu nežijú a pomery na skutočnosti na jeho strane matke známe nie sú. Otec je však rodičov, ktorý má rovnako ako matka dieťaťa vyživovaciu povinností ku mal. dcére Z. a je aj bez rozhodnutia súdu zabezpečovať výchovu, starostlivosť a tiež výživu mal. dcéry. Tieto povinnosti mu vyplývajú priamo z ustanovení už citovaného Zákona o rodine a je žiaduce, aby ich otec dieťaťa riadne plnil a vyhol sa porušovaniu zákonných ustanovení. Ako rodič má ku mal. Z. vyživovaciu povinnosť a preto musí vyvinúť maximálne úsilie a pracovné nasadenie smerujúce k tomu, aby výživu mal. dcéry pravidelne a riadne aj on zabezpečoval. Je to jeho rodičovská povinnosť, ktorej neplnenie zákon spája s trestnoprávnymi dôsledkami.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.